Záhradníkov rok

Čas, keď vnášaním očiek ušľachtilých odrôd do divokých podpníkov udržiavame živé dedičstvo našich predkov   Zdalo by sa, že keď na jar nestihneme zavrúbľovať všetko, čo by sme chceli, ostáva nám čakať zas rok na ďalšiu príležitosť. Ale našťastie opak je pravdou. V lete, keď je ostatných prác v škôlke pomenej, máme šancu namnožiť si želané odrody oveľa efektívnejšie. Ale keďže všetko má svoje plusy aj mínusy, musíme byť ochotní zniesť páľavu, ktorá nám najmä v posledných rokoch prácu nielen sťažuje, ale aj ohrozuje jej výsledky, takže musíme počítať s dodatočnou závlahou pre čerstvé očkovance.  Očkovanie Očkovanie je spôsob rozmnožovania, kedy z materskej rastliny neprenášame celý kus konárika ako pri štepení, ale z letorastu alebo vrúbľa prenášame len jediné očko, teda púčik s plátkom kôry a dreva, z ktorého vyrastie celý nový strom. Očkovanie je oproti štepeniu jednoduchšie a dá sa naučiť ľahšie ako vrúbľovanie. Podpníky očkujeme ušľachtilým očkom najčastejšie tesne nad zemou, ale dá sa očkovať aj do korunky. Po zrezaní podpníka na jar vyrastie celý nový jedinec zo vsadeného očka.         Najväčší význam má letné očkovanie – na spiace očko. Termín očkovania spadá do obdobia, keď je menší nápor škôlkarských prác (na jar nevieme, kam skôr skočiť, budeme veľmi vďační za všetky v lete zaočkované podpníky).  Jarné očkovanie je alternatívou k štepeniu v prípade, že máme málo vrúbľov a chceme zužitkovať doslova každé očko. Júnové očkovanie na bdiace očko má význam len v najteplejších oblastiach, kde letorasty vyrastené v druhej miazge ešte stihnú do zimy dobre vyzrieť. V chladnejších oblastiach sa tento spôsob nevyplatí, ale stále ostáva možnosť očkovania na spiace očko v druhej časti leta. Niektoré druhy sa množia výhradne očkovaním, keďže vrúbľovanie je problematické. Napríklad broskyne a mandle sa síce dajú vrúbľovať, no trpia vo väčšej miere glejotokom ako očkovance.  Podobne ako pri vrúbľovaní, aj pri očkovaní je kľúčový čistý, hladký a rovný rez, ktorý dosiahneme dobre nabrúseným, kvalitným štepárskym nožom. Očkovanie na bdiace očko Týmto očkovaním rozumieme spôsob, kedy očko rastie v tom istom vegetačnom období, kedy bolo naočkované, úkon sa robí v jarnom období z uskladnených vrúbľov, teda v apríli, koncom mája. V podmienkach s dlhým vegetačným obdobím prichádza do úvahy aj júnové očkovanie pred druhou miazgou. Pri jarnom očkovaní na bdiace očko podpník zrežeme na čapík ihneď po zaočkovaní (čapík dlhý 30 až 40 mm nad vloženým očkom). Púčiky podpníka vyslepíme a opakovane čistíme podpník od výhonkov z neho vyrastajúcich. Očkovanie na spiace očko Očko do konca sezóny prirastie, no vypučí až v nasledujúcom vegetačnom období. Termín očkovania spadá do druhej polovice vegetačného obdobia.  Očká odoberáme z vyzretých letorastov od polovice júla až do konca augusta. V tomto čase očkujeme. V závislosti od zvoleného spôsobu očkovania sledujeme prúdenie miazgy. T-očkovanie je na oddeľovaní kôry závislé, pomocou Forkertovho očkovania vieme očkovať aj mimo obdobia prúdenia miazgy. Podpník by mal byť približne rovnako hrubý, resp. len o trochu hrubší ako letorast, z ktorého odoberáme očká. Ideálna hrúbka je asi ¾ cm, teda „hrúbka ceruzky“, príliš hrubé podpníky sú na očkovanie nevhodné a musia sa zaštepiť v jarnom období. Asi tri týždne pred plánovaným očkovaním odstránime v plánovanom mieste očkovania obrast. Očkovanie do T- zárezu  Je závislé od prúdenia miazgy. Jej prítomnosť zisťujeme priamo v poraste, nakoľko závisí od priebehu počasia, najmä zrážok. Avšak toto poradie sa dá očakávať:  Skoro strácajú miazgu podpníky St. Julien, marhuľa, hruška, jabloň, miazgu si dobre drží mahalebka, myrobalán a broskyňový semenáč. Ak miazgu premeškáme, očkujeme Forkertovým spôsobom. Poradia očkovania druhov, podľa zvyčajnej prítomnosti miazgy: Slivkové podpníky (St. Julien, Zelená ringlota, Wangenheimova atď.) Čerešne Hrušky Marhule Broskyne Jablone Myrobalán Mahalebka Kôra na podpníku sa nareže dvoma na seba kolmými ťahmi a opačnou stranou očkovacieho noža sa otvorí. Očko s plátkom kôry a dreva sa vyreže z letorastu a následne sa zastrčí pod otvorenú kôru – tá sa musí dobre oddeľovať. Prečnievajúci štítok kôry sa hladko odreže očkovacím nožom tak, aby kôra štítku očka nadväzovala na kôru podpníka – bez medzery.       Forkertovo očkovanie (chip budding)  Tento spôsob očkovania nie je závislý od prúdenia miazgy. Môžeme ho uplatniť ako opravné očkovanie po neujatí T-očkovancov (v auguste, na začiatku septembra), pri jarnom očkovaní už vyškôlkovaných podpníkov, ale rovnako ním môžeme plnohodnotne očkovať ako alternatívou k T-očkovaniu.  Pri tomto spôsobe v dolnej časti očka urobíme ešte krátky plytký rez, pri ktorom odhalíme kambium, aby očko vložené do pripravenej kapsy na podpníku do nej dobre zapadlo.     Forkertovo očkovanie. Jeho veľkou výhodou je nezávislosť od prúdenia miazgy. Dá sa dobre využiť pri jarnom očkovaní na bdiace očko z uskladnených vrúbľov, ak sa kôra ešte dobre neoddeľuje.                O dva až tri týždne skontrolujeme ujatie očiek. Spoznáme ho podľa sviežej farby očiek. Pozostatky listových stopiek sa ľahko oddelia pod dotykom prsta. Ak listové stopky držia, zaschli spolu s očkom, očkovanie sa nepodarilo. Podpníky preočkujeme nanovo Forkertovým očkovaním, očkovať môžeme do prvého septembrového týždňa, ak nie sú noci príliš chladné. Ak opravu očkovaním nestihneme, zostáva nám možnosť nápravy jarným vrúbľovaním. Očkovance v druhom roku  Rez na čapík. Vo februári zrežeme očkovance 30 až 40 mm nad ujatými očkami nožnicami, púčiky podpníka vyslepíme, výhonok priväzujeme k čapíku a opakovane odstraňujeme planý obrast. Čapík začistíme koncom mája ostrými nožnicami alebo žabkou.   Jednoročný očkovanec priviazaný k čapíku. Pri dobrom raste očkovanca odrezávame čapík do konca júna. Vedenie rezu je naznačené čiarou (A). Možnosťou je aj vykonať rez naostro hneď nad kultúrnym očkom. Ranu treba zatrieť štepárskym balzamom. Prečo sa nepodarilo očkovanie Očko nebolo správne priložené na podpník (kambium na kambium). Podpník nebol dostatočne zakorenený. Očkovanie prebehlo v nevhodnom čase (veľmi skoro/neskoro). Rezné plochy na očku a podpníku neboli dostatočne dlhé, hladké a rovné (nôž bol tupý - treba ho pravidelne brúsiť). Očko nebolo pevne pritiahnuté úväzkom k podpníku - odporúčame použiť veľmi priľnavú očkovaciu pásku. Očká boli odobrané priskoro, zlým skladovaním zaschli. Práca nebola vykonaná dostatočne rýchlo, rezné plochy zaschli, prípadne boli znečistené nožom alebo dotykom.