Borovica

PÔVOD: z ihličnatých drevín má asi najširší areál rozšírenia a je veľmi premenlivá. Pôvodná je v Eurázii, asi na 1/3 severnej pologule, v nadmorskej výške od 0 po 2400 m n.m.

 
RAST: bujný, dorastá výšky asi 40 m a šírky 10 m s priemerom kmeňa 1 m. Koruna je v S a SV časti európského areálu štíhla s jemným vetvením, v strednej a J časti klenutá až dáždnikovitá so silnými konármi. Kmeň je priamy, pokrytý oranžovou borkou, ktorá sa odlupuje v papierovitých šupinách. Ihlice vyrastajú vo zväzkoch po 2, sú dlhé, špicaté, na okraji pílkovité. Opadávajú po 2–3 rokoch. Stromy sa dožívajú okolo 300 rokov, výnimočne aj 600 rokov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, ale cudzoopelivá, opeľuje ju vietor, kvitne v máji. Ľahko ju opeľujú iné druhy borovice.

 
PLODNOSŤ: solitéry do 15 rokov života, v lese po 25-30 rokoch. Väčšie úrody sú priemerne každý 3. až 6. rok.

 
PLODY: šišky sú vajcovito kužeľovité, často asymetrické, šedohnedé, 2,5–7×2–3,5 cm. Jedlé semená sú vajcovité, dlhé 3–4 mm, s krídlom.

 
DOZRIEVANIE: šišky začínajú dozrievať v októbri po vyše 2 rokoch od opelenia a vyše roku od oplodnenia. Časť semienok vyletí počas 10.-12., zvyšok v predjarí 3. roku. Prázdne šišky padajú počas 3. roku od opelenia.

 
VYUŽITIE: Je krásnou parkovou drevinou či stromom do väčších záhrad. Semená sú jedlé, ale drobné. Mladé ihličie je tuhé, ale dá sa pripraviť ako čaj či po rozmixovaní s cukrom použiť pri pečení. Má antiseptické a močopudné účinky a uľahčuje vykašliavanie. Pridáva sa do kúpeľa proti únave a podráždeniu pokožky alebo inhaluje pri pľúcnych ťažkostiach, tak ako aj esenciálny olej. Jedlám pareným nad vodou s jej ihličím dáva zaujímavú príchuť. Nezrelé samičie šišky sa macerujú v alkohole či sirupe. Ľahké, mäkké, elastické, trvanlivé drevo sa používa ako stavebné, na výrobu nábytku a papiera.

 
STANOVIŠTE: je výrazne svetlomilná. Rastie dobre na plytkých chudobných suchších piesočnatých až kamenitých, ale aj na rašelinných a bažinných či zasolených pôdach. Na vápenitých pôdach síce rastie, ale dožije sa na nich oveľa menej. Je adaptovaná na veľmi široký klimatický rozsah: vegetačná doba 90–200 dní a ročné zrážky 200–1780 mm.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -34 °C až -40 °C. Po zakorenení suchuvzdorná. Toleruje znečistenie ovzdušia, stredne aj zasolenie pôdy posypom ciest.

PÔVOD: hory Európy – Alpy, Karpaty. Rastie vo vyšších horských polohách, málokedy pod nadmorskou výškou 1500 m n. m., častejšie na silikátovém podklade, v Alpách až do nadmorskej výšky okolo 2850 m, často až po hranicu lesa.
RAST: pomalý, dosahuje výšku 10-25 m a šírku 6 m, ale zriedkakedy prirastie viac než 30 cm za rok. Dožíva sa aj 1000 rokov. V mladosti je koruna kompaktná, vajcovitého tvaru, neskôr redne. Borka je červenohnedá až šedohnedá s pozdĺžnými prasklinami. Ihličie vyrastá v zväzkoch po 5, dorastá do dĺžky 5–10 cm, na vnútornej strane je belavý pásik.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, ale silne cudzoopelivá, opeľovaná vetrom. Dobre ju opeľujú iné druhy borovíc. Kvitne v máji až júni. Samčie šištice vyrastajú na bázi letorastov, sú tmavožlté až načervenalé, samičie šištice sú drobné a vyrastajú na koncoch výhonov, sú tmavočervené až fialové.
PLODNOSŤ: v prirodzenom prostredí vstupuje do plodnosti až po 40-60 rokoch od vyklíčenia, pri pestovaní to môže byť už cca. po 12 rokoch. V prirodzenom prostredí rodí približne každé 2-3 roky, ale až jeden z 4-10 rokov je semenný, teda úroda je bohatá.
PLODY: šiška je vajcovitá, dlhá 5–8 cm, neotvára sa. Semená v nej sú červenohnedé, bez krídla, veľké 8x10 mm a sú jedlé a veľmi chutné.
DOZRIEVANIE: po vyše roku od opelenia, v septembri. Zrelé šišky sa neotvárajú.
VYUŽITIE: Semená sú jedlé a veľmi chutné, ale s jemnou príchuťou terpentínu. Dajú sa jesť surové alebo opražené, dá sa z nich získať prchavý jedlý olej. Na plátky narezané nezrelé šišky sa dajú macerovať v alkohole alebo v sirupe, ktorým dodávajú výbornú chuť. Používajú sa často aj na bonsaje alebo sa sadia do parkov a záhrad vo vyšších polohách či chladnejších oblastiach alebo sa dajú použiť aj ako vetrolam či zábrana proti tvorbe lavín a erózii pôdy v horách.
STANOVIŠTE: slnečné, bez konkurencie iných stromov. Preferuje dobre odvodnené piesočnaté alebo štrkovito-hlinité pôdy, ale znesie aj vlhké ílovité pôdy. Nie je náročná na množstvo živín v pôde. Nevyhovujú jej len zle odvodnené, bažinaté pôdy. Dobre zakorenené rastliny tolerujú sucho.
ODOLNOSŤ: veľmi silne mrazuodolná až do -43 °C, veľmi dobre znáša silný vietor, po zakorenení je dobre suchuvzdorná. Odolná voči hube mechúrnatke vejmutovkovej (Cronartium ribicola).