Hloh

PÔVOD: Východná Ázia - S Čína, Kórea.

RAST: stredne rýchly, dorastá do výšky aj šírky asi 7 m, veľmi málo tŕnitý. Všetky časti sú na hloh veľké, listy, kvety aj plody. Listy sú široko vajcovité s 3-5 hlbokými zárezmi na každej polovici listu.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, s obojpohlavnými kvetmi, zrejme čiastočne samoopelivý ako iné hlohy, dobre ho opeľujú aj iné hlohy, je hmyzom opelivý. Kvitne neskoro, v máji až júni, kvety sú silne mrazuodolné až do -5 °C.

PLODNOSŤ: skorá (do 3 rokov po výsadbe), vysoká (od asi 6 rokov po výsadbe), spoľahlivá.

PLODY: sú na hloh veľmi veľké (3-4,5 cm), splošteno guľaté, s výraznými rebrami a kalichom, červené až bordové v plnej zrelosti, s výraznými svetlými lenticelami. Dužina je na hloh šťavnatá, tuhšia, obsahuje 4-5 semien, ktoré sú tak pohromade, že pôsobia ako kôstka a dajú sa ľahko vypľuť. Chuť je skôr kyslejšia, veľmi osviežujúca, lepšie vynikne pri tepelnom spracovaní.

DOZRIEVANIE: neskoré, v priebehu októbra až novembra, po plnom dozretí opadávajú. Plody sú dobre trvanlivé pri chladnom skladovaní.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívny strom listami, kvetmi aj plodmi, vhodný do záhrad, parkov, jedlých živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, ale najmä na spracovanie na džemy, ovocné kože, limonády, sušené do čajov, ale napríklad aj na obalenie v cukrovom sirupe a následnú konzumáciu za surova či po premrznutí. Podobne ako ďalšie druhy hlohov má pozitívne účinky na srdce, cievy a krvný obeh. Znižuje cholesterol, krvný tlak, pôsobí ako mierne srdcové tonikum, podporuje chuť do jedla. Aj listy znižujú cholesterol v krvi a pôsobia pozitívne na krvný obeh.

STANOVIŠTE: svetlomilný a teplomilný, porastie síce aj v polotieni, ale tam nebude tak plodný. Obľubuje síce hlinito piesčité, odvodnené pôdy, ale nie je vôbec náročný na pôdu. Po dobrom zakorenení sa mu darí aj v ťažkej, mokrej, ílovitej či suchšej pôde, kyslej či zásaditej. Kvôli neskorému času dozrievania plodov vhodnejší skôr do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve minimálne do -23 °C až -29 °C, v kvete do -5 °C, po zakorenení dobre suchuvzdorný.

PÔVOD: Francúzsko, Seine-et-Oise, Arborétum de Segrez neďaleko Paríža, objavil ho Pierre Alphonse Martin Lavallée v r. 1870 medzidruhový kríženec materského druhu hlohu mexického (Crataegus mexicana syn. C. stipulacea) a otcovského druhu hlohu neskorého (C. calpodendron). Správne by sa mal podľa objaviteľovi volať hloh Lavalléeov (podľa latinského Crataegus x lavalleei) či hloh Lavalléov , ale zaužívaný názov na Slovensku je Hloh Lavallov (Crataegus x lavallei).

RAST: vzpriamený, umiernený, dorastá do výšky 3-9 m a šírky 3-7,5 m a vytvára oválnu až guľatú, kompaktnú korunu. Konáre sú otŕnené menej než u iných druhov hlohu až 5 cm dlhými tŕňmi. Oválne, nepravidelne zúbkaté listy sú kožovité, tmavozelené, na jeseň sa sfarbujú do bronzova až bordova a ostávajú veľmi dlho na strome, plody ešte dlhšie.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý s obojpohlavnými kvetmi usporiadanými v metlinách, ktoré kvitnú u nás v máji, prípadne júni.

PLODNOSŤ: je veľmi skorá, pravidelná, stredne vysoká až vysoká. Výchovným rezom treba oddialiť vstup do plodnosti, aby strom najskôr rástol.

PLODY: na hloh stredne veľké (priemerne 16–20 mm), eliptické, oranžovočervené, pevné. Dužina je polotuhá, šťavnatejšia, menej múčna než u nášho hlohu jednosemenného. Obsahuje cca. 4 jadierka, ktoré sú pohromade tak, že vytvárajú dojem kôstky. Najmä sa však líši chuť, kde chýba horkosť našich hlohov, dominuje sladkokyslá chuť veľmi pripomínajúca šípky, najmä neskôr počas zimy.

DOZRIEVANIE: veľmi postupné, v teplých oblastiach začínajú plody dozrievať asi v polovici septembra a vydržia na strome veľmi dlho do zimy, v niektoré roky až do začiatku februára bez opadávania, jedine kvôli náhlym zmenám vo vlhkosti pôdy môže časť z nich popraskať, ani pôsobením mrazu nemäknú. Konzumne zrelé sú hneď po obratí zo stromu a vydržia uskladnené v chlade asi týždeň až dva.

VYUŽITIE: strom využiteľný v parkoch, menších aj väčších záhradách, ale aj v medziach, vetrolamoch a živých plotoch je veľmi dekoratívny celoročne: bez olistenia striebristou farbou borky, počas vegetácie tmavozelenými, zdravými listmi a bielymi súkvetiami, ako aj metlinami postupne dozrievajúcich plodov, ktoré vydržia na strome dlho do zimy. Plody sú vhodné na priamy konzum len tak či ako veľmi atraktívna ozdoba dezertov, spracovanie na džemy, výživy, pretlaky, na sušenie do čajových zmesí podporujúcich činnosť srdca. Liečivé účinky majú aj kvety, čaj z nich podporuje činnosť srdca, pomáha pri nervozite, zlepšuje spánok a znižuje krvný tlak.

STANOVIŠTE: slnečné či mierny polotieň, lepšie je slnečné a teplé miesto, aby stihlo vyzrieť čo najviac plodov. Nie je náročný na pôdu, ale preferuje dobre odvodnenú, no znesie aj ílovitú. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve do asi -25 °C, kvitne neskoro a kvety sú dobre mrazuodolné, nebývajú poškodzované neskorými jarnými mrazmi. Po zakorenení je suchuvzdorný, ale znesie aj dočasné zamokrenie pôdy, veterné lokality či znečistenie ovzdušia. Na rozdiel od iných hlohov nezvykne trpieť bakteriálnou spálou ani hrdzou (Gymnosporangium globosum).

PÔVOD: Európa, Malá Ázia.

RAST: pomalý. Tvorí tŕnitý, rozložitý ker alebo strom dorastajúci do výšky 2-10 m. Kôra kmeňa je sivá až sivočierna, listy sú tmavozelené, striedavé, okrúhlo vajcovité, viaclaločnaté s hlbokými zárezmi. Dobre znáša rez a tvarovanie, aj v živých plotoch, ale bez rezu v nich vie byť plodnejšia (až cca. 300 g/2,5 m2).

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, hmyzom opeľovaný. Kvitne v máji a júni, súkvetia s 10-20 bielymi kvetmi sú usporiadané do vzpriamených vrcholíkov.

PLODNOSŤ: skorá (5-8 rokov po výseve), v prípade prítomnosti geneticky odlišného jedinca v dosahu opeľovačov vysoká, kvety nezvyknú vymŕzať.

PLODY: malé (5-11 x 4-7 mm), elipsovité až guľovité šarlátovo červené malvice na krátkej stopke, so suchou, múčnou, chuťovo mierne horkastou dužinou a jedným tvrdým semenom uprostred.

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

VYUŽITIE: Často sa vysádza do nepreniknuteľných živých plotov, medzí, ale je krásny aj ako solitér v záhrade či parku. Je naň naviazané veľké množstvo domáceho hmyzu. Kvety majú na začiatku kvitnutia príjemnú vôňu, ktorá sa ale neskôr stáva pre mnohých ľudí nepríjemnou. Komu nevadí, môže kvety použiť do sirupu či pudingu. Plody sú dôležitou potravou pre vtáctvo. Surové nie sú veľmi chutné, ale dajú sa spracovať na džemy, ovocné kože, vysušiť a pomlieť a pridať k múke či použiť do čaju. Obsahujú veľa bioflavonoidov a pôsobia pozitívne na krvný obeh, znižujú krvný tlak a pomáhajú obnoviť normálny rytmus srdca, v kombinácii s ginkom zlepšujú prekrvenie mozgu. Rozširujú cievy, pôsobia ako proti kŕčom a ukľudňujúco. Podobne pôsobia aj kvety a spolu s plodmi sa používajú v podobe čajov alebo tinktúr. Veľmi chutné sú čerstvo rozvité lístky s orieškovou príchuťou v šaláte. Sušené listy sa dajú použiť ako náhrada čínskeho čaju, opražené semienka ako náhrada kávy.

STANOVIŠTE: svetlomilná a teplomilná drevina, porastie aj v polotieni, ale tam nebude tak plodná. Obľubuje síce hlinito piesčité, odvodnené pôdy, ale nie je vôbec náročný na pôdu. Po dobrom zakorenení sa mu darí aj v ťažkej, mokrej, ílovitej či suchšej pôde, kyslej či zásaditej.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, silne suchuvzdorný po dobrom zakorenení. Náchylný na bakteriálnu spálu, chrastavitosť.

PÔVOD: Ukrajina, Krym, druh Crataegus orientalis subsp. pojarkovae.

RAST: tvorí kríky či stromy s rozložitou korunou, ktoré v jeho domovine dosahujú aj 10 m, ale u nás skôr dorastá do 4 m.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivý, kvitne v júni, opeľujú ho muchy. Ľahko sa kríži s inými druhmi rodu hloh.

PLODNOSŤ: nastupuje v 3. roku po výsadbe, je vysoká a pravidelná.

PLODY: malvice guľovitého tvaru a žiarivej citrónovožltej farby s výraznými bodkami (lenticelami) a priemerom cca. 2,5 cm. Majú vzhľad a konzistenciu malého jabĺčka, v strede je 4-5 väčších jadierok, ktoré sú často tak pevne spojené, že vyvolávajú dojem jednej kôstky. Dužina je šťavnatá až kašovitá, chuťovo sú výborné, pripomínajú azarolky (t.j. plody hlohu C. azarolus) alebo šípky.

DOZRIEVANIE: od polovice septembra do začiatku októbra.

VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, kandizovanie, výroba želé, džemov či kompótov.

STANOVIŠTE: veľmi nenáročný druh, preferuje slnečné stanovište, ale zvládne aj polotieň, len tam treba počítať s nižšou plodnosťou. Preferuje dobre odvodnenú, ale vlhkú hlinitú pôdu, ale poradí si po zakorenení so širokou škálou pôd - aj s veľmi ťažkými ílovitými aj s presychavými či vápenitými pôdami. Dobre zvláda aj znečistené ovzdušie a keďže je celoročne veľmi dekoratívny a neláka bodavý hmyz, je vhodný aj do mestskej výsadby.

ODOLNOSŤ: plne mrazuodolný a odolný voči škodcom a chorobám. Dobre suchuvzdorný.

PÔVOD: severovýchodná časť Severnej Ameriky, od Connecticutu po Ontario, Illinois a Pennsylvániu. Je to druh Crataegus pedicellata, s množstvom vedeckých synoným, napríklad aj Crataegus coccinea.

RAST: pomerne pomalý. Je to listnatý, opadavý, tŕnitý krík alebo menší strom, dosahuje výšku aj šírku do 7 m. Prirodzene tvorí obvykle trs kmeňov, ale dá sa pestovať aj ako strom s jedným kmeňom. Koruna je široká, voľná a okrúhla. Kôra je šedohnedá, hladká, borka sieťovito rozpraskaná, šedá. Výhonky sú tenké, šedohnedé a tŕnité, s ostrými, špicatými tŕňmi dlhými až 5 cm. Listy sú striedavé, jednoduché, špicaté, veľké až 10x5 cm (väčšie než u iných hlohov). Majú dvojito pílkovitý okraj, sú ostro laločnaté. Podobají sa listom javora alebo ešte skôr brekyne (český názov je hlh břekolistý). Vrchná strana listu je drsná tmavozelená, lesklá, rub je svetlejší. Na jeseň sa listy prefarbujú do žltooranžova.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, samoopelivý, kvitne v máji. Kvety sa podobajú kvetom iných ružovitých drevín, okvetné lístky sú biele.

PLODNOSŤ: skorá a vysoká a pravidelná, do 4-7 rokov od výsadby.

PLODY: červené, lesklé alebo osrienené malvice na dlhej stopke elipsovitého, niekedy hruškovitého tvaru s dlhými vzpriamenými kalíšnymi lístkami. Na hlohy sú relatívne veľké (okolo 1-2 cm). Dužina je na hloh veľmi šťavnatá, má výbornú, sladkokyslú chuť s takmer nebadanou horkosťou pred plným dozretím, pripomína chuť šípok, je aj aromatická, voní po ružiach. Obsahuje do 5 semien, ktoré sú tak pohromade, že pôsobia ako kôstka a tak sa dajú aj vypľuť. Stopka plodu je chlpatá.

DOZRIEVANIE: počas septembra. Po plnom dozretí plody opadávajú.

VYUŽITIE: je celoročne veľmi dekoratívnou drevinou vhodnou do parkov, záhrad či medzí. Plody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy, želé, víno, ovocné kože atď. Dajú sa aj sušiť a kandizovať, po vysušení použiť ako čaj. Podobne ako u iných hlohov kvety aj plody znižujú krvý tlak a podporujú činnosť srdca.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, na slnečnom bude plodnejší. Veľmi nenáročný na pôdu, najlepšie sa mu darí v hlinitej neutrálnej pôde, ale znáša aj veľmi vlhké, ťažké ílovité pôdy a aj ľahké či vápenité.

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzodrný do -29 °C až -34 °C.Po dobrom zakorenení dobre znáša sucho.