Sprievodca druhmi

Čiernu ríbezľu spoznáte aj v tme – stačí pošúchať púčik. A keď ju už striháte za účelom zmladenia, odrezky zbytočne nevyhadzujte: zakoreňovanie je prekvapivo jednoduché a púčiky majú extra využitie.

Ako sa začal príbeh Zelenej ringloty? Príbehy aj stromy si žijú vlastným životom. Môžete sa snažiť zachytiť ich čo najvernejšie či zapestovať čo najpravidelnejšie, ony si vyberú smer, ktorým najviac prúdi miazga. A tak sa niekedy stane, že príbehy nejakej odrody existujú dva či viaceré, najmä ak je to nejaká veľmi stará odroda. A tou Zelená ringlota bezpochyby je. Jej korene siahajú hlboko, minimálne do 16. storočia a asi aj hlbšie, ale tam sa strácajú v spleti podhubia. Ten prozaickejší príbeh rozpráva o botanikovi Pierrovi Belonovi, ktorý si vraj v r. 1549 priviezol Zelenú ringlotu zo svojich ciest po Blizkom východe. Už dlhšie po smrti francúzskej kráľovnej Claudie, po ktorej je pomenovaná Reine-Claude (reine je kráľovná). Odkiaľ presne ju Belon priviezol a kde a ako uzrela svetlo orientálneho sveta, sa z tejto verzie nedozvieme. Ringlota ako dar od sultána Druhý príbeh je tiež skúpy na konkrétnu lokalitu pôvodu, no viac naznačuje kvalitu ringlóty - samotnej kráľovnej Claudii ju vraj neposlal nik iný než sám Süleyman I. Veľkolepý, sultán Osmanskej ríše. A panovníci si vtedy neposielali len také taľafatky či tafetky, ale ovocie hodné kráľovského stola. Ovocie prečkalo vraj dlhú cestu z Konstantinopolu do Paríža. Či ho ešte stihla ochutnať kráľovná Claudia, ktorá zomrela už v roku 1524 ešte pred svojimi 25. narodeninami po pôrode 8 detí, nie je isté. Totiž, nie je vôbec isté, či k presunu tejto odrody do Európy došlo až v 16. storočí. Iné zdroje tvrdia, že ju tam priviezli už Križiaci v 12. či 13. storočí a až cez Taliansko sa dostala do Francúzska, kde získala takú popularitu, že ju pokrstili podľa kráľovnej. Po hlbšom pátraní sa zdá, že jej pravlasťou je Kaukaz alebo Predná Ázia, možno dnešná Sýria. A pravdepodobnými prapredkami sú, podobne ako pri ďalších slivkách, myrobalán a trnka. Nech už je jej pôvod akýkoľvek, nie náhodou si opakovane vyslúžila titul kráľovná nielen medzi ringlotami, ale aj celkovo medzi slivkami, ku ktorým patrí.  Dôvodom je nielen dovtedy neobvyklá zelená farba, podstatne svetlejšia od kráľovskej zelenej, ktorou sa honosili rúcha panovníkov. Tým je najmä jej rôsolovitá, veľmi šťavnatá dužina a výnimočná, sladká a korenistá chuť a úžasná vôňa, ktoré lákajú nielen nás, ale i osy z celého chotára. Za starostlivosť sa vám ringlota bohato odmení Kvôli tejto chuti jej blahosklonne odpustíme aj strednú toleranciu voči šarke (prejavuje sa na listoch), či strednú odolnosť voči moníliovej spále a vyberieme jej kráľovské miesto v teplých a stredne teplých polohách. Moníliová hniloba napáda len príliš prehustené plody, tak sa v rokoch nadmernej úrody nebojme preriediť ich. Vzdušný trón a bosé nohy vo vlahej rose jej svedčia rovnako ako vzdušná koruna. Za hýčkanie nás odmení začiatkom až v polovici augusta najskôr plodmi na zaváranie a po dvoch týždňoch aj na vychutnávanie do objedenia sa začerstva či zo zelených džemov. Aby nám prinášala rovnomernú úrodu, krotíme ju v očakávaných veľmi plodných rokoch pred jarným rezom. Nezabudnite, že samej by jej bolo aj na kráľovskej záhrade smutno a tak ju potešte vybranou spoločnosťou ďalších kráľovien - teda iných odrôd ringlôt či francúzskej dámy Mirabelky Nancyskej či talianskej krásky Vlašky. A komu nestačí pevný stisk ruky od veľkej kráľovnej s nohami pevne na zemi, teda jej plody v košíku a na tanieri, vychutná si jej voňavý bozk aj v tekutej podobe z kalíšku či z pralinky.

Niektoré odrody akoby plynutím času rástli do krásy. Presne taká je Hallská obrovská - stará nemecká lieska z okolia mesta Halle, známa už od roku 1789. A niet divu, že sa pestuje dodnes. Tvorí veľké, ušľachtilé kry, ktoré si dávajú na čas. Rodiť začínajú až po niekoľkých rokoch, no potom Vás odmenia pravidelnou a bohatou úrodou naozaj obrovských, kužeľovitých orieškov. Ich chuť je sladkastá, jemná, veľmi príjemná - presne taká, aká spôsobí, že zmiznú z misky ešte skôr, než sa stihnete otočiť. Najchutnejšia lieska vydrží aj tuhú zimu Hallská je odroda, ktorá sa neľaká zimy. V dreve aj kvete je dobre mrazuodolná a navyše je čiastočne samoopelivá. Keď však má po boku ďalšie odrody kvitnúce v rovnaký čas, úroda býva ešte lepšia. Niet sa čo čudovať, spoločnosť jej svedčí. Ak by ste ju sledovali od jari do jesene, všimli by ste si jej typický rast. Bujný krík stúpa do výšky aj šírky, pôsobí vzpriamene, no nikdy nie chaoticky. Podrastá len slabo, takže si zachováva príjemne priestranný tvar. Navyše ju môžete pestovať aj ako stromček na podpníku liesky tureckej. Plody sú jej pýchou. Veľké, svetlohnedé, s pančuškou rovnako dlhou ako samotný oriešok. Luskáčik si s nimi poradí ľahko, jadrá zostávajú celé a voňavé, ideálne na priamy konzum aj do koláčov, dezertov či domácich sladkostí. Chuťovo patria k tomu najlepšiemu, čo liesky ponúkajú: sladkasté, aromatické, čisté. Hallská obrovská dozrieva neskôr, zvyčajne na konci septembra, a premení sa na malý rodinný sviatok zberu.   Ako sa o Liesku Hallskú starať? Najlepšie sa jej darí na slnečných miestach, no neodmietne ani polotieň - len tam zvyčajne rodí o niečo menej. Pôdy preferuje ľahké, humózne, dostatočne vlhké, ale priepustné, no nie je prieberčivá. Znesie aj horšie podmienky, len suché pôdy alebo ťažký íl jej nerobia dobre. Pestovateľsky je veľmi univerzálna - hodí sa takmer všade, v chladnejších oblastiach však ocení chránené stanovište. Chorobami ani škodcami nezvykne trpieť a mrazov sa nebojí. Jednoducho to, čo o nej platilo pred viac než dvoma storočiami, platí aj dnes: je to spoľahlivá, veľkorysá a krásna klasika. A keby ste sa spýtali niekoho, kto ju pestuje už roky, možno by vám povedal:Nie je to len lieska. Je to susedka, ktorá každý rok prinesie plnú náruč darov.

Možno má čiernu dušu a čierne svedomie, no srdce má na pravom mieste. Orech čierny je strom, ktorý ovplyvňuje okolie juglonom, písal vojnové príbehy drevom aj atramentom, a pritom ponúka chuťový zážitok ako „hľuzovka medzi orechmi“. Spoznajte jeho temnú históriu aj prekvapivo svetlé stránky – od oleja a farieb až po legendárny strom v Seredi.

Parížanka, hruška pomenovaná po grófke z Paríža, je elegantná dáma medzi ovocím. Odolná, ušľachtilá, no zároveň náročná – v priaznivých podmienkach ponúka šťavnaté a sladké plody s jemnou noblesou. Spoznajte príbeh tejto aristokratickej odrody a jej výnimočné vlastnosti.

Príbeh Boscovej fľaše sa nezačal v profesionálnej škôlke ani vo veľkom sade, ale na kraji lesa, v pivnici a v denníku malého chlapca z francúzskeho Aprémontu. Tajomná hruška zvláštneho tvaru, ktorú objavil 10-ročný Pier, odštartovala cestu jednej z najobľúbenejších odrôd na svete. Ako sa z detského tajomstva stal ovocinársky poklad?

Z náhodného, krivoľakého semenáčika na japonskom smetisku sa stala odroda, ktorá ovládla sady celého Japonska a dala vzniknúť ďalším legendám. Nijisseiki "20. storočie" ohúrila sladkosťou, šťavnatosťou a konzistenciou, akú dovtedy hrušky piesočné nepoznali. Objav 13-ročného chlapca prerástol do ovocinárskej revolúcie, ktorej dedičstvo nesú ázijské hrušky dodnes.

Objavte fascinujúci príbeh Grávštýnskeho jablka, ktoré sa síce narodilo v Taliansku, no preslávilo sa v Dánsku, kde sa stalo národnou odrodou. Vôňa a chuť tejto legendy ovládla kráľovské dvory aj záhrady po celom svete. Prečo je také výnimočné, ako chutí a čo potrebuje, aby vám v záhrade prinieslo svoje kráľovské plody?