Ovocné stromy

PÔVOD: Libovice u Slaného, ČR, 2. pol. 20. storočia, vyšľachtil Václav Bláha ako kríženec Drouardovej s Lucasovou.

 
RAST: slabý, koruna kužeľovitá.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Na dosiahnutie úrody potrebuje hrušku inej odrody kvitnúcu v rovnaký čas v blízkosti do cca. 60 m. Zrejme vhodné opeľovače: Amanliská, Angoulemská, Avranšská, Anglická bergamotka, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, nastupuje 5-8 rokov po výsadbe a úrodnosť je stredne vysoká.

 
PLODY: veľké plody valcovitého tvaru. Prevládajúca farba šupky je zelená, miestami pokrytá hrdzou. Dužina je šťavnatá, mäkká, chuť sladká, dobrá, jemne korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. októbra, konzumná zrelosť: v novembri, skladovateľná v chlade do januára.

 
VYUŽITIE: vhodná najmä na priamy konzum a skladovanie.

 
STANOVIŠTE: odroda náročná na teplo, vyžaduje chránené stanovište a hlboké hlinité pôdy. Nevhodná do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: stredne odolná voči mrazu.

PÔVOD: pravdepodobne Turecko, kde sa volá Misk Armudi.

 
RAST: zdravý rast, vytvára najprv priame a štíhle koruny, neskôr sa pod váhou plodov rozkladajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: neoverené, kvitne skoro, ale kvety sú dobre mrazuodolné a je ich veľa.

 
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, stála.

 
PLODY: malé (40-75 g), s vajcovitým, mierne baňatým tvarom; stopka je oproti ostatným muškatelkám hrubšia a kratšia. Šupka je hladká, mierne hrboľatá, trochu drsná, málo lesklá, farba šupky nazelenalá a na slnečnej strane temne načervenalá, celá pokrytá drobnými lenticelami. Dužina je biela až žltkastá, veľmi šťavnatá, jemná, /b>maslovitej konzistencie, niekedy zrnitá. Chuť a vôňa veľmi dobrá, muškátovo aromatická, sladká.

 
DOZRIEVANIE: zbiera sa začiatkom augusta, ešte za zelena, za 3-5 dní plody zožltnú a zmäknú.

 
VYUŽITIE: pre svoje jemne šťavnaté, sladké a muškátovo aromatické plody je vyhľadávanou stolovou hruškou a využíva sa tiež na výrobu džemov a marmelád, muštovanie a sušenie. V nezrelom stave plody dobre znášajú prepravu, zrelé vydržia len pár dní.

 
STANOVIŠTE: odroda nenáročná na pôdu, znáša i vyššie polohy.

 
ODOLNOSŤ: dobre odolná voči chorobám, vysoko odolná voči mrazu, v nevhodných, príliš vlhkých podmienkach náchylná na chrastavitosť, ktorá sa ale prejavuje len na listoch.

PÔVOD: Francúzsko, département Vendée, rozšiřovaná od tridsiatych rokov 19. storočia. Synonymá a cudzie názvy: Beregriska zimná, Beurré de Luçon, Beurré gris ďhiver (nouveau), Graue Butterbirne.

RAST: slabý až stredný. Koruna je redšia a pod váhou úrod previsnuto rozklesnutá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Opeľovači nie sú jednotlivo overení, všade plodí spoľahlivo a bohato v prítomnosti všeobecne dobrých opeľovačov: Hardyho maslovka, Charneuská, Krivica.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, veľmi pravidelná.

PLODY: stredne veľké, vajcového tvaru, tvarovo aj veľkostne vyrovnané. Hladká, matná šupka je zelená, výrazne pokrytá svetlou šedohnedou hrdzou. Dužina je biela, pri šupke zelenkastá, jemná, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká až sladkokyselkavá, korenistá.

DOZRIEVANIE: zber v 1. polovici októbra, konzumne dozrieva od polovice novembra, vydrží do Vianoc, niekedy až do februára. Predčasne obratá a skladovaná v suchu vädne.

VYUŽITIE: na priamy konzum, výrobu destilátu, muštovanie, výrobu džemu.

STANOVIŠTE: slnečné a teplé, hlboké hlinité a teplé pôdy, do teplých a chránených stredne teplých polôh, je nevhodná do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná, stredne odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: nie presne známy, ale zrejme je to prastará odroda z Peloponézskeho polostrova, neskôr rozšírená do starovekého Ríma Appiom Claudiom. Prvý krát ju popísal švajčiarsky botanik a pomológ Johann Bauhin v 17. storočí ako ""pomum pentagonum"". Najstaršie nemecké pomológie zas tvrdia, že sa pestovala najmä v alpských oblastiach Tyrolska, vo Švajčiarsku a južnom Nemecku.

 
RAST: bujný, tvorí rozložité koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro.

 
PLODNOSŤ: neskorá, vysoká, striedavá

 
PLODY: malé až stredné (50-70 g), viac či menej hviezdicovitého tvaru s 5 cípmi. Šupka je tenká, pevná, lesklá, nie je mastná, svetložltá až slamovožltá s granátovočerveným líčkom. Dužina je biela až svetložltá, tuhá, chrumkavá, na vzduchu málo hnedne. Chuť je sladkokyslá, priemerná osviežujúca, bez zvláštnej arómy či príchute.

 
DOZRIEVANIE: Zber v 2. pol. októbra, konzumná zrelosť od 1. pol. decembra, skladovateľnosť až do júna.

 
VYUŽITIE: vhodné predovšetkým ako vianočná dekorácia a na spracovanie na mušty a cider a na dlhodobé uskladnenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, hlboké hlinité, skôr vlhkejšie pôdy a slnečné stanovište, prípadne polotieň, najmä stredne teplé oblasti, ale aj chránené vyššie oblasti, vyhýbať sa uzavretým polohám s vysokou vlhkosťou vzduchu a veľmi teplým a suchým polohám.

 
ODOLNOSŤ: stredne až vyššie mrazuodolná v dreve, stredne odolná voči chrastavistosti, náchylnejšia na múčnatku a bakteriálnu spálu. Plody sú odolné voči otláčaniu.

PÔVOD: bývalé nemecké územie, dnes Poľsko, Landsberg an der Warthe, vypestovaná ako náhodný semenáč v záhrade súdneho radcu Burcharda okolo r. 1850.

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný. Vytvára guľovité až široko guľovité, hustejšie, neskôr previsnuté, na semennom podpníku mohutné koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, dlho a bohato, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Baumanova reneta, Berlepschova reneta, Coxova reneta, Krasokvet žltý, Jonathan, Ontario, Parména zlatá zimná, Priesvitné žlté, Watervlietské mramorované, Zuccalmagliova reneta.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, spočiatku pravidelná, neskôr striedavá.

 
PLODY: stredne veľké až väčšie (priemerne 120-200 g, ale až do 300 g), guľovité, zdanlivo plocho guľovité, ale aj vysoko guľovité, mierne rebrovité, tvarovo aj veľkostne nevyrovnané. Šupka je veľmi jemná, hladká, lesklá, zelenožltá, pri plnej zrelosti svetložltá, na slnečnej strane niekedy jemne červenkastá s hnedými bodkami. Šupka len málo voní. Dužina je žltobiela, niekedy so zeleným nádychom, kyprá, mäkká, jemnozrnná, šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, osviežujúca, jemne aromatická, dobrá až veľmi dobrá, len nepatrne korenistá, nie typicky renetovitá.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva od konca októbra, vydrží uskladnená do začiatku januára, prípadne až do februára, pri skladovaní nevädne. Ľahko sa otlačí.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a najmä na spracovanie na mušty či víno, ale aj na sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, otvorené v stredných a vyšších, chladnejších polohách, nie príliš teplé a suché, lebo tam predčasne dozrieva a opadáva, ani uzavreté, vlhké s ílovitou pôdou, lebo tam trpí chrastavitosťou a rakovinou. Najlepšie sú priepustné, mierne vlhké pôdy.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a silne mrazuodolná v kvete. V nevhodných polohách málo až veľmi málo odolná voči chrastavitosti a múčnatke, ale aj monilióze či rakovine, je náchylná na horkú hnilobu plodov a na napadnutie vlnačkou krvavou.

RAST: stredne bujný, kompaktný, možno ho pestovať ako menší strom či väčší strom, dorastá do výšky asi 3-4 m, v priaznivých podmienkach až do 6 m. Listy má nepárnoperovité zložené, s kopijovitými až eliptickými lístkami, jemne zúbkatými, ktoré sa podobajú skôr na listy hlohu než jarabiny. Na jeseň sa vyfarbujú do rôznych odtieňov oranžovočervenej až purpurovej farby.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne v máji metlinami chocholíkov bielych kvetov. Prítomnosť ďalších odrôd zvyšuje úrodu. Vhodné opeľovače: Dezertnaja, Sorbinka a Vefed.

PLODNOSŤ: skorá, v 3.–4. roku po výsadbe, pravidelná, vysoká, v plnej plodnosti až 60–80 kg/ strom.

PLODY: guľaté, pri kalichu rebernaté, veľké (priemerne 1,2–1,6 g) malvice, dozrievajúce v chocholíkoch. Šupka je tmavočervená, pripomínajúca farbu granátového jablka. Dužina je žltá až oranžová a šťavnatá a obsahuje drobné semená. Chuť je sladkokyslá, mierne trpká, bez horkosti. Majú vysoký obsah vitamínu C.

DOZRIEVANIE: koncom augusta, plody po dozretí neopadávajú, zostávajú dlho na strome. Po zbere sa dobre skladujú v chlade.

VYUŽITIE: strom je takmer celoročne dekoratívny: v máji kvetmi, vo vegetácii vykrajovanými listami, na jeseň pekne vyfarbenými, dopĺňajúcimi granátovočervené plody. Je vhodný aj do menších záhrad, ale aj do parkov, medzí, jedlého lesa. Plody sa dajú jesť surové alebo použiť na výrobu džemu, marmelády a želé. Môžu sa použiť na prípravu čaju alebo sa marinujú. Prášok zo sušených plodov sa pridáva do koláčov. Môžu sa pridávať do jablkového pyré alebo ovocných kompótov.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Je nenáročná na pôdu a polohu, ale preferuje dobre odvodnenú pôdu, od mierne kyslej po mierne zásaditú. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do asi -34 °C, nezvykne zmrznúť ani v kvete. Nezvykne trpieť chorobami.

PÔVOD: Španielsko.

 
RAST: bujný. V dospelosti dosiahne výšku 4-5 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v júni. Tvorí síce len samičie kvety, ale plodí partenokarpicky bezsemenné ovocie aj bez opelenia. Ak je kvet opelený, tvoria sa trochu väčšie plody so semenami.

 
PLODNOSŤ: do plodnosti vstupuje skoro, už v 2. alebo 3. roku po vysadení. Z dospelého stromu získame ročne až 50-60 kg plodov.

 
PLODY: sú veľmi veľké, 240 až 360 g, srdcovitého tvaru, bez opelenia bezsemenné, tenká šupka je pri dozretí červenooranžová, dužina oranžová, chuť je plná, sladká, ovocná.

 
DOZRIEVANIE: koncom októbra. Patrí do skupiny PCA, teda pollination constant astringent, teda plody sú trpké pri zbere bez ohľadu na opelenie, dozrejú po asi 2 týždňoch pri skladovaní v izbovej teplote.

 
VYUŽITIE: priamy konzum aj spracovanie, teda džemy apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené; preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy. Vhodný len do vinohradníckych oblastí.

 
ODOLNOSŤ: mrazuvzdorné len do -15 °C, pri nižších teplotách odporúčame ochranu proti mrazu. Spoľahlivo odolné voči škodcom aj hubovými chorobám, dá sa pestovať úplne bez postrekov.

PÔVOD: Pakistan, veľmi rozšírené v Taliansku.

 
RAST: veľmi bujný, tvorí veľké koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v júni počas dlhej doby (až 3 týždne), tvorí aj partenokarpické, najskôr trpké plody, aj opelené netrpké plody.

 
PLODNOSŤ: vysoká a pravidelná.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (v priemere 235 g), guľovité až splošteno guľovité, v priemere s 1 semenom na plod, šupka je žltooranžová, dužina oranžová, veľmi sladká a chutná, s vanilkovou arómou.

 
DOZRIEVANIE: dozrieva veľmi neskoro, až počas novembra. Patrí do skupiny PVNA, teda Pollination Variant Non Astringent, teda bez opelenia sú plody pri zbere trpké a mäkké, po opelení netrpké.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, spracovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené; preferuje kvalitné, hlboké, hlinité pôdy, ale znesie akékoľvek pôdy. Vhodný len do vinohradníckych oblastí.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolné do -17 °C až -20 °C, prvé 2 roky po výsadbe odporúčame ochranu proti mrazu. Spoľahlivo odolné voči škodcom aj hubovými chorobám, dá sa pestovať úplne bez postrekov.

PÔVOD: Taliansko, Torriana v okrese Barge v provincii Cuneo nájdený náhodný semenáč. Na konci 19. storočia sa jej produkcia vyvážala do Nemecka, Anglicka a dokonca aj do Egypta. Synonymá a cudzie názvy: Grigia di Torriana, Gris Torriana, Gris'd Toriana.

RAST: umiernený až stredne bujný.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro až stredne skoro.

PLODNOSŤ: stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké, mierne sploštené. Šupka je žltkastozelená, pokrytá charakteristickou hrdzou. Je to tzv. kožovka. Dužina je pevná, svetlokrémová. Chuť je plná, sladká, mierne kyslastá, s príchuťou amaretta.

DOZRIEVANIE: zber v druhej polovici októbra, konzumne dozrieva počas novembra, skladovateľná je do marca.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a pečenie, prípadne sušenie. Je to kráľovná jabĺk na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s hlbokou, výživnou pôdou. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až dobre mrazuodolná, silnejšie odolná voči chrastavitosti, horkej škvrnitosti a voči voške vlnačke krvavej.

PÔVOD: vznikla v USA ako výsledok dlhodobého vnútrodruhového kríženia, kde posledným rodičovským párom boli genotypy C4R8T143 × C4R9T26 a následne bola zo semenáčov vybraná v ČR na Záhradníckej fakulte Mendelovej univerzity v Lednici a registrovaná bola v r. 1999.

 
RAST: stredne bujný, vzpriamený.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne veľmi skoro až skoro. Vhodné opeľovače podľa času kvitnutia: Barbora, Delta, Goldrich, Harcot, Harogem, Jitka, Karola, Lebela, Lenova, Lerosa, Mirka, Palava, Pinkcot, Radka, Sylvercot, Veecot, Vemina, Zetka.

 
PLODNOSŤ: pomerne skorá, vysoká, niekedy mierne striedavá.

 
PLODY: stredne veľké až malé, elipsovité, súmerné, hladké. Šupka je veľmi slabo až slabo plstnatá, oranžová, čiastočne krytá purpurovým rozmytým menším líčkom. Dužina je oranžová, stredne tuhá, stredne hrubá, stredne až veľmi šťavnatá, veľmi dobre odlučiteľná od kôstky. Chuť je sladkokyslá až kyslosladká, aromatická, pikantná, veľmi dobrá. Jadro kôstky je silne horké.

 
DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, od 2. polovice júna, 17 dní pred Velkopavlovickou.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, vrátane tých okrajových, kde ich treba sadiť na chránené stanovište. Veľmi dobre prispôsobivá rôznym klimatickým podmienkam.

 
ODOLNOSŤ: dobre až silne mrazuodolná v kvetných pukoch a v mladých plôdikoch, silne odolná voči suchej škvrnitosti listov a plodov (Stigmina carpophilla), silne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), dobre odolná voči hnednutiu listov (Gnomonia erythrostoma).

PÔVOD: ČR, Šľachtiteľská stanica vo Valticiach, zaregistrovaný v r. 1971.

 
RAST: bujný, tvorí vznosné, široko guľovité koruny, dostatočne zahustené. 20-ročný môže dosiahnuť výšku aj 22 m. Raší skoro.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, čiastočne samoopelivý, samičie kvety rozkvitajú 2-3 dni pred dozretím samčích jahňád, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Jupiter, prípadne Hartley.

 
PLODNOSŤ: skorá (v 3.-4. roku po výsadbe), stredne vysoká až vysoká, takmer pravidelná. Plodí prevažne na koncoch jednoročných výhonov.

 
PLODY: sú veľké (priemerne 14-14,8 g a 43,5x38x35,5 mm), vajcovité s menšou špičkou, u niektorých plodov sú polovice nerovnako veľké. Rubina je hrubá, zelená, v zrelosti sa otvrára a orechy sa dobre z nej vylupujú. Škrupina je stredne hrubá - polopapierová, dobre až stredne dobre uzavretá, mierne až stredne zvrásnená, skoro hladká, stredne dobre až veľmi dobre lúskateľná. Jadro je veľké (tvorí 51,5 % plodu), dobre vypĺňa škrupinku, ale v porovnaní s ostatnými odrodami menej, je svetložlté, s mnohonásobne členenými lalokmi, preto sa horšie vyťahujú zo škrupinky vcelku. Chuť je dobrá, sladkastá, stredne aromatická s výrazne osobitnou príchuťou, ktorá sa však pri dlhšom skladovaní stráca, v suchom stave len mierne horkastá.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom 2. dekády, začiatkom 3. dekády septembra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj cukrárenské využitie (najmä mleté orechy). Jadro obsahuje dosť vody a aj kvôli členitosti ho treba rýchlejšie sušiť. Pri skladovaní môže čiastočne zosychať. Pri dlhodobom skladovaní v škrupine v príliš vlhkom prostredí sa môže vyskytnúť choroba jadier (Alternaria alternata).

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo severnej strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké pôdy (najmä ak je hladina podzemnej vody prihlboko) či príliš ťažké a zamokrené pôdy. Vhodný najmä do teplých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve, kvôli skorému rašeniu a kvitnutiu náchylnejší na zmrznutie kvetov. Vo vlhkých rokoch v zahustených výsadbách môže trpieť bakteriózou (Xanthomonas juglandis), na stanovišti netrpí hubovými chorobami.

PÔVOD: ČR, kríženec odrôd Halehaven a Cresthaven

RAST: slabý až stredne bujný, habitus rozložitý. Je menej náročná na udržiavaci rez, dobre sa tvaruje.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne neskoro a dlho

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pravidelná

PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, nesúmerné. Šupka je stredne hrubá až hrubá, stredne silno priľnavá k dužine, stredne husto až husto plstnatá. Základná farba je žltá, spolovice prekrytá rozmytým tmavočerveným líčkom s bodkovanými okrajmi. Dužina je žltá, stredne tuhá, nevláknitá, veľmi dobrá, s vyrovnaným pomerom cukrov a kyselín. Kôstka je stredne veľká až veľká, elipsovitá, veľmi dobre odlučiteľná od dužiny. Plody sú veľmi dobre veľkostne vyrovnané, veľmi málo náchylné na praskanie kôstky či plodov pri daždi.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 1. polovici augusta, 3 dni po odrode Redhaven. Plody sú veľmi málo náchylné na predčasný opad pred zberom.

VYUŽITIE: priamy konzum, konzervovanie aj ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s dobre priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou v teplých a stredne teplých oblastiach, vo vyšších len na chránených miestach.

ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná.

PÔVOD: Slovensko, vyšľachtil v Stupave Gustav Čejka v roku 1995 ako kríženec odrôd Redhaven a Cresthaven.

RAST: stredne bujný, habitus rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro, stredne dlho.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, súmerné. Šupka je stredne hrubá, stredne husto plstnatá, stredne silno až silno priľnavá k dužine. Základná farba je zelenožltá, na oslnenej strane prekrytá tmavočerveným rozmytým líčkom. Dužina je svetložltá, okolo kôstky slabo načervenalá, stredne tuhá až tuhá, nevláknitá, kyslosladkej až sladkej, pomerne aromatickej, veľmi dobrej chuti. Kôstka je elipsovitá, stredne veľká až veľká a od dužiny je dobre odlučiteľná. Náchylnosť na praskanie kôstky je veľmi nízka až nízka. Plody sú veľmi dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie počas dažďa.

DOZRIEVANIE: stredne skoro až neskoro, v 1. až 2. polovici augusta, 8 dní po odrode Redhaven. Plody predčasne pred zberom neopadávajú alebo len veľmi málo.

VYUŽITIE: na priamy konzum, zaváranie aj ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou vo všetkých pestovateľských oblastiach vhodných pre broskyne. Je to nenáročná a veľmi plastická odroda.

ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná.

PÔVOD: Nemecko, objavená v roku 1820 v Guben an der Neiße v Dolnej Lužici ako náhodný semenáč.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne silný rast, vytvára veľkú, vajcovitú korunu. Na vtáčnici dorastá do asi 6 m výšky a 4 m šírky.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne neskoro až neskoro a kvety sú dobre mrazuodolné. Vhodné opeľovače: napr. Hedelfingenská, Thurn-Taxis (Schneiderova), Büttnerova, Ramon Oliva.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 6,5 g) polochrupky srdcovitého tvaru. Farba je žltá , na slnečnej strane s jemným červenkastým / nahnedlým líčkom. Dužina je belavá, jemná, chrumkavá, stredne tuhá, šťavnatá, nefarbiaca, so sladkou, medovou chuťou, len nepatrne kyslou.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 5. čerešňovom týždni, niekedy počas 1. polovice júla. Kvôli času dozrievania ju už zvykne napádať vrtivka čerešňová, teda býva červivá. Dlho vydrží na strome. Pri daždivom počasí je náchylná na popraskanie.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie napr. kompóty. Na prepravu je chúlostivá v plnej zrelosti, kedy je náchylná na otlačenie.

STANOVIŠTE: slnečná, nenáročná na pôdu a polohu, vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne odolná voči mrazu v dreve, silne v kvete, odolná voči monilióze.

PÔVOD: Japonsko, výskumný ústav v Okitsu, Pyrus pyrifolia, kríženec odrôd Ishiiwase a Yakumo z r. 1955

 
RAST: stredne bujný, habitus je rozložitý, plodí v zhlukoch a krátkom dreve. Koruna je zahustená stredne hrubými letorastmi, konáre obrastajú nepravidelne. Koruna sa ľahko tvaruje.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne ako jedna z posledných ázijských hrušiek, zlý opeľovač. Opeľujú ju iné odrody ázijských hrušiek Nijisseiki, Chojuro a Shinseiki alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná či Trévouxská).

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, s prebierkou pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 170 g), guľovitého, súmerného tvaru. Šupka je stredne hrubá, drsná, suchá, hrdzavá, žltá až oranžová v plnej zrelosti. Dužina je krémovobiela, sladká, aromatická, svieža, stredne šťavnatá, hrubej a tuhej konzistencie, ale jemnejšej než Chojuro a Hosui. Po rozkrojení nehnedne. Tendencia k praskaniu plodov je stredná.

 
DOZRIEVANIE: Na zber dozrieva od polovice septembra alebo až v októbri, konzumne koncom októbra, uskladniť sa dá do konca januára.

 
VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty, šaláty či koláče.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pôda vlhkejšia, dobre znáša aj ílovitú, vyhovujú jej všetky pestovateľské polohy vhodné pre hrušky s dostatkom vlahy.

 
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolná a odolná proti európskej chrastavitosti (Venturia pyrina).

PÔVOD: Japonsko, Pyrus pyrifolia, 1927, kríženec odrôd Amanogawa x Imamuraaki, podľa novšieho výskumu je druhým rodičom zrejme Chojuro

 
RAST: slabý až stredne bujný, koruna je veľmi vzpriamená. Dosahuje výšku približne 3-4,5 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: silne cudzoopelivá odroda, má takmer sterilný peľ. Dobre ju opeľujú odrody ázijských hrušiek Seuri, Ya Li, Tsu Li, Oympic, Korean Giant, Chojuro, Shinseiki, Shinsui, Yongi, Kikusui, Nijiiseiki, Kosui, Shinko, Hwa Hong alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná či Trévouxská). Nie úplne vhodné na opelenie sú odrody Imamuraaki, Okusanian (zmenšujú plody a počet semien v nich). Kvitne skoro, na začiatku apríla.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, potrebuje prebierku.

 
PLODY: zvyknú byť veľmi veľké (vo svojej domovine priem. 450-500 g, niekedy až 1 kg, u nás skôr okolo 200 g), guľovité. Povrch plodu je zlatavý až hrdzavohnedý, pokrytý výraznými lenticelami. Dužina je krémovobiela, krehká, šťavnatá, veľmi sladkej, málo kyslej chuti bez príchuti.

 
DOZRIEVANIE: Dozrievajú na zber koncom augusta až koncom prvej dekády septembra. Konzumne dozrievajú od septembra a vydrží do novembra, pri veľmi dobrých skladovacích podmienkach až do februára.

 
VYUŽITIE: Sú vhodné na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty, šaláty či koláče.

 
STANOVIŠTE: slnečné, všetky polohy vhodné pre pestovanie hrušiek s dostatkom vlahy.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorná v dreve do -29 °C. Rezistentná voči alternárii premenlivej (Alternaria alternata), náchylná na ázijskú chrastavitosť (Venturia nashicola) a hrdzu (Gymnosporangium asiaticum), stredne citlivá na bakteriálnu spálu (Erwinia amylovara).

PÔVOD: neznámy, tzv. čínska biela hruška, zrejme Pyrus pyrifolia.

RAST: slabší, skoro vstupuje do plodnosti.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne v prvej polovici apríla. Vhodné opeľovače: opeľujú ju iné odrody ázijských hrušiek alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná a Trévouxská).

PLODNOSŤ: skorá, vysoká. Vyžaduje prebierku plodov, lebo má sklon k preplodzovaniu.

PLODY: stredne veľké (priem. 155 g), guľovité až sploštené. Šupka plodu je hladká bez hrdze a výrazných lenticiel, jej základná farba je zelená, v plnej zrelosti žltá až krémová. Dužina je tuhšia, biela až krémovobiela, po rozkrojení hnedne. Je stredne sladká s vyváženým pomerom cukrov a kyselín.

DOZRIEVANIE: Dozrieva na zber stredne skoro, od polovice do konca septembra. Konzumne dozrieva koncom septembra, skladovateľná je do decembra.

VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty, šaláty či koláče.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé v rámci teplých a stredne teplých polôh s dostatočnou vlahou (v domovine 400 - 1200 mm ročne).

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná.

PÔVOD: dlho považovaná za lokálnu odrodu z okolia Kolína v Čechách, ale ide o starú odrodu EARLY RIVERS z Bedfordshire z východného Anglicka, ktorú vypestoval škôlkar Thomas Rivers ako semenáč odrody Early Purple Guigne. Prvý krát rodila v roku 1869 a uvedená bola v roku 1872. 

RAST: bujný, vytvára veľké, pyramidálne koruny, stredne zahustené. Charakteristické sú dva alebo tri mohutné vzpriamené kostrové konáre so slabšími postrannými, previsnutými konármi.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, sama je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Karešova, Troprichterova, Dönissenova.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, pravidelná. Plodí dobre po celej dĺžke plodonosných konárov.

PLODY: stredne veľké až veľké (5-6 g), zaguľatené, z bokov mierne sploštené až hranaté, šupka je výrazne lesklá, tmavočervenej farby. Dužina je polotuhá, v plnej zrelosti mäkká, veľmi šťavnatá. Výborná chuť, príjemne sladkokyselkavá, aromatická. Kôstka je stredne veľká až menšia a dobre sa oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: počas 2. čerešňového týždňa, podobne ako Karešova, teda v závislosti od lokality niekedy počas 1. polovice júna, dozrieva rovnomerne. Aj prezreté plody dobre držia na strome. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá.

VYUŽITIE: Výborná najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov, džemov či destilátov. Je stredne dobre prepravovateľná a skladovateľná.

STANOVIŠTE: slnečné, aj vo vyšších polohách. Na pôdu nemá zvláštne nároky, ale najlepšie jej vyhovujú hlinitopiesočnaté, priepustné pôdy s dostatkom vlahy. Na príliš suchých pôdach sú plody drobnejšie.

ODOLNOSŤ: Je silne odolná voči mrazu v dreve aj kvete veľmi dobre odolná voči praskaniu plodov počas dažďov. Odroda je len málo náchylná na moniliózu plodov a moníliovú spálu.