Ovocné stromy

PÔVOD: Stredozemie od Libanonu a ázijskej časti Turecka až po Španielsko a Portugalsko, na juhu od Tuniska po Maroko. Pozdĺž Biskajského zálivu zasahuje až do západného Francúzska a prekvapivo rastie aj v juhozápadnom Írsku.

RAST: stredne bujný. Je to stálozelený krík alebo strom dosahujúci výšku 1–8 m (vo svojej domovine niekedy až 15 m) a šírku 1-8 m, u nás skôr nižší. Kmeň s červenohnedou borkou môže mať priemer až 80 cm, často je viackmenný. Listy sú neopadavé, stopkaté, s rozmermi 8x3 cm. Majú kopijovitý tvar, pripomínajúci listy vavrínu. Na lícnej strane sú lesklé, žiarivozelené, na rubovej matné. Okraj listovej čepele je zúbkovitý až pílkovitý.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivý, hmyzom opelivý s obojpohlavnými, bankovitými, voňavými kvetmi, kvitne v novembri až decembri.

PLODNOSŤ: je skorá (3-4 roky po výsadbe), vo svojej domovine dosahuje vo voľnej krajine (nie na plantáži) 2,8-10,4 kg na krík, 75-577 kg/ha.

PLODY: malé, variabilne veľké (od 1 g po 12,3 g, priemerne 3,7 g, 0,7-2 cm), guľaté, ježaté, červené bobule. Dužina je mäkká, žlto-oranžová s piatimi komorami s viacerými drobnými, hnedými, hranatými semenami. Chuť je pred dozretím trpkastá, pri plnom vyzretí veľmi sladká, menej výrazná s príjemnou vôňou. Plod obsahuje asi 20 % cukru a má veľmi vysoký obsah antioxidantov.

DOZRIEVANIE: podľa lokality od októbra po december.

VYUŽITIE: celá rastlina je celoročne veľmi dekoratívna, najmä na konci jesene, keď je sýtozelená a obsypaná kvetmi aj dozrievajúcimi plodmi. Kulinárne využitie: Plody sú vhodné na priamy konzum aj spracovanie, teda na výrobu kompótov, džemov, tzv. alicantského likéru, vína, brandy či destilátu. Liečivé využitie: Všetky časti rastliny obsahujú veľa ethyl galátu, ktorý má silné antibiotické účinky proti mykobaktériám. Listy, kôra a korene sú močopudné a pôsobia ako obličkové antiseptikum vhodné proti zápalu močových ciest. Technické využitie: Má veľmi tvrdé a husté drevo vhodné na rezbárstvo.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred studeným vetrom a silnými mrazmi. Pôdu uprednostňuje kyslú, vlhkú, ale dobre odvodnenú, ale na rozdiel od ostatných druhov z čeľade vresovcovité dobre znáša aj vápnik v pôde. Dobre znáša aj suchšiu aj ťažkú ílovitú pôdu. Je vhodný do teplých polôh, do záhrad či parkov.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve krátkodobo do -17,5 °C, menej v kvete.

RAST: stredne bujný, kompaktný, možno ho pestovať ako menší strom či väčší strom, dorastá do výšky asi 3-4 m, v priaznivých podmienkach až do 6 m. Listy má nepárnoperovité zložené, s kopijovitými až eliptickými lístkami, jemne zúbkatými, ktoré sa podobajú skôr na listy hlohu než jarabiny. Na jeseň sa vyfarbujú do rôznych odtieňov oranžovočervenej až purpurovej farby.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne v máji metlinami chocholíkov bielych kvetov. Prítomnosť ďalších odrôd zvyšuje úrodu. Vhodné opeľovače: Dezertnaja, Sorbinka a Vefed.

PLODNOSŤ: skorá, v 3.–4. roku po výsadbe, pravidelná, vysoká, v plnej plodnosti až 60–80 kg/ strom.

PLODY: guľaté, pri kalichu rebernaté, veľké (priemerne 1,2–1,6 g) malvice, dozrievajúce v chocholíkoch. Šupka je tmavočervená, pripomínajúca farbu granátového jablka. Dužina je žltá až oranžová a šťavnatá a obsahuje drobné semená. Chuť je sladkokyslá, mierne trpká, bez horkosti. Majú vysoký obsah vitamínu C.

DOZRIEVANIE: koncom augusta, plody po dozretí neopadávajú, zostávajú dlho na strome. Po zbere sa dobre skladujú v chlade.

VYUŽITIE: strom je takmer celoročne dekoratívny: v máji kvetmi, vo vegetácii vykrajovanými listami, na jeseň pekne vyfarbenými, dopĺňajúcimi granátovočervené plody. Je vhodný aj do menších záhrad, ale aj do parkov, medzí, jedlého lesa. Plody sa dajú jesť surové alebo použiť na výrobu džemu, marmelády a želé. Môžu sa použiť na prípravu čaju alebo sa marinujú. Prášok zo sušených plodov sa pridáva do koláčov. Môžu sa pridávať do jablkového pyré alebo ovocných kompótov.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Je nenáročná na pôdu a polohu, ale preferuje dobre odvodnenú pôdu, od mierne kyslej po mierne zásaditú. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do asi -34 °C, nezvykne zmrznúť ani v kvete. Nezvykne trpieť chorobami.

PÔVOD: medzidruhový kríženec medzi gaštanom jedlým (Castanea sativa) a gaštanom vrúbkovaným (Castanea crenata), ľudovo nazývaným gaštan japonský. Konkrétne ide o semenáče odrody Bouche de Betizac (C. sativa x C. Crenata) pravdepodobne opelené odrodou Brunella (C. sativa x C. crenata), tj. 50 % crenata. Semená boli získané zo stromov rastúcich v ČR a vysiate a dopestované u nás v škôlke v Moravskom Lieskovom.

RAST: bujný, väčšinou bujnejší než v prípade gaštana jedlého, ale väčšinou nedorastá takej výšky ako gaštan jedlý, lebo veľmi skoro vstupuje do plodnosti, skôr do 8-10 m.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, vyžaduje prítomnosť druhého geneticky odlišného jedinca, či už semenáča alebo kultúrnej odrody. Kvitne v máji. Samčie kvety sú zoskupené na dlhých, vzpriamených jahňadách, samičie kvety sú v dolnej časti samičích.

PLODNOSŤ: skorá v rámci gaštanov (prvé plody už v 3. roku života), obvykle veľmi vysoká.

PLODY: tmavohnedé, guľovité nažky široko vajcovitého tvaru a veľkosti 3-4 cm, nažka je pri vrchole hrotitá a jemne chlpatá, uložená je v silne ostnatej čiaške. Semenáče sa medzi sebou odlišujú v ľahkosti olúpania. Chuť plodu v surovom stave je mierne trpkastá, po tepelnej úprave (upečení či uvarení) sladká, plná, medzi jednotlivými semenáčmi sú chuťové rozdiely. Plody sú nutrične bohaté (vitamín B, C, E, esenciálne mastné kyseliny, vysoký obsah vlákniny a minerálnych látok).

DOZRIEVANIE: v priebehu októbra.

VYUŽITIE: do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá. Je vhodný do teplých a stredne teplých aj chránených vyšších polôh do približne 600 m n.m.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve do cca. -23 °C. Jednotlivé semenáče často rašia skôr než gaštan jedlý (C. Sativa) a preto sú často náchylnejšie na poškodenie letorastov neskorými jarnými mrazmi. Často však lepšie znášajú chladné a vlhké počasie počas kvitnutia a často lepšie dozrievajú v chladnejších rokoch. Je vyššie odolný voči poškodeniu parazitickou hubou Phytophthora spp. spôsobujúcej atramentovú škvrnitosť a náhle odumieranie a vyššie tolerantný voči rakovine kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica). Po dobrom zakorenení je silne suchuvzdorný.

PÔVOD: druh pochádza pravdepodobne z JV Európy a na Zakaukazska, kde je najrozšírenější. Rastie aj v S Afrike a v Z Ázii. Už v staroveku ho vysádzali aj v ďalších oblastiach južnej Európy a čoskoro sa dostal aj do zaalpského priestoru. Markus je veľkoplodá selekcia neznámeho pôvodu, zrejme slovenského.

RAST: stredne rýchly. Je to mohutný a dlhoveký strom, je kompaktnejší než semenáče, dorastá do výšky aj 20 m a šírky 10-15 m a tvorí veľké, rozložité koruny. Borka je tmavohnedá alebo hnedosivá, v dospelosti popraskaná, listy sú jednoduché, podlhovasto kopijovité, lesklé, s pílkovitým okrajom. Koreňový systém je mohutný, kolovitý.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, vyžaduje prítomnosť druhého geneticky odlišného jedinca, či už semenáča alebo kultúrnej odrody. Kvitne v máji. Samčie kvety sú zoskupené na dlhých, vzpriamených jahňadách, samičie kvety sú v dolnej časti samičích.

PLODNOSŤ: stredne skorá, po 5-7 rokoch, vysoká.

PLODY: tmavohnedé, guľovité nažky široko vajcovitého tvaru a veľkosti do 3,5-4 cm, nažka je pri vrchole hrotitá a jemne chlpatá, uložená je v silne ostnatej čiaške. Chuť plodu v surovom stave je mierne trpkastá, po tepelnej úprave (upečení či uvarení) sladká, plná. Plody sú nutrične bohaté (vitamín B, C, E, esenciálne mastné kyseliny, vysoký obsah vlákniny a minerálnych látok).

DOZRIEVANIE: v priebehu októbra.

VYUŽITIE: do sadov, parkov, alejí a veľkých záhrad. Výborná medonosná rastlina: kvety sú veľmi nektárodajné s kvalitným peľom a dáva aj medovicu. Plody sú po uvarení alebo upečení veľmi chutné. Využívajú sa v cukrárstve, pri výrobe gaštanového pyré alebo gaštanovej múky. Skladovateľnosť plodov pri nízkej teplote a primeranej vlhkosti je až 6 mesiacov, v domácich podmienkach si treba dať pozor na plesne.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda ľahšia, hlboká, preferuje slabo až stredne kyslú, ale zvládne aj kyslejšie a piesčitú. Dôležité je, aby bola nevápnitá. Je vhodný do teplých a stredne teplých aj chránených vyšších polôh do približne 600 m n.m.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve do -23 °C až -29 °C, náchylný na poškodenie výhonov a kvetov neskorými jarnými mrazmi. Náchylný na poškodenie parazitickou hubou Phytophthora spp. spôsobujúcej atramentovú škvrnitosť a náhle odumieranie a na rakovinu kôry gaštanov (Cryphonectria parasitica). Po dobrom zakorenení je silne suchuvzdorný.

PÔVOD: Taliansko, Kampánia, bližší pôvod je neznámy.

 
RAST: stredne bujný, rozložitý.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, opelenie inou odrodou zvyšuje úrodu, ale aj počet semien. Je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Kvitne stredne skoro, približne v prvej polovici júna. Vhodné opeľovače: Tipo, Fuyu.

 
PLODNOSŤ: pri neprítomnosti opeľovača stredne vysoká, s prítomnosťou vysoká, tvorí aj partenokarpické plody bez opelenia a tie sú bezsemenné.

 
PLODY: na druh Diospyros kaki skôr menšie (priemerne 95 g), široko vajcovité, pevnejšie. Šupka je v plnej zrelosti výrazne oranžová. Dužina sa najmä pri opelených plodoch sfarbuje do čokoládovohneda a od toho je odvodený názov odrody. Opelené plody majú semená. Chuť je veľmi sladká s vysokým obsahom cukrov (priemerne 17,5 °Brix) a nízkym obsahom kyselín. Je to typ PVNA (Pollination-Variant Non-Astringent), teda bez opelenia pri zbere trpký, s opelením inou odrodou sladký.

 
DOZRIEVANIE: v septembri až novembri. Trpké plody potrebujú na dozretie 2 týždne v izbovej teplote, netrpké sú konzumovateľné hneď.

 
VYUŽITIE: priamy konzum aj spracovanie, sušenie, do džemov, na víno apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené; preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy. Vhodné len do vinohradníckych oblastí.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolné asi do -15 °C , prvé 2 roky po výsadbe odporúčame ochranu proti mrazu. Spoľahlivo odolné voči škodcom aj hubovými chorobám, dá sa pestovať úplne bez postrekov.

PÔVOD: Stará kultúrna drevina pestovaná po celom Stredomorí a v Makaronézii, dnes sa pestuje v mnohých odrodách aj v Amerike a Austrálii. Vznikla zrejme z planého olivovníku, ktorý je niekedy klasifikovaný ako samostatná varieta Olea europaea var. sylvestris asi pred 6000-7000 rokmi.

RAST: pomalší, umiernený, tvorí dlhoveké stromy vysoké vo svojej domovine 8-15 m, u nás podstatne nižšie, tak do 2,5-3 m. Listy majú krátke stopky, sú protistojné, kopijovité, kožovité, dlhé ať 8 cm, šedozelené, na rube striebristé.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, prevažne vetrom opelivý, ale aj hmyzom, kvitne u nás v júni. Prítomnosť inej odrody alebo semenáča zvýši úrodu.

PLODNOSŤ: stredne skorá (3-7 rokov po výsadbe), stredne vysoká, závislá od priebehu počasia.

PLODY: vajcovité kôstkovice, dozrievajúce zo zelena do tmavohnedej až čiernej farby horkastej chuti.

DOZRIEVANIE: neskoré, 2. polovici októbra, prípadne až v novembri.

VYUŽITIE: veľmi okrasný kompaktný stromček, ktorý dodáva miestu závan Stredomoria. Kulinárne využitie: Plody v zelenej aj čiernej zrelosti sa nakladajú do slaného nálevu. Z väčšieho množstva nedosiahnuteľného v našich podmienkach sa lisuje olej. Liečivé využitie: Listy majú antiseptické účinky, znižujú horúčku, krvný tlak aj hladinu cukru v krvi, ukľudňujú nervový systém. Dá sa z nich získať žlté či zelené prírodné farbivo.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené s dobre priepustnou, výživnou, hlinitou či hlinitopiesočnatou pôdou. Vhodný do najteplejších lokalít Slovenska na výsadbu do zeme do chránených dvorov, k múrom budov a plotov alebo ako prenosná rastlina na terasy, strešné záhrady, balkóny, s prezimovaním v skleníkoch či zimných záhradách. Pre dobré prezimovanie v zemi je dôležitá priepustnosť pôdy.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve do asi -7 °C až -10 °C, v kvete uniká neskorým jarným mrazom, kvetné puky sú poškodené už pri teplote pod -2 °C. V klíme Strednej Európy nemáva škodcov. Výskytu hubových chorôb spôsobených hubami Spilocaea oleagina a Pseudocercospora cladosporioides predchádzame výsadbou na miesto chránené pred nadmernými zrážkami a vlhkosťou pôdy. Po zakorenení je dobre suchuvzdorný a odolný voči vysokým teplotám.

RAST: vzpriamený, umiernený, dorastá do výšky 3-9 m a šírky 3-7,5 m a vytvára oválnu až guľatú, kompaktnú korunu. Konáre sú otŕnené menej než u iných druhov hlohu až 5 cm dlhými tŕňmi. Oválne, nepravidelne zúbkaté listy sú kožovité, tmavozelené, na jeseň sa sfarbujú do bronzova až bordova a ostávajú veľmi dlho na strome, plody ešte dlhšie.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý s obojpohlavnými kvetmi usporiadanými v metlinách, ktoré kvitnú u nás v máji, prípadne júni.

PLODNOSŤ: je veľmi skorá, pravidelná, stredne vysoká až vysoká. Výchovným rezom treba oddialiť vstup do plodnosti, aby strom najskôr rástol.

PLODY: na hloh stredne veľké (priemerne 16–20 mm), eliptické, oranžovočervené, pevné. Dužina je polotuhá, šťavnatejšia, menej múčna než u nášho hlohu jednosemenného. Obsahuje cca. 4 jadierka, ktoré sú pohromade tak, že vytvárajú dojem kôstky. Najmä sa však líši chuť, kde chýba horkosť našich hlohov, dominuje sladkokyslá chuť veľmi pripomínajúca šípky, najmä neskôr počas zimy.

DOZRIEVANIE: veľmi postupné, v teplých oblastiach začínajú plody dozrievať asi v polovici septembra a vydržia na strome veľmi dlho do zimy, v niektoré roky až do začiatku februára bez opadávania, jedine kvôli náhlym zmenám vo vlhkosti pôdy môže časť z nich popraskať, ani pôsobením mrazu nemäknú. Konzumne zrelé sú hneď po obratí zo stromu a vydržia uskladnené v chlade asi týždeň až dva.

VYUŽITIE: strom využiteľný v parkoch, menších aj väčších záhradách, ale aj v medziach, vetrolamoch a živých plotoch je veľmi dekoratívny celoročne: bez olistenia striebristou farbou borky, počas vegetácie tmavozelenými, zdravými listmi a bielymi súkvetiami, ako aj metlinami postupne dozrievajúcich plodov, ktoré vydržia na strome dlho do zimy. Plody sú vhodné na priamy konzum len tak či ako veľmi atraktívna ozdoba dezertov, spracovanie na džemy, výživy, pretlaky, na sušenie do čajových zmesí podporujúcich činnosť srdca. Liečivé účinky majú aj kvety, čaj z nich podporuje činnosť srdca, pomáha pri nervozite, zlepšuje spánok a znižuje krvný tlak.

STANOVIŠTE: slnečné či mierny polotieň, lepšie je slnečné a teplé miesto, aby stihlo vyzrieť čo najviac plodov. Nie je náročný na pôdu, ale preferuje dobre odvodnenú, no znesie aj ílovitú. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve do asi -25 °C, kvitne neskoro a kvety sú dobre mrazuodolné, nebývajú poškodzované neskorými jarnými mrazmi. Po zakorenení je suchuvzdorný, ale znesie aj dočasné zamokrenie pôdy, veterné lokality či znečistenie ovzdušia. Na rozdiel od iných hlohov nezvykne trpieť bakteriálnou spálou ani hrdzou (Gymnosporangium globosum).

PÔVOD: Slovensko, vyšľachtil ju Gustav Čejka skrížením odrôd Cresthaven a Luna, registrovaná bola v r. 1993.

RAST: stredne silný až silný. Habitus je polovzpriamený až mierne rozložitý, koruna stredne zahustená.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne skoro až stredne skoro, kvitnutie trvá stredne dlho, je samoopelivá.

PLODNOSŤ: stredná, pravidelná. Pre dobrú kvalitu plodov vyžaduje kvalitný rez a prebierku plodov.

PLODY: stredne veľké, mierne ploché, guľovité. Šupka je stredne hrubá až hrubá, stredne silne až silne priliehavá k dužine, stredne až husto plstnatá, svetlozelená s tmavočerveným líčkom. Dužina je zelenobiela, mäkká až stredne pevná, šťavnatá, nevláknitá, kyslosladká až sladká, aromatická, veľmi dobrá. Dužina je stredne až ťažšie oddeliteľná od stredne veľkej kôstky. Plody sú stredne dobre veľkostne vyrovnané. Plody nie sú výrazne náchylné na praskanie kôstky ani na praskanie plodov počas dažďov.

DOZRIEVANIE: koncom júla, 8 dní pred odrodou Redhaven. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom.

VYUŽITIE: vhodná predovšetkým na priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Pôdu vyžaduje dobre zásobenú vlahou aj živinami. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch. Stredne tolerantná voči kučeravosti.

PÔVOD: USA, semenáč odrody Halehaven.

RAST: bujný rast, vytvára stredne husté, polovzpriamené až rozložité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro a trvá stredne dlho.

PLODNOSŤ: skorá, stredná, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, súmerné, s výrazným švom. Šupka je stredne pevná, stredne silno prilieha k dužine, je stredne silne plstnatá. Základná farba je žltá až žltooranžová, na slnečnej strane prekrytá červeným líčkom, pruhovaná. Dužina je žltooranžová, mäkká až stredne tuhá, nevláknitá, sladká až sladkokyselkavá, šťavnatá, jemne korenistá, veľmi dobrá. Horšie sa oddeľuje od kôstky. Náchylnosť k praskaniu kôstky je nízka až stredná. Plody sú dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie počas dažďov.

DOZRIEVANIE: Skorá odroda, dozrieva v 2. pol. júla - 14 dní pred odrodou Redhaven. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom alebo len veľmi málo.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum. Je dobre skladovateľná a vhodná na prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné a teplé, úrodné pôdy v chránených, teplých polohách.

ODOLNOSŤ: Menej odolná voči mrazu v dreve aj kvetných pukoch, najmä ak dôjde k rýchlemu striedaniu vyšších a nižších teplôt. Je síce náchylná na glejotok, ale málo náchylná na bakteriálnu škvrnitosť listov (Xanthomonas arboricola pv. pruni). Voči kučeravosti listov (Taphrina deformans) je stredne tolerantná.

PÔVOD: Taliansko, kríženec odrôd Gialla di Firenze a Fertilia Morettini, vyšľachtil Alessandro Morettini.

RAST: stredne bujný až bujný, habitus polovzpriamený až rozložitý. Veľmi dobre rastie a dobre sa tvaruje .

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro, stredne dlho až dlho.

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké guľovitého tvaru, súmerné. Šupka je tenká až stredne hrubá, slabo až stredne silne prilieha k dužine, je mierne až husto plstnatá, žltozelená, z väčšej časti prekrytá karmínovočerveným, rozmytým líčkom; dužina je žltá až oranžovo žltá, mäkká až stredne pevná, nevláknitá, aromatická, sladko kyselkavá , v plnej zrelosti dobre oddeliteľná od stredne veľkej kôstky. Náchylnosť na praskanie kôstky je nízka. Plody sú dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie počas dažďov.

DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva okolo 25. júla, 15 dní pred odrodou Redhaven. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom alebo len veľmi slabo.

VYUŽITIE: vhodná najmä na priamy konzum, ale aj na zaváranie.

STANOVIŠTE: stredne náročná na stanovište, vyžaduje slnečné miesto a výživné pôdy, vhodná je i do okrajových pestovateľských oblastí.

ODOLNOSŤ: v dreve i v kvetných pukoch vysoko odolná voči mrazu a stredne odolná voči kučeravosti, tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Nemecko, objavená okolo r. 1870 ako náhodný semenáč.

RAST: bujný.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: vysoká a pravidelná.

PLODY: menšie až stredne veľké; šupka je sýtočervená až fialovobordová, dužina je biela, okolo kôstky červenkastá, šťavnatá, voňavá, dobre sa oddeľuje od kôstky. Chuť je sladká a aromatická.

DOZRIEVANIE: v polovici septembra.

VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum, zaváranie.

STANOVIŠTE: odroda nenáročná na stanovište, ale kvôli času dozrievania vhodnejšia do nižších polôh, dobre znáša i sucho a všetky typy pôd okrem ťažkých ílovitých.

ODOLNOSŤ: vysoko odolná voči mrazu, kučeravosti listov (Taphrina deformans) a múčnatke broskýň (Sphaerotheca pannosa var. persicae), vhodná na ekologické pestovanie.

PÔVOD: Japonsko, neďaleko obce Jacuhašira, ktorá je dnes súčasťou mesta Ohaši, Matsudo City, našiel ju v r. 1888 ako náhodný semenáč chlapec menom Kakunosuke Matsudo a presadil do rodinného ovocného sadu. V r. 1898 prýkrát rodila a pomenoval ju Shin Daihaku (= Nová veľká sladká). V r. 1904 ju šéfredaktor známeho záhradníckeho časopisu Kohnih Zasshi, v ktorom bola predstavená svetu, premenoval na Nijisseiki. Synonymá a cudzie názvy: 20th Century.

RAST: stredne bujný až bujný na ázijskú hrušku, vzpriamený, plodí v zhlukoch na krátkom dreve. Koruna je zahustená dlhými, hrubými letorastami. Na jar ju presvetľujeme a zakracujeme jednoročné výhony.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Chojuro, Shinseiki, Kosui, Hosui, Shinsui, Olympic, Yongi, Shinko, Korean Giant, Konferencia a ďalšie skoro kvitnúce európske hrušky.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, s prebierkou pravidelná. Plodí najmä na jednoročných výhonoch.

PLODY: stredne veľké, plocho guľovité, súmerné. Šupka je tenká, hladká, bez osrienenia, s hrdzavými malými lenticelami, jemne mastná, zo zelenožltej dozrieva do zlatožltej. Dužina je žltkastá, veľmi šťavnatá, jemná, mäkká. Chuť je sladká. Tendencia k praskaniu plodov je nízka.

DOZRIEVANIE: zber koncom augusta, konzumne dozrieva hneď či začiatkom septembra, vydrží do novembra.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum aj spracovanie na džemy, kompóty, mušty, šaláty či koláče.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje dobre odvodnené, úrodné, vlhké pôdy, ale znesie širšiu škálu pôd, ak nie sú premokrené. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Silne odolná voči európskej chrastavitosti (Venturia pyrina), stredne voči ázijskej chrastavitosti (Venturia nashicola) a menej voči alternárii (Alternaria alternata).

PÔVOD: Poľsko, vyšľachtená v roku 1972 v Inštitúte záhradníctva a kvetinárstva v Skierniewiciach z voľného opelenia genotypu 622485/CIRI 5t77, registrovaná v r. 1994.

RAST: bujný, vytvára guľovité, zvyčajne pravidelné koruny s konármi vyrastajúcimi pod tupým uhlom.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro veľkým množstvom veľkých ružových kvetov.

PLODNOSŤ: skorá (v 2.-3. roku po výsadbe), vysoká, vyžaduje prebierku.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 90-160 g, po prebierke až 200-300 g), oválne. Šupka je mierne plstnatá, tmavožltá, z 30-50 % pokrytá intenzívne červeným, rozmytým či bodkovaným líčkom. Dužina je stredne tuhá, krémovožltá, v okolí kôstky mierne červenajúca, veľmi šťavnatá, dobre sa oddeľuje od kôstky. Chuť je sladkokyslá až sladká, aromatická.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 2. polovici augusta, 10-15 dní po odrode Redhaven.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj všestranné využitie na kompóty, džemy, výživy, džúsy, destiláty.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Pôdu vyžaduje dobre zásobenú vlahou aj živinami. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch (podobne či viac než Redhaven, podobne ako Harco, menej než Reliance), stredne tolerantná voči kučeravosti listov (Taphrina deformans) a ďalším chorobám.

RAST: bujný, vzpriamený až rozložitý. Je to menší opadavý strom až krík dorastajúci do výšky 3-4 m a šírky 2,5-3 m. Odporúčame sadiť v spone aspoň 4x3 m. Konáre sú jemne tŕnité. Listy sú lesklé, oválne.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samooopelivá, na dosiahnutie vyššej úrody odporúčame prítomnosť inej kompatibilnej odrody. Vhodné opeľovače: Lang, zrejme aj Honey Jar, Sherwood. Kvety sa tvoria na letorastoch a kvitnú v júni a v júli.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, spoľahlivo pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 3-5 cm, 25 g), súdkovité až oválne, hladké. Tenká šupka dozrieva zo zelenožltej farby do mahagónovohnedej, lesklej. Dužina je najskôr svieža, zelenkavá, stredne šťavnatá a chrumkavá, pri dozrievaní po zbere krémovobiela, suchšia, špongiovitá. Jej chuť je začerstva (v zelenožltej zrelosti) podobná jablku, pri dozrievaní dohneda a strate vlhkosti sa mení na sladkú, podobnú chuti datlí, s jemnou kyselinkou. Obsahuje úzku, vretenovitú kôstku.

DOZRIEVANIE: skoré, od konca septembra do októbra. Môžu dlho ostať na strome, ak je suchšie počasie, tak na ňom pomaly zosychajú a sladnú. Dozrievať do sladkej suchej podoby môžu aj po zbere uložené v jednej vrstve na site. Po vysušení vydržia uskladnené vo vzduchotesných nádobách aj niekoľko mesiacov.

VYUŽITIE: okrasná a ovocná drevina v jednom, pôsobiaca veľmi exoticky. Plody tejto odrody sú vhodné najmä na priamy konzum v zelenožltej zrelosti, ale taktiež na sušenie, kandizovanie a ďalšie použitie. Keď sa sušia získavajú vzhľad aj chuť datlí, preto sa nazývajú aj "čínske datle", môžu sa aj pomlieť na prášok. Pridávajú sa do koláčov, chleba, želé, polievok atď. Nezrelé sa nakladajú do octu či soli. Liečivé využitie: Podporujú imunitu, majú antioxidačné, protirakovinové, protizápalové účinky a chránia pečeň pred poškodením. Listy majú zaujímavú vlastnosť, po požuvaní na chvíľu vyradia receptory sladkej chuti, takže napr. biely cukor chutí ako piesok.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí Slovenska.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve do cca. -25 °C až -28 °C. Raší a kvitne neskoro, takže nebýva ohrozovaná neskorými jarnými mrazmi. Silne odolná voči zasoleniu pôdy a vápenitej pôde a voči vysokým teplotám ovzdušia. U nás ju netrápia choroby ani škodcovia.

PÔVOD: Francúzsko, oblasť Languedoc-Roussillon vo východných Pyrenejách, objavila sa okolo roku 1830 ako náhodný semenáč.

 
RAST: stredne bujný, stredne vzpriamený.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro až stredne skoro.

 
PLODNOSŤ: skorá (v 3. roku po výsadbe), vysoká, relatívne pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké, guľaté. Šupka je svetlooranžová s karmínovočerveným líčkom. Dužina je oranžová, stredne tuhá až mäkká, šťavnatá. Chuť je vynikajúca, sladká, výnimočne aromatická.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, koncom júla až začiatkom augusta.

 
VYUŽITIE: vynikajúca na priamy konzum, výrobu džemov, výživ, destilátov, v nie úplne zrelom stave aj kompótov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s výživnou, dobre odvodnenou pôdou. Vhodná skôr do teplých oblastí.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch, stredne až menej tolerantná voči šarke, stredne až silnejšie odolná voči hubovým chorobám, silne odolná voči bakteriálnej škvrnitosti listov spôsobovanej baktériou Pseudomonas syringae.

PÔVOD: USA, náhodný semenáč v roku 1865 nájdený pánom Amsdenom.

 
RAST: stredne bujný až bujný, koruna menšia, vzpriamená až polovzpriamená.

 
OPEĽOVACIE POMERY: Kvitne skoro a dlho, je samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná. Pre udržanie dobrej veľkosti a kvality plodov je nutný hlbší rez a prípadne aj prebierka plodov.

 
PLODY: menšie, pri nižšej násade až stredne veľké, nepravidelne guľovité. Šupka je stredne hrubá, slabo až stredne silno prilieha k dužine, je stredne až silno plstnatá, základná farba slamovožltozelená s jasne červenou krycou farbou a rozmytým žilkovaným líčkom. Dužina je jemná, mäkká, vláknitá, šťavnatá, zelenobielej až krémovobielej farby, pod šupkou mierne načervenalá, chuť sladkokyselkavá, aromatická, veľmi dobrá. Kôstka je ťažko odlučiteľná od dužiny. Plody sú stredne až veľmi dobre veľkostne vyrovnané. Plody nie sú náchylné na praskanie kôstky.

 
DOZRIEVANIE: v júli až na začiatku augusta, 15-20 dní pred odrodou Redhaven, dozrieva postupne. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené, vyžaduje úrodné pôdy s dostatkom vlahy. Odroda menej náročná na polohu, vhodná do všetkých polôh pre pestovanie broskýň.

 
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolná v dreve aj kvetných pukoch a vysoko tolerantná voči kučeravitosti.

PÔVOD: Francúzsko, vyšľachtená v r. 1988 M. Meynaudom v Bouches du Rhône

RAST: veľmi silný, koruna polovzpriamená.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá

PLODNOSŤ: vysoká a stabilná

PLODY: sú veľké (150-200 g), guľaté, šupka je pevná, slabo plstnatá, žltozelená s krycou farbou ružovočervenou, atraktívne mramorovaná. Dužina je bielokrémová, dobre oddeliteľná od kôstky, šťavnatá, chuť aromatická, korenistá, výborná.

DOZRIEVANIE: stredne neskorá odroda, dozrieva od 2. polovice augusta.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum aj spracovanie, plody sa dobre skladujú a prepravujú.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, pôda dobre zásobená vlahou, ale nie ťažká a zamokrená, vhodná aj do okrajových oblastí.

ODOLNOSŤ: je vysoko mrazuodolná v dreve aj kvetných pukoch a vysoko tolerantná voči kučeravosti (Taphrina deformans). Stredne náchylná na moniliózu (Monilia laxa, Monilia fructigena).

PÔVOD: USA, kríženec odrôd Kalhaven a South Haven 309.

RAST: rastie bujne, habitus má polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, rozkvitá stredne skoro až neskoro, kvitne stredne dlho.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: sú veľké, guľaté, súmerné. Šupka je zelenožltá, z väčšej časti prekrytá tmavočerveným rozmytým líčkom. Dužina je žltá, miestami s červenými žilkami, okolo kôstky červenkastá, tuhá, nevláknitá s kyslosladkou, aromatickou, veľmi dobrou až výbornou chuťou. Kôstka je stredne veľká a dužina sa od nej dobre oddeľuje.

DOZRIEVANIE: veľmi neskoro, 30 dní po Redhaven, teda približne v prvej dekáde septembra.

VYUŽITIE: výborná na priamy konzum, ale aj na konzervovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, pôda priepustná, ale dobre zásobená vlahou v teplých a stredne teplých pestovateľských oblastiach pre broskyne.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch. Stredne tolerantná voči kučeravosti (Taphrina infestans). Veľmi málo až málo náchylná na praskanie kôstky a plodov, málo náchylná na predčasný opad plodov.

PÔVOD: Slovensko, vyšľachtil v r. 1991 Gustav Čejka v Stupave ako kríženec odrôd Cresthaven a Luna

 
RAST: stredne bujný, habitus polovzpriamený

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro, stredne dlho až dlho.
PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pravidelná. Kvalitu plodov zvýši prebierka pri vyššej násade.

 
PLODY: stredne veľké, guľaté, súmerné. Šupka je hrubá, stredne husto plstnatá, k dužine silno prilieha. Základná farba je svetložltá, oslnenú polovicu pokrýva tmavočervené rozmyté líčko. Dužina je svetložltá, stredne tuhá až tuhá, vláknitá. Chuť je dobrá, s vyrovnaným pomerom cukrov a kyselín. Kôstka je kruhovitá a stredne veľká, k dužine silne prilieha. Náchylnosť k praskaniu kôstky je stredná. Plody sú stredne dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie počas dažďov.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 1. polovici júla, 22 dní pred odrodou Redhaven. Nie je náchylná na predčasný opad plodov pred zberom alebo len veľmi málo.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum kvôli ťažkej odlučiteľnosti dužiny od kôstky.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, pôda skôr priepustná, odroda málo náročná na podmienky, vhodná na pestovanie aj v okrajových oblastiach.

 
ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná, stredne tolerantná voči kučeravosti listov (Taphrina deformans).

PÔVOD: Slovensko, vyšľachtil Gustav Čejka v Stupave v r. 1991 ako kríženec odrôd Cresthaven a Burbank July Elberta.

RAST: stredne bujný až bujný, habitus polovzpriamený až rozložitý

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, stredne dlho.

 
PLODNOSŤ: vysoká a pravidelná

 
PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, súmerné. Šupka je hrubá, husto plstnatá, silne prilieha k dužine. Základná farba je zelenožltá, na oslnenej polovici plodu prekrytá tmavočerveným rozmytým líčkom. Dužina je žltá, miestami s červenými žilkami, okolo kôstky je tiež mierne načervenalá, stredne tuhá, nevláknitá. Chuť je kyslosladká, aromatická, veľmi dobrá až výborná. Kôstka je kruhovitá, stredne veľká a dobre oddeliteľná od dužiny. Náchylnosť na praskanie kôstky je veľmi nízka až nízka. Plody sú dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie počas dažďa.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, dozrieva v 2. polovici augusta, 11 dní po odrode Redhaven. Náchylnosť na predčasný opad plodov pred zberom nie je alebo len veľmi slabá.

 
VYUŽITIE: priamy, konzum, konzervovanie a ďalšie spracovanie

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou vo všetkých pestovateľských oblastiach pre broskyne.

 
ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná. Stredne až vyššie tolerantná voči kučeravosti listov (Taphrina deformans).

PÔVOD: Kanada, kríženec odrôd Cherry Red a (Jerseyland x May Flower).

RAST: slabší až stredne bujný, habitus polovzpriamený až rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne veľmi skoro, dlho.

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: malé až stredne veľké, guľovité, nesúmerné. Šupka je hrubá, husto plstnatá, slabo až stredne silno prilieha k dužine. Základná farba je zelenožltá, na viac než polovici plodu prekrytá tmavočerveným pruhovaným líčkom. Dužina je žltá, mäkká až stredne tuhá, vláknitá, kyslosladkej, stredne aromatickej, dobrej chuti. Kôstka je kruhovitá, stredne veľká až veľká, dužina je od nej stredne až slabo odlučiteľná. Náchylnosť na praskanie kôstky je stredná. Plody sú stredne dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie za dažďa.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 1. polovici júla, 22 dní pred odrodou Redhaven. Náchylnosť na predčasný opad plodov pred zberom nie je alebo len veľmi slabá.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum. 

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou vo všetkých pestovateľských oblastiach pre broskyne.

ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná. Málo náchylná na bakteriálnu škvrnitosť kôstkovín (Xanthomonas arboricola pv. pruni), ale slabo tolerantná voči kučeravosti listov (Taphrina deformans).