Záhradníkov rok

V predošlom článku sme prebrali, čo urobiť so stromami či kríkmi počas prvej jari po výsadbe, aby sa po zimnom odpočinku prebrali sviežo k životu a zabezpečili si zdravý rast k úrodnej budúcnosti. Hoci by si niektorí mohli myslieť opak, povýsadbovým rezom naša starostlivosť najmä o ovocné druhy drevín nekončí. Väčšina kultivovaných ovocných druhov je totiž výrazne plodnejšia a produkujú výrazne väčšie plody ako ich divokí predkovia. Preto sa pomocou výchovného rezu snažíme zabezpečiť, aby tieto veľké úrody ovocné stromy uniesli bez poškodenia. Aj pri neovocných druhoch stromov má výchovný rez význam, aby sme predišli rastovým defektom, no niekedy ich môžeme po povýsadbovom reze ponechať tak, aby sa vyvíjali prirodzene bez zásahu. Prečo neignorovať výchovný rez stromov Prečo výchovným rezom zakladáme podstatu úspešného rastu a úrody Podobne ako platí aj u detí, predtým, než môžu začať odovzávať spoločnosti nejakú hodnotu, je potrebné, aby vyrástli a zmohutneli. Tak ako výchovou deťom vštepujeme pevné základy a princípy do života, o ktoré sa môžu oprieť, výchovným rezom zakladáme stromom pevnú korunu. Výchovným rezom zároveň cielene predchádzame problémom, ktoré by sa mohli naplno prejaviť až neskôr. Vo vlhkejších lokalitách bývajú rizikom hubové choroby – preto tu zakladáme otvorenejšiu, vzdušnejšiu korunu s „oknami“ pre slnko. Naopak v teplejších a suchších oblastiach je čoraz častejší problém popálenia plodov slnkom, ktorý zhoršuje vysúšajúci vietor. V takom prípade pri výchovnom reze smerujeme skôr k trochu hustejšej, uzavretejšej korune. Vyberáme kolmejšie rastúce hlavné osi rastu (kostrové konáre) a necháme až na úrody, aby korunu postupne otvorili – bez toho, aby plody trpeli nadmierou slnka.   Rovnako týmto rezom obmedzujeme aj defekty vetvenia, ktoré môžu časom viesť k rozlámaniu stromu pod úrodou alebo vplyvom vetra či snehu: tlakové či konkurenčné vetvenie a ostré uhly nasadenia konárov. Pre (ovocné) stromy je prirodzené (najmä v mladosti) rásť s jedným terminálom, teda s pokračovaním kmeňa. Ak sa v základe koruny vytvoria dva konkurenčné výhony, časom zhrubnú, začnú sa vytláčať a veľmi často vzniká miesto, kde môže dôjsť k rozštiepeniu. K tlakovej situácii dochádza aj vtedy, keď bočný konár vyrastá z kmeňa pod príliš ostrým uhlom. Výchovným rezom tieto chyby tlmíme a podporujeme poloprirodzený tvar koruny. Výnimky potvrdzujúce pravidlo spôsobu rezu: broskyne a previsnutá moruša Slnkomilné broskyne, ktoré plodia už na jednoročnom dreve a často ich trápi kučeravosť listov, je potrebné rezať každoročne a hlboko, aby zostali vitálne a zároveň plodné. Preto nám rez na kotlovitú korunu bez terminálu – ktorá vpustí dostatok slnka na plody aj listy – v praxi nezvyšuje nároky na prácu. Pri ostatných druhoch by založenie kotlovitej koruny často zbytočne zvyšovalo potrebu rezu, keďže stromy si aj tak „budú chcieť“ terminál zvoliť. Broskyne režeme tak, že viac konárov po reze ostane na zemi ako na strome. Vyberáme 3 kostrové konáre a postup je blízky rezu viniča: ponechávame konáre na tohtoročnú plodnosť (zakracujeme ich) a zároveň nechávame čapíky, z ktorých v ďalšom roku vyrastú rodiace konáre. Rezu broskýň sa budeme podrobnejšie venovať inokedy, vo videu nám ho predstavili náš Janko a Ľudo. Špecifická je aj previsnutá moruša, ktorú režeme každoročne, aby si udržala tvar, rast aj plodnosť. Keďže rodí na letorastoch, rezom neodstraňujeme kvetné puky.   Ďalšie dôvody, prečo výchovný rez nevynechávať Výchovným rezom stromom pomáhame udržať si „mladosť“, aby sa „nezababčili“ – teda aby ich príliš skoré a veľké úrody zbytočne nevyčerpali a nespustili predčasné starnutie. Kombináciou výchovného, neskôr udržiavacieho a napokon zmladzovacieho rezu sa usilujeme čo najdlhšie zachovať optimálny pomer medzi rastom a plodnosťou. Súčasne sa snažíme neponáhľať so zakladaním druhého poschodia kostrových konárov, aby prvé poschodie nebolo zbytočne zatienené. Druhé poschodie preto zakladáme až v zodpovedajúcej výške podľa druhu, odrody a podpníka (cca 1,2–1,5 m nad prvým poschodím). Počas výchovného rezu odstraňujeme aj výhony vyrastajúce z podpníka, aby strom neinvestoval energiu do podpníkovej časti na úkor ušľachtilej časti. Čo je teda cieľom výchovného rezu? Cieľom výchovného rezu je strom, ktorý sa vyvíja správnym smerom, má silné prírastky, do fázy plodnosti vstupuje postupne a jeho základný tvar zodpovedá druhu či odrode. Skôr než k samotnému rezu pristúpime, mali by sme si ujasniť, ako má strom približne vyzerať, a premyslieť si, aký efekt budú mať konkrétne zásahy. Keď s rezom začíname, platí pravidlo „dvakrát premysli a raz rež“ – no nie je to výzva na strach z rezu, práve naopak. Kedy a ako dlho robíme výchovný rez Výchovný rez vykonávame v predjarí, spravidla vo februári, keď už pominú najsilnejšie mrazy, alebo v marci. Pri kôstkovinách je vhodné rezať čo najviac až v marci; pri broskyniach a marhuliach ideálne v čase, keď sú puky narašené. Ak režeme skôr, môžeme ponechať krátke pahýliky či čapíky a načisto (t. j. na púčik alebo na konárový krúžok) dorezať až v marci. Pokiaľ sa dá, režeme za slnečného počasia a pri nižšej vlhkosti vzduchu. Dĺžka obdobia výchovného rezu závisí od druhu, odrody, podpníka aj od podmienok lokality. Hlavným cieľom je udržať dobrý pomer medzi rastom a plodnosťou. Zjednodušene: ak strom rastie príliš slabo, režeme hlbšie (tzv. dlhý až stredný rez) a výchovný rez trvá dlhšie. Naopak, pri príliš bujnom raste oproti optimu (v prvých rokoch približne 60–70 cm) režeme plytšie (tzv. stredný až krátky rez) a po kratšie obdobie. Pri jadrovinách zvyčajne realizujeme výchovný rez dlhšie než pri kôstkovinách. V teplých a suchých oblastiach, na pôdach slabšej kvality, pri tlaku hlodavcov či vošiek alebo v extenzívnych podmienkach lúčnych sadov vychovávame stromy spravidla dlhšie než tam, kde majú dostatok vlahy a živín a bez tlaku oslabujúcich živočíchov. V praxi to vychádza približne na 4 až 8 rokov od založenia koruny, no v náročných podmienkach môže ísť aj o 10 rokov. Ako pri výchovnom reze postupujeme Rovnako ako pri povýsadbovom reze zakracujeme predovšetkým jednoročné výhony. Ak sa strom vyvíja dobre, intenzitu zakracovania z roka na rok znižujeme – teda režeme postupne menej výrazne než v období povýsadbového rezu. Podľa sily rastu volíme buď stredný rez (o ½ dĺžky jednoročného výhonu), alebo krátky rez (o 1/3 dĺžky). Sila rastu pritom závisí aj od vonkajších vplyvov, napríklad prítomnosti hlodavcov či vošiek, od sucha alebo od toho, či je výsadbová misa zarastená trávou. Vo vzťahu k rezu pritom platí jednoduchá matematika: ↓⇒↑, teda čím hlbšie, tým bujnejšie Inak povedané, čím hlbšie v predjarí výhon zakrátime, tým výraznejšie bude strom v danom roku rásť v mieste pod rezom – samozrejme za predpokladu, že ho výrazne neoslabia nepriaznivé okolnosti. Typy rezu podľa dĺžky zakrátenia Krátky – výhon skracujeme o viac ako 1/2 až 2/3 dĺžky – výraznejšie podporíme vetvenie v bazálnej časti výhonu. Používame ho najmä pri povýsadbovom reze na jar. Naopak, krátky rez počas vegetácie potláča rastu.Stredný – skracujeme približne o 1/2 výhonu – podporíme vetvenie v strednej časti výhonu; u niektorých druhov sa tvorí plodný obrast na báze výhonu. Využívame najmä v 2.–3. roku po výsadbe.Dlhý – skracujeme o 1/3 až 1/2 výhonu – následne vyrastené letorasty bývajú kratšie, pod nimi sa diferencujú kvety a pod nimi môže ostať vyholený konár. Používame najmä v 4.–5. roku po výsadbe alebo vtedy, keď strom rastie príliš bujne. Práca s terminálom Pri reze stromu začíname vždy od vrchu a riadime sa princípom zjednodušovania. Zvolíme si iba jeden terminál – teda pokračovanie kmeňa – a ten ďalej upravujeme. Podobne ako pri povýsadbovom reze stromu „potvrdíme“ ako terminál ten výhon, ktorý si strom prirodzene vybral sám. Spoznáme ho podľa toho, že doň smeroval najsilnejší tok miazgy, čo sa prejaví najväčšou hrúbkou výhonu aj najväčším ročným prírastkom (= dĺžkou jednoročného výhonu). Terminál pritom nemusí rásť úplne kolmo hore – môže byť aj mierne vychýlený. Navyše, na krivé stromy sa často jednoduchšie lezie pri zbere úrody aj pri reze. Výhony, ktoré terminálu najviac konkurujú, odstránime na konárový krúžok. Ak sú konkurenčné výhony hrubšie než 1/3 priemeru kmienka, najskôr ich zakrátime na pätky s 2–3 púčikmi, počas vegetácie ich priebežne pinzírujeme za 3.–5. listom a načisto odstránime až v nasledujúcom roku. Ostatné konkurenčné výhony skrátime stredným rezom približne na polovicu. Aj tu platí, že sa snažíme vyhnúť zbytočne veľkým ranám priamo na kmienku. Zároveň týmto postupom brzdíme predčasnú tvorbu druhého poschodia kostrových konárov. Druhé poschodie zakladáme až neskôr – v 4.–6. roku po výsadbe, keď je prvé poschodie dostatočne silne vyvinuté. Krátke a vodorovné konáre, ktoré terminálu ani kostrovým konárom nekonkurujú, neodstraňujeme ani nezakracujeme – v ďalšom roku môžu niesť úrodu. Terminál zakracujeme v 2. roku po výsadbe približne o polovicu. Ak strom dobre prirastá, v 3.–5. roku môžeme postupne prejsť na odstránenie už len 1/3 jednoročného výhonu terminálu. Princíp zjednodušovania pri výchovnom reze Strmo rastúce konkurenčné výhony (1) odstraňujeme úplne, prípadne ponecháme len pätky. Predlžujúci výhon (2) zakracujeme rezom na púčik; hĺbku rezu volíme podľa sily rastu. Ostatné konkurenčné výhony (3) skracujeme stredným rezom na púčik. Krátke a vodorovne rastúce výhony (4) ponechávame bez rezu. Kostrové a polokostrové konáre v praxi Keď máme terminál zjednodušený, pokračujeme prácou s kostrovými konármi. Ideálne si zvolíme tri kostrové konáre a ich zosilnenie podporíme zakracovaním. Aj tu platí jednoduché pravidlo: čím vyšší je počet kostrových konárov, tým slabšie budú jednotlivé konáre. Rozsah 2 až 4 je ešte prijateľný, no 3 kostrové konáre bývajú najvhodnejšou voľbou. Kostrové konáre vyberáme opäť medzi tými, do ktorých strom prirodzene smeruje najviac energie a ktoré majú dobré priestorové usporiadanie. Ich konkurenty odstraňujeme buď rezom na konárový krúžok, alebo ponecháme krátke pätky, ktoré počas vegetácie zaštipujeme. V prvý rok po založení koruny skracujeme kostrové konáre tak, aby končili približne o 15 cm nižšie než terminál a zároveň zhruba v rovnakej výške. V ďalších rokoch sa snažíme udržať podobný uhol medzi terminálom a kostrovými konármi. V 2. roku po založení korunky (a následne aj v ďalších rokoch) vyberáme aj polokostrové konáre vyrastajúce z kostrových konárov – postačia 2 na každý kostrový konár. Postup zostáva rovnaký: konkurenty odstránime a ponechané polokostrové konáre zakrátime tak, aby končili približne 20 cm pod kostrovými konármi. Strom pritom nevyhoľujeme – krátke a vodorovne smerujúce konáriky ponechávame, pretože sa obalia plodonosným obrastom. Zapestovanie korunky mladého stromu počas 3 rokov Ak má stromček dobré prírastky, môžeme v 2. jar po založení korunky pristúpiť aj k výberu polokostrových konárov. Výchovný rez pri kríkoch Pri kríkoch je situácia zároveň jednoduchšia aj zložitejšia – záleží totiž na tom, o aký druh ide, keďže jednotlivé druhy sa správajú rozdielne. Podobne ako pri stromoch sa výchovným a následným udržovacím a zmladzovacím rezom snažíme udržať optimálny pomer medzi rastom a plodnosťou a zároveň predchádzať neduhom: na jednej strane hubovým chorobám, na druhej strane popáleniu plodov slnkom. Keďže kríky spravidla vstupujú do plodnosti podstatne skôr než stromy, výchovný rez po povýsadbovom reze zvyčajne sústreďujeme najmä na približne prvé 2 roky. Zameriavame sa pritom predovšetkým na presvetľovanie, t. j. odstraňovanie výhonov, ktoré zbytočne zahusťujú korunu alebo rastú smerom dovnútra. Ak je rast slabý, dopĺňame to aj zakracovaním jednoročných výhonov na podporu rastu. Pri ovocných kríkoch potom viac nastupuje udržovací a zmladzovací rez, a to podľa toho, na akom starom dreve najmä plodia. K tejto téme sa môžeme podrobnejšie vrátiť nabudúce.   Rast prezrádza vitalitu Kľúčové je mať na pamäti, že pre dobrú vitalitu a stabilnú plodnosť počas dlhého života je rozhodujúci rast. Dreviny preto hodnotíme individuálne a tomu prispôsobujeme aj intenzitu výchovného rezu. Neskôr prechádzame na udržiavací, prípadne zmladzovací rez, najmä z fyziologických dôvodov – teda vtedy, keď strom alebo ker začne rast výraznejšie obmedzovať. Spomalenie rastu však môže prísť aj už v prvých rokoch po výsadbe, najmä ak drevinu oslabujú nepriaznivé podmienky (napr. sucho, nedostatok výživy, poškodzovanie hlodavcami či hmyzom a pod.). Aj preto nerežeme schematicky: cieľom je „rez šitý na mieru“ a rez vnímame len ako jednu z častí celkovej starostlivosti o dreviny. Rovnako dôležité je drevinám zabezpečiť vlahu, výživu a celkovo zdravé prostredie pre ich vývoj. Rez na púčik a reakcie na rez Ďalšie techniky rezu Rez na konárový krúžok Rez vedieme pri kôrovom hrebienku tak, aby vznikla čo najmenšia rana a dobre sa hojila. Rez na ťažeň (rez na odbočku) Rezom prevedieme rast zo silnejšieho konára na slabší tak, aby ponechaný konár prevzal funkciu odstraňovaného. Rez vedieme za kôrovým hrebienkom z opačnej strany ako pri reze na konárový krúžok. Platí tretinové pravidlo: priemer ponechaného konára v báze musí byť minimálne 1/3 priemeru rany. Rez konkurenčného vetvenia (najmä pri jadrovinách) Pri jednoročných konkurenčných výhonoch používame rez na konárový krúžok. Pri starších výhonoch režeme šikmým rezom v priamke od kôrového hrebienka k vonkajšej báze odstraňovaného konára. Rez konkurenčného vetvenia Zahnovým rezom (pri kôstkovinách) Pri kôstkovinách odstraňujeme konkurenčný výhon postupne pomocou rezu na Zahnov (aktívny) pahýľ. Dodržiavame tretinové pravidlo: až keď aktívny pahýľ tvorí len 1/3 ponechaného výhonu, odstránime pahýľ na konárový krúžok. Rez tlakového vetvenia Odstraňujeme konár v príliš ostrom uhle vetvenia. Rez vedieme zospodu až k rozhraniu zarastenej kôry a miestu zrastu; uhol rezu volíme tak, aby bol konár odstránený úplne a bez poškodenia ponechaného konára. Rez na trikrát Používame ho pri konári väčšieho priemeru, aby sme predišli vyštiepeniu dreva a odtrhnutiu kôry. 1. rez zo spodnej strany (10–30 cm od krúžku) do ¼–1/3 priemeru, 2. rez zhora za prvým až konár odpadne, 3. rez odstráni zvyšný pahýľ na konárový krúžok alebo na ťažeň.

Výsadba stromčeka alebo kríka je len začiatok. Aby drevina dobre rástla, nevyschla a časom priniesla úrodu, potrebuje v prvých rokoch správnu starostlivosť. Jedným z najdôležitejších jarných krokov je povýsadbový (harmonizačný) rez, ktorý vyrovná pomer medzi koreňmi a korunou a výrazne ovplyvní ujateľnosť dreviny.

Február - mesiac, keď príroda tajomne ožíva a budí nás zo spánku nevšímavosti Február v sebe skrýva obrovskú radosť. Nenápadnú, nebadanú, no silnú ako podzemná rieka. Že všetko ešte spí? Ako by mohlo! Slnko sa predsa dvíha zo svojej dočasne zníženej dráhy a jeho lúče prestávajú byť zubaté. Miazga už naplno kypí a beda každému, kto vrúble nenazbieral v decembri a januári. Puky bobtnajú a nafukujú sa ako také balóniky.    A naraz to príde. Prvý otvorený puk. Veľký tresk tak tichý a predsa tak podmanivý, že mu od juhu po najsevernejší sever neodolá nič. Prebúdzanie každým pukom prepuká stále viac a viac. Ešte zimnými poslami jari sú najskôr drobučké a neskôr už zvesela sa vo vetre hojdajúce náušnice – jahňady liesok. Nasledujú ich najskôr nesmelé, no čoskoro už životom bzučiace vŕby rakyty. Keď však stráne pozlátia kvety drieňov a onedlho na kraji vinice ružovkasto zbelejú mandle, už nemôže byť pochýb, že spánok pominul. A keď február marcu podá stráž, čerešne svojím červenkastým nádychom otvorených pukov prezradia, že s ich vrúbľovaním nemôžeme otáľať ani o deň viac.    Tam, kde včera bol ešte malý, úplne nebadaný púčik, len kopček na kôre, je dnes tu lístok, tam kvet, inde už celý zelený letorast a všade nový život! V obrovských pukoch jarabín sú doslova poskladané celé konáre. Len čo odpadnú jemné šupinky, ktoré boli strechou počas zimy, vyskočí von letorast ako šaty Popolušky a vy sa len čudujete, ako sa tam mohol zmestiť.  Keď v neskorom lete očkujeme spiace očká a štepíme spiace vrúble a o pár mesiacov sejeme semienka alebo vysádzame stromčeky, stále znova je skúšaná naša viera i nádej. Bude mať naša práca šťastné jarné pokračovanie? Je ono malé a nepatrné dosť silné na to, aby sa na jar prebudilo a vzchopilo? Vyklíči či nevyklíči? Jar sa však začína diať a my chodíme samou radosťou po štyroch. Presviedčame sa, že všetko je v poriadku, že príroda nezabudla, čo má robiť a my sme svoj diel práce odviedli dobre. Drobné klíčne lístky jabloní, hrušiek a čerešní sa objavia tam, kde sme ich semienka na jeseň uložili odpočívať. Alebo skôr inak: my sme ich uložili do pôdy, aby sme my mohli odpočívať. Oni potichu a nebadane, ale zato poctivo pracovali počas celej zimy, aby sa naraz v jednom okamihu predrali zo zeme na svetlo. Mirabelky, mandle, marhule a broskyne svojou mohutnou životnou silou dvíhajú pôdu, vytvárajú kopčeky, ba priam počujeme, ako rastú. V zdanlivo spiacich očkách, ktoré sme tak nesmelo vnášali do kôry počas leta, sa najskôr objaví bodka. Červená či oranžovohnedá. Alebo úplne svetlá. Šupinky odpadnú, pozdravia nás prvé nesmelé lístky, odbehneme si len toť na kávu alebo na kus reči so susedom a po návrate nám máva statný letorast budúceho stromu.   Toto prebúdzanie aj nás prebúdza zo spánku nevšímavosti a zhonu. Akoby volalo: Zastav sa! Počúvaj! Voňaj! Buď pozorný! Chvíľu nepracuj! Chvíľu nemysli! Aspoň chvíľu žasni! V čase prebúdzania neradno tráviť za stenami domu, bytu a kancelárie ani o kvapku viac času, než je nevyhnutné. Také množstvo ohromných maličkostí je možné premeškať len na jar. Aj keď by ste do konca roka už nič nezmeškali, ak nestihnete jarné prebúdzanie, ukrátili ste sa o nezmerateľné množstvo úžasu. A to sa už dobehnúť nedá. Hojnosť úžasu nad všetkou krásou želá Tím Domov stromov.