Ihličnaté

PÔVOD: Európa, Ázia.

RAST: pomalý a tvarovo veľmi variabilný rast od vzpriamených vyšších kríkov až stromov dosahujúcich 5-15 m s kužeľovitou korunou cez najčastejšie sa vyskytujúce stredne veľké kríky až po rozložité nepravidelné nízke kríky so šírkou 4 m.

OPEĽOVACIE POMERY: dvojdomá vetrom opelivá rastlina, na tvorbu plodov potrebujete samčiu a samičiu rastlinu. Kvitne v máji až júni.

PLODNOSŤ: stredne skorá (po 5-7 rokoch prvé plody, ktoré dozrejú po 2-3 rokoch), v prípade prítomnosti samčej rastliny vysoká a spoľahlivá.

PLODY: Galbulusy, teda zdužnatelé samičie šišky tmavomodrej farby, ktoré osrienené vyzerajú ako svetlomodré. Sú guľaté a veľké asi 5-9 mm a obsahujú 3 semená.

DOZRIEVANIE: Dozrieva po 2-3 rokoch v októbri.

VYUŽITIE: Ako okrasný krík vhodná do väčších záhrad, živých plotov, mestskej zelene, ale aj na pastviny, kde sa jej na plnom slnku vynikajúco darí. Síce netvorí nektár a peľ nie je veľmi zaujímavý pre včely medonosné, tvorí medovicu, takže sa dá využiť aj vo včelniciach. Kulinárne využitie: Plody obsahujú silice, živice, horčinu juniperín, cukry, organické kyseliny apod. Väčšinou sa sušené používajú bežne v kuchyni pri príprave diviny či kyslej kapusty, rôznych plniek apod. Uplatnenie našli aj v nápojoch, nielen v borovičke a gine, ale aj v rôznych limonádach, napr. vo fermentovanej "smreke". Liečivé využitie: Silice pôsobia močopudne, silne antisepticky a používajú sa na dezinfekciu močových ciest, pri dne a reume, ale treba ich používať s mierou, lebo vo veľkom množstve vedia podráždiť močové cesty. Tiež sa používajú pri tráviacich problémoch a problémoch so žlčníkom. Nesmú ich užívať tehotné ženy, lebo by mohli spôsobiť potrat.

STANOVIŠTE: slnečné alebo slabý polotieň, neznáša tieň. Znáša širokú škálu pôd, najlepšie je vyhovujú neutrálne až mierne zásadité, ale znesie aj veľmi kyslé, aj veľmi zásadité. Preferuje dobre odvodnené pôdy, ale dokáže rásť aj v ťažkých ílovitých.

ODOLNOSŤ: Je silne mrazuodolná, ale mladé výhonky môžu byť poškodené neskorými jarnými mrazmi. Staršie rastliny veľmi dobre znášajú sucho. Dobre znáša znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: z ihličnatých drevín má asi najširší areál rozšírenia a je veľmi premenlivá. Pôvodná je v Eurázii, asi na 1/3 severnej pologule, v nadmorskej výške od 0 po 2400 m n.m.

RAST: bujný, dorastá výšky asi 40 m a šírky 10 m s priemerom kmeňa 1 m. Koruna je v S a SV časti európského areálu štíhla s jemným vetvením, v strednej a J časti klenutá až dáždnikovitá so silnými konármi. Kmeň je priamy, pokrytý oranžovou borkou, ktorá sa odlupuje v papierovitých šupinách. Ihlice vyrastajú vo zväzkoch po 2, sú dlhé, špicaté, na okraji pílkovité. Opadávajú po 2–3 rokoch. Stromy sa dožívajú okolo 300 rokov, výnimočne aj 600 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, ale cudzoopelivá, opeľuje ju vietor, kvitne v máji. Ľahko ju opeľujú iné druhy borovice.

PLODNOSŤ: solitéry do 15 rokov života, v lese po 25-30 rokoch. Väčšie úrody sú priemerne každý 3. až 6. rok.

PLODY: šišky sú vajcovito kužeľovité, často asymetrické, šedohnedé, 2,5–7×2–3,5 cm. Jedlé semená sú vajcovité, dlhé 3–4 mm, s krídlom.

DOZRIEVANIE: šišky začínajú dozrievať v októbri po vyše 2 rokoch od opelenia a vyše roku od oplodnenia. Časť semienok vyletí počas 10.-12., zvyšok v predjarí 3. roku. Prázdne šišky padajú počas 3. roku od opelenia.

VYUŽITIE: Je krásnou parkovou drevinou či stromom do väčších záhrad. Síce netvorí nektár a peľ je pre včely medonosné nezaujímavý, tvorí medovicu, takže sa dá využiť aj pri včelniciach. Kulinárne využitie: Semená sú jedlé, ale drobné. Mladé ihličie je tuhé, ale dá sa pripraviť ako čaj či po rozmixovaní s cukrom použiť pri pečení. Má antiseptické a močopudné účinky a uľahčuje vykašliavanie. Pridáva sa do kúpeľa proti únave a podráždeniu pokožky alebo inhaluje pri pľúcnych ťažkostiach, tak ako aj esenciálny olej. Jedlám pareným nad vodou s jej ihličím dáva zaujímavú príchuť. Nezrelé samičie šišky sa macerujú v alkohole či sirupe. Ľahké, mäkké, elastické, trvanlivé drevo sa používa ako stavebné, na výrobu nábytku a papiera.

STANOVIŠTE: je výrazne svetlomilná. Rastie dobre na plytkých chudobných suchších piesočnatých až kamenitých, ale aj na rašelinných a bažinných či zasolených pôdach. Na vápenitých pôdach síce rastie, ale dožije sa na nich oveľa menej. Je adaptovaná na veľmi široký klimatický rozsah: vegetačná doba 90–200 dní a ročné zrážky 200–1780 mm.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -34 °C až -40 °C. Po zakorenení suchuvzdorná a dobre vetruodolná. Toleruje znečistenie ovzdušia, stredne aj zasolenie pôdy posypom ciest.

PÔVOD: hory Európy – Alpy, Karpaty. Rastie vo vyšších horských polohách, málokedy pod nadmorskou výškou 1500 m n. m., častejšie na silikátovém podklade, v Alpách až do nadmorskej výšky okolo 2850 m, často až po hranicu lesa.

RAST: pomalý, dosahuje výšku 10-25 m a šírku 6 m, ale zriedkakedy prirastie viac než 30 cm za rok. Dožíva sa aj 1000 rokov. V mladosti je koruna kompaktná, vajcovitého tvaru, neskôr redne. Borka je červenohnedá až šedohnedá s pozdĺžnými prasklinami. Ihličie vyrastá v zväzkoch po 5, dorastá do dĺžky 5–10 cm, na vnútornej strane je belavý pásik.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, ale silne cudzoopelivá, opeľovaná vetrom. Dobre ju opeľujú iné druhy borovíc. Kvitne v máji až júni. Samčie šištice vyrastajú na bázi letorastov, sú tmavožlté až načervenalé, samičie šištice sú drobné a vyrastajú na koncoch výhonov, sú tmavočervené až fialové.

PLODNOSŤ: v prirodzenom prostredí vstupuje do plodnosti až po 40-60 rokoch od vyklíčenia, pri pestovaní to môže byť už cca. po 12 rokoch. V prirodzenom prostredí rodí približne každé 2-3 roky, ale až jeden z 4-10 rokov je semenný, teda úroda je bohatá.

PLODY: šiška je vajcovitá, dlhá 5–8 cm, neotvára sa. Semená v nej sú červenohnedé, bez krídla, veľké 8x10 mm a sú jedlé a veľmi chutné.

DOZRIEVANIE: po vyše roku od opelenia, v septembri. Zrelé šišky sa neotvárajú.

VYUŽITIE: Stromy sa často používajú na bonsaje alebo sa sadia do parkov a záhrad vo vyšších polohách či chladnejších oblastiach alebo sa dajú použiť aj ako vetrolam či zábrana proti tvorbe lavín a erózii pôdy v horách. Kulinárne využitie: Semená sú jedlé a veľmi chutné, ale s jemnou príchuťou terpentínu. Dajú sa jesť surové alebo opražené, dá sa z nich získať prchavý jedlý olej. Na plátky narezané nezrelé šišky sa dajú macerovať v alkohole alebo v sirupe, ktorým dodávajú výbornú chuť.

STANOVIŠTE: slnečné, bez konkurencie iných stromov. Preferuje dobre odvodnené piesočnaté alebo štrkovito-hlinité pôdy, ale znesie aj vlhké ílovité pôdy. Nie je náročná na množstvo živín v pôde. Nevyhovujú jej len zle odvodnené, bažinaté pôdy. Dobre zakorenené rastliny tolerujú sucho.

ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolná až do -43 °C, veľmi dobre znáša silný vietor, po zakorenení je dobre suchuvzdorná. Odolná voči hube mechúrnatke vejmutovkovej (Cronartium ribicola).

PÔVOD: západné Himaláje od východného Afganistanu a severného Pakistanu cez severnú Indiu do západného Nepálu a juhozápadného Tibetu. Rastie tam v údoliach a najmä na severných svahoch v nadmorských výškach 1200–3500 m, v miestach s priemernou ročnou teplotou 12–17 °C. Druhový názov deodara v latinčine je odvodený od slova devadāru, ktoré v sanskrte znamená "drevo bohov".

RAST:  bujný v mladosti, neskôr stredne bujný. Je to dlhoveký ihličnatý strom, dorastá obvykle do výšky 40–50 m (vzácne až 60 m) a šírky okolo 10 m, kmeň má v priemere až 3 m. Koruna je ihlanovitá, konáre rozložité, koncové konáriky sú previsnuté, mladé výhony chlpaté. Ihlice dosahujú dĺžku 20–60 mm, na dlhých výhonoch vyrastajú špirálovito, na krátkych výhonoch rastú vo zväzkoch po 20–30, od šedozelenej či modrozelenej po striebristo šedú. Niektoré jedince vo svojej domovine majú odhadovaný vek aj 700 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, vetrom opelivý, cudzoopelivý. Kvitne od októbra do novembra. Samčie šištice sú priame, valcovité, vyrastajú na konci nižších krátkych konárikov po jednej viac či menej vzpriamene a merajú asi 4-5 cm; samičie šištice tiež kvitnú na konci krátkych konárikov, ale na iných konároch než samčie, mladé opelené šišky sú prisadajúce, živičné, svetlozelené.

PLODNOSŤ: neskorá, vstupuje do plodnosti až okolo 35.-45. roku života.

PLODY: Šišky sú husté, pri plnej zrelosti priame, vajcovité až elipsoidné, dlhé 7–13 cm a široké 5–9 cm, ich šupiny sú drevnaté, hnedohrdzavé, živičné. Semená sa tvoria po 2 na semenných šupinách, sú dlhé 10–15 mm, široké 5-7 mm a majú asymetrické, až 25 mm dlhé blanité krídlo.

DOZRIEVANIE: Medzi opelením a dozrievaním ubehne asi 12-18 mesiacov, potom sa šišky postupne rozpadávajú zhora dole.

VYUŽITIE: je to veľmi dekoratívny solitérny strom do veľkých záhrad a parkov, ale dá sa použiť aj do vetrolamov. Liečivé využitie: odvar z dreva sa používa proti horúčkam, ťažkostiam dýchacích a močových ciest, reumatizmu, obličkovým kameňom, nadúvaniu, nespavosti a cukrovke či ako protijed proti hadiemu jedu. Esenciálny olej získavaný z dreva sa používa proti bronchitíde, vyrážkam či nadmernému výtoku. Živica sa používa na ošetrenie povrchových rán, kožných ochorení či poškodeniach kĺbov. Kôra je astringentná a osvedčila sa pri horúčkach, hnačke či úplavici. Ihličie má antiseptické účinky a uľahčuje vykašliavanie. V podobe čaju alebo inhalovaného esenciálneho oleja (aj z dreva) sa používa pri ochoreniach dýchacích ciest. Olej zo semien má potopudné účinky a používa sa aj externe na kožné ochorenia. Technické využitie: veľmi voňavé a trvanlivé, stredne tvrdé, jemnozrnné drevo, ktoré odoláva aj termitom sa  používa v stavebníctve, nábytkárstve a pri stavbe lodí.

STANOVIŠTE: slnečné. Darí sa mu na väčšine pôd, veľmi dobre znáša vápenaté či suché pôdy po dobrom zakorenení, neznáša len dlhodobé zamokrenie. Darí sa mu v teplých suchých oblastiach so 400 mm zrážok ročne, ale aj v oblastiach s chladnejšími, daždivejšími letami a až 2000 mm zrážok. 

ODOLNOSŤ: veľmi odolný voči vysokým teplotám a suchu, mrazuodolný do -17,8 °C až -23,3 °C. Znáša dobre aj veternú lokalitu a znečistenie ovzdušia.

Foto zdroj: botany.cz

PÔVOD: V horách východného Stredozemia od Turecka (pohoria Taurus, Antitaurus a Amanus) cez Sýriu až po Libanon, horské ihličnaté lesy: vyskytuje sa prirodzene v nadmorských výškach 1000–2000 m. V zime sú tieto stanovištia dostatočne zásobené zrážkami, aj snehovými, v lete v nich je výrazný zrážkový prepad a horúco.

RAST: do 45-50 rokov pomerne rýchly, potom takmer ustáva. Je to statný dlhoveký neopadavý ihličnatý strom dorastajúci výšky 30-40 m a šírky 15 m s priemerom kmeňa až 2,5 m. Borka je pozdĺžne rozpraskaná a konáre sú usporiadané horizontálne. Ihlice vyrastajú na dlhých konárikoch jednotlivo, na krátkych konárikoch (brachyblastoch) v praslenoch alebo zväzkoch, sú dlhé 1–4 cm, sivozelené, štvorhranné, čiastočne sploštené, so 4 kanálikmi s prieduchmi, na vrchole tupo špicaté. Dožíva sa 300-800 rokov, niektoré jedince vo svojej domovine majú odhadovaný vek aj 2000 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, vetrom opelivý. Kvitne od októbra do novembra. Samčie šištice sú priame, valcovité, vyrastajú na konci nižších krátkych konárikov po jednej a merajú asi 4-5 cm a pri dozrievaní menia farbu zo svetlozelených na svetlohnedé; samičie šištice sú husté, tiež kvitnú na konci vyššie položených krátkych konárikov, mladé opelené šišky sú prisadajúce, živičné, svetlozelené.

PLODNOSŤ: neskorá, vstupuje do plodnosti až okolo 40. roku života.

PLODY: Šišky sú husté, pri plnej zrelosti priame, vajcovité až elipsoidné, dlhé 6–9 cm a široké 4–6 cm, ich šupiny sú drevnaté, hnedohrdzavé, živičné. Semená sa tvoria po 2 na semenných šupinách, sú dlhé 15–18 mm a majú asymetrické, až 25 mm dlhé blanité krídlo.

DOZRIEVANIE: Medzi opelením a oplodnením prejde asi 17 až 18 mesiacov. Pri dozrievaní po 2-3 rokoch sa šišky postupne rozpadávajú zhora dole.

VYUŽITIE: Ihličie má antiseptické účinky a uľahčuje vykašliavanie. V podobe čaju alebo inhalovaného esenciálneho oleja (aj z dreva) sa používa pri ochoreniach dýchacích ciest. Živica sa kedysi používala pri mumifikácii alebo tiež pri liečení dýchacích ciest. Veľmi voňavé a trvanlivé drevo sa kedysi používalo v stavebníctve a najmä pri stavbe lodí. Dôsledkom toho je takmer vymiznutie tohto stromu v jeho pôvodnom areáli.

STANOVIŠTE: slnečné. Darí sa mu na väčšine pôd, veľmi dobre znáša vápenaté či suché pôdy po dobrom zakorenení. Darí sa mu v teplých suchých oblastiach, ale aj v oblastiach s chladnejšími, daždivejšími letami. Neznáša dobre silné znečistenie ovzdušia.

ODOLNOSŤ: veľmi odolný voči vysokým teplotám a suchu, odolný voči vetru, mrazuodolný do -28,9 °C až -30 °C.

PÔVOD: S a SV okraj Malej Ázie (Arménsko, Turecko), Z časť Malého a Velkého Kaukazu (Rusko, Gruzínsko). Vertikálne od 400 do 2200 m n. m. Na Kaukaze rastie buď v nezmiešaných porastoch alebo je súčasťou rozľahlých lesov tvorených aj smrekom východným a bukom východným. Prvá introdukcia do Európy v r. 1840. Je pomenovaná podľa ruského botanika fínského pôvodu Alexandra D. Nordmanna. Prezýva sa aj jedľa kaukazská.

RAST: stredne bujný, dorastá do výšky 30–50 m a šírky 5 m s priemerom kmeňa 1,5–2(–3) m. Koruna má dekoratívny ihlanovitý tvar s veľmi pravidelným vetvením, pri solitérnych stromoch dosahuje až k zemi. Borka je šedá až šedohnedá, u starších jedincov pozdĺžne rozbrázdená. Ihlice sú na spodnej strane vetvičiek usporiadané hrebeňovito, na vrchnej strane smerujú mierne dopredu, ihličie husto pokrýva vetvičku. Je dlhé 20–35 mm, široké 2–2,5 mm, na konci zaokrúhlené alebo vykrojené, navrchu tmavozelené, lesklé, na spodnej strane s 2 bielymi pruhmi.

OPEĽOVACIE POMERY: je jednodomá, opeľovaná vetrom a silne cudzoopelivá, kvitne v máji. Samčie šištice sú červenkasté, samičie šištice sú zelenožlté až načervenalé. Ľahko sa kríži s inými jedľami.

PLODNOSŤ: stredne skorá, po asi 20 rokoch od výsevu.

PLODY: zrelé šišky sú valcovité, dlhé až 15 cm, vzpriamené, tmavohnedé, rozpadavé, nápadne ronia živicu.

DOZRIEVANIE: v októbri a rozpadávajú sa v novembri.

VYUŽITIE: používa sa najmä ako vianočný stromček, vynikne ako solitér v parkoch a väčších záhradách. Drevo je skôr mäkké a používa sa najmä na výrobu papiera. Mladé mäkké svetlozelené ihličie sa dá jesť podobne ako ihličie jedle bielej samé alebo v šalátoch alebo použiť do čaju, u citlivejších ľudí však môže spôsobiť tráviace problémy.

STANOVIŠTE: Toleruje hlboké zatienenie, ale dobre rastie aj na slnečných plochách. V podraste vydrží v tieni mimoriadne dlho. Vyžaduje dostatočnú vlahu, najmä dostatočnú relatívnu vlhkosť vzduchu. Vo svojej domovine rastie najmä v oblastiach s oceánickým podnebím so zrážkami od 800 do 2400 mm ročne. Znáša aj horské chladné podnebie. Je citlivejšia na vysoké letné teploty. Najlepšie sa jej darí v hlbších bohatších pôdách s kyslou aj zásaditou reakciou, znesie ľahké piesčité aj ťažké ílovité pôdy. ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -29 °C až -34 °C. Lepšie znáša zásaditú pôdu ako iné druhy jej rodu.

PÔVOD: z Bosny a Srbska, v malom areáli na strednom a hornom toku rieky Driny. Tam ho v roku 1875 objavil prof. Pančić a zozbierané semená rozoslal do európskych botanických záhrad. Vo svojej domovine rastie na vápenatých severných svahoch v nadmorských výškach od 800 do 1500 m, spoločne napríklad s bukmi, smrekom obyčajným, jedľou bielou a borovicou čiernou. V Srbsku je zákonom chránený.

RAST: rýchly, dosahuje výšku 25-30 m, šírku 5 m, má úzku stĺpovitú korunu. Konáre sú krátke, dolné sú sklonené. Borka je sivohnedá, odlupujúca sa okrúhlymi šupinami. Púčiky sú červenohnedé bez živice. Ihlice sú dlhé 5–20 mm, široké 1–2 mm, nápadne sploštené, tupo špicaté, s kratučkou nasadenou špičkou, na líci tmavozelené lesklé, na rube s 2 širokými bielymi pásikmi. Ihličie vetvičku husto obrastá.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, silne cudzoopelivý, vetrom opelivý. Kvitne v apríli až máji. Samčie šištice sú svetločervené, samičie purpurové.

PLODNOSŤ: na ihličnan relatívne skorá.

PLODY: Šišky po 2–5 ks na vetvičkách, dlhé 3–6 cm, najskôr modrasté či fialovopurpurové, neskôr škoricovohnedé. Okraj semenných šupín je vlnkovito zúbkatý. Drobné semená majú krídlo dlhé 8 mm.

DOZRIEVANIE: od októbra do novembra.

VYUŽITIE: Jedna z najvyhľadávanejších parkových drevín. Svojím úzkym vzrastom sa hodí aj do záhrad. Dobre znáša aj mestské prostredie. Mladé samčie šištice ešte pred dozretím peľu a otvorením sú jedlé surové alebo uvarené. Používajú sa aj na dochutenie jedál, ktorým dávajú kyslú živičnú príchuť. Jedlé sú aj tepelne upravené nezrelé samčie šišky. Ich srdce je po opražení sladké a podobné sirupu. Jedlé sú aj surové semienka, ale sú príliš malé na očistenie. Mladé výhonky bohaté na vitamín C sa dajú jesť surové, naložiť do medu, sirupu či octu alebo použiť na čaj.

STANOVIŠTE: slnečné, kľudne aj chladnejšie. Nemá zvláštne nároky na reakciu pôdy, znáša kyslú s pH od 4 do 6, ale vo svojej domovine aj inde sa mu výborne darí aj na vápenitej pôde. Dobre znáša aj studené, vlhké pôdy či plytké pôdy, na plytkých ale nebýva dosť vetruodolný.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve (do -29 °C až -34 °C) aj v mladých výhonoch, keďže tie sa spod ochranných šupín uvoľňujú dosť neskoro v rámci roka, vhodný aj do mrazových kotlín.

PÔVOD: Európa po Malú Áziu, Sýriu a Kaukaz. Najväčšia zachovalá lokalita v strednej Európe je práve na Slovensku - v Harmaneckej doline - NPR Harmanecká tisina. V najrozsiahlejšej lokalite celkovo (cca. 700 ha) vo V Gruzínsku v tiesňave Bacara tisy staré 400–600 rokov tvoria prevládajúcu drevinu porastov.

RAST: pomalý. Vytvára dlhoveké, vždyzelené stromy alebo kry vysoké 3–20(–37) m vysoké, 10 m široké, s priemerom kmeňa 0,75–1,3 m, často viackmenné, so zrastajúcimi kmienkami. Koruna je široko kužeľovitá až guľovitá. Hladká hnedočervená borka sa odlupuje v tenkých plátoch. Veľmi tvrdé, ťažké a pružné drevo má červenohnedé jadro, svetlejšiu beľ, balzamové kanáliky mu chýbajú. Ihličie je na konárikoch usporiadané v dvoch radoch, na vzpriamených výhonoch radiálne. Veľmi dobre znáša rez, dobre sa tvaruje a tvar si dlho drží. Vie sa dožiť 2000, údajne až 3000 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: je dvojdomý, jeden jedinec má vždy buď len samčie alebo len samičie kvety. Na tvorbu šišiek musí byť v dostatočnej vzdialenosti (70-250 m) od samičieho stromu aj samčí strom. Kvitne v marci až apríli.

PLODNOSŤ: stredne skorá (po 10-15 rokoch od výsevu), v prípade dostatočnej blízkosti opeľovača vysoká, rodí na spodnej strane jednoročných výhonov.

PLODY: samičie šištice sú jednotlivé vrcholové vajíčka podopreté jedným alebo viacerými pármi listeňov. Prstencový val pod vajíčkom sa v čase dozrievania mení na červený dužinatý miešok, ktorý je jedinou jedlou časťou z celého silne jedovatého stromu. Chuť má sladkú, konzistenciu slizovitú.

DOZRIEVANIE: v septembri až novembri.

VYUŽITIE: Vie byť krásnym solitérom aj stálezeleným živým plotom do parkov aj záhrad, keďže veľmi dobre znáša rez. Celý strom až na sladký červený miešok je prudko jedovatý, vrátane semienka uprostred toho mieška. Kedysi sa z dreva tisov vyrábali luky, dnes je tis chránenou drevinou.

STANOVIŠTE: toleruje najviac zo všetkých európskych drevín zatienenie. Optimálne rastie na úživných, hlinitopiesočnatých až hlinitých pôdach, dostatočne vlhkých a prevzdušnených, preferuje pôdu bohatú na vápnik, ale rastie aj na pôdach kyslejších. Vyžaduje dostatočnú vlhkosť vzduchu.

ODOLNOSŤ: toleruje znečistené ovzdušie, tieň. Je mrazuodolný do -23 °C až -29 °C.

PÔVOD: pobrežné oblasti západnej časti Severnej Ameriky – Z okraj USA a JZ časť Kanady, v nadm. výške 0–2300 m n. m. Rastie v oblastiach s prímorskou klímou. V Európe sa jej semená prvýkrát objavili v r. 1827.

 
RAST: prvé roky veľmi pomalý, ale potom veľmi rýchly, s prírastkami aj 1,2 m za rok. Je to vysoký strom, v pralesoch dorastá do výšky 55–100 m, šírky 20 m, s kmeňom v priemere 1–3 m. Koruna je najskôr kužeľovitá, v staršom veku zaokrúhlená, hore nepravidelne sploštená. Kmeň je dlhý, valcovitý, u starších stromov prirodzene vyvetvený. Borka je u mladých jedincov hladká s živičnými pľuzgiermi, u starých stromov korkovitá, silne rozbrázdená. Ihličie má príjemnú citrusovo-balzamovú vôňu. Strom sa dožíva 500-1000 rokov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, vetrom opelivá, veľmi variabilná od silne cudzoopelivých po samoopelivé jedince. Kvitne v máji až júni. Samčie šištice sú podlhovasté, valcovité, dlhé 12–23 mm, oranžovožlté, samičie sú kónické, zelené alebo purpurové.

 
PLODNOSŤ: relatívne skorá na ihličnan, vstupuje do plodnosti asi v 10 rokoch od výsevu, ale vyššie úrody sú po ďalších 15-20 rokoch. Vyššie úrody máva v semenné roky, t.j. asi každý 6. rok. PLODY: Šišky sú nerozpadavé, hnedé, dlhé 5–10 cm, široké asi 3 cm, visia nadol. Semena sú trojhranné, dlhé asi 7 mm, krídlaté.

 
DOZRIEVANIE: už koncom prvej vegetačnej sezóny, v októbri až novembri.

 
VYUŽITIE: využíva sa ako krásna solitérna parková drevina, ale aj ako významná cudzokrajná lesná drevina s veľmi kvalitným, živičným drevom, vhodným na stavebné účely, na okenné rámy, náradie aj výrobu papiera. Mladé ihličie je jedlé a bohaté na vitamín C, má jemnú drevitú vôňu a dá sa jesť surové, ako čaj či sa ním ochucujú varené jedlá. Živicu používali indiáni ako žuvačku, má antiseptické účinky, sladká miazga sa používala podobne ako pri javore či breze na výrobu sirupu. Mladé, ešte tvrdé samčie šištice sú veľmi chutné, ako kyslé a voňavé, osviežujúce cukríky.

 
STANOVIŠTE: v mladosti pomerne tolerantná k zatieneniu, v dobe dospievania je stredne náročná na svetlo. Preferuje hlboké, hlinité, živinami dobre zásobené pôdy, priepustné a dobre prevzdušnené, s pH 5–6, nemá rada vápenité, suché a chudobné pôdy.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -34 až -40 °C, stredne vetruodolná.

PÔVOD: má asi najväčší prirodzený areál zo všetkých jedlí, SV Severnej Ameriky - na veľkom území Kanady a v časti USA, od 0 po 1500 m n.m. Často rastie na nízkopoložených bažinatých pôdach, kde je dominantným druhom, ale aj na dobre odvodnených svahoch.

 
RAST: pomalý, dosahuje výšku 15-25 m a šírku 5 m. Koruna je končisto kužeľovitá a kmeň je štíhly. Borku má sivohnedú so živicovými pľuzgierikmi, v mladosti hladkú, neskôr šupinovitú. Ihlice (15-25 mm) odstávajú šikmo nahor a sú hrebeňovité, zvrchu tmavozelené, naspodku s 2 úzkymi bielymi pásmi. Po rozdrvení voňajú balzamovo.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, vetrom opelivá, silne cudzoopelivá. Kvitne v máji. Samčie šištice sú žlté alebo červenkasté, samičie fialovopurpurové alebo zelenofialové.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, po 15 až 30 rokoch od vyklíčenia.

 
PLODY: šišky (4-7 cm), hnedé, vzpriamené, v plnej zrelosti rozpadavé. Semená majú dlhé, tenké, blanité krídlo.

 
DOZRIEVANIE: v septembri až októbri toho istého roku.

 
VYUŽITIE: je to asi najvoňavejší vianočný stromček s trvanlivým ihličím. Zo živicových pľuzgierikov sa získava tzv. kanadský balzam (25 % esenciálneho oleja, 75 % živice). Používa sa najmä na ochutenie sladkostí, pečiva, zmrzliny a nápojov. Je veľmi efektívnym antiseptikom, analgetikom a hojí popáleniny, povrchové rany, škrabance či poranené bradavky pri dojčení. Používa sa na zapálené hrdlo a aj technicky ako lepidlo na optické prístroje. Púčiky, živica a miazga sa používajú na liečbu kurieho oka a bradavíc. Živica obsahuje veľa vitamínu C, je močopudná a povzbudzujúca. Používa sa v malých dávkach vnútorne proti kašľu a hnačkám. Využíva sa aj v parfumérii. Mladé ihličie sa používa na čaj proti kašľu, nádche a horúčk, obsahuje veľa vitamínu C. Zbiera sa na jar a suší sa na neskôr. Na jar alebo septembri sa z neho získava aj esenciálny olej.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, veľmi dobre znáša zatienenie, najmä v mladom veku. Preferuje kvalitnú, vlhkú, ale nie podmáčanú pôdu, zvládne aj ťažkú ílovitú pôdu, skôr kyslejšiu až po pH 5, ale znesie pH od 4,5 po 7,5. Neznáša silné znečistenie ovzdušia. Preferuje severné svahy. Korení plytko a je náchylnejšia na poškodenie vetrom. Toleruje ročný úhrn zrážok od 600 to 1500 mm, priemernú ročnú teplotu od 5 °C po 12 °C.

 
ODOLNOSŤ: veľmi silne mrazuodolná do -40 °C až -45,6 °C.

PÔVOD: pôvodný areál v druhohorách a treťohorách bol zrejme dosť veľký, ale nájdená bola ako relikt v roku 1941 na pomerne malom území v strednej Číne na hranici provincií S’-čchuan a Chu-pej. Neskôr bola stotožnená s fosílnym druhom Metasequoia disticha, ktorý bol objavený už v 30. rokoch 20. storočia.

 
RAST: v mladosti veľmi bujný, vtedy rastie najrýchlejšie z nahosemenných rastlín až do výšky asi 6 m. Je to opadavý strom s kužeľovitým vzrastom, u nás až 15 m vysoký (v Číne až 35 m). Má červenohnedú borku, ktorá sa vertikálne odlupuje v tenkých pruhoch. Opadavé protistojne rastúce ihličie má modrozelenú farbu, je sploštené a rastie v dvoch radoch, je charakteristicky mäkké a má výrazú stredovú žilku.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, jednodomá. Samčie žlté a samičie zelenkasté šištice sa objavujú na jar na mladých vetvičkách. Samčie šištice sa tvoria len v oblastiach s dostatočne teplými letami.

 
PLODNOSŤ: neskorá (po 25-30 rokoch), stromy najskôr začínajú tvoriť samičie šištice, až o niekoľko rokov neskôr aj samčie, plodia do veku asi 40-60 rokov.

 
PLODY: šišky, dlhé 2–2,5 cm, s dlhými stopkami a nerozpadajú sa.

 
DOZRIEVANIE: začiatkom decembra, šišky vypúšťajú semená koncom decembra a začiatkom januára.

 
VYUŽITIE: ako krásny solitér vo väčšej záhrade či parku, ale aj na vysoký živý plot či ako stabilizačný strom zabraňujúci vodnej erózii brehov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, prípadne s bočným tieňom, dostatočne vlhké, znesie aj zamokrené či podmáčané pôdy, širokú škálu pH pôdy až po 3,5. Vhodná aj do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve až do -32 °C, mladé letorasty, ihličie či šištice sú náchylné na zmrznutie pri neskorých jarných mrazoch. Dobre odolná voči podmáčaniu pôd či znečisteniu ovzdušia. Horšie znáša zasolenie pôdy.

PÔVOD: Európa a Z Ázia. V súčasnosti rastie skoro na celej S pologuli. U nás rastie na celom území od nížin po vysoké hory. Na horských svahoch, v dolinách, rašeliniskách a vlhkých miestach s kyslou pôdou je pôvodný.

RAST: rýchly, dorastá do výšky 30-50 m a šírky 10 m. Má kužeľovitú korunu, v rozvoľnených porastoch či v parkoch zavetvenú až k zemi. Praslenovito vyrastajúce konáre sú mierne vztýčené alebo mierne ohnuté k zemi, len vo pri vrchole sú vždy mierne vztýčené, konáriky prevísajú. Ihlice sú tmavozelené, dlhé až 2 cm, vyrastajú v závitnici, na priereze štvorhranné.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, silne cudzoopelivý, vetrom opelivý. Kvitne od mája do júna v pravidelných 4-ročných cykloch. Samčie šištice (2,5 cm) sú červenopurpurové, samičie šištice (6 cm) na konci vlaňajších výhonov sú najskôr červené a vzpriamené, po opelení zelené a prevísajúce.

PLODNOSŤ: neskorá, približne v 40 rokoch od vyklíčenia, každé 4 roky.

PLODY: šišky sú svetlohnedé, valcovité, prevísajúce, dlhé až 16 cm, s tvrdými šupinami, nerozpadavé. Semená sú tmavohnedé a majú trojnásobne dlhšie krídlo.

DOZRIEVANIE: v prvom roku v októbri.

VYUŽITIE: Parková a lesná drevina do vlhkejších a chladnejších oblastí. Mladé, nezrelé samčie šištice sú jedlé surové alebo po tepelnej úprave. Opražené jadro nezrelých samičích šištíc je sladké a sirupovité. Semená sú jedlé, s jemne živičnou príchuťou, ale príliš malé na manipuláciu. Mladé výhonky plné vitamínu C sú chutné zasurova, naložené v mede, sirupe, slanom náleve či v čaji. Vyrába sa z nich smrekové pivo. Esenciálny olej z ihličia sa používa v parfumérii a s púčikmi, ihličím a živicou má antibiotické, antiseptické, sedatívne účinky a podporuje vykašliavanie. Stredne tvrdé, pružné a vo vode trvanlivé, ľahké, svetlé drevo sa využíva v stavebníctve, stolárstve, pri výrobe hudobných nástrojov, papiera apod. Je zdrojom burgundskej smoly a terpentínu. Červce a vošky na ňom tvoria medovicu, ktorú zbierajú aj včely medonosné.

STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Preferuje dostatočne vlhké pôdy, ale zvládne väčšinu pôd, vrátane vlhkých a studených, chudobných rašelinitých či plytkých, hoci na tých nie je až tak odolný voči vetru, neznáša vápenité pôdy. Preferuje pH pôdy medzi 4 a 6. Je citlivý na kyslé dažde spôsobené emisiami pri spaľovaní uhlia bez filtrov.

ODOLNOSŤ: veľmi silne mrazuvzdorný do -40 °C až -45,6 °C, stredne odolný voči vetru, dobre znáša podmáčané pôdy.

PÔVOD: druh má pôvod v Európe po Malú Áziu, Sýriu a Kaukaz. Odroda Dovastoniana pochádza z Anglicka, grófstva Shropshire, obce West Felton neďaleko Shewsbury, kde ju ako semenáč kúpený za 6 pencí od obuvníka vysadil v r. 1776 na svojom pozemku John Dovaston, ktorý ním chcel spevniť okraje novo vykopanej studne. Pomenoval ju v r. 1841 botanik George William Leighton.

RAST: pomalý až stredne rýchly. Vytvára dlhoveké, vždyzelené malé stromy alebo kry vysoké 3–5 m, a široké až 17 m, s obvodom kmeňa vo výške 1,5 do 1,5 m, často viackmenné, so zrastajúcimi kmienkami. Koruna je široko kužeľovitá až guľovitá, s horizontálne rastúcimi kostrovými konármi a previsntými konárikmi. Hladká hnedočervená borka sa odlupuje v tenkých plátoch. Veľmi tvrdé, ťažké a pružné drevo má červenohnedé jadro, svetlejšiu beľ, balzamové kanáliky mu chýbajú. Veľmi dobre znáša rez, dobre sa tvaruje a tvar si dlho drží. Vie sa dožiť 2000, údajne až 3000 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: prevažne cudzoopelivý, je to prevažne samčí kultivar, ale na jednotlivých konároch sa môžu objaviť aj samičie kvety produkujúce plody. Kvitne v marci až apríli a je vetrom opelivý.

PLODNOSŤ: ak sa vyskytnú na ňom konáre so samičími kvetmi, plodnosť je stredne skorá (asi po 10 rokoch), v prípade dostatočnej blízkosti opeľovača vysoká, rodí na spodnej strane jednoročných výhonov.

PLODY: samičie šištice sú jednotlivé vrcholové vajíčka podopreté jedným alebo viacerými pármi listeňov. Prstencový val pod vajíčkom sa v čase dozrievania mení na červený dužinatý miešok, ktorý je jedinou jedlou časťou z celého silne jedovatého stromu. Chuť má sladkú, konzistenciu slizovitú.

DOZRIEVANIE: v septembri až novembri.

VYUŽITIE: Vie byť krásnym solitérom do parkov aj záhrad. Celý strom až na sladký červený miešok je prudko jedovatý, vrátane semienka uprostred toho mieška. Kedysi sa z dreva tisov vyrábali luky, dnes je tis chránenou drevinou.

STANOVIŠTE: toleruje najviac zo všetkých európskych drevín zatienenie. Optimálne rastie na úživných, hlinitopiesočnatých až hlinitých pôdach, dostatočne vlhkých a prevzdušnených, preferuje pôdu bohatú na vápnik, ale rastie aj na pôdach kyslejších. Vyžaduje dostatočnú vlhkosť vzduchu.

ODOLNOSŤ: toleruje znečistené ovzdušie, tieň. Je mrazuodolný do -23 °C až -29 °C.

PÔVOD: JV USA, od Floridy po JV Texas. Na S povodím rieky Mississippi zasahuje až po J štátov Illinois a Indiana. V USA rastie najmä medzi 0–30 m n. m., celkovo až medzi 0–530 m n. m. V Európe je pestovaný od roku 1640.

 
RAST: rýchly, dorastá do výšky 20-50 m a šírky 8 m s priemerom kmeňa 2-5 m. Je to opadavý strom so silne rozšírenou bázou kmeňa, mohutnými koreňovými nábehmi a „dýchacími“ koreňmi nad povrchom pôdy. Koruna je ihlanovitá, neskôr rozložitá až dáždnikovitá, zavetvená takmer k zemi. Konáre má dlhé aj skrátené (brachyblasty 10 cm dlhé). Dlhé konáre majú šupinovité listy. Brachyblasty a aj ihličie na nich sú usporiadané striedavo v dvoch radoch. Ihličky sú dlhé 10–13 mm, mäkké, ploché, svetlozelené, na jeseň červenohnedé. Koncom jesene brachyblasty s ihličím opadávajú. Je to dlhoveká drevina, dožíva sa priemerne 500-700 rokov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, vetrom opelivý, jednodomý so samčími a samičími šišticami. Kvitne v marci a apríli.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, až okolo 25-30 rokov v porastoch, pri solitéroch aj skôr. Plodí potom každoročne, ale každých 3-5 rokov sú semenné roky.

 
PLODY: šišky dlhé 2–3 cm, guľovité alebo vajcovité, usporiadné po 1-3. Tvorí ich 10–12 štítkovitých semenných šupín s krátkym hrotom alebo bez. Semená sú ostro trojhranné, po 1-2 pod každou semennou šupinou.

 
DOZRIEVANIE: od októbra do decembra. Po vypadaní semien šišky odpadnú celé po určitom čase.

 
VYUŽITIE: u nás najmä ako veľmi okrasná drevina v parkoch či väčších záhradách, pri vodných prvkoch či priamo v nich - napr. na ostrovčeku v jazierku. V USA je významnou hospodárskou drevinou. Drevo je pekne vyfarbené, mäkké a dobre opracovateľné, nezosychá. Je veľmi odolné voči hmyzu, hubám a vlhkosti, používa sa na vodné stavby a iné stavebné konštrukcie, výrobu nábytku. Živica zo šišiek sa dá použiť ako analgetikum na rany.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Najlepšie rastie na náplavách bohatých na živiny, v hlbokých, jemných vlhkých piesočnatohlinitých pôdach, ale aj v bažinách s ílovitou, humóznou až rašelinnou pôdou. Vie rásť v akejkoľvek pôde, toleruje aj vápenité. Lepšie sa mu darí v teplých oblastiach, hoci je silne mrazuodolný.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný do -29 °C až -34 °C. Silne odolný voči zamokreniu či zasoleniu pôdy a znečisteniu ovzdušia.