U nás nájdete široký sortiment ovocných stromčekov - výnimočné staré odrody aj moderné voči chorobám rezistentné odrody, ktoré sú vhodné práve pre tú vašu záhradu. Ponúkame sadenice priamo z našej škôlky, ktoré pre vás starostlivo pestujeme od semienka až po vitálne stromy pripravené na výsadbu. Vyberte si z kvalitných ovocných stromov voľnokorenných alebo kontajnerovaných. Alebo ušetrite čas do prvej úrody výsadbou prekorenených vzrastlých stromov v AIRPOToch. Použite filtre, pomocou ktorých si vyberiete tie správne stromy pre vás. Robíme všetko pre to, aby ste sa mohli tešiť z bohatej úrody a dlhodobej vitality vašich stromov.
Zoradiť podľa:
352 produktov
352 produktov
PÔVOD: neznámy, veľmi stará odroda, známa zrejme už pred 17. storočím. V 18. storočí sa rozšírila z Francúzska ako Beurré gris. Je známa aj ako Šedivka, Škaredka, Smolnica.
RAST: bujný, vytvára široko rozložité, vznosné koruny. Listy sú tmavozelené, miskovito prehnuté.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka,Esperenova bergamotka, Hardyho maslovka, Madame Verté, Parížanka.
PLODNOSŤ: neskoršia (po 10. roku po výsadbe), vysoká až po 15. roku, pravidelná.
PLODY: malé, kužeľovité až baňaté, nesúmerné. Šupka je hrubá, kožovitá, žltozelená až hrdzavá, pokrytá šedobielymi lenticelami, niekedy s červenkastým líčkom. Dužina je matne biela, pod šupkou zelenkastá, maslovitá, šťavnatá, v okolí jaderníka mierne zrnitá. Chuť je sladkokyslá, korenistá, aromatická po živici, veľmi príjemná, delikátna.
DOZRIEVANIE: zber koncom augusta, konzumne dozrieva po pár dňoch, vdrží asi 2 týždne po zbere.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu džemov, kompótov a destilátov, ale aj na pečenie, sušenie a muštovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, odroda nenáročná na klímu a kvalitu pôdy, hoci preferuje hlboké a výživné, darí sa jej i vo vyšších polohách. Iba vo veľmi ílovitých pôdach plody praskajú. Je vhodná do stromoradí, alejí, sadov.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, ale náchylnejšia na daždivé počasie počas kvetu. Odolná voči chorobám a škodcom.
PÔVOD: Francúzsko, Amiens, vyšľachtil škôlkar Jacques Lebel v roku 1825 ako neznámy semenáč, množený od roku 1849.
RAST: veľmi bujný, vytvára široko rozložité, na semennom podpníku mohutné koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Bernské ružové, Baumannova reneta, Coxova reneta, Croncelské, Gdanský hranáč, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Parména zlatá zimná, Ontario, Priesvitné letné.
PLODNOSŤ: pomerne skorá (4-5 rokov po výsadbe), bohatá až veľmi bohatá, ale striedavá.
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 180 g), plocho guľovité, len mierne zhranatené, nesúmerné, často s charakteristickým závalom pri stopke. Šupka je veľmi mastná, zelenožltá až svetložltá s červenými prúžkami či bodkami, voní. Dužina je žltkastá, kyprá, jemná a veľmi šťavnatá, na vzduchu rýchlo hnedne. Chuť je osviežujúco kyslosladká, príjemná, ale menej výrazná, bez korenitosti, čím neskôr sa plody zbierajú, tým sú chutnejšie.
DOZRIEVANIE: zber od polovice septembra, dozrieva od októbra, vydrží do Vianoc, nevädne, zle sa prepravuje, otláča sa.
VYUŽITIE: jedna z najlepších odrôd na muštovanie, vhodná na kuchynské spracovanie, napríklad aj na marmelády, v menšej miere na priamy konzum.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené. Preferujú ľahšie, úrodné pôdy. Je vhodná do veľkých sadov so širokým sponom, kvôli širokým korunám nevhodná do alejí. Vhodná aj do vyšších, ale pred vetrom chránených polôh.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete, menej trpí dažďom pri kvitnutí. Silne odolná voči múčnatke, stredne voči chrastavitosti, najmä v uzavretých polohách, v teplých oblastiach náchylnejšia voči vlnačke krvavej. Z mokrých pôd plody zvnútra hnijú.
Zimná odroda jabloní. Stredne bujný rast, vytvára široko guľovitú korunu s dlhým drevom. Plodnosť stredne skorá, vysoká. Stredne veľký plod plocho guľovitého, tupo rebernatého tvaru. Šupka je hladká, lesklá, zelenožltá s oranžovými lenticelami, s výrazným červeným mramorovaním. Dužina je žltá, jemná, chuť veľmi dobrá, sladko kyselkavá. Vhodné na priami konzum a konzerváciu. Teplé a stredné oblasti, polopriepustné pôdy s dostatkom vlahy, závetrie. Silná mrazuodolnosť. Pri vysokej násade plodov nutná prebierka. Pravidelné ľahké zmladzovanie. Pôvod Švajčiarsko, r. 1935, kríženec odrôd Ontario x Coxova reneta. Zber v polovici októbra, konzumná zrelosť v novembri, skladovateľnosť do apríla.
Mohutný, dlhoveký strom dorastajúci do výšky 15-30 metrov a dožívajúci sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (v prípade solitérneho stromu je jej šírka až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je koruna menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené z 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom, ktoré sú v mladosti jemne chlpaté. Vrchná strana listov je tmavozelená, spodná svetlozelená, na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta - oranžova- červena.
Strom kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v chocholíkoch. Plodnosť je neskorá (vo veku 10-20 rokov), úrodnosť bohatá.
Plod je guľovitá až hruškovitá malvica (veľkosť 2- 4cm), v čase zrelosti žltá - červenožltá - zelenkasto hnedá, bodkovaná. Dozrieva koncom augusta až začiatkom novembra, podľa lokality. Plod dozrieva až po uhniličení, kedy sa pôvodná trpká chuť mení na príjemne sladkú, aromatickú.
Plody sú po uhniličkovaní vhodné na priamy konzum a inak sa používajú na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - “oskorušovice”, ďalej na sušenie (sušené plody možno pomlieť a používať na dochucovanie), muštovanie. Drevo oskoruše je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vinných lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Známe sú i viaceré liečivé účinky plodov a kvetov.
Teplomilná a svetlomilná drevina, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, v slnečných oblastiach a tam, kde sa pestuje vinič. Vysoká odolnosť voči mrazu (do -30 stupňov), vysoká odolnosť voči smogu a exhaláciám.
Samoopelivá.
Oskoruše boli v minulosti využívané ako stromy určujúce hranicu pozemkov. Dnes je ich výskyt ojedinelý, stávajú sa symbolom kultúrneho dedičstva a vďaka svojej dlhovekosti naším odkazom pre ďalšie generácie.
PÔVOD: Nemecko, Ersingen pri Pforzheime, nájdená ako náhodný semenáč okolo roku 1890.
RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr stredne bujný rast. Bohaté olistenie, listy sú veľké a nápadne svetlé.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.
PLODY: veľké (dĺžka cca 5 cm), tvar pravidelný, oválny, s krátkou stopkou. Šupka je hnedomodrá až modročervená, miestami výrazne bodkovaná i hrdzavá, osrienená, dá sa stiahnuť. Dužina je mäkká, šťavnatá, zelenožltá, sladkokyselkavá, korenistá, v plnej zrelosti sa dobre oddeliteľná od kôstky.
DOZRIEVANIE: v teplých polohách od polovice júla, inde začiatkom augusta.
VYUŽITIE: priamy konzum, zaváranie.
STANOVIŠTE: živné pôdy a skôr vlhkejšie ako suchšie pôdy, teplejšie polohy.
ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť kvetu voči jarným mrazom, málo náchylná na praskanie plodov, spoľahlivo tolerantná voči šarke.
PÔVOD: Francúzsko, Rouen, vypestoval ju škôlkar Boisbunnel ako semenáč neznámeho pôvodu okolo roku 1860 a Francúzska pomologická spoločnosť ju odobrila a pomenovala po francúzskom pomológovi Olivierovi de Serres. Synonymá: Sereska, Serreská, Serreská bergamotka, Bergamotka Serreská, Olivierka.
RAST: stredne bujný, vzpriamný, vždy bujnejší než Crassanská, na ktorú sa v mnohom podobá. Vytvára široké, ihlanovité koruny s pravidelne rozloženými kostrovými konármi a s množstvom krátkeho plodonosného obrastu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Angoulemská, Blumenbachova, Dekanka Robertova, Esperenova maslovka, Guyotova, Lectierova, Madame Verté, Napoleonova maslovka, Trévouxská, Williamsova.
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vyššia, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až menšie (80-200 g a viac), tvarovo nepravidelné, guľaté, baňaté až hruškovité, hladké, nezhrbolené. Šupka je hrubá, len mierne lesklá, pri zbere zelená, v konzumnej zrelosti zelenožltá s hnedastým líčkom na slnečnej strane, s množstvom veľkých, hrdzavých lenticiel a často s hrdzou najmä pri kalichu a stopke. Dužina je žltkastá, pri zatienených plodoch až zelenkastá, jemná, rozplývavá, okolo jadrovníka aj zrnitá, šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, sladkokyselkavá, jemne korenistá, aromatická.
DOZRIEVANIE: zber až koncom októbra, pri opade listov, predčasne obraté plody vädnú a nedozrievajú. Konzumne dozrieva v januári, zrenie prezradí nielen žltnutie plodov, ale aj príjemná vôňa. Pri dobrom, chladnom uskladnení vydrží až do marca.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu destilátov, ale aj džemov a lekvárov, kompótov, muštov, výživ či na pečenie. Po zbere aj pred konzumným dozretím veľmi dobre znáša prepravu. Má nízky sklon k otlačeniu, stredný k hnednutiu dužiny, vyšší ku kamienkovitosti dužiny v nevhodných polohách a pôdach. Skladuje sa dobre, ak nebola podtrhnutá, vyžaduje vyššiu vlhkosť vzduchu.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené s teplou, priepustnou, humóznou pôdou s dostatočnou pôdnou vlhkosťou, takže je vhodná do teplých, vinohradníckych oblastí a na slnečné, teplé svahy pahorkatín, k múrom a stavbám z južnej strany.
ODOLNOSŤ: je stredne až silne mrazuodolná v dreve, menej v kvete. Je stredne až vyššie odolná voči chrastavitosti, odolná voči monilióze.
PÔVOD: Nemecko, Dolné Sasko, Vienburg, okolo roku 1816 ju ako náhodný semenáč našiel hostinský Multhaupt. Synonymá: Moldenhauptrenette, Multhaupts Karminrenette, Renette Multhaupt.
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, tvorí rozložité, ale menšie koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Batul, Čistecké lahôdkové, Hájkova muškátová reneta, Hammerstein, Jadernička moravská, Krasokvet žltý, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion, Švajčiarske oranžové, Wesenerovo, Zvonkové.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké, plocho guľovité či tupo vajcovité, súmerné. Šupka je hladká, v plnej zrelosti lesklá, mierne mastná, spočiatku svetložltá, prekrytý takmer celý plod pruhovaným karmínovočerveným líčkom, s výraznými svetlými lenticelami, jemne voní. Dužina je žltobiela, jemná, šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, kyslastosladká, príjemne renetovitá, ale len mierne korenistá.
DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, konzumne dozrieva v novembri, vydrží uskladnená do januára až februára. Plody padajú vo vetre.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a ďalšie spracovanie okrem muštovania. Plody pri skladovaní nevädnú.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom, s ľahšou, dobre priepustnou pôdou, v ťažkej, mokrej pôde majú plody sklon k hnitiu pri skladovaní. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve aj kvete, zrejme silne odolná voči bakteriálnej spále (Erwinia amylovora), chrastavitosti aj múčnatke.
PÔVOD: Francúzsko, našiel ju ako náhodný semenáč M. Olivier v Anger, v roku 1870 uvedená na trh.
RAST: na začiatku bujný, vzpriamený rast, koruna prirodzene široká až vysoko pyramídovitá, neskôr pri nástupe do plodnosti rast slabne, bohatý, krátky plodonosný obrast. Vyžaduje kvalitný rez.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne stredne skoro, dlho, kvety dobre mrazuodolné, dobre opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: BlumenbachovaBlumenbachova, Krivica, Clappova, Hardyho maslovka, Parížanka.
PLODNOSŤ: skorá - do 5 rokov po výsadbe, veľmi vysoká a pravidelná, neskôr často preplodzuje, niekedy je potrebná prebierka.
PLODY: veľké až veľmi veľké, baňaté, hruškovité až zvoncovité, väčšinou veľmi pravidelné, čiastočne mierne rebrované alebo vypuklé, smerom k stopke sa viac alebo menej zužujúce. Šupka tenká a jemná, chúlostivá na otlačenie najmä v plnej zrelosti, prevažne hladká, mierne lesklá až trochu mastná, zelená až zelenožltá, na slnečnej strane sa zriedkavo objavuje oranžové alebo svetlohnedočervené líčko, len veľmi zriedkavo hrdzavé. Dužina žltobiela, pod šupkou niekedy zelenkavá, v priaznivých pôdnych podmienkach maslovitá, rozplývavá, veľmi šťavnatá, niekedy okolo jaderníku mierne kamienkovitá. Chuť je sladká, mierne kyselkavá, viac alebo menej korenistá.
DOZRIEVANIE: zber od konca septembra do polovice októbra, čo najneskôr. Konzumná zrelosť: od decembra po január až február, počas skladovania šupka mierne zhnedne.
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba kompótov, lekvárov, muštov.
STANOVIŠTE: teplé, chránené pred vetrom, vo vinohradníckych oblastiach, v chladnejších polohách majú plody repovitú chuť. Relatívne nízke nároky na kvalitu pôdy, ale najviac prosperuje v priepustných pôdach bohatých na humus a živiny, dobre zásobených vodou.
ODOLNOSŤ: na vlhkých uzavretých polohách náchylná na chrastavitosť, v príliš mokrých pôdach na chlorózu, inak zdravá. Menej mrazuodolná.
PÔVOD: Francúzsko, 2. pol. 19. st.
RAST: spočiatku bujný, neskôr slabší rast.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Konferencia, Parížanka. Nie je dobrým opeľovačom.
PLODNOSŤ: skorá, veľká, každoročná.
PLODY: veľké plody nepravidelného tvaru. Špička s krátkou stopkou je výrazne ohnutá. Šupka je lesklá, zeleno-žltá, na slnečnej strane s červeným líčkom. Dužina je belavá, jemná, šťavnatá, rozplývavá. Chuť jemne korenistá, sladko-kyselkavá.
DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. septembra, konzumná zrelosť v 2. pol. septembra, skladovateľnosť do októbra.
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba džemov, destilátu, muštu. Krátka skladovateľnosť.
STANOVIŠTE: nižšie a stredné polohy, chránené pred vetrom a mrazom, kvalitná a dobre zásobená pôda.
ODOLNOSŤ: menšia odolnosť voči mrazu, stredná odolnosť voči monílii, mierna náchylnosť k chrastavitosti.
PÔVOD: neznámy, zrejme Anglicko, veľmi stará odroda, známa aj pod menami Rote Nektarine, Peach plum, Prune Péche či Nectarina rosie.
RAST: bujný, tvorí široko nálevkovitú korunu, kostrové konáre smerujú najskôr šikmo hore a potom sa pod váhou úrod ohýbajú.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Cárska, Kirkeho, Mirabelka nancyská a Zelená ringlota.
PLODNOSŤ: skorá, stredná, striedavá.
PLODY: veľké až veľmi veľké (60-80 g, ale aj 90 g), guľovité, zhora aj zdola zmačknuté, takmer súmerné, pripomínajú nektarinky. Šupka je pevná, pod silným osrienením lesklá, jasne až tmavočervená, kyslastá, dá sa stiahnuť. Dužina je zelenkastá až žltkastá, tuhá, šťavnatá. Chuť je veľmi závislá na stanovišti a priebehu počasia v danom roku: z teplých polôh a dostatočne vlhkých a úrodných pôd dobrá až veľmi dobrá, sladká a ľahko kyslastá, z chladnejších polôh a daždivých rokov kyslejšia a trpkastá. Podobne na polohe a priebehu počasia závisí odlučiteľnosť kôstky od dužiny.
DOZRIEVANIE: skoré, začiatkom augusta, nerovnomerne, oplatí sa zbierať prebierkou.
VYUŽITIE: na priamy konzum aj kuchynské spracovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Vyžaduje úrodné, dostatočne vlhké pôdy, v suchej a chudobnej pôde sa plody nevyvíjajú dobre, predčasne opadávajú a nie sú chutné. Vhodná len do teplých polôh.
ODOLNOSŤ: málo mrazuvzdorná v dreve, málo až stredne mrazuvzdorná v kvete, stredne tolerantná voči šarke, silne odolná voči monilióze (Monilinia laxa), červenej škvrnitosti sliviek (Polystigma rubrum) a suchej škvrnitosti listov a plodov (Stigmina carpophila).
PÔVOD: pravdepodobne z Anglicka z pol. 18. storočia.
RAST: bujný, vytvára veľkú, ihlanovitú korunu, neskôr je široko guľovitá. Má výrazne tmavozelené listy kontrastujúce so svetlozelenými listovými stopkami.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, sama je zlým opeľovačom, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Avranšská, Hardyho maslovka, Kozačka štuttgartská, Williamsova.
PLODNOSŤ: skorá, hojná, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké (až 10 cm dlhé), pretiahnuté, fľaškovitého tvaru, niekedy aj zakrivené. Šupka je hladká, lesklá, svetlozelená až žltozelená, na slnečnej strane s karmínovočerveným líčkom, z horších polôh môže byť trpkastá. Dužina je biela, jemná, veľmi šťavnatá, rozplývavá. Chuť je sladkokyselkavá až sladká, jemne vínovito korenistá, veľmi príjemná.
DOZRIEVANIE: zber okolo polovice augusta alebo aj skôr ešte v tvrdej, svetlozelenej zrelosti, konzumná zrelosť o 1-2 týždne, nevydrží dlho, výnimočne do začiatku septembra.
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, muštovanie, pečenie, na výrobu kompótov, džemov a lekvárov alebo destilátov.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Uprednostňuje hlboké, výživné pôdy, dostatočne vlhké, ale dobre odvodnené pôdy, ale uspokojí sa aj s horšími pôdami, ak nie sú príliš mokré a studené. Je vhodná do väčších záhrad a sadov alebo aj do alejí s dostatočne vysoko zapestovanou korunou. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh, v chladnejších síce dobre rastie, ale plody nedosahujú dobrú kvalitu.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Odolná voči chorobám, len v nevhodných polohách a pri prehustení koruny môže trpieť chrastavitosťou. Udržiavame vzdrušnú korunu a sadíme ju na vzdušné, otvorené lokality.
PÔVOD: Nemecko, kláštor Adersleben, v r. 1839 vyšľachtil záhradník Lichthardt na základe poverenia úradníkom Meyerom ako kríženca Kalvilu bieleho zimného a zrejme Cára Alexandra, hoci sa uvádzalo, že jedným z rodičov je Grávštýnske (to má ale veľmi zlú klíčivosť peľu). Synonymá: Aderslebener Calville, Aderslebener Kalvill, Aderslebener Kalvill-Samling, Adersleber Calvil, Adersleber Calvill, Adersleber Kalvil, Adersleber Kalvill, Calville d'Adersleben, Kalvil Aderslebenskii.
RAST: stredne bujný, vytvára rozložité koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Coxova reneta, Croncelské, Oldenburgovo, Parména zlatá zimná.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, takmer pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké (až 250 g), kalvilovitého tvaru, rebrovité. Šupka je žltá s hnedočerveným líčkom. Dužina je žltobiela, stredne tuhá, veľmi krehká, jemná, veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyselkavá, korenistá, dobrá až výborná.
DOZRIEVANIE: zber v 1. polovici októbra, konzumne dozrievajú v decembri, vydržia do marca. Vyžadujú vlhkejšie uskladnenie, inak vädnú.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a pečenie či výrobu pyré.
STANOVIŠTE: slnečné, aj otvorené, dobre znáša veterné polohy. Uprednostňuje hlboké, výživné, skôr ľahšie, piesočnatohlinité pôdy. V nepriaznivých, ílovitých, ťažkých pôdach predčasne opadávajú listy a plody sa nevyvíjajú dobre a je náchylnejšia na rakovinu. Znesie aj chladnejšie polohy.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti a múčnatke, menej odolná voči spále ružokvetých (Erwinia amylovora).
PÔVOD: neznámy, pravdepodobne z Francúzska alebo Severnej Ameriky. Je to stará odroda uvádzaná v katalógoch už v r. 1771. Synonymá a cudzie názvy: Kmínová reneta, Reinette de Canada, Kanada Renette, Reneta Kanadyjska, Pariser Rambur, Renet Kanadskij.
RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr bujný, vytvára veľké, plocho guľovité, rozložité až prevísavé koruny. Dobre obrastá krátkym až stredne dlhým plodonosným obrastom.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a veľmi dlho, je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Berlepschova reneta, Boikovo, Coxova reneta, Gdanský hranáč, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Malinové holovouské, Oldenburgovo, Ontario, Sudetská reneta, Zvonkové. Neopeľuje sa s Parménou zlatou zimnou a Hájkovou muškátovou renetou.
PLODNOSŤ: stredne skorá (5-6 rokov po výsadbe), stredne vysoká, striedavá.
PLODY: sú veľké až veľmi veľké, veľkostne stredne vyrovnané (priemerne 180 g, ale aj 450 g), plocho guľovité, pravidelne 5-hranne rebrovité, súmerné. Šupka je hladká, matná, pevná, v nepriaznivých podmienkach drsná a hrdzavá, najskôr hnedavozelená, neskôr bronzovožltá, s oranžovočerveným mramorovaným alebo pruhovaným líčkom, s hrdzavými lenticelami odrodovo typického kmínovitého, prípadne hviezdicovitého tvaru. Často vytvárajú nesúvislú, mramorovanú hrdzu po väčšej časti plodu. Je to tzv. kožovka. Dužina je žltobiela, krehká, neskôr jemná, niekedy mierne zrnitá, šťavnatá, po rozkrojení rýchlo hnedne. Chuť je veľmi dobrá, sladkokyslá, korenistá, renetovitá, s príjemnou vôňou.
DOZRIEVANIE: zber približne v polovici októbra, čo najneskôr, inak vädne pri skladovaní. Konzumne dozrieva v decembri a vydrží do februára. Vyžaduje vyššiu vzdušnú vlhkosť pri skladovaní, teplotu okolo 4 °C, nemá klesnúť pod 2 °C. Dobre sa prepravuje, najmä pri zbere, plody sa neotláčajú.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, muštovanie výrobu lekvárov a vína.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené. Vyžaduje teplú, vlhkejšiu, ale dostatočne odvodnenú, výživnú, najlepšie hlinitú pôdu. Je vhodná najmä do stredne teplých polôh. V drsných a suchých podmienkach sa jej nedarí dobre, v suchu trpí obaľovačom, v ílovitej pôde rakovinou.
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve a v kvete, silnejšie odolná voči chrastavitosti a múčnatke, stredne odolná voči rakovine, menej odolná voči monilióze.
PÔVOD: Stará kultúrna drevina pestovaná po celom Stredomorí a v Makaronézii, dnes sa pestuje v mnohých odrodách aj v Amerike a Austrálii. Vznikla zrejme z planého olivovníku, ktorý je niekedy klasifikovaný ako samostatná varieta Olea europaea var. sylvestris asi pred 6000-7000 rokmi.
RAST: pomalší, umiernený, tvorí dlhoveké stromy vysoké vo svojej domovine 8-15 m, u nás podstatne nižšie, tak do 2,5-3 m. Listy majú krátke stopky, sú protistojné, kopijovité, kožovité, dlhé ať 8 cm, šedozelené, na rube striebristé.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, prevažne vetrom opelivý, ale aj hmyzom, kvitne u nás v júni. Prítomnosť inej odrody alebo semenáča zvýši úrodu.
PLODNOSŤ: stredne skorá (3-7 rokov po výsadbe), stredne vysoká, závislá od priebehu počasia.
PLODY: vajcovité kôstkovice, dozrievajúce zo zelena do tmavohnedej až čiernej farby horkastej chuti.
DOZRIEVANIE: neskoré, 2. polovici októbra, prípadne až v novembri.
VYUŽITIE: veľmi okrasný kompaktný stromček, ktorý dodáva miestu závan Stredomoria. Kulinárne využitie: Plody v zelenej aj čiernej zrelosti sa nakladajú do slaného nálevu. Z väčšieho množstva nedosiahnuteľného v našich podmienkach sa lisuje olej. Liečivé využitie: Listy majú antiseptické účinky, znižujú horúčku, krvný tlak aj hladinu cukru v krvi, ukľudňujú nervový systém. Dá sa z nich získať žlté či zelené prírodné farbivo.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené s dobre priepustnou, výživnou, hlinitou či hlinitopiesočnatou pôdou. Vhodný do najteplejších lokalít Slovenska na výsadbu do zeme do chránených dvorov, k múrom budov a plotov alebo ako prenosná rastlina na terasy, strešné záhrady, balkóny, s prezimovaním v skleníkoch či zimných záhradách. Pre dobré prezimovanie v zemi je dôležitá priepustnosť pôdy.
ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve do asi -7 °C až -10 °C, v kvete uniká neskorým jarným mrazom, kvetné puky sú poškodené už pri teplote pod -2 °C. V klíme Strednej Európy nemáva škodcov. Výskytu hubových chorôb spôsobených hubami Spilocaea oleagina a Pseudocercospora cladosporioides predchádzame výsadbou na miesto chránené pred nadmernými zrážkami a vlhkosťou pôdy. Po zakorenení je dobre suchuvzdorný a odolný voči vysokým teplotám.
PÔVOD: Belgicko, Mons, vypestoval ju niekedy v rokoch 1750-1760 v záhrade svojho letného sídla cirkevný hodnostár Hardenpont.
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne silný rast. Vytvára ihlanovitú, redšiu korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne neskoro, je dobrým opeľovačom pre iné odrody. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Blumenbachova maslovka, Charneuská, Madame Verté, Hardyho maslovka, Clappova maslovka, Parížanka, Williamsova, Trévouxská.
PLODNOSŤ: neskoršia, stredne vysoká.
PLODY: veľké, hrboľaté. Šupka je hrubá, najskôr svetlo-zelená, neskôr žltá, s početnými hrdzavými lenticelami, niekedy s načervenalým líčkom. Dužina je belavá, maslovitá, veľmi jemná, sladko kyslastá, príjemne korenistá.
DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumne dozrievajú v novembri až decembri, skladovateľné sú do februára.
VYUŽITIE: najmä priamy konzum a na výrobu muštov, kompótov, destilátov a na sušenie.
STANOVIŠTE: nižšie a stredné polohy, teplé a chránené stanovište; kypré, úrodné, hlboké pôdy. V suchých pôdach plody predčasne opadávajú, v nevhodných podmienkach (v studených pôdach) plody trpia kamienkovitosťou.
ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, v mladosti málo, menej mrazuodolná v kvete. Je stredne odolná voči chrastavitosti, vyššie voči monilióze.
"Stredne silný rast. Habitus je vzpriamený, široký. Kvitne veľkými, jemne ružovými kvetmi (v máji až júni). Listy sú tmavozelené, na spodnej strane strieborno-plstnaté. Plodnosť skorá. Veľký až veľmi veľký plod jablkového tvaru a žltej farby. Dužina je tvrdšia, pevná, krémovo žltá, šťavnatá. voňavá. Chuť výrazná, aromatická. Plody obsahujú vysoký obsah pektínu, vitamínu C a ďalších zdraviu prospešných látok. V surovom stave sú ťažšie stráviteľné, trpkasté; odporúča sa tepelné spracovanie: výroba džemov, pyré, kompótov, ďalej sušenie, muštovanie. Plody odpudzujú mole.
Skladovanie na chladnom a vetranom mieste približne do apríla. Zber od polovice októbra, postupné dozrievanie (november), skladovateľnosť do jari. Chránené slnečné stanovište, teplejšie polohy. Pôda vlhká, hlinitá - hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami. Výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez (koncom zimy). Mrazuvzdorná, odolná odroda, vhodná pre ekologické pestovanie. Samoopelivá."
PÔVOD: zrejme Turecko.
RAST: stredne silný a vzpriamený, výška stromu je 3,5 - 4,5 m.
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Champion, Bereczki bőtermő a Leskovačka. Je dobre nektárodajná pre včely.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.
PLODY: stredne veľké až veľké (250 g), s tvarom splošteného jablka sýtožltej farby, aromatické, zrelý plod je len málo plstnatý. Dužina je stredne pevná, svetložltá, s intenzívnou vôňou typickou pre dule.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, začiatkom októbra, vydrží do polovice decembra.
VYUŽITIE: použitie univerzálne, je vhodná na prípravu dezertov, džemu, dulového syra, šťavy, kandizovaného ovocia a pod.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, výživná, dobre priepustná pôda.
ODOLNOSŤ: menej náchylná na bakteriálnu spálu ako ostatné staršie odrody, dobre mrazuodolná.

