12% DPH

PÔVOD: pobrežné oblasti západnej časti Severnej Ameriky – Z okraj USA a JZ časť Kanady, v nadm. výške 0–2300 m n. m. Rastie v oblastiach s prímorskou klímou. V Európe sa jej semená prvýkrát objavili v r. 1827.

 
RAST: prvé roky veľmi pomalý, ale potom veľmi rýchly, s prírastkami aj 1,2 m za rok. Je to vysoký strom, v pralesoch dorastá do výšky 55–100 m, šírky 20 m, s kmeňom v priemere 1–3 m. Koruna je najskôr kužeľovitá, v staršom veku zaokrúhlená, hore nepravidelne sploštená. Kmeň je dlhý, valcovitý, u starších stromov prirodzene vyvetvený. Borka je u mladých jedincov hladká s živičnými pľuzgiermi, u starých stromov korkovitá, silne rozbrázdená. Ihličie má príjemnú citrusovo-balzamovú vôňu. Strom sa dožíva 500-1000 rokov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, vetrom opelivá, veľmi variabilná od silne cudzoopelivých po samoopelivé jedince. Kvitne v máji až júni. Samčie šištice sú podlhovasté, valcovité, dlhé 12–23 mm, oranžovožlté, samičie sú kónické, zelené alebo purpurové.

 
PLODNOSŤ: relatívne skorá na ihličnan, vstupuje do plodnosti asi v 10 rokoch od výsevu, ale vyššie úrody sú po ďalších 15-20 rokoch. Vyššie úrody máva v semenné roky, t.j. asi každý 6. rok. PLODY: Šišky sú nerozpadavé, hnedé, dlhé 5–10 cm, široké asi 3 cm, visia nadol. Semena sú trojhranné, dlhé asi 7 mm, krídlaté.

 
DOZRIEVANIE: už koncom prvej vegetačnej sezóny, v októbri až novembri.

 
VYUŽITIE: využíva sa ako krásna solitérna parková drevina, ale aj ako významná cudzokrajná lesná drevina s veľmi kvalitným, živičným drevom, vhodným na stavebné účely, na okenné rámy, náradie aj výrobu papiera. Mladé ihličie je jedlé a bohaté na vitamín C, má jemnú drevitú vôňu a dá sa jesť surové, ako čaj či sa ním ochucujú varené jedlá. Živicu používali indiáni ako žuvačku, má antiseptické účinky, sladká miazga sa používala podobne ako pri javore či breze na výrobu sirupu. Mladé, ešte tvrdé samčie šištice sú veľmi chutné, ako kyslé a voňavé, osviežujúce cukríky.

 
STANOVIŠTE: v mladosti pomerne tolerantná k zatieneniu, v dobe dospievania je stredne náročná na svetlo. Preferuje hlboké, hlinité, živinami dobre zásobené pôdy, priepustné a dobre prevzdušnené, s pH 5–6, nemá rada vápenité, suché a chudobné pôdy.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -34 až -40 °C, stredne vetruodolná.

PÔVOD: Holandsko, vyšľachtil ho André van Nijnatten v roku 2013 ako odrodu orgovánu Meyerovho (Syringa meyeri syn. Syringa pubescens subsp. pubescens) pod názvom Annys200817 a v Európe sa používa názov Flowerfesta® Pink.

 
RAST: umiernený, kompaktný, je to opadavý listnatý krík dorastajúci do výšky asi len 125 cm. Listy sú menšie (dlhé 3-5 cm), okrúhlo-vajcovité, šťavnato zelené.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi opeľovanými hmyzom. Kvitne opakovane: koncom mája približne 3 týždne a znova v lete veľkými metlinami drobných, bielych, sladko voňajúcich kvetov, prípadne ešte raz na jeseň. Po odkvitnutí odporúčame kvety odstrihnúť.

 
PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody.

 
PLODY: tobolky obsahujúce semená, ale nepestuje sa pre plody.

 
DOZRIEVANIE: najmä v júli a auguste, ale nepestuje sa pre plody.

 
VYUŽITIE: nádherný okrasný kompaktný orgován obzvlášť vhodný do malých záhrad aj na balkóny či strešné záhrady. Samozrejme parádu urobí aj vo veľkých záhradách či parkoch, napríklad v kombinácii s bielo kvitnúcou odrodou Flowerfesta® White.

 
STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, preferuje dobre odvodnenú pôdu. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -28 °C. Je lepšie odolný voči múčnatke než staršie odrody.

Dlhoveký, opadavý listnatý strom s kužeľovitou korunou, dorastajúci v našich podmienakch do výšky až 25 m. a šírky 10-15 m. Zaujímavo tvarované, štvorlaločné zelené listy sa na jeseň sfarbujú do žlta. Strom v máji až júli vyniká veľkými, kalíškovitými, žltozelenými kvetmi s oranžovým pruhovaním, vovnútri s početnými svetlo-žltými tyčinkami. Kvety pripomínajú tvar tulipánu. Plod je jednosemenná krídlatá nažka. Semená dozrievajú od augusta do októbra, podľa lokality. Slnečné stanovište. Pôdy hlboké, priepustné, mierne kyslé, vyvážene vlhké. Mrazuvzdornosť do - 30℃. Veľmi stará drevina pochádzajúca z východu USA.

PÔVOD: Ukrajina, medzidruhová odroda vyšľachtená v IViV V.E. Tairova ako komplexný kríženec (Muscat de St. Vallier Blanc x zmes peľu Muškát Hamburgský, Chusajne) x Kráľovná tairovskaja /Odesskij medovyj x zmes peľu stredoázijských odrôd. Registrovaný na Ukrajine ako Flora.

 
RAST: do 2.-3. roku má slabší rast, neskôr stredne silný.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, má gynoidný typ kvetu, vyžaduje prítomnosť zároveň kvitnúceho opeľovača.

 
PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná, treba urobiť prebierku strapcov – docieli sa tým vyššia cukornatosť, vyfarbenie, zlepšenie aromatického profilu hrozna.

 
PLODY: Strapce sú veľké až veľmi veľké (600-800g, pri dobrej výžive 1,2-1,3 kg). Majú rôzne tvary (rozvetvený dlhý, oválny), sú hustejšie s peknými žltými bobuľami, často aj s hrdzavým líčkom. Bobule sú veľké až veľmi veľké (30х22 mm, 6-9 g), oválne aj okrúhle. Sú tvrdé, mäsité, chrumkavé, jemne muškátovej chuti. Cukornatosť býva nad 20 %, kyslosť 5-8 g/l. Degustačné hodnotenie hrozna 8,6 bodov (na škále 1 – 9). Len málokedy praskajú. Má semienka.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, okolo 5-10. augusta.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, muštovanie aj zaváranie. Veľmi dobre sa prepravujú.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vyžaduje úrodné, dostatočne vlhké pôdy. Vhodný aj do skleníkov a fóliovníkov.

 
ODOLNOSŤ: je pomerne odolný proti hubovým chorobám, má zvýšenú odolnosť voči perenospóre, botrytída ho nenapáda. Stredne odolný voči zimným mrazom - do -21 až -23°C, výhony dobre vyzrievajú.

PÔVOD: JV Európa, Kaukaz, Malá Ázia, Irán a Himálaje, pôvodne možno len JV Európa a Malá Ázia.

 
RAST: stredne bujný, vytvára menšie stromy dorastajúce do výšky maximálne 20–25 m a šírky 7 m s hnedošedou borkou, ktorá sa vo vyššom veku šupinovito odlupuje. Vytvára peknú kužeľovitú korunu, často s vodorovnými spodnými konármi. Neodnožuje.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v marci a apríli.

 
PLODNOSŤ: neskorá (v 10. roku po výsadbe), vysoká až veľmi vysoká, nepravidelná, každé 2-3 roky.

 
PLODY: menšie až stredne veľké (1,5–2 cm, 0,6-2,9 g), s hrubšou škrupinkou (0,7-3,7 mm), ktorá sa síce horšie lúska bežnými luskáčikmi, ale luskáčik Drosselmeyer si s ňou hravo poradí. Oriešky vyrastajú v súplodí guľovitého tvaru po 6-10 kusov. Lepkavé a veľmi cípovité plodové obaly - pančušky - ďaleko prečnievajú plod. Jadro je menšie až stredne veľké (0,3-0,7 g, podiel z celkovej hmotnosti plodu 25-41 %), len s tenkou, ružovou, nekorkovatejúcou šupkou a je veľmi chutné, sladkasté, bohatšie na tuky (59-64 %) než jadrá veľkoplodých liesok.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, od konca augusta do septembra.

 
VYUŽITIE: plody sú vhodné na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod. Používa sa ako dekoratívna a plodonosná drevina, výborný tieniaci strom, vhodný do parkov, alejí, ostrovčekov zelene, prírodných záhrad, na spevňovanie pôdy so silnou eróziou. Drevo je dobre opracovateľné, využíva sa v nábytkárstve.

 
STANOVIŠTE: slnečné alebo slabý polotieň. Znáša širokú škálu pôd, s pH medzi 5,3 a 7,3, ale plodnejšia je na stredne úrodných pôdach. Po dobrom zakorenení veľmi dobre znáša sucho.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve do -29 °C až -34 °C, veľmi suchuvzdorná a vetruvzdorná. Odolnejšia voči nosánikom lieskovým, vtákom a veveričkám kvôli hrubej, skoro tvrdnúcej škrupinke. Chorobami nezvykne trpieť.

PÔVOD: Holandsko.

 
RAST: robustný, vytvára plocho guľovité, vzdušné trsy s malým počtom listov. Odnožuje slabo, nezahusťuje porast, ktorý je prehľadný a preto sa plody dobre zbierajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: sú veľmi veľké, stredne ťažké (25-30 g), pravidelne kužeľovité oranžovočervené. Majú často vzpriamený kalich a pod ním sa často tvorí biely límec. Plody sú veľmi pevné a pekné na pohľad. Ich chuť je vynikajúca, veľmi šťavnatá.

 
DOZRIEVANIE: neskoro, od 2. júnového týždňa po 2. júlový týždeň, začínajú týždeń po odrode Sonata a významne predlžujú sezónu.

 
VYUŽITIE: priamy konzum a mrazenie.

 
STANOVIŠTE: vyžaduje ľahšie piesčitohlinité pôdy dobre zásobené živinami.

 
ODOLNOSŤ: citlivejšia na pleseň šedú a múčnatku.

Veľmi vysoký, dlhoveký strom so silným kmeňom a veľkou, vysokou, rozložitou korunou, plodnosť neskorá (10.-15.rok), rodivosť hojná. Plod stredný až veľký, tvar skôr sploštene guľovitý, s tupými širokými hranami. Šupka pôvodne svetlozelená, neskôr žltozelená, krytá karmínovou červeňou s bielymi a červenými bodkami, povrch hladký. Dužina šťavnatá, tvrdá, pevná, nazelenalo biela, chuť dobrá, sladkokyslá až pikantne kyslastá, bez korenistej príchute. Zimná odroda vhodná na priamy konzum, spracovanie (víno, džemy), uskladnenie (do apríla i dlhšie). Plody odolné, nevädnú ani nehnijú. Zber koncom septembra a začiatkom októbra, konzumná zrelosť: november/ december. Vlhkejšie, hlboké a úrodné pôdy, polohy skôr vyššie, hornaté i drsnejšie. Odroda nevhodná pre nízke tvary, rez menej náročný. Dobrá odolnosť voči mrazu (v dreve i kvete). Vo vlhkom roku sa môže trpieť chrastavitosťou, preto urdžujeme vzdušnú korunu. Pôvodom z ČR.

PÔVOD: zrejme Nemecko, je možné, že je totožná s odrodou Ananásové červené, teda Roter Ananasapfel.

 
RAST: v mladosti tvorí veľkú, ihlanovitú, neskôr rozložitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Ontario, Hammersteinovo.

 
PLODNOSŤ: nepravidelná, závisí na pôdnych pomeroch.

 
PLODY: guľovité, pri kalichu zúžené. Šupka je lesklá, mastná, základná farba žltozelená, takmer celá prekrytá tmavou červeňou, inak mramorovaná alebo svetlo pruhovaná, s početnými bielymi lenticelami. Dužina je biela, tuhá, šťavnatá, aromatická, sladkokyselkavá, s príjemnou malinovou príchuťou.

 
DOZRIEVANIE: zber v polovici septembra, vydrží počas októbra, neskôr stráca na kvalite.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj spracovanie.

 
STANOVIŠTE: teplejšie a chránené polohy, živné pôdy.

 
ODOLNOSŤ: veľmi otužilá odroda, kvitne neskoro.

PÔVOD: veľmi stará odroda, pravdepodobne z Francúzska, možno okolo dediny Calville v departamente l'Eure. Prvá zmienka o nej je už z roku 1598 v diele Jeana Bauhina.

 
RAST: stredne bujný až slabý, vytvára širšie ihlanovité koruny, vyžaduje častejší zmladzovací rez.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Coxova reneta, James Grieve, Krasokvet žltý, Parména zlatá, Priesvitné letné, Peasgoodovo, Zuccalmagliova reneta.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, výška a pravidelnosť závislá na pestovateľských podmienkach.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 200-270 g, výberové plody aj 400 g), pravidelne tupo kužeľovité, kalvilovito rebrovité s 5 väčšími a 5 menšími rebrami. Šupka je jemná, žltozelená, na strome modro osrienená, v plnej zrelosti žltá, len niekedy s jemným červenkastým líčkom, jemná, mierne mastná. Dužina je žltobiela, veľmi jemná, krehká, šťavnatá. Chuť je vynikajúca, príjemne sladkokyslá, jahodovo korenistá, so vzácnou ananásovou príchuťou. Je to jedno z najchutnejších jabĺk vôbec.

 
DOZRIEVANIE: zber okolo polovice októbra, konzumne dozrieva v novembri až decembri, vydrží uskladnené do marca. Ľahko sa otlačí.

 
VYUŽITIE: vynikajúca stolová odroda s relatívne dobrou trvanlivosťou pri opatrnej manipulácii.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, ale nie suché, chránené, ale neuzavreté, s dostatočne vlhkou, výživnou, hlinitou pôdou. Vhodná najmä do záhradok, najlepšie z južnej strany múrov do teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, slabo v kvete. Silne náchylná na chrastavitosť, múčnatku, rakovinu, poškodenie hmyzom: vlnačkou krvavou aj obaľovačmi.

PÔVOD: Francúzsko, Nantes, 1. pol. 19. storočia, vypestoval ju záhradník Pierre Clairgeau ako náhodný semenáč, prvýkrát rodila v r. 1848. Na trh ju uviedol záhradník De Jonghe v Bruseli.

 
RAST: stredne bujný, vytvára úzku, stredne hustú pyramidálnu korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša,Dekanka Robertova, Hardyho maslovka, Júlová, Liegeltova maslovka, Konferencia, Madame Verté, Parížanka, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: sú veľké až veľmi veľké (až do 500 g), kužeľovito pretiahnuté, hruškovité, v hornej časti zakrivené. Šupka je pevná, hrubá, hladká, matno lesklá, zelenožltá s krásnym červeným líčkom, husto pokrytá lenticelami. Žltobiela dužina je šťavnatá, krehká až rozplývavá, zrnitá okolo jadrovníka. Chuť je sladká až sladkokyselkavá, jemne korenistá, výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici septembra, konzumne dozrieva v 2. polovici októbra, skladovateľná je do decembra až januára.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a všestranné použitie na výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie, muštovanie a pečenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, vyžaduje kvalitné hlboké hlinité pôdy a teplejšie polohy. Plody z vyšších polôh alebo suchých pôd bývajú menej kvalitné, opadávajú.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v mladosti a mladom dreve, silne mrazuodolná vo vyššom veku a staršom dreve aj v kvete, dobre regeneruje, silne odolná voči chrastavitosti a iným chorobám, náchylnejšia na poškodenie obaľovačom jablčným.

PÔVOD: Francúzsko pri obci Amanlis, kon. 18. stor., náhodný semenáč.

 
RAST: zdravý a bujný rast, vytvára vysoké kužeľovité koruny, časom previsnuté, konáre sú oblúkovito previsnuté pod úrodou, v škôlke rastie krivo; darí sa jej aj na duli.

 
OPEĽOVACIE POMERY: zlý opeľovač, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova, Eliška, Hardyho, Krivica, Nelisova zimná, Madame Verté.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká a pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké, baňaté, mierne pretiahnuté, vyrovnané. Šupka je zelenkastá, hladká, len miestami hrdzavá, s drobnými hustými lenticelami, na slnečnej strane jemné červené líčko, na niektorých plodoch úzka hrdzavá čiara. Dužina je belavá až nazelenalá, maslovitá, mäkká, šťavnatá, chuť sladká, ľahko korenistá, výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber začiatkom septembra, dozrievanie 1 týždeň po zbere, rýchlo prezrieva. Plody stredne odolné voči otlakom.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, kuchynské využitie, mušty a destiláty.

 
STANOVIŠTE: stredne náročná na teplo a stredne mrazuodolná, ale darí sa jej aj vo vyšších polohách, neznáša veterné polohy, potrebuje chránené stanovište. Nie je náročná na pôdy a skromná na živiny, má radšej vlhkejšie polohy, neznáša suché pôdy.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a mrazuodolná v kvete, odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Taliansko, veľmi stará odroda rozšírená najmä v Toskánsku. Synonymá: Bourjasotte Noire, Nero, Barnisotte, Violette de Sollies, Parisienne, Barnissotte Noire, Bernissou Negra, Negro Largo, Bellegarde, Black Ischia, Africano, Barnisoto, Bertino, Bouriansoto, Brogiotto fiorentino, Brosciotto, Bourjansoto, Bordissot negra, Della marca, Bajasote, Boujasote, Bragasote.

 
RAST: bujný, rozložitý až previsnutý, menej odnožuje. V domovine dorastá do výšky 3,5-6 m a šírky 6-10 m, u nás podstatne menej. 

 
OPEĽOVACIE POMERY: je to adriatický typ, teda partenokarpický, nepotrebuje opelenie, stačí aj jedna rastlina na tvorbu plodov.

 
PLODNOSŤ: veľmi vysoká.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 70-80g), hruškovité, typicky purpurovočierne, s krátkou stopkou a množstvom lenticiel. Šupka sa ľahko šúpe, ale pri dažďoch ľahko praská. Dužina je svetlo-jahodovočervená. Na dosiahnutie plnej chuti potrebuje dostatok tepla, potom je chuť sladká a plná, v plnej zrelosti s čerešňovou príchuťou, vynikajúca. Plody nezvyknú zasychať.

 
DOZRIEVANIE: je to raz rodiaca odroda len s hlavnou úrodou, ktorá dozrieva neskôr, v septembri až októbri.

 
VYUŽITIE: plody na priamy konzum aj spracovanie: sušenie, výroba džemov, destilátov, sirupov, likérov a podobne. Plody fungujú aj ako bezpečný prostriedok proti zápche. Listy sa tiež dajú využiť a to nielen na zakrytie intímnych partií. :-) Odvar z listov podporuje chuť k jedlu. Napríklad chuť na syr pečený vo figových listoch, na sladký krém či zmrzlinu z nich, ešte poliate sirupom z figových listov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, najlepšie z južnej či inej strany domu či nejakého múru. Pôda ľahká, na humus bohatá a dobre odvodnená. Len do najteplejších oblastí Slovenska alebo do skleníkov, zimných záhrad či prenosných kvetináčov.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do asi -13 °C. Odolná voči usychaniu plodov, menej odolná voči praskaniu plodov pri dažďoch.

PÔVOD: Severná Amerika, najmä v centrálnej časti kontinentu, od východného Texasu na západe po Ohio na východe v prérii, v svetlých lesoch a krovinách, na skalnatých stanovištiach, často v okolí vodných tokov, najmä v nížinách a pahorkatinách.

 
RAST: stredne rýchly. Je to vytrvalá bylina, vysoká 50–120 cm, s priamou, obvykle chlpatou, hnedozelenou stonkou. Bazálne listy sú stopkaté, vajcovité až úzko kopijovité, dlhé 5–30 cm a široké 5–12 cm, na okraji pílkovité či zubaté, niekedy aj celookrajové, na bázi klinovité až srdcovité, na vrchole špicaté, s 3–5 žilkami; stonkové listy sú striedavé, menšie, s krátkou stopkou řapíkaté, na bázi v tvare klinu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je jednodomá, opeľovaná hmyzom, samoopelivá, kvety sú obojpohlavné. Kvitne od júla do septembra. Kvety tvoria jazykovité a rúrkovité kvety: jazykovité kvety sú ružové až purpurové, dlhé 3–8 cm, na vrchole s 2 zubami, rúrkovité kvety sú dlhé 4,5–5,7 mm, sú zelenkasté až ružovkasté alebo purpurové a rozkvitajú postupne.

 
PLODNOSŤ: v prípade dostatočného opelenia počas kvitnutia vysoká.

 
PLODY: štvorhranné nažky obsahujúce 1 semeno.

 
DOZRIEVANIE: v septembri a októbri.

 
VYUŽITIE: táto veľmi okrasná bylinka je vhodná do záhrad a parkov, najmä v teplých a suchších oblastiach. Je veľmi lákavá pre motýle. Využívali ju už indiáni a používa sa aj dnes najmä pre svoje liečivé účinky a to jej koreň ako aj (kvitnúca) vňať. V podobe čaju a najmä tiktúry podporuje imunitný systém tela. Vnútorne sa používa pri nádche, kašli, horúčke, bronchitíde, infekcii močových ciest, ústnej dutiny a hrdla aj ako afrodiziakum a prostriedok na zlepšenie trávenia. Zvonku sa používa na ošetrenie rán, popálenín, kde sa prejavujú aj jej antiseptické a antibakteriálne účinky.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, preferuje hlbokú hlinitú či hlinitopiesčitú pôdu bohatú na humus, radšej ľahkú. Nedarí sa jej v ťažkej ílovitej pôde.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -34 °C až -40 °C v ľahšej pôde. Po dobrom zakorenení toleruje sucho. Veľmi ju obľubujú slizniaky, ktoré ju dokážu na jar zdecimovať.

PÔVOD: Európa, Malá Ázia.

RAST: pomalý. Tvorí tŕnitý, rozložitý ker alebo strom dorastajúci do výšky 2-10 m. Kôra kmeňa je sivá až sivočierna, listy sú tmavozelené, striedavé, okrúhlo vajcovité, viaclaločnaté s hlbokými zárezmi. Dobre znáša rez a tvarovanie, aj v živých plotoch, ale bez rezu v nich vie byť plodnejšia (až cca. 300 g/2,5 m2).

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, hmyzom opeľovaný. Kvitne v máji a júni, súkvetia s 10-20 bielymi kvetmi sú usporiadané do vzpriamených vrcholíkov.

PLODNOSŤ: skorá (5-8 rokov po výseve), v prípade prítomnosti geneticky odlišného jedinca v dosahu opeľovačov vysoká, kvety nezvyknú vymŕzať.

PLODY: malé (5-11 x 4-7 mm), elipsovité až guľovité šarlátovo červené malvice na krátkej stopke, so suchou, múčnou, chuťovo mierne horkastou dužinou a jedným tvrdým semenom uprostred.

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

VYUŽITIE: Často sa vysádza do nepreniknuteľných živých plotov, medzí, ale je krásny aj ako solitér v záhrade či parku. Je naň naviazané veľké množstvo domáceho hmyzu. Kvety majú na začiatku kvitnutia príjemnú vôňu, ktorá sa ale neskôr stáva pre mnohých ľudí nepríjemnou. Komu nevadí, môže kvety použiť do sirupu či pudingu. Plody sú dôležitou potravou pre vtáctvo. Surové nie sú veľmi chutné, ale dajú sa spracovať na džemy, ovocné kože, vysušiť a pomlieť a pridať k múke či použiť do čaju. Obsahujú veľa bioflavonoidov a pôsobia pozitívne na krvný obeh, znižujú krvný tlak a pomáhajú obnoviť normálny rytmus srdca, v kombinácii s ginkom zlepšujú prekrvenie mozgu. Rozširujú cievy, pôsobia ako proti kŕčom a ukľudňujúco. Podobne pôsobia aj kvety a spolu s plodmi sa používajú v podobe čajov alebo tinktúr. Veľmi chutné sú čerstvo rozvité lístky s orieškovou príchuťou v šaláte. Sušené listy sa dajú použiť ako náhrada čínskeho čaju, opražené semienka ako náhrada kávy.

STANOVIŠTE: svetlomilná a teplomilná drevina, porastie aj v polotieni, ale tam nebude tak plodná. Obľubuje síce hlinito piesčité, odvodnené pôdy, ale nie je vôbec náročný na pôdu. Po dobrom zakorenení sa mu darí aj v ťažkej, mokrej, ílovitej či suchšej pôde, kyslej či zásaditej.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, silne suchuvzdorný po dobrom zakorenení. Náchylný na bakteriálnu spálu, chrastavitosť.

PÔVOD: Rusko, vyšľachtili šľachtiteľky E.I. Pantelejeva, T.M. Pletneva ako semenáč z voľného opelenia elitnej formy 30-61-1487 (Ščerbinki-1 х Katunský ekotyp) v roku 1981, registrovaný v r. 1997.

 
RAST: stredný, 6- ročný krík je vysoký 2,5 m. Tvorí kompaktný, hustý, nižší a pevný ker, konáre sú rovné a takmer beztŕnne. Listy sú stredne veľké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samičia odroda, na dosiahnutie úrody potrebuje v blízkosti na opelenie vetrom samčieho opeľovača.

 
PLODNOSŤ: skorá (v 4. roku života), stredne vysoká, 6-ročný krík dáva úrodu asi 8 kg plodov.

 
PLODY: sú stredne veľké až veľké (priemerne 0,74-0,9 g), oválne, svietivo oranžové. Na rakytník sú sladké, obsahujú až 9,7 % cukru, kyselín len 1,14 %. Obsah vitamínu C je v rámci rakytníkov nižší až stredne vysoký - 85 mg/100 g, podobne obsah oleja 5,2 %. Stopka je dlhšia, plody sa ľahko trhajú.

 
DOZRIEVANIE: od polovice augusta.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj zaváranie, výrobu štiav, džemov, mrazenie, sušenie, výrobu kozmetiky. Pri skladovaní sa džem nedelí ako u väčšiny iných odrôd, ale ostáva homogénny.

 
STANOVIŠTE: nenáročná drevina, vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú pôdu, dostatok priestoru - spon volíme 2x4 až 3x4 m.

 
ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná odroda (do -34 °C), odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: komplexné kríženie zahŕňajúce odrody Samarkandský samý raný, Goldcot, Scout a McClure bolo realizované v USA, výber zo semenáčov v ČR na Záhradníckej fakulte Mendelovej univerzity v Lednici, registrovaná bola v roku 1999.

RAST: slabý až stredne bujný

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, stredne dlho, zároveň s odrodou Velkopavlovická alebo tesne po nej. Vhodné opeľovače podľa času kvitnutia: Bhart (Orangered), Hargrand, Harlayne, Kioto, Ledana, Leala, Maďarská, Minaret, Paviot, Rakovského, Sabinovská, Velbora, Velkopavlovická, Velita, Veselka, Vesna, Vestar.

PLODNOSŤ: pomerne skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná. Vyžaduje prebierku plodov.

PLODY: stredne veľké (priemerne 42 g), zboku kruhovitý, zpredu trojuholníkovitý, symetrický, hladký. Šupka je len veľmi slabo až slabo plstnatá, oranžová, s malým červeným, rozmytým líčkom. Dužina je oranžová, tuhá, stredne hrubá, veľmi šťavnatá, veľmi dobre odlučiteľná od kôstky. Chuť je sladkokyslá až kyslosladká, aromatická, pikantná, veľmi dobrá. Jadro kôstky je stredne horké.

DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, od konca júna, 12-14 dní pred Velkopavlovickou.

VYUŽITIE: na priamy konzum, mrazenie, konzerváciu, výrobu lekvárov.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, vrátane tých okrajových, kde ich treba sadiť na chránené stanovište. Veľmi dobre prispôsobivá rôznym klimatickým podmienkam.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v kvetných pukoch a v mladých plôdikoch, silne odolná voči suchej škvrnitosti listov a plodov (Stigmina carpophilla), stredne odolná voči monilióze (Monilinia laxa a Monilinia fructigena), dobre odolná voči hnednutiu listov (Gnomonia erythrostoma), citlivá na šarku.

Pôvodná euro-ázijská drevina, vhodná pre slnečné miesta v parkoch. Na jar vyniká bielymi kvetmi, v lete krásnymi plodmi a na jeseň sfarbením listov. Plody sú atraktívne pre vtáctvo. Stromovitý ker hustého, okrúhleho vzrastu, dorastajúci do výšky cca 4 m.
Nenáročná, atraktívna drevina vhodná pre slnečné miesta v parkoch. Na jar vyniká bielymi kvetmi, v lete krásnymi plodmi a na jeseň sfarbením listov. Stromovitý ker hustého, okrúhleho vzrastu, dorastajúci do výšky cca 4 m. Kôra je spočiatku hladká, sivohnedá, neskôr pozdĺžne rozpukaná. Listy sa na jeseň sfarbujú zo zelena do hnedočervena. Ker kvitne v máji veľkými zhlukmi smotanovo bielych, voňavých kvetov. Plody tvoria drobné (7 - 10 mm), sploštené kôstkovice s lesklou šupkou - spočiatku zelené, v auguste sfarbujúce sa na svetlo-červené, neskôr až čierne. Plody sú atraktívne pre vtáctvo.Odolnosť voči suchu i mrazom. Svetlomilná, teplomilná drevina. Stanovište slnečné/polotieň, krovinaté stráne, skalnaté suché svahy, vápenaté pôdy. Výskyt na Slovensku od nížin až do 1300 m.n.m. Pôvodné rozšírenie: Európa, Malá Ázia, severná Afrika .