Trvalky

PÔVOD: Severná Amerika, najmä v centrálnej časti kontinentu, od východného Texasu na západe po Ohio na východe v prérii, v svetlých lesoch a krovinách, na skalnatých stanovištiach, často v okolí vodných tokov, najmä v nížinách a pahorkatinách.

 
RAST: stredne rýchly. Je to vytrvalá bylina, vysoká 50–120 cm, s priamou, obvykle chlpatou, hnedozelenou stonkou. Bazálne listy sú stopkaté, vajcovité až úzko kopijovité, dlhé 5–30 cm a široké 5–12 cm, na okraji pílkovité či zubaté, niekedy aj celookrajové, na bázi klinovité až srdcovité, na vrchole špicaté, s 3–5 žilkami; stonkové listy sú striedavé, menšie, s krátkou stopkou řapíkaté, na bázi v tvare klinu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je jednodomá, opeľovaná hmyzom, samoopelivá, kvety sú obojpohlavné. Kvitne od júla do septembra. Kvety tvoria jazykovité a rúrkovité kvety: jazykovité kvety sú ružové až purpurové, dlhé 3–8 cm, na vrchole s 2 zubami, rúrkovité kvety sú dlhé 4,5–5,7 mm, sú zelenkasté až ružovkasté alebo purpurové a rozkvitajú postupne.

 
PLODNOSŤ: v prípade dostatočného opelenia počas kvitnutia vysoká.

 
PLODY: štvorhranné nažky obsahujúce 1 semeno.

 
DOZRIEVANIE: v septembri a októbri.

 
VYUŽITIE: táto veľmi okrasná bylinka je vhodná do záhrad a parkov, najmä v teplých a suchších oblastiach. Je veľmi lákavá pre motýle. Využívali ju už indiáni a používa sa aj dnes najmä pre svoje liečivé účinky a to jej koreň ako aj (kvitnúca) vňať. V podobe čaju a najmä tiktúry podporuje imunitný systém tela. Vnútorne sa používa pri nádche, kašli, horúčke, bronchitíde, infekcii močových ciest, ústnej dutiny a hrdla aj ako afrodiziakum a prostriedok na zlepšenie trávenia. Zvonku sa používa na ošetrenie rán, popálenín, kde sa prejavujú aj jej antiseptické a antibakteriálne účinky.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, preferuje hlbokú hlinitú či hlinitopiesčitú pôdu bohatú na humus, radšej ľahkú. Nedarí sa jej v ťažkej ílovitej pôde.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -34 °C až -40 °C v ľahšej pôde. Po dobrom zakorenení toleruje sucho. Veľmi ju obľubujú slizniaky, ktoré ju dokážu na jar zdecimovať.

PÔVOD: západné Stredomorie, na slnečných svahoch, krovinatých stráňach, v teplejších oblastiach Európy niekedy aj splaňuje. Nazývaná aj "anglická levanduľa".

 
RAST: pomalý. Je to nízky poloker s kolovým koreňom, stonky sú vzpriamené, vysoké 20–50 cm, drevnatejúce, bylinné časti chlpaté, 4-hranné. Listy sú bez stopky, čiarkovité, striebristé. Striháme ju buď počas prvého kvitnutia alebo potom až na jar.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými, ružovými drobným hluchavkovitými kvetmi v praslenoch kvitnúcimi od júna do júla, v prípade zrezania aj opakovane v auguste či septembri.

 
PLODNOSŤ: v prípade ponechania kvetov vysoká.

 
PLODY: drobné tvrdky.

 
DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.

 
VYUŽITIE: prastará kultúrna rastlina, používa se najmä v kozmetike, parfumérii a farmácii, ale aj kulinárne. Zároveň je významnou okrasnou a medonosnou rastlinou, atraktívnou aj pre motýle a ďalšie opeľovače. Dá sa použiť aj na vytvorenie lemov záhonov odpudzujúcich škodce a ako pôdopokryvnú rastlinu. Kulinárne využitie: listy a kvety sa používajú čerstvé aj sušené, surové aj tepelne upravené na dochutenie šalátov, polievok, koláčov, dusených jedál či koláčov, keksov, ale aj zmrzliny či krémov. Pridávajú sa do džemov, olejov či octov. Z čerstvých či sušených kvetov sa robí čaj. Esenciálny olej získavaný z kvetov sa používa podobne. Liečivé využitie: Je významným ukľudňujúcim prostriedkom a používajú sa buď priamo kvety v čaji či kúpeli alebo esenciálny olej z nich získavaný. Je jedným z najbezpečnejších esenciálnych olejov a môže sa používať aj neriedený, napr. na hojenie povrchových rán, popálenín, štípnutí hmyzom či ako protijed proti jedu niektorých hadov. Má silné antiseptické účinky, pôsobí proti kŕčom, plynatosti, je žlčopudný a močopudný, ukľudňuje žalúdok, používa sa proti nervozite a nespavosti.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dobre odvodnenou, chudobnejšou, piesčitou či kamenistou a vápenitou pôdou, ale znesie akúkoľvek, ak nie je príliš kyslá alebo premokrená. Rastie aj vo výživnej pôde, ale tam má menej esenciálnych olejov.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -15 °C, krátkodobo aj -20 °C. Po zakorenení silne suchuvzdorná, vetruodolná. Ako prevenciu voči hubovým chorobám opestujeme v dobre odvodnenej pôde a na vzdušnom stanovišti.

PÔVOD: Stredozemie a Predná Ázia. Rozšírila sa aj v severnejšie položených oblastiach Európy, v Makaronézii, v Severnej aj Južnej Amerike.

 
RAST: rýchly. Je to vytrvalá, bohato rozvetvená bylina vysoká 30–80 cm. Listy sú stopkaté, protistojné, vajcovité, vrúbkovito pílkovité. Kvety vyrastajú z pazúch listov v riedkych papraslenoch a sú pyskovité.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá. Kvitne od júna do augusta.

 
PLODNOSŤ: každoročná, bohatá pri ponechaní kvetov.

 
PLODY: tvrdky obsahujúce semená.

 
DOZRIEVANIE: v auguste až októbri.

 
VYUŽITIE: používa sa ako liečivá rastlina, pastva pre včely a v kuchyni začerstva pre svoju výraznú citrusovú vôňu. Kulinárne využitie: listy zbierané pred kvitnutím do čajov, miešaných nápojov, likérov (napr. Chartreuse či Bénedictine) a ovocných šalátov či zaváranín, priemyslovo sa z nej extrahuje aj veľmi drahá silica, lebo výdatnosť je veľmi nízka. Liečivé využitie: listy (vňať) pred kvitnutím, sušíme rýchlo, v tieni a pri nízkej teplote. Medovka ukľudňuje, používa sa pri nespavosti, proti kŕčom v tráviacom trakte, proti nechutenstvu či pri plynatosti. Má aj proti protivírusové účinky, najmä pri herpese či repelentné účinky. Dá sa použiť aj ako dynamický akumulátor, teda rastlina, ktorá zhromažďuje minerály alebo živiny z pôdy a uchováva ich v prístupnejšej forme - používa sa ako hnojivo alebo mulč.

 
STANOVIŠTE: preferuje ťažšiu, výživnú pôdu v slnečnej, chránenej polohe.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -29 °C až -34 °C v podzemku, z ktorého na jar raší. Ako prevenciu voči voškám a roztočom odporúčame umiestnenie na dostatočne vlhké miesto a neprehusťovanie porastu. Dostatočné vzdialenosti a výber miesta s dostatočným prúdením vzduchu slúži aj ako prevencia proti múčnatke.

PÔVOD: východná časť Severnej Ameriky, kde rastie v hustých skupinách pozdĺž brehov potokov, v húštinách alebo v priekopách.
RAST: stredne rýchly. Je to trvalka vysoká 60-90 cm a široká asi 50 cm s prezimujúcim podzemkom, raší v marci až apríli a na zimu zaťahuje v októbri až novembri. Aromatické listy sú tmavozelené s červenou žilnatinou a sú dlhé 6–15 cm a široké 3–8 cm.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými krásnymi šarlátovočervenými kvetmi kvitnúcimi od júna do septembra.
PLODNOSŤ: každoročná, pri ponechaní kvetov vysoká.
PLODY: tvrdky.
DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.
VYUŽITIE: veľmi dekoratívna, medonosná bylinka s jedlými aj liečivými kvetmi aj listami. Kulinárne využitie: jej kvety obsahujú veľa nektáru a tak sú nielen aromatickou, ale aj sladkastou ozdobou šalátov či dezertov, dajú sa aj šetrne sušiť so zachovaním sýtej červenej farby. Listy a mladé výhonky sa jedia surové alebo varené na dochutenie šalátov, ovocných šalátov, nápojov apod. Z listov a kvetných hlávok sa robí výborný čaj, ktorý voní ako bergamot. Liečivé využitie: používajú sa listy a kvitnúca vňať, čerstvé aj sušené najmä proti tráviacim ťažkostiam, plynatosti, črevným parazitom, ale pôsobia aj pri ťažkostiach močových ciest, kedy pôsobia močopudne. Podporujú vykašliavanie. Esenciálny olej sa používa najmä externe do mastí pri reume. Je veľmi atraktívna najmä pre motýle a včely, ale aj pre ďalšie opeľovače. Opakované kvitnutie podporíme odstrihnutím odkvitnutých kvetných hlávok.
STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, s dostatočne vlhkou pôdou, znáša aj ťažkú ílovitú, nevyhovuje jej len príliš suchá. Je vhodná do nížin aj vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v podzemku do -29 °C až -34 °C. Ako prevenciu proti múčnatke odporúčame zabezpečiť dostatočne vlhkú pôdu a dostatočne vzdušné miesto.

PÔVOD: takmer v celej Európe, v S Ázii aj na S Severnej Ameriky, pôvodne zrejme na brehoch riek, horské populácie boli až v prameniskách v alpínskom stupni. Dnes sa vo veľkom pestuje v záhradách.

 
RAST: rýchly. Je to vytrvalá bylina, vysoká 5–50 cm a široká do cca. 30 cm, s úzko kužeľovitými prezimujúcimi cibuľkami v zhluku na krátkom oddenku. Stvol je priamy, dutý. Listy sú po 1-2, duté, hladké, s priemerom do 0,6 cm a dĺžkou až 35 cm.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými, ružovými až svetlofialovými kvetmi usporiadanými po 8-30 ks do poľguľovitých okolíkov s priemerom až 5 cm, kvitnúcimi od mája do októbra.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: tobolky, obsahujúce niekoľko čiernych semien, v čase plnej zrelosti puká a semená z nej vypadávajú.

 
DOZRIEVANIE: od júla do októbra.

 
VYUŽITIE: po stáročia pestovaná v záhradách ako zelenina, bylinka či korenina. Nektárodajná a peľodajná rastlina atraktívna pre mnoho opeľovačov. Kulinárne využitie: Jedlé sú všetky časti, hoci cibuľky sú príliš malé - málokedy presiahnu priemer 1 cm. Najčastejšie sa konzumujú listy, surové, tepelne upravené aj sušené. Majú mierne cibuľovú chuť a výborne dochucujú šaláty, nátierky, dresingy, polievky, omáčky, vaječné jedlá, atď. Podobne sa dajú používať aj kvety, ktoré sú pikantnejšie. Celé súkvetia sa dajú obaliť v riedkom cestíčku a vypražiť. Liečivé využitie: celá rastlina má pozitívny vplyv na tráviaci a obehový systém. Zlepšuje chuť do jedla a trávenie, znižuje krvný tlak a podporuje činnosť srdca. Má podobné účinky ako cesnak, ale omnoho miernejšie.

 
STANOVIŠTE: nenáročná na pestovanie, preferuje slnečné stanovište s výživnou, vlhkou, ale dobre odvodnenou pôdou, ale darí sa jej vo väčšine pôd vrátane ťažkých ílovitých a aj v polotieni. Toleruje pH pôdy od 5,2 do 8,3.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v cibuli do -23 °C až -29 °C. Všeobecne je dobre odolná voči chorobám a škodcom, potrápiť ju môžu v nepriaznivých podmienkach pleseň cibuľová (Perenospora destructor), skleróciová hniloba (Sclerotium cepivorum) či zo škodcov vošky, roztoče a mínerka pórová (Napomyza gymnostoma).

PÔVOD: časť Stredomoria – Taliansko, býv. Juhoslávia, Albánsko a Grécko, pri cestách, v krovinách, na lesných čistinách, na skalnatých, výslnných svahoch, často aj na ruderálnych miestach.

 
RAST: stredne rýchly. Je to poloker vysoký a široký 20–60 cm. Stonky sú priame, krátko rozkonárené, chlpaté. Listy majú dlhé stopky, sčasti prezimujú, sú podlhovasté až elipsovité, dlhé 2–6 cm, jemne vrúbkované, vráskavé, na líci sivo páperisté, na rube bielo plstnaté.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá. Kvitne od júna do augusta voňavými modrofialovými hluchavkovitými kvetmi po 5-10 v praslenoch.

 
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná.

 
PLODY: guľaté, čierne tvrdky so 4 semenami.

 
DOZRIEVANIE: v auguste a septembri.

 
VYUŽITIE: listom aj kvetom ozdobná liečivá a koreninová, často pestovaná rastlina. Kulinárne využitie: silne aromatické mladé listy a jemnejšie kvety sa jedia surové alebo tepelne upravené. Pomáhajú pri trávení a používajú sa s ťažkými, mastnými jedlami. Kvetmi zdobíme šaláty a chlebíčky, obaľujeme v nich syrové guľky. Esenciálny olej z listov ochucuje zmrzliny, cukrovinky, pečené jedlá. Liečivé využitie: vďaka antiseptickým účinkom je výborným kloktadlom pri zápale hrdla a ďasien, zmierňuje bolesť zubov. Pôsobí žlčopudne, proti kŕčom, plynatosti, znižuje tvorbu materského mlieka a slín či nočné potenie, rozširuje cievy. Používa sa proti úzkosti, depresii, ženskej neplodnosti či pri menopauze. Nesmú ju užívať tehotné ženy a epileptici a nesmie sa užívať pridlho a vo vysokých dávkach. Externe sa používa na poštípnutia hmyzom a infekcie pokožky. Listy sa zbierajú pred kvetom a sušia. Esenciálny olej v malých dávkach odstraňuje nahromadený hlien v dýchacích cestách a používa sa v mastiach proti reumatizmu, ale i v parfumérii či kozmetike. Kvety sú atraktívne pre včely a iné opeľovače.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vyžaduje dobre odvodnenú, piesočnatú, ľahkú pôdu, uprednostňuje vápenitú. Neznáša ťažké a kyslé pôdy.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -23 °C až -29 °C, ale náchylná na vymrznutie pri prílišnej vlhkosti pôdy. U nás nezvykne trpieť škodcami, ale môžu sa objaviť slizniaky, roztoče či peniarky. Prevenciou proti zahnívaniu koreňov a vädnutiu je dobre odvodnená pôda a dobré prúdenie vzduchu. Po zakorenení je silne suchuvzdorná.

PÔVOD: Holandsko, hybrid neznámych druhov, zrejme Agastache rugosa x Agastache foeniculum, vyšľachtil Coen Jansen.

 
RAST: vzpriamený. Trvalka s prezimujúcim koreňom dorastajúca do výšky 70-90 cm a šírky 50-70 cm.

 
OPEĽOVACIE POMERY: sterilná, ale láka množstvo menších opeľovačov. Kvitne veľmi dlho, od júna do septembra svetlofialovými hluchavkovitými kvetmi usporiadanými do klasov.

 
PLODNOSŤ: netvorí plody.

 
PLODY: netvorí plody.

 
DOZRIEVANIE: netvorí plody.

 
VYUŽITIE: veľmi okrasná, liečivá aj jedlá bylinka, nektárodajná a veľmi atraktívna pre rôznych opeľovačov, vrátane včiel, čmeliakov a motýľov. Kulinárne využitie: kvety a listy s vôňou na pomedzí anízu, sladkého drievka a mäty sa používajú ako jedlá dekorácia dezertov, do šalátov, limonád, alkoholických miešaných nápojov. Ale aj na ochutenie kompótov, omáčok, dresingov, bieleho mäsa, rýb, zeleniny apod. Liečivé využitie: čaj, teda zápar z listov pôsobí protizápalovo, antibakteriálne a protivírusovo. Stimuluje imunitný systém a používa sa proti prechladnutiu, horúčke, slabému srdcu. Uľahčuje trávenie, pôsobí proti kŕčom a ukľudňuje. Obklad z listov a stoniek sa používa na hojenie popálenín.
STANOVIŠTE: slnečné, s dobre odvodnenou pôdou.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -23 °C. Náchylnejšia na poškodenie neskorými jarnými mrazmi a slizniakmi pri rašení, inak len niekedy trpí múčnatkou či hrdzou.

PÔVOD: západná časť Mediteránu – Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Maroko, Tunisko na výslnných skalnatých svahoch a suchých stráňach na výhradne vápencovom podloží, v pásme od morského pobrežia až do nadmorskej výšky okolo 1900 m n. m.

 
RAST: stredne rýchly, vytvára silne voňavé kríky alebo polokríky dorastajúce do výšky 10-30 cm a šírky 30 cm. Stonky sú drevnaté, bohato vetvené. Listy su protistojné, úzko elipsovité až kopijovité, dlhé 3–9 mm, široké 0,5-3 mm, na okraji zreteľne podvinuté.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá ale aj cudzoopelivá podľa podmienok rastu, kvety sú obojpohlavné alebo funkčne samičie, súmerné, biele až svetloružové. Kvitne od mája do júla, niekedy až do augusta.

 
PLODNOSŤ: v prípade teplého, suchého počasia počas kvitnutia vysoká.

 
PLODY: sploštené vajcovité tvrdky dlhé 0,7–1 mm obsahujúce niekoľko semien.

 
DOZRIEVANIE: v auguste až septembri. Pri skladovaní v chlade a suchu vydržia asi tri roky.

 
VYUŽITIE: je jednou z historicky najznámejších liečiviek a korenín. V záhrade a sade môže naviac fungovať ako pôdopokryvné lákadlo opeľovačov aj včiel medonosných. (Kvitnúca) vňať obsahuje množstvo silice s účinnými zložkami (thymol, gáfor, cineol, karvakrol, borneol atď.). Používa sa ako čaj, sirup či tinktúra na tlmenie suchého kašľa aj na vykašliavanie, pri tráviacich problémoch, proti kŕčom, je silne antiseptická, močopudná, vhodná pri depresiách, migréne a problémoch s krvným obehom. Ako jedna z mála u nás vonku pestovateľných liečiviek má zahrievacie účinky (spolu s lipou a materinou dúškou, inak skôr exotika ako zázvor, kurkuma, klinček, škorica) a zároveň pomáha znížiť horúčku. Zvonka sa používa na nehojace sa rany. Používa sa aj v kozmetike, najmä éterický olej z nej, pri výrobe zubnej pasty a ústnych vôd. V kuchyni ako výborné korenie samostatne alebo súčasť koreniacich zmesí, napr. provensálskeho korenia či bouquet garni.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené, ľahká vápnitá živná pôda. Nemá rada ílovité, ťažké pôdy, kde môže trpieť plesňou sivou (Botrytis cinerea), koreňomorkou (Rhizoctonia) či alternáriou kapustovou (Alternaria brassicicola).

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -23 °C až -29 °C a po zakorenení dobre suchuvzdorná, málo náchylná na choroby pri zabezpečení dostatočného odvodnenia pôdy.

PÔVOD: pravdepodobne Čína, Japonsko, Kórea, India, Stredná Ázia a na Kaukaze v svetlých lesoch a krovinách, na brehoch vodných tokov, v Ázii v pásme od 300 do 2500 m n. m. V súčasnosti pestovaná v mnohých častiach sveta, splaňuje v Európe aj Severnej Amerike, aj u nás.

 
RAST: rýchly, je to vytrvalá bylina prezimujúca v koreni, vysoká 40 cm, listy má široko čiarkovité, dlhé asi 40 cm a široké 2,5–3 cm, stvol je priamy.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými veľmi dekoratívnymi menšími sýtožltými kvetmi s nálevkovitou korunou, kvitne opakovane od júna do septembra.

 
PLODNOSŤ: skorá, pri ponechaní kvetov pravidelná.

 
PLODY: tobolky.

 
DOZRIEVANIE: v septembri.

 
VYUŽITIE: veľmi dekoratívna trvalka atraktívna aj pre opeľovačov. Kulinárne využitie: Veľmi mladé listy a výhonky sú jedlé po uvarení a sú príjemne sladkasté. Jedlé a veľmi chutné, sladkasté, chrumkavé sú aj kvety a kvetné puky - surové alebo varené. Dajú sa použiť ako jedlá dekorácia sladkých aj slaných jedál, plniť sladkými aj slanými plnkami a jesť surové alebo opražené v cestíčku, zahusťujú sa nimi polievky. Dá sa konzumovať aj ich hľuznaté korene - surové alebo varené. Každý kvet síce kvitne len práve jeden deň, ale celá rastlina kvitne aj niekoľko týždňov.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, na slnku tvorí viac kvetov. Darí sa jej vo väčšine pôd vrátane suchých, ale uprednostňuje úrodnú, vlhkú pôdu s pH medzi 6 a 7. Darí sa jej aj v ťažkej ílovitej pôde.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v koreňoch.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, kráľovská botanická záhrada v Kew, asistent kurátora Brian Halliwell ju v 80. rokoch 20. storočia vyselektoval ako perspektívneho kríženca levandule úzkolistej (L. angustifolia) a tzv. španielskej levandule (L. lanata), teda Lavandula x chaytoriae a pomenoval po ďalšom zamestnancovi záhrady, Richardovi Grayovi.

 
RAST: pomalý. Je to stredne vysoký poloker dorastajúci do 50 cm s drevnatejúcimi stonkami. Listy sú bez stopky, na levanduľu relatívne široké, striebristé, chlpaté, dlhé až 5,5 cm. Strihá sa buď počas prvého kvitnutia alebo potom až na jar.

 
OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne ako hybrid sterilná, ale kvitne drobnými, voňavými modrofialovými kvetmi usporiadanými do stredne dlhých praslenov (6-10 cm) dlho od júla do augusta, dlhšie než levanduľa úzkolistá.

 
PLODNOSŤ: pravdepodobne sterilná, množí sa vegetatívne odrezkami.

VYUŽITIE: je významnou okrasnou a medonosnou rastlinou, atraktívnou aj pre motýle. Dá sa použiť na vytvorenie lemov záhonov odpudzujúcich škodce a ako pôdopokryvná rastlina. Má nižší obsah esenciálnych olejov (EO) než viaceré odrody levandule, jej vôňa je jemná, bylinná, svieža, jemne živičná a drevitá, s nižším obsahom gáfru. Môžete ju využiť v domácej kozmetike či aromaterapii, ale aj kulinárne. Kulinárne využitie: listy a kvety čerstvé aj sušené, surové aj tepelne upravené na dochutenie šalátov, polievok, dusených jedál či koláčov, keksov, zmrzliny či krémov. Pridávajú sa do džemov, olejov či octov. Robí sa z nich čaj. Liečivé využitie: Je významným ukľudňujúcim prostriedkom a používajú sa buď priamo kvety v čaji či kúpeli. Má silné antiseptické účinky, pôsobí proti kŕčom, plynatosti, je žlčopudný a močopudný, ukľudňuje žalúdok, používa sa proti nervozite a nespavosti.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dobre odvodnenou, chudobnejšou, piesčitou či kamenistou a vápenitou pôdou, ale znesie akúkoľvek, ak nie je príliš kyslá alebo premokrená. Rastie aj vo výživnej pôde, ale tam má menej EO.

 
ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolná do -20 °C, krátkodobo aj -23 °C, mrazuodolnejšia než väčšina odrôd l. prostrednej, mierne menej mrazuodolná než niektoré odrody l. úzkolistej (napr. Munstead). Po zakorenení silne suchuvzdorná, vetruodolná. Ako prevenciu voči hubovým chorobám pestujeme v dobre odvodnenej pôde a na vzdušnom stanovišti.

PÔVOD: zrejme Francúzsko, presný pôvod nie je známy. Kríženec medzi levanduľou úzkolistou (Lavandula angustifolia) a širokolistou (Lavandula latifolia). Nazývaná aj "francúzska levanduľa" alebo "lavandin".

 
RAST: stredne rýchly. Je to stredne vysoký poloker dorastajúci do asi 60 cm s drevnatejúcimi stonkami. Listy sú bez stopky, čiarkovité, zelené. Striháme ju buď počas prvého kvitnutia alebo potom až na jar.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými, voňavými bielymi drobnými hluchavkovitými kvetmi v dlhých praslenoch (9,5-11 cm) kvitnúcimi od júna do júla, v prípade zrezania aj opakovane v auguste či septembri.

 
PLODNOSŤ: ako medzidruhový hybrid netvorí plody, množí sa vegetatívne.

VYUŽITIE: je významnou okrasnou a medonosnou rastlinou, atraktívnou aj pre motýle. Dá sa použiť na vytvorenie lemov záhonov odpudzujúcich škodce a ako pôdopokryvná rastlina. Hoci má nižší obsah esenciálnych olejov (EO) než viaceré odrody levandule, jej vôňa je jemná, sladká, veľmi príjemná a kvetinová, s nižším obsahom gáfru, a preto sa používa najmä v kozmetike, parfumérii, ale aj kulinárne. Kulinárne využitie: listy a kvety čerstvé aj sušené, surové aj tepelne upravené na dochutenie šalátov, polievok, dusených jedál či koláčov, keksov, zmrzliny či krémov. Pridávajú sa do džemov, olejov či octov. Robí sa z nich čaj. EO sa používa podobne. Liečivé využitie: Je významným ukľudňujúcim prostriedkom a používajú sa buď priamo kvety v čaji či kúpeli alebo EO z nich získavaný. Je jedným z najbezpečnejších EO a môže sa používať neriedený, napr. na hojenie povrchových rán, popálenín, štípnutí hmyzom či ako protijed proti jedu niektorých hadov. Má silné antiseptické účinky, pôsobí proti kŕčom, plynatosti, je žlčopudný a močopudný, ukľudňuje žalúdok, používa sa proti nervozite a nespavosti.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dobre odvodnenou, chudobnejšou, piesčitou či kamenistou a vápenitou pôdou, ale znesie akúkoľvek, ak nie je príliš kyslá alebo premokrená. Rastie aj vo výživnej pôde, ale tam má menej EO.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -15 °C, krátkodobo aj -20 °C. Po zakorenení silne suchuvzdorná, vetruodolná. Ako prevenciu voči hubovým chorobám pestujeme v dobre odvodnenej pôde a na vzdušnom stanovišti.

PÔVOD: Stredná Ázia, Irán a Afganistan, bol ale zavlečený do mnohých častí Eurázie, do Severnej aj Južnej Ameriky.

 
RAST: stredne rýchly. Je to vytrvalá bylina, vysoká 1–2 m, s priamou, vetvenou, jemne ryhovanou byľou. Listy sú striedavé, 2–3-krát perovité, dolné a prízemné so stopkou a dlhé až 1 m, horné sú menšie a prisadajúce k byli. Celá rastlina je silne aromatická.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v júli a auguste.

 
PLODNOSŤ: každoročná, pravidelná.

 
PLODY: dvojnažky aromatickej chuti.

 
DOZRIEVANIE: v auguste a septembri.

 
VYUŽITIE: aromatické listy a stopky sa konzumujú surové alebo varené od skorej jari po neskorú jeseň. Ochucujú sa nimi polievky, omáčky, šaláty, dusené jedlá, nahrádzajú ""vegetu"", teda zmes sušenej pomletej koreňovej zeleniny a byliniek na ochucovanie. Aby ste mali dostatok listov aj počas leta, odporúča sa zrezať rastliny počas kvetu k zemi. Kvety sa dajú použiť na dochucovanie tiež. Mladé stonky môžete použiť ako stopkatý celer v šalátoch alebo na ochutenie varených jedál. Semená sa používajú tiež - surové alebo varené, vcelku alebo pomleté - do šalátov, slaných koláčov, polievok. Koreň (najlepšie 2-3-ročný) s veľmi výraznou chuťou sa konzumuje varený či pečený, nastrúhaný na dochutenie jedál. Získava sa z neho aj esenciálny olej používaný v potravinárstve. Všetky časti majú liečivé účinky pri nechutenstve, zlom trávení, kolikách, plynatosti a bronchitíde. Kvety lákajú včely a hmyzích predátorov (napr. pestrice) do záhrady.

 
STANOVIŠTE: slnečné či slabý polotieň, vzdušné. Preferuje úrodnú, vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu, ale nie je náročný.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný do -23 °C až -29 °C, na zimu odumrie nadzemná časť, ale korene ostávajú nepoškodené. Na predchádzanie hubovým chorobám ako sú hrdza, múčnatka, alternáriová škvrnitosť odporúčame vysadiť rastliny v dostatočne širokom spone (cca. 0,9x0,9 m) na slnečnom a vzdušnom mieste.

PÔVOD: starobylý, známa už okolo r. 1000 pred n. l. z Egypta, nazývaná aj Nana. Botanický druh Mentha x rotundifolia so synonymom Mentha x niliaca, je to plodný kríženec druhov Mentha longifolia a Mentha suaveolens.

 
RAST: bujný, s pevnými, vzpriamenými stonkami a veľkými, oválnymi, šedozelenými, zamatovými listami. Dorastá do výšky 50 cm až 100 cm.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne od júla do septembra či októbra ružovým kvetom v hustých súkvetiach.

 
PLODNOSŤ: každoročná pri ponechaní kvetov.

 
PLODY: tvrdky, ktoré obsahujú jedno až štyri semená.

 
DOZRIEVANIE: v auguste až októbri.

 
VYUŽITIE: pred rozkvitnutím listy a potom aj kvety sa využívajú kulinárne aj liečivo. Kulinárne použitie: Z listov sa v kombinácii so zeleným čajom robí tzv. marocký čaj. Listy aj kvety sa používajú na jedlú dekoráciu sladkých jedál, koláčov, nápojov či ako súčasť blízkovýchodných šalátov (napr. fattoush či tabbouleh). Používajú sa aj na ochutenie octov či kuchynských olejov či napr. krémov a čokolády. Destiláciou sa z nich získava aj esenciálny olej použiteľný kulinárne aj medicinálne. Liečivé použitie: čaj z listov či esenciálny olej sa používajú pri prechladnutí, bolesti hlavy, zlom trávení, pôsobia antisepticky, dávkovať treba s mierou.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, s dostatočne vlhkou a výživnou pôdou.

 
ODOLNOSŤ: je mrazuodolná, pri silných mrazoch nadzemná časť vymrzne, ale na jar z korienkov bezpečne vyraší.

PÔVOD: západná Ázia od Iránu po Sibír.

RAST: rýchly, vzpriamený, je to dvojročka alebo krátkoveká trvalka dorastajúca do výšky 1,5-2,5 m. Listy má veľké, tvarom pripomínajúce listy figy, hlboko vykrajované a drsné.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne postupne od júna do augusta. Až 6-8 cm veľké, jednoduché kvety jednotlivých rastlín sú rôznych farieb: žlté, ružové, červené, bordové až čierne aj biele.

PLODNOSŤ: začína v 2. roku od výsevu, pravidelná, vysoká.

PLODY: rozpadavé tvrdkové plody (schizokarpy), ktoré sa po dozretí rozpadajú na jednotlivé jednosemenné diely – tvrdky.

DOZRIEVANIE: asi 3 mesiace po odkvitnutí, takže v septembri až októbri, prípadne novembri.

VYUŽITIE: veľmi okrasná trvalka vhodná na okraje trvalkových záhonov, k plotom či ako dominantná solitéra - do menších aj väčších vidieckych aj mestských záhrad, parkov či inej mestskej výsadby. Je veľmi lákavá pre rôzne opeľovače, vrátane včiel a čmeliakov. Kulinárne využitie: okvetné lístky a kvetné puky sa dajú jesť čerstvé v šalátoch či ako jedlá ozdoba tôrt a zákuskov, pri miernom povarení zahusťujú polievky, tmavšie odrody ich aj farbia. Mladé, ešte nezrelé, zelené plody chutia ako oriešky. Liečivé využitie: Čaj z kvetov je chutný, z tmavších odrôd aj pekne sfarbený a má podobné účinky ako ďalšie kvety z podčeľade slezové. Teda vytvára sliz, ktorý chráni sliznice dýchacích a tráviacich ciest. Taktiež je močopudný, zlepšuje krvný obeh a pomáha proti zápche. Podobne pôsobia aj mladé listy, korene či nezrelé plody.

STANOVIŠTE: slnečné, prípadne polotieň. Preferuje, dobre odvodnenú, dostatočne vlhkú, výživnú pôdu, ale znesie aj suchšiu, kamenistú, chudobnejšiu pôdu, neznáša dobre len prílišné zamokrenie. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh, ak má vhodnú pôdu.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolná do -23,3 °C až -28,9 °C, je menej náchylná na poškodenie hrdzou slezovou (Puccinia malvacearum) než topoľovka ružová. Listy môžu poškodzovať slizniaky, skočky či nosániky."

PÔVOD: Stredomorie, na V areál zasahuje asi až na Kaukaz a po Z Sibír, kde rastie na slnečných a suchých stanovištiach, rumoviskách, medziach, železničných násypoch, od nížin až po pahorkatiny. Splaňuje v teplejších oblastiach Z a strednej Európy, zavlečený bol aj do Severnej Ameriky.

 
RAST: rýchly. Poloker, vysoký a široký 20–60 cm, so vzpriamenými, čiastočne drevnatejúcimi konárikmi. Listy sú bez stopiek, kopijovité, dlhé 1-3 cm so silne aromatickými žliazkami.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, s bielymi kvetmi usporiadanými v papraslenoch sediacich v pazuchách horných listov a smerujú jedným smerom. Kvitne od júla do septembra.

 
PLODNOSŤ: pravidelná, každoročná, bohatá.

 
PLODY: štvorhranné, tmavohnedé tvrdky.

 
DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.

 
VYUŽITIE: známa liečivá a kulinárna rastlina a zároveň okrasná a nektárodajná rastlina, ktorá láka opeľovače a užitočný hmyz. Dá sa využiť aj ako pôdopokryvná a protierózna rastlina či nízky živý plot, dobre znáža strihanie. Kulinárne využitie: silne aromatické listy a mladé výhonky či kvety sa používajú čerstvé či sušené na ochutenie šalátov, polievok a pod. Esenciálny olej z rastliny sa používa na dochucovanie jedál. Liečivé využitie: kedysi bol považovaný za všeliek, dnes je často nedocenený. Používajú sa listy a kvitnúca vňať ako čaj najmä proti suchému kašľu a na uľahčenie vykašliavania pri nadmernej tvorbe hlienu pri bronchitíde a ďalších infekčných ochoreniach dýchacích ciest a pri bolestiach žalúdka. Nesmú ho užívať tehotné ženy, keďže vo veľkých dávkach môže spôsobiť potrat. Má antiseptické účinky, pôsobí proti plynatosti, je žlčopudný, ukľudňujúci, rozširuje cievy. Zbiera sa počas kvetu a suší na neskoršie použitie. Externe sa používa obklad z čerstvých listov na hojenie rán. Esenciálny olej sa používa v aromaterapii, nesmú ho však používať epileptici a nesmie sa používať vnútorne bez lekárskeho dohľadu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, uprednostňuje ľahkú, dobre odvodnenú, vápenitú pôdu.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -25 °C až -29 °C, najmä v suchšej pôde. Nezvykne trpieť škodcami. Hubovým chorobám predchádzame umiestnením do dobre odvodnenej pôdy v dostatočnom spone 60x60 cm. Po zakorenení je dobre suchuvzdorný.

PÔVOD: USA, Wisconsin, vyšľachtil ju v roku 1999 Roger Anderson voľným opelením odrody Bartzella, ktorá je medzidruhovým krížencom Paeonia x itoh medzi bylinnou Paeonia lactiflora a drevitou Paeonia suffruticosa.

 
RAST: stredne rýchly, dorastá do výšky 60-130 cm a šírky 60-100 cm. Je to dlhoveká trvalka prezimujúca v hľuznatom koreni. Zdravé a počas celej zsezóny atraktívne listy sú hlboko vykrajované a pri rozvíjaní majú červenkastý nádych, počas leta sa zmenia na svetlozelené a na jeseň sčervenajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: prevažne sterilná, od mája do júna kvitne veľkými (13-15 cm), poloplnými, ružovočervenými, jemne voňavými kvetmi s tmavším stredom a žiarivožltými tyčinkami. Počas kvitnutia mení farbu od tmavšej, malinovoružovej až po svetloružovú s žltkastým nádychom.

 
PLODNOSŤ: väčšinou netvorí plody so semenami.

 
PLODY: väčšinou netvorí plody - mechúriky.

 
DOZRIEVANIE: netvorí plody.

 
VYUŽITIE: veľmi okrasná trvalka, ktorá najlepšie vynikne ako solitér alebo s inými odrodami pivoniek v samostatnom záhone.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s výživnou a dostatočne vlhkou, ale priepustnou pôdou.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -28 °C. Nezvykne trpieť chorobami a škodcami, zriedkavo ju môžu poškodiť háďatko králikové (Aphelenchoides ritzemabosi) či hrotokrídlovec záhradný (Hepialus lupulinus) alebo verticíliové vädnutie v prípadne nedostatočne priepustnej pôdy.

PÔVOD: USA, Nebraska, West Point, vyšľachtil v r. 1908 John Frederick Larson Rosenfield vo svojej škôlke a pomenoval ju po svojom synovi Karlovi.
RAST: bujný, vzpriamený až kríkový, dorastá do výšky 60-100 cm a šírky 6075 cm. Je to dlhoveká trvalka prezimujúca v koreňových hľuzách. Listy má lesklé, tmavozelené a hlboko vykrajované.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, lepšie tvorí plody v prítomnosti inej pivonky. Kvitne koncom mája a v júni stredne veľkými (15-17 cm), poloplnými, karmínovočervenými až purpurovými kvetmi.
PLODNOSŤ: nepestuje sa kvôli plodom, ale v prípade prítomnosti opeľovača a ponechania kvetov je pravidelná a vysoká.
PLODY: tobolky.
DOZRIEVANIE: v júli a auguste.
VYUŽITIE: veľmi okrasná, jedlá aj liečivá, nektárodajná trvalka atraktívna pre opeľovače. Veľmi vhodná na rez do kytíc už vo fáze puku. Kulinárne využitie: Z kvetov sa dá urobiť želé alebo sirup alebo sa zalejú ako čaj. Liečivé využitie: čaj z kvetov má aj liečivé účinky proti kašľu. Externe sa používa proti hemoroidom a kŕčovým žilám. Koreňové hľuzy sú súčasťou "polievky 4 prvkov" - najčastejšie používaného ženského tonika v Číne. Najúčinnejšou látkou v koreni je paeniflorin, ktorý má protikŕčové účinky na črevá, znižuje krvný tlak, znižuje horúčku a chráni pred vredmi zo stresu. Vnútorne sa používa pri poruchách menštruácie, poraneniach, vysokom krvnom tlaku, PMS a poruchách pečene. Pôsobí antibakteriálne, protizápalovo, tlmí bolesť a ukľudňuje. Používať koreň ale treba pod lekárskym dohľadom a nesmú ho používať tehotné ženy.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Nenáročná rastlina, ktorá znáša širokú škálu pôdnych podmienok, ale najlepšie sa jej darí v hlbokých, výživných pôdach neutrálnych alebo mierne zásaditých. Vyslovene jej vadia len podmáčané alebo veľmi suché pôdy. V piesočnatých bude tvoriť veľa listov a menej kvetov. V ílovitých síce pomalšie porastie, ale bude bohato kvitnúť.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v koreni, minimálne do -20 °C, ale pravdepodobnejšie až do -34 °C až -40 °C. Väčšinou dobre odoláva chorobám a škodcom, je odolnejšia napríklad voči čiernej škvrnitosti listov než staršie odrody.