Jedľa

PÔVOD: má asi najväčší prirodzený areál zo všetkých jedlí, SV Severnej Ameriky - na veľkom území Kanady a v časti USA, od 0 po 1500 m n.m. Často rastie na nízkopoložených bažinatých pôdach, kde je dominantným druhom, ale aj na dobre odvodnených svahoch.
RAST: pomalý, dosahuje výšku 15-25 m a šírku 5 m. Koruna je končisto kužeľovitá a kmeň je štíhly. Borku má sivohnedú so živicovými pľuzgierikmi, v mladosti hladkú, neskôr šupinovitú. Ihlice (15-25 mm) odstávajú šikmo nahor a sú hrebeňovité, zvrchu tmavozelené, naspodku s 2 úzkymi bielymi pásmi. Po rozdrvení voňajú balzamovo.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, vetrom opelivá, silne cudzoopelivá. Kvitne v máji. Samčie šištice sú žlté alebo červenkasté, samičie fialovopurpurové alebo zelenofialové.
PLODNOSŤ: stredne skorá, po 15 až 30 rokoch od vyklíčenia.
PLODY: šišky (4-7 cm), hnedé, vzpriamené, v plnej zrelosti rozpadavé. Semená majú dlhé, tenké, blanité krídlo.
DOZRIEVANIE: v septembri až októbri toho istého roku.
VYUŽITIE: je to asi najvoňavejší vianočný stromček s trvanlivým ihličím. Zo živicových pľuzgierikov sa získava tzv. kanadský balzam (25 % esenciálneho oleja, 75 % živice). Používa sa najmä na ochutenie sladkostí, pečiva, zmrzliny a nápojov. Je veľmi efektívnym antiseptikom, analgetikom a hojí popáleniny, povrchové rany, škrabance či poranené bradavky pri dojčení. Používa sa na zapálené hrdlo a aj technicky ako lepidlo na optické prístroje. Púčiky, živica a miazga sa používajú na liečbu kurieho oka a bradavíc. Živica obsahuje veľa vitamínu C, je močopudná a povzbudzujúca. Používa sa v malých dávkach vnútorne proti kašľu a hnačkám. Využíva sa aj v parfumérii. Mladé ihličie sa používa na čaj proti kašľu, nádche a horúčk, obsahuje veľa vitamínu C. Zbiera sa na jar a suší sa na neskôr. Na jar alebo septembri sa z neho získava aj esenciálny olej.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, veľmi dobre znáša zatienenie, najmä v mladom veku. Preferuje kvalitnú, vlhkú, ale nie podmáčanú pôdu, zvládne aj ťažkú ílovitú pôdu, skôr kyslejšiu až po pH 5, ale znesie pH od 4,5 po 7,5. Neznáša silné znečistenie ovzdušia. Preferuje severné svahy. Korení plytko a je náchylnejšia na poškodenie vetrom. Toleruje ročný úhrn zrážok od 600 to 1500 mm, priemernú ročnú teplotu od 5 °C po 12 °C.
ODOLNOSŤ: veľmi silne mrazuodolná do -40 °C až -45,6 °C.

PÔVOD: S a SV okraj Malej Ázie (Arménsko, Turecko), Z časť Malého a Velkého Kaukazu (Rusko, Gruzínsko). Vertikálne od 400 do 2200 m n. m. Na Kaukaze rastie buď v nezmiešaných porastoch alebo je súčasťou rozľahlých lesov tvorených aj smrekom východným a bukom východným. Prvá introdukcia do Európy v r. 1840. Je pomenovaná podľa ruského botanika fínského pôvodu Alexandra D. Nordmanna. Prezýva sa aj jedľa kaukazská.
RAST: stredne bujný, dorastá do výšky 30–50 m a šírky 5 m s priemerom kmeňa 1,5–2(–3) m. Koruna má dekoratívny ihlanovitý tvar s veľmi pravidelným vetvením, pri solitérnych stromoch dosahuje až k zemi. Borka je šedá až šedohnedá, u starších jedincov pozdĺžne rozbrázdená. Ihlice sú na spodnej strane vetvičiek usporiadané hrebeňovito, na vrchnej strane smerujú mierne dopredu, ihličie husto pokrýva vetvičku. Je dlhé 20–35 mm, široké 2–2,5 mm, na konci zaokrúhlené alebo vykrojené, navrchu tmavozelené, lesklé, na spodnej strane s 2 bielymi pruhmi.
OPEĽOVACIE POMERY: je jednodomá, opeľovaná vetrom a silne cudzoopelivá, kvitne v máji. Samčie šištice sú červenkasté, samičie šištice sú zelenožlté až načervenalé. Ľahko sa kríži s inými jedľami.
PLODNOSŤ: stredne skorá, po asi 20 rokoch od výsevu.
PLODY: zrelé šišky sú valcovité, dlhé až 15 cm, vzpriamené, tmavohnedé, rozpadavé, nápadne ronia živicu.
DOZRIEVANIE: v októbri a rozpadávajú sa v novembri.
VYUŽITIE: používa sa najmä ako vianočný stromček, vynikne ako solitér v parkoch a väčších záhradách. Drevo je skôr mäkké a používa sa najmä na výrobu papiera. Mladé mäkké svetlozelené ihličie sa dá jesť podobne ako ihličie jedle bielej samé alebo v šalátoch alebo použiť do čaju, u citlivejších ľudí však môže spôsobiť tráviace problémy.
STANOVIŠTE: Toleruje hlboké zatienenie, ale dobre rastie aj na slnečných plochách. V podraste vydrží v tieni mimoriadne dlho. Vyžaduje dostatočnú vlahu, najmä dostatočnú relatívnu vlhkosť vzduchu. Vo svojej domovine rastie najmä v oblastiach s oceánickým podnebím so zrážkami od 800 do 2400 mm ročne. Znáša aj horské chladné podnebie. Je citlivejšia na vysoké letné teploty. Najlepšie sa jej darí v hlbších bohatších pôdách s kyslou aj zásaditou reakciou, znesie ľahké piesčité aj ťažké ílovité pôdy. ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -29 °C až -34 °C. Lepšie znáša zásaditú pôdu ako iné druhy jej rodu.