Jeseň je obdobím, keď je v záhrade práce viac než dosť. Na jar jej bude čakať ešte viac. Ako si ju ušetriť drobnými krokmi už teraz? Poďme sa na to spoločne pozrieť.

Jeseň je ideálna na výsadbu stromov. V článku nájdeš jednoduchý postup od prípravy pôdy a náradia cez správnu hĺbku sadenia až po mulč, oporu, ochranu pred zverou a povýsadbový rez na jar.

Čas, keď vnášaním očiek ušľachtilých odrôd do divokých podpníkov udržiavame živé dedičstvo našich predkov   Zdalo by sa, že keď na jar nestihneme zavrúbľovať všetko, čo by sme chceli, ostáva nám čakať zas rok na ďalšiu príležitosť. Ale našťastie opak je pravdou. V lete, keď je ostatných prác v škôlke pomenej, máme šancu namnožiť si želané odrody oveľa efektívnejšie. Ale keďže všetko má svoje plusy aj mínusy, musíme byť ochotní zniesť páľavu, ktorá nám najmä v posledných rokoch prácu nielen sťažuje, ale aj ohrozuje jej výsledky, takže musíme počítať s dodatočnou závlahou pre čerstvé očkovance.  Očkovanie Očkovanie je spôsob rozmnožovania, kedy z materskej rastliny neprenášame celý kus konárika ako pri štepení, ale z letorastu alebo vrúbľa prenášame len jediné očko, teda púčik s plátkom kôry a dreva, z ktorého vyrastie celý nový strom. Očkovanie je oproti štepeniu jednoduchšie a dá sa naučiť ľahšie ako vrúbľovanie. Podpníky očkujeme ušľachtilým očkom najčastejšie tesne nad zemou, ale dá sa očkovať aj do korunky. Po zrezaní podpníka na jar vyrastie celý nový jedinec zo vsadeného očka.         Najväčší význam má letné očkovanie – na spiace očko. Termín očkovania spadá do obdobia, keď je menší nápor škôlkarských prác (na jar nevieme, kam skôr skočiť, budeme veľmi vďační za všetky v lete zaočkované podpníky).  Jarné očkovanie je alternatívou k štepeniu v prípade, že máme málo vrúbľov a chceme zužitkovať doslova každé očko. Júnové očkovanie na bdiace očko má význam len v najteplejších oblastiach, kde letorasty vyrastené v druhej miazge ešte stihnú do zimy dobre vyzrieť. V chladnejších oblastiach sa tento spôsob nevyplatí, ale stále ostáva možnosť očkovania na spiace očko v druhej časti leta. Niektoré druhy sa množia výhradne očkovaním, keďže vrúbľovanie je problematické. Napríklad broskyne a mandle sa síce dajú vrúbľovať, no trpia vo väčšej miere glejotokom ako očkovance.  Podobne ako pri vrúbľovaní, aj pri očkovaní je kľúčový čistý, hladký a rovný rez, ktorý dosiahneme dobre nabrúseným, kvalitným štepárskym nožom. Očkovanie na bdiace očko Týmto očkovaním rozumieme spôsob, kedy očko rastie v tom istom vegetačnom období, kedy bolo naočkované, úkon sa robí v jarnom období z uskladnených vrúbľov, teda v apríli, koncom mája. V podmienkach s dlhým vegetačným obdobím prichádza do úvahy aj júnové očkovanie pred druhou miazgou. Pri jarnom očkovaní na bdiace očko podpník zrežeme na čapík ihneď po zaočkovaní (čapík dlhý 30 až 40 mm nad vloženým očkom). Púčiky podpníka vyslepíme a opakovane čistíme podpník od výhonkov z neho vyrastajúcich. Očkovanie na spiace očko Očko do konca sezóny prirastie, no vypučí až v nasledujúcom vegetačnom období. Termín očkovania spadá do druhej polovice vegetačného obdobia.  Očká odoberáme z vyzretých letorastov od polovice júla až do konca augusta. V tomto čase očkujeme. V závislosti od zvoleného spôsobu očkovania sledujeme prúdenie miazgy. T-očkovanie je na oddeľovaní kôry závislé, pomocou Forkertovho očkovania vieme očkovať aj mimo obdobia prúdenia miazgy. Podpník by mal byť približne rovnako hrubý, resp. len o trochu hrubší ako letorast, z ktorého odoberáme očká. Ideálna hrúbka je asi ¾ cm, teda „hrúbka ceruzky“, príliš hrubé podpníky sú na očkovanie nevhodné a musia sa zaštepiť v jarnom období. Asi tri týždne pred plánovaným očkovaním odstránime v plánovanom mieste očkovania obrast. Očkovanie do T- zárezu  Je závislé od prúdenia miazgy. Jej prítomnosť zisťujeme priamo v poraste, nakoľko závisí od priebehu počasia, najmä zrážok. Avšak toto poradie sa dá očakávať:  Skoro strácajú miazgu podpníky St. Julien, marhuľa, hruška, jabloň, miazgu si dobre drží mahalebka, myrobalán a broskyňový semenáč. Ak miazgu premeškáme, očkujeme Forkertovým spôsobom. Poradia očkovania druhov, podľa zvyčajnej prítomnosti miazgy: Slivkové podpníky (St. Julien, Zelená ringlota, Wangenheimova atď.) Čerešne Hrušky Marhule Broskyne Jablone Myrobalán Mahalebka Kôra na podpníku sa nareže dvoma na seba kolmými ťahmi a opačnou stranou očkovacieho noža sa otvorí. Očko s plátkom kôry a dreva sa vyreže z letorastu a následne sa zastrčí pod otvorenú kôru – tá sa musí dobre oddeľovať. Prečnievajúci štítok kôry sa hladko odreže očkovacím nožom tak, aby kôra štítku očka nadväzovala na kôru podpníka – bez medzery.       Forkertovo očkovanie (chip budding)  Tento spôsob očkovania nie je závislý od prúdenia miazgy. Môžeme ho uplatniť ako opravné očkovanie po neujatí T-očkovancov (v auguste, na začiatku septembra), pri jarnom očkovaní už vyškôlkovaných podpníkov, ale rovnako ním môžeme plnohodnotne očkovať ako alternatívou k T-očkovaniu.  Pri tomto spôsobe v dolnej časti očka urobíme ešte krátky plytký rez, pri ktorom odhalíme kambium, aby očko vložené do pripravenej kapsy na podpníku do nej dobre zapadlo.     Forkertovo očkovanie. Jeho veľkou výhodou je nezávislosť od prúdenia miazgy. Dá sa dobre využiť pri jarnom očkovaní na bdiace očko z uskladnených vrúbľov, ak sa kôra ešte dobre neoddeľuje.                O dva až tri týždne skontrolujeme ujatie očiek. Spoznáme ho podľa sviežej farby očiek. Pozostatky listových stopiek sa ľahko oddelia pod dotykom prsta. Ak listové stopky držia, zaschli spolu s očkom, očkovanie sa nepodarilo. Podpníky preočkujeme nanovo Forkertovým očkovaním, očkovať môžeme do prvého septembrového týždňa, ak nie sú noci príliš chladné. Ak opravu očkovaním nestihneme, zostáva nám možnosť nápravy jarným vrúbľovaním. Očkovance v druhom roku  Rez na čapík. Vo februári zrežeme očkovance 30 až 40 mm nad ujatými očkami nožnicami, púčiky podpníka vyslepíme, výhonok priväzujeme k čapíku a opakovane odstraňujeme planý obrast. Čapík začistíme koncom mája ostrými nožnicami alebo žabkou.   Jednoročný očkovanec priviazaný k čapíku. Pri dobrom raste očkovanca odrezávame čapík do konca júna. Vedenie rezu je naznačené čiarou (A). Možnosťou je aj vykonať rez naostro hneď nad kultúrnym očkom. Ranu treba zatrieť štepárskym balzamom. Prečo sa nepodarilo očkovanie Očko nebolo správne priložené na podpník (kambium na kambium). Podpník nebol dostatočne zakorenený. Očkovanie prebehlo v nevhodnom čase (veľmi skoro/neskoro). Rezné plochy na očku a podpníku neboli dostatočne dlhé, hladké a rovné (nôž bol tupý - treba ho pravidelne brúsiť). Očko nebolo pevne pritiahnuté úväzkom k podpníku - odporúčame použiť veľmi priľnavú očkovaciu pásku. Očká boli odobrané priskoro, zlým skladovaním zaschli. Práca nebola vykonaná dostatočne rýchlo, rezné plochy zaschli, prípadne boli znečistené nožom alebo dotykom.  

Broskyňa ako čínsky symbol dlhovekosti Broskyňa je pre nás možno prekvapivo čínskym symbolom dlhovekosti. Kým v Číne je broskyňa doma, v našich pestovateľských podmienkach by takúto povesť asi nezískala. Napriek tomu v našej škôlke vyberáme také odrody a podpníky pre ne, ktoré lepšie zvládajú tlak chorôb, neskoré jarné mrazy, rôzne typy pôd a chladnejšie oblasti. Podpníky Len málokedy má výber podpníka taký zásadný vplyv na vlastnosti stromu, ako je tomu pri broskyni. Máme na výber nasledujúce z používaných: broskyňomandľa GF-677, mandľový semenáč, broskyňový semenáč, slivkový podpník St. Julien a slivkové podpníky podpníky Adesoto a Ishtara vhodné pre najmenšie tvary pod závlahou. Ak ovládame umenie očkovať, môžeme vyskúšať afinitu jednotlivých odrôd na semenáče trnky a Duranzie.     Broskyňomandľa GF-677  Dnes je azda najpoužívanejším podpníkom pre broskyne, je vhodný do suchých oblastí a do pôd s vyšším obsahom vápnika. Broskyne na ňom nebudú trpieť chlorózami (napr. na všetkých sprašových pôdach). Broskyne majú na ňom rýchly vývoj a pri dobrej starostlivosti dorastajú do značných rozmerov. Dobre znáša presádzanie a stromy sa ujímajú spoľahlivejšie ako na mandľovom alebo broskyňovom semenáči. Lepšie znáša aj jesennú výsadbu a riziko zimného vyschnutia je nízke. Nemá rád veľmi ťažké pôdy so stagnujúcou vodou.   Mandľový semenáč Výborný podpník do suchších oblastí a pôd s vyšším obsahom vápnika. Stromy sa pri dobrej starostlivosti môžu dožiť vysokého veku. Zle znáša presádzanie, riziko zimného vyschnutia je pri mrazivých vetroch značné, preto je stromy vysadené na jeseň vhodné chrániť obalom kmeňa a korunky.   Broskyňový semenáč Výborný podpník do všetkých typov pôd okrem pôd s vysokým obsahom vápnika a veľmi ťažkých pôd so stagnujúcou vodou. Stromy sa pri dobrej starostlivosti dožívajú značného veku. V prípade prvých príznakov chlorózy (žltých listov) počas vegetácie prihnojujeme na list železitým hnojivom.      Slivka St. Julien A a Adesoto, Ishtara Slivkový podpník St. Julien A je vhodný do pôd dobre zásobených vlahou, teda skôr do ťažších hlinitých a ílovitých ako aj do záhradných podmienok, kde rátame so závlahou. Je absolútne nevhodný pre pôdy v suchých oblastiach bez dodatočnej závlahy. Stromy rastú umiernene, skoro a hojne plodia a je nutné ich každoročne podporovať vo vitalite hlbším rezom. Pre podpníky Adesoto a Ishtara platí to isté, čo pre St. Julien A, akurát ich rast je ešte miernejší.     Chcete pestovať strom zo semena? Ak si chcete pestovať strom od semienka, lepšiu možnosť ako siahnuť po broskyni a mandli asi nemáte. Kým pri jabloni a hruške by ste sa trápili s malými semenáčikmi, pri broskyni a mandli môžu rastliny v prvom roku dosiahnuť výšku cez jeden meter a hrúbku postačujúcu na očkovanie. Vysadené stromy ich nedobehnú. Očkovať ich môžete v polovici augusta na spiace očko odrodami, ktoré Vám najviac chutia alebo tými odolnejšími voči kučeravosti listov (Primissima Delbard, Amsdenova, Benedicte, Kernechter vom Vorgebirge), aby ste sa zaobišli bez každoročného ošetrovania meďou.      Broskyňa na 6 rokov Mnoho pestovateľov je z ich broskyňových stromov viac než nešťastných. Často sa totiž stáva, že od výsadby stromu po jeho skon neprejde viac ako 5 či 6 rokov, a to i pri stromoch vypestovaných zo semena bez presádzania! Odpoveď na tento problém je jednoduchá: broskyňa je druh extrémne rýchleho vývoja. Nie je raritou, že už jednoročný semenáč má založené kvetné puky a je schopný priniesť prvé plody. V ďalších rokoch schopnosť plodiť narastá s každým jednoročným prírastkom, pretože broskyňa plodí už na jednoročnom dreve. Tam, kde sú na jabloňových a hruškových výhonoch len listové púčiky, tam broskyňa zakladá už kvety. Ak túto priskorú násadu kvetov neregulujeme rezom (čím zároveň aj podporujeme rast mladých letorastov), dôjde k nadúrode a následne broskyňa prestane rásť. Ortieľ nad stromčekom následne vyriekne jarná infekcia kučeravosti listov, kedy oslabený stromček nevládze regenerovať a zaschne. Hotovo.       50-ročná broskyňa, je to vôbec možné? Broskyne nemusia vôbec byť krátkovekou kultúrou, potrebujú však našu každoročnú pomoc v podobe rezu. Týmto zabezpečíme redukciu úrody a hlavne neustálu regeneráciu listovej plochy. Staré prirovnanie hovorí, že broskyňu režeme podobne ako vinič. Aj pri broskyni rozdeľujeme zrezané konáriky na plodné ťažne a zásobné čapíky, ktoré vyprodukujú plodné drevo na ďalších rok. A o rok znova a znova. Ak postup pravidelne opakujeme a neprekvapí nás zima s mrazmi pod -30 °C, broskyne sa môžu dožiť naozaj desaťročia a stať sa aj viacgeneračným stromom. Kľúčom k úspechu je vhodný výber odrody a podpníka, kvalitná listová plocha a pravidelné zmladzovanie, aby stromy plodili tak akurát a rozhodne nepreplodzovali.  

Je stále možné pestovať dlhoveké marhule alebo je to oxymoron? Nejeden pestovateľ sa trápi pri pestovaní marhúľ. Zasadí stromček, stará sa oň, stromčeku sa darí, rastie, ba prinesie aj prvé plody. A naraz uschne jeden mocný konár, potom druhý, alebo ešte horšie – po zime nevyraší marhuľa vôbec. Tento jav sa nazýva predčasné hynutie marhúľ, ľudovo mŕtvica, odborne apoplexia. Čo ju spôsobuje? Popravde stále presne nevieme, skôr len tušíme a zo skúseností vyvodzujeme závery. Celé skupiny výskumníkov pátrali v uplynulom storočí po príčinách tohto javu, mnohé objasnili, no vyčerpávujúcu odpoveď neposkytli. Preto dnes tí, čo pestujú marhuľové sady, si zväčša popri nich vedú aj marhuľové škôlky, aby stromčeky pravidelne dosádzali. Apoplexia, hoci jej rozumieme azda o niečo viac, je stále medzi nami.   Vačšina štúdií výskumníkov sa však zhoduje, že stredoeurópska klíma marhuľovým stromom svedčí menej. Domovinou marhule sú zrejme dva regióny v Ázii - Čína a Tibet na jednej strane a západ Strednej Ázie na pomedzí Uzbekistanu, Tadžikistanu a Kirgistanu na strane druhej. V oboch oblastiach je marhuľa druhom kontinentálnej klímy, teda bez výrazných výkyvov  v rámci zimy a leta, hoci teplotné rozdiely medzi zimou a letom sú veľké. Po ukončení vegetácie marhuľa upadne do spánku, prečká zimu, v ktorej ju nevyrušujú zmeny teploty a náhle oteplenia. Prebudí sa až s jarným oteplením, ktoré je zároveň aj začiatkom vegetácie.  U nás sa marhule prebúdzajú už počas vianočných oteplení, miazga začína prúdiť, vystupovať do kmeňa a koruny. Pri januárových a februárových ochladeniach následne namŕzajú časti lyka. Ak sa poškodí aj delivé pletivo kambium, poškodenie je nezvratné a začína proces chradnutia stromu. Z tohto dôvodu bielime pred zimou marhuľové kmene  – snažíme sa odraziť čo najviac zohrievajúcich slnečných lúčov a docieliť čo najneskoršie prebúdzanie a vystupovanie miazgy.     Paradoxne tuhšie zimy bez výkyvov znášajú marhuľové stromy lepšie. Aj to je azda jeden z dôvodov, prečo počas 20. storočia nárastli v sadoch majestátne, desiatky rokov staré marhule. V dnešných kolísavých zimách to majú jednoducho ťažšie. Vysoké teploty skoro na jar urýchľujú nástup rašenia a kvitnutia a tým sa úrody stávajú neisté aj v južných oblastiach. Schopnosť prečkať zimu ovplyvňuje ďalší významný faktor - dobré vyzretie dreva a uloženie dostatku zásobných látok. Vo vlhkých ílovitých pôdach je potrebné dobre zvážiť výsadbu marhúľ na podpníku myrobalán. Myrobalán rastie v týchto pôdach až príliš bujne a najmä počas vlhkej jesene vegetáciu ukončia náhle prvé mrazy, bez dostatočného vyzretia pletív. Na mrazové poškodenie a kolaps sú náchylné aj stromy po preplodení, nakoľko príliš veľká úroda strom vysilí, preto nestihne uložiť dostatok zásobných látok. Niekedy sa stane, že po preplodení usychajú stromy alebo časti korún už počas leta. Odpoveď skúseností Sadári, záhradníci i drobní pestovatelia, hoci nepodkutí exaktnými výsledkami výskumov, ale vedení  skusenosťami, tušili, že marhuľové drevo nie je najlepším kandidátom na zdarné prezimovanie. Preto sa jeho podiel snažili vo svojich sadoch umenšiť. Ale ako znížiť prítomnosť dreva marhúľ v marhuľovom sade? Je to paradox a zároveň úloha, s ktorou by si ťažko hlavu lámal nejeden riešiteľ záhad. Nuž ale odpoveď je celkom jednoduchá, marhule neštepili na marhuľové podpníky, ale na slivky a to pekne vysoko – do korunky alebo až do kostrových konárov. Niet divu, že výskumníci nakoniec našli najdlhovekejšie stromy marhúľ zaštepené práve na slivkách. A v prípade, že marhuľový štep predsa len odumrie, na jeho mieste stále zostáva vitálna slivka.   Aká pôda, taký podpník Ponuka podpníkov, ktoré sa v jednotlivých oblastiach používali, je široká a líši sa podľa regiónov, nakoľko sa s obľubou používali miestne typy. Niekde prevažujú slivkové semenáče vypestované do korunky, inde sa viac používalo medzištepenie – napr. mrazuvzdornou Wangenheimou slivkou. V ťažkých pôdach sa ako podpníky sa používali pravé slivky, Bystrická a jej typy, Duranzia, Belica, Zelená ringlota a mnohé miestne typy okrúhličiek. Pán Gustav Čejka spomína Kozlienku, ktorá sa vyskytovala v okolí Prievidze a na Hornom Ponitrí.    V suchších pôdach sa štepili aj na myrobalán, tu je medzištepenie slivkou veľmi výhodné kvôli silnému podrastaniu myrobalánu. Azda ideálnou možnosťou je rozpestovať slivkový stromček a ten následne preštepiť marhuľou. Po marhuľovom semenáči siahame vtedy, ak budeme stromček sadiť v ľahkej a priepustnej pôde v teplej oblasti. V ťažkej pôde sa mu nedarí. V bežných škôlkach by ste stromy na vyššie popísaných podpníkoch hľadali márne. V našej škôlke však pestujeme aj marhule so slivkovým medzištepením – teda marhuľu štepíme vysoko na slivkový kmienok zaočkovaný na myrobaláne a tým zabezpečíme mrazuodolnosť a dlhovekosť stromčeka.   Režme uvážlivo Jedna z teórií hovorí, že mŕtvica je zapríčinená pôsobením húb a baktérií. Za pravdu môžeme dať tejto vete v prípade, že bol strom nesprávne rezaný alebo poškodený vylomením konára a cez otvorené rany prenikajú spóry húb a ďalšie organizmy. Režme preto uvážlivo a nevytvárajme veľkými ranami vstupnú bránu pre rozklad. Marhuľa je druh veľmi skoro vstupujúci do plodnosti. Kladie preto vysoké nároky na kvalitný výchovný rez. Inak nám hrozí preplodenie už v prvých rokoch po výsadbe. V teplých oblastiach dopĺňame klasický jarný rez spojený so zakracovaním výhonov aj Šittovým rezom, ktorým zapestujeme kompaktnú, plodným drevom nádherne obrastenú korunku. Tento rez je nutné vykonať najneskôr do 15. júna, po tomto termíne už narastie v druhej miazge len slabé drevo.       Kroky k úspechu Všade tam, kde pôda nie je príliš suchá, pestujme marhule na slivkových podpníkoch. Bieľme kmene, režme citlivo a uvážene, nenechajme stromy vysiliť preplodením, kontrolujme moníliu a predsa si povedľa chystajme marhuľové stromčeky na dosadbu. A hoci okrem starých odrôd klasického sortimentu (Maďarská, Veľkopavlovická, Rakovského) máme k dispozícii aj mrazuodolnejšie odrody (napr. odrody z kanadského šlachtenia: Harcot, Harogem, Harlayne alebo ukrajinskú Vynoslivij) ani tieto nie sú zárukou istého úspechu. Jednoducho marhuľa je druhom, ktorý nás neustále učí trpezlivosti. Odmena je však mimoriadne sladká.

Máj je lásky čas a s láskou sa treba venovať aj domácej škôlke Vyškôlkované podpníky v suchej jari výdatne zavlažujeme pre dobré ujatie a vstup do vegetácie. Včasným kyprením medziradí predchádzame rozvoju vytrvalých tráv. Medziradia tiež môžeme dočasne ozeleniť vhodným zeleným hnojením – veľmi vhodné sú horčica, cirok či hrášok, na lepších pôdach vo vlhkom roku aj medonosná facélia vratičolistá. V širších medziradiach môžeme pestovať aj zeleninu a aromatické bylinky. Veľmi vhodné sú široko pokryvné kapucínky. Ich kvety sú zasa skvelým spestrením šalátov. Naopak nevhodnými ozeleňujúcimi rastlinami sú lucerna siata či ďatelina lúčna, ktoré mohutným koreňovým systémom potláčajú vyškôlkované stromčeky a lákajú hlodavce. Sú však vhodnou a zlepšujúcou kultúrou pestovanou v predchádzajúcich rokoch na mieste škôlky - viažu vzdušný dusík a hlboko prekoreňujú pôdu.   Z rastúcich výhonkov vyberieme najsilnejší rovný a pekne rastúci mládik, základ budúceho kmeňa. Ostatné výhonky skrátime asi na jednu tretinu. Vzniknuté čapíky ponechávame, sú podstatné pre rovnomerné hrubnutie kmienka. V prípade opätovného nárastu v druhej miazge ich znova skrátime. V prípade úplného odstránenie bočného obrastu by boli kmienky príliš slabé.   Pestovanie kmienka v škôlke: A práce v predjarí (A1 - A3 škôlkovanie) A1 - nezaočkovaný semenáčik A2 - zaočkovaný semenáčik zrezaný na čapík A3 - semenáčik zaštepený počas zimy v dielni A4 - skracovanie hlavného výhonu a rez bočného obrastu A5 - ak stromček dosiahol požadovanú výšku, štepíme v korunke konečnú odrodu, resp. pokračujeme v pestovaní kmeňa podľa A4 ďalší rok, bočný posilňovací obrast môžeme ponechať, ak je kmienok slabý B1, B2 - zelené práce: pri štepencoch a očkovancoch vyslepujeme letorasty podpníka Vyberáme najsilnejší letorast ako budúci kmeň, ostatné letorasty skracujeme za 5. až 6. listom. Pri raste nových letorastov v druhej miazge postup opakujeme. Vytvárame úkryty pre hmyz, najmä pre predátorov vošiek. Ucholaky čoskoro osídlia starý kvetináč otočený hore dnom, naplnený senom a zavesený v blízkosti mladých stromčekov. Vošky vedia spôsobiť veľké oneskorenie vývoja rastlín až zastavenie rastu, niekedy sa stáva, že rastliny vplyvom neustáleho sania uhynú.    Keď si s voškami naozaj nevieme rady a mladé stromčeky sú výrazne poškodzované, pripravíme si výluh zo žihľavových či tabakových listov alebo aplikujeme olej v predjarnom období. Používame slnečnicový/repkový olej emulgovaný lecitínom, aby sme ho mohli zmiešať s vodou. Ošetrujeme ním všetky stromy a kry bez rozdielu, obzvlášť tie, kde v minulom roku bol silný výskyt vošiek a na povrchu výhonov sa teda nachádza množstvo prezimovaných vajíčok. Použijeme 70 g lecitínu na 1 l oleja, 3 l emulgovaného oleja na 100 l vody, lecitín je potrebné vmiešať do zohriateho oleja. Následne olej s vodou vytvorí hladkú emulziu, ktorú môžeme aplikovať. Na rastlinách vytvoríme hladký film, ktorý zamedzí liahnutiu vošiek. Účinok aplikácie závisí od dokonalého pokrytia povrchu rastlín. Olej aplikujeme ako predjarný postrek ešte pred olistením porastu. V žiadnom prípade neaplikujeme v už olistenom poraste, s istotou dôjde k významnému popáleniu porastu! Tento prostriedok obmedzuje taktiež výskyt štítničiek, červcov a puklíc.  Stromčeky nám do jesene krásne narastú a zhrubnú a v ďalšom roku ich budeme môcť zaštepiť rozmanitými odrodami.