Povýsadbový rez: rozhodujúci krok pre ujatie drevín po výsadbe

Možno ste na jeseň vysadili stromček alebo krík, prípadne sa na výsadbu chystáte na jar. Výsadba je skvelý krok – či už v záhrade, sade, alebo do krajiny, ako alej či medza, no pamätajte, že toto je len začiatok. Ak má drevina dobre rásť, a časom priniesť bohatú úrodu, potrebuje vašu starostlivosť hlavne v prvých rokoch. 

Jedna z najdôležitejších vecí, na ktorú ľudia častokrát zabúdajú na jar, je tzv. povýsadbový či harmonizačný rez, najmä pri voľnokorenných drevinách, ale svoje opodstatnenie má aj pri drevinách v kontajneroch či s koreňovým balom. Nie je to len kozmetická úprava, pretože tento zásah môže rozhodnúť o tom, či drevina prežije alebo nie.

Prečo je povýsadbový rez taký dôležitý

Hlavným dôvodom tohto rezu je snaha vyrovnať (harmonizovať) sily medzi nadzemnou a podzemnou časťou stromu. Pri vyorávaní a presádzaní stromček príde o veľkú časť koreňov, ako hrubších, tak aj vlásočníc. Nadzemná časť v podobe kmeňa a konárov však zostáva rovnaká.

Výsledok? Strom má zrazu príliš veľa nad zemou a príliš málo pod zemou. Táto nerovnováha môže viesť k vyschnutiu alebo minimálne tzv. zababčeniu, teda predčasnému zostarnutiu dreviny, ktorá tak nenaplní svoj potenciál rastu, plodnosti a dosiahnutého veku. Povýsadbový rez je nutný nielen pre ovocné stromy, ale aj listnaté stromy a kry, zmysel má aj pri kontajnerových a balových drevinách pri poškodení koreňov.

Kedy je správny čas na povýsadbový rez?

Najčastejšie sa povýsadbový rez robí v predjarí, teda vo februári až po pominutí najsilnejších mrazov, kedy teplota klesá k -10 °C a nižšie, prípadne v marci. V tomto období zakracujeme jednoročné výhony, v prípade vyššie vrúbľovaných stromov režeme vždy nad miestom štepenia.

Ako na povýsadbový rez stromov

V praxi sa v prípade stromov môžeme stretnúť s týmito dvoma variantmi:

1. Stromček bez zapestovanej korunky (“hrotiak”)

Je to stromček, ktorý má v jeden hlavný výhon a nemá vytvorenú korunku. Jeho jednoročný výhon zakrátime asi o 2/3 dĺžky, v mieste dobre vyzretých pukov rezom na púčik. 

1a) Ak je hrotiak dosť vysoký, môžeme založiť korunku už počas výsadbového rezu. Na založenie korunky si odmeriame výšku, v ktorej má začínať korunka, pripočítame ďalších 5-7 púčikov nad týmto miestom a urobíme rez na púčik. Ten najsilnejšie rastúci letorast z ponechaných púčikov bude pokračovaním kmeňa, tzv. terminálom, letorasty smerujúce do rôznych strán vytvoria budúci základ kostrových konárov.

V praxi rozlišujeme jednotlivé kmenné tvary:

1b) Ak je hrotiak po zakrátení jednoročného výhonu o 2/3 jeho pôvodnej dĺžky nižší, než by nám vyhovovalo na založenie korunky, pestujeme jeden silný letorast do požadovanej výšky kmeňa, kde rez na korunku urobíme až nasledujúci rok.

Ak by ostatné letorasty, ktoré sa vyvinú z pukov pod realizovaným rezom, tomu hlavnému letorastu príliš konkurovali, počas vegetácie ich priebežne zaštipujeme (pinzírujeme) za 3.-5. listom. Odstránime ich na konárový krúžok až nasledujúcu jar, aby počas vegetácie vytvárali posilňujúci obrast dodávajúci stromčeku energiu na rast a hrubnutie kmienka.   

 

2. Stromček s už založenou korunkou 

Tu sú dve typické situácie:

2a) Stromček s príliš nízko založenou korunkou pre naše účely

Príliš nízko nasadené kostrové konáre skrátime na pätky s 2-3 púčikmi, terminál (predĺženie kmeňa) skrátime približne o 2/3 dĺžky, ale tak, aby presahoval nižšie konáriky aspoň o 15-20 cm. Pestujeme jeden najsilnejšie rastúci výhon, na ktorom nasledujúcu jar založíme korunku v požadovanej výške. S obrastom nakladáme podobne ako v prípade dopestovávania hrotiaku. Keď kmienok zhrubne tak, že pôvodne zamýšľané kostrové konáre majú maximálne 1/3 jeho priemeru, nasledujúcu jar ich odstránime rezom na konárový krúžok. 

2b) Stromček s korunkou založenou vo vyhovujúcej výške

Vyberieme si pokiaľ možno 3 kostrové konáre s najlepšou vitalitou a smerovaním do strán, tie zakrátime rezom na púčik na 4-5 púčikov, pri jarnej výsadbe radšej na 3 púčiky. Ostatné konáre, ktoré sú navyše, odstránime rezom na konárový krúžok. V prípade, ak sú hrubšie než 1/3 priemeru kmienka, ich zakrátime na pätky s 2-3 púčikmi, priebežne pinzírujeme za 3.-5. listom a načisto odstránime až nasledujúci rok. Snažíme sa totiž minimalizovať počet rán priamo na kmeni, ktoré by strom musel hojiť. Podobne sa výberom vhodných konárov a terminálu snažíme minimalizovať počet rezných rán na kmeni.

Ako terminál vyberáme ten z výhonov, ktorý rastie najbujnejšie smerom hore. Nemusí však rásť kolmo hore, vykrivenie nevadí, naopak, lepšie sa lezie po krivých stromoch. Terminál zakrátime tak, aby ostávajúce kostrové konáre prevyšoval aspoň o 15-20 cm.

 

Jednoduchý a účinný povýsadbový rez kríkov

Pri voľnokorenných či balových kríkoch je postup spravidla ľahší. Nezabúdame, že na rozdiel od stromov je kríky dobré vysadiť asi o 10-25 cm hlbšie, než rástli v škôlke. Prečo? Kríky sa prirodzene obnovujú z koreňovej bázy. Keď ich „potopíme“, vytvoria si silnejšiu a širšiu koreňovú bázu, pretože z pôvodne nadzemnej časti urobíme dalšie poschodie koreňovej bázy. Zároveň z nej ľahšie budu vyrastať nové, zmladzujúce letorasty. Všetky výhony zakrátime na 3-4 púčiky nad zemou.