12% DPH

PÔVOD: druh pochádza zo Stredomoria a JV Európy, Balkánskeho poloostrova, stredného Talianska, Malej Ázie a Sýrie. Nájdeme ju od Anglicka cez Francúzsko a Nemecko až po Ukrajinu a európsku časť Ruska, na Kaukaze a v S Iráne. Ľudovo sa nazýva aj "babské ucho". Pôvod tohto kultivaru nie je známy, vznikol niekedy v 90. rokoch 20. storočia. Preslávil ho holandský záhradný dizajnér Piet Oudolf, ktorý ho rád používal vo svojich prérijných záhradách.

 
RAST: v koreni prezimujúca trvalka dorastajúca do výšky aj šírky 30-90 cm. Jej hrubé, široké, chlpaté, vajcovito-trojuholníkové, stredne zelené listy vytvárajú kopčeky, z ktorých vyrastajú červenkasté stonky s purpurovými súkvetiami.

 
OPEĽOVACIE POMERY: zrejme samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi. Bohato kvitne purpurovými, hluchavkovitými, voňavými kvetmi usporiadanými do početných praslenov, po zrezaní kvetov opakovane od júna do septembra.

 
PLODNOSŤ: pri ponechaní kvetov vysoká a pravidelná.

 
PLODY: vajcovité, malé, hnedé, matné tvrdky so semenami.

 
DOZRIEVANIE: v júli až septembri.

 
VYUŽITIE: veľmi atraktívna trvalka pre nás aj pre hmyz, keďže je veľmi nektárodajná. Kulinárne využitie: drobné kvety môžeme striedmo pridať ako korenie pri grilovaní v alobale, na ochutenie dipov, omáčok, dresingov, šalátov či chlebíčkov alebo ako jedlú dekoráciu dezertov, ovocných šalátov či zmrzlín. Liečivé využitie: listy a kvitnúca vňať sa používajú vo forme čaju, pôsobia sú protizápalovo, používajú sa na liečbu pomočovania a externe na hojenie rán.

 
STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na pôdu, obľubuje však dobre priepustné pôdy s vyšším pH. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná do -23 °C. Všeobecne je dobre odolná voči chorobám a škodcom, viac ju môžu poškodiť najmä slizniaky na začiatku rašenia či pri umiestnení vo veľmi ťažkej pôde hniloba koreňov či verticíliové vädnutie.

PÔVOD: hory Európy – Alpy, Karpaty. Rastie vo vyšších horských polohách, málokedy pod nadmorskou výškou 1500 m n. m., častejšie na silikátovém podklade, v Alpách až do nadmorskej výšky okolo 2850 m, často až po hranicu lesa.

RAST: pomalý, dosahuje výšku 10-25 m a šírku 6 m, ale zriedkakedy prirastie viac než 30 cm za rok. Dožíva sa aj 1000 rokov. V mladosti je koruna kompaktná, vajcovitého tvaru, neskôr redne. Borka je červenohnedá až šedohnedá s pozdĺžnými prasklinami. Ihličie vyrastá v zväzkoch po 5, dorastá do dĺžky 5–10 cm, na vnútornej strane je belavý pásik.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, ale silne cudzoopelivá, opeľovaná vetrom. Dobre ju opeľujú iné druhy borovíc. Kvitne v máji až júni. Samčie šištice vyrastajú na bázi letorastov, sú tmavožlté až načervenalé, samičie šištice sú drobné a vyrastajú na koncoch výhonov, sú tmavočervené až fialové.

PLODNOSŤ: v prirodzenom prostredí vstupuje do plodnosti až po 40-60 rokoch od vyklíčenia, pri pestovaní to môže byť už cca. po 12 rokoch. V prirodzenom prostredí rodí približne každé 2-3 roky, ale až jeden z 4-10 rokov je semenný, teda úroda je bohatá.

PLODY: šiška je vajcovitá, dlhá 5–8 cm, neotvára sa. Semená v nej sú červenohnedé, bez krídla, veľké 8x10 mm a sú jedlé a veľmi chutné.

DOZRIEVANIE: po vyše roku od opelenia, v septembri. Zrelé šišky sa neotvárajú.

VYUŽITIE: Stromy sa často používajú na bonsaje alebo sa sadia do parkov a záhrad vo vyšších polohách či chladnejších oblastiach alebo sa dajú použiť aj ako vetrolam či zábrana proti tvorbe lavín a erózii pôdy v horách. Kulinárne využitie: Semená sú jedlé a veľmi chutné, ale s jemnou príchuťou terpentínu. Dajú sa jesť surové alebo opražené, dá sa z nich získať prchavý jedlý olej. Na plátky narezané nezrelé šišky sa dajú macerovať v alkohole alebo v sirupe, ktorým dodávajú výbornú chuť.

STANOVIŠTE: slnečné, bez konkurencie iných stromov. Preferuje dobre odvodnené piesočnaté alebo štrkovito-hlinité pôdy, ale znesie aj vlhké ílovité pôdy. Nie je náročná na množstvo živín v pôde. Nevyhovujú jej len zle odvodnené, bažinaté pôdy. Dobre zakorenené rastliny tolerujú sucho.

ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolná až do -43 °C, veľmi dobre znáša silný vietor, po zakorenení je dobre suchuvzdorná. Odolná voči hube mechúrnatke vejmutovkovej (Cronartium ribicola).

PÔVOD: Európa, Ázia.

RAST: pomalý a tvarovo veľmi variabilný rast od vzpriamených vyšších kríkov až stromov dosahujúcich 5-15 m s kužeľovitou korunou cez najčastejšie sa vyskytujúce stredne veľké kríky až po rozložité nepravidelné nízke kríky so šírkou 4 m.

OPEĽOVACIE POMERY: dvojdomá vetrom opelivá rastlina, na tvorbu plodov potrebujete samčiu a samičiu rastlinu. Kvitne v máji až júni.

PLODNOSŤ: stredne skorá (po 5-7 rokoch prvé plody, ktoré dozrejú po 2-3 rokoch), v prípade prítomnosti samčej rastliny vysoká a spoľahlivá.

PLODY: Galbulusy, teda zdužnatelé samičie šišky tmavomodrej farby, ktoré osrienené vyzerajú ako svetlomodré. Sú guľaté a veľké asi 5-9 mm a obsahujú 3 semená.

DOZRIEVANIE: Dozrieva po 2-3 rokoch v októbri.

VYUŽITIE: Ako okrasný krík vhodná do väčších záhrad, živých plotov, mestskej zelene, ale aj na pastviny, kde sa jej na plnom slnku vynikajúco darí. Síce netvorí nektár a peľ nie je veľmi zaujímavý pre včely medonosné, tvorí medovicu, takže sa dá využiť aj vo včelniciach. Kulinárne využitie: Plody obsahujú silice, živice, horčinu juniperín, cukry, organické kyseliny apod. Väčšinou sa sušené používajú bežne v kuchyni pri príprave diviny či kyslej kapusty, rôznych plniek apod. Uplatnenie našli aj v nápojoch, nielen v borovičke a gine, ale aj v rôznych limonádach, napr. vo fermentovanej "smreke". Liečivé využitie: Silice pôsobia močopudne, silne antisepticky a používajú sa na dezinfekciu močových ciest, pri dne a reume, ale treba ich používať s mierou, lebo vo veľkom množstve vedia podráždiť močové cesty. Tiež sa používajú pri tráviacich problémoch a problémoch so žlčníkom. Nesmú ich užívať tehotné ženy, lebo by mohli spôsobiť potrat.

STANOVIŠTE: slnečné alebo slabý polotieň, neznáša tieň. Znáša širokú škálu pôd, najlepšie je vyhovujú neutrálne až mierne zásadité, ale znesie aj veľmi kyslé, aj veľmi zásadité. Preferuje dobre odvodnené pôdy, ale dokáže rásť aj v ťažkých ílovitých.

ODOLNOSŤ: Je silne mrazuodolná, ale mladé výhonky môžu byť poškodené neskorými jarnými mrazmi. Staršie rastliny veľmi dobre znášajú sucho. Dobre znáša znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: Stredozemie od Maroka a Španielska až po Grécko, Turecko a Blízky východ, dnes sa pestuje v subtrópoch celého sveta.

RAST: relatívne pomalý. Je to stálozelený ker, zriedkavejšie strom dorastajúci do výšky 1,8-2,5 m (v domovine aj 8-10 m). Má čiernohnedú borku a striedavo rastúce, stopkaté, charakteristicky kožovité, stálozelené, aromatické, podlhovasté až kopijovité listy.

OPEĽOVACIE POMERY: dvojdomý, teda niektoré rastliny majú len samičie kvety, iné len samčie a na tvorbu plodov treba oboje.

PLODNOSŤ: stredne skorá.

PLODY: malé (priemerne 1 cm), vajcovité, v plnej zrelosti tmavopurpurové bobule s 1 semenom. Asi 30 % plodu tvorí olej a asi 1 % esenciálny olej.

DOZRIEVANIE: v septembri.

VYUŽITIE: v záhrade má okrasné uplatnenie pre jeho pekné biele kvety a charakteristické listy. V Stredozemí je často pestovaný ako živý plot. Láka opeľovače a vtáky a prispieva k biodiverzite záhrady. Od antiky bol pestovaný ako liečivá rastlina a korenie - bobkový list. V kuchyni má nenahraditeľné zastúpenie na ochutenie polievok, omáčok a niektorých dusených jedál. Je kľúčovou súčasťou bouquet garni. Silice v listoch majú antibakteriálny účinok a sú súčasťou zmesí na nakladanie mäsa a iných potravín. Podporujú trávenie. Z plodov sa lisuje olej, ktorý je antibakteriálny, fungicídny a často sa využíva aj v parfumérii či pri výrobe tzv. aleppského mydla. Vavrín (Laurus) bol v antike symbolom slávy a víťazstva, z vetvičiek s plodmi (bobuľa po latinsky je bacca) sa vili vence na ozdobu tých, ktorí dosiahli úspech alebo aj určitý kvalifikačný stupeň. Od označenia ich nositeľov (bacca laureatus) sú odvodené slová bakalár a laureát, používané aj dnes.

STANOVIŠTE: slnečné až slabý polotieň, vlhká, ale dobre odvodnená pôda, po zakorenení dobre znáša sucho. U nás vhodný na pestovanie v prenosných kvetináčoch, zimných záhradách, skleníkoch či fóliovníkoch či na chránených terasách v mestách.

ODOLNOSŤ: mladé rastliny nevystavujeme mrazu, staršie sú spoľahlivo mrazuodolné do -5 °C vo fáze dormancie, môžu zvládnuť aj krátkodobý pokles do -10 °C až -15 °C, kedy sa síce odlistia, ale neskôr počas jari a leta regenerujú. Je odolný voči väčšine chorôb a škodcov, môžu ho ale napádať (najmä v skleníkoch) puklice, vošky a roztoče. Po zakorenení je silne suchuvzdorný.

PÔVOD: Čína a sever Kórejského polostrova, kde rastie vo svetlých opadavých lesoch, na trávnatých stráńach a svahoch, v nadmorskej výške od 800 až do 2800 m n. m.

 
RAST: stredne bujne, dorastá do výšky 60 cm a šírky 50 cm. Je to trvalka prezimujúca v koreni. Listy sú 2–3 trojpočetné, stopkaté a lysé, veľmi dekoratívne laločnaté.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, s nápadnými obojpohlavnými chasmogamickými (opeľovanými hmyzom) kvetmi aj neskôr rozkvitajúcimi nenápadnými kleistogamickými kvetmi, ktoré sa opelia samé, bez pomoci hmyzu. Kvitne od apríla do júna nápadnými, sýtoružovými kvetmi v tvare srdca usporiadanými do jednostranných strapcov.

 
PLODNOSŤ: pravidelná, vysoká.

 
PLODY: tobolky s elaiozómom ("mäskom") pre mravcov, ktoré ich rozširujú.

 
DOZRIEVANIE: v júli, prípadne auguste.

 
VYUŽITIE: veľmi okrasná trvalka najmä do polotieňa pod stromy, ktoré na jar ozvláštni svojimi nápadnými kvetmi a listami.

 
STANOVIŠTE: polotieň, prípadne slnečné, kde ale vyžaduje dostatočne vlhkú pôdu. Preferuje humóznu, ľahšiu pôdu, skôr neutrálnu až mierne kyslú. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v koreni až do -40 °C. Nezvykne trpieť chorobami či škodcami. Niekedy ju môžu poškodiť vošky, slizniaky, slimáky či múčnatka, hrdza alebo antraknóza.

Veľkokvetá ruža zo skupiny čajohybridov. Kvitne veľkým bielym kvetom s miernou sladkou vôňou. Dorastá do výšky 60 - 100 cm. Kvitne skoro nepretržite od júna do septembra. Mrazuodolná odroda ruže.

Veľkokvetá ruža zo skupiny čajohybridov. Výnimočná množstvom kvetov intenzívnej červenej farby a výraznej vône. Rastie do výšky 80 - 100 cm. Kvitne od júna do októbra. Kvet vhodný aj na rez. Mrazuodolná odroda ruže.

Plnokvetá ruža zo skupiny čajohybridov oranžovej farby so žltým nádychov a s jemnou vôňou. Ker vysoký 80 - 120 cm. Kvitne od júna do septembra. Kvet vhodný na rez. Mrazuodolná odroda ruže.

Veľkokvetá ruža sýtej žltej farby s jemnou vôňou zo skupiny čajohybridov. Ker rastie do výšky 60 - 100 cm. Kvitne od júna do semtembra. Odroda ruže dolná voči mrazu a chorobám.

Veľkokvetá ruža tmavočervenej farby s príjemnou vôňou. Ker dorastná do výšky 80-100 cm. Kvitne bohato, opakovanie od júna do septembra. Odolná odroda ruže.

Veľkokvetá kerová ruža zo skupiny čajohybridov krémovo bielej farby s výraznou vôňou. Dorastá do výšky 80 - 100 cm. Kvitne priebezne do konca septembra. Odolná odroda ruže.

PÔVOD: východné Stredomorie a Krym, na skalách, múroch a suchých svahoch.

 
RAST: stredne rýchly. Je to stálozelený poloker vysoký a širký 20–60 cm. Vďaka glykozidu rutínu je sfarbený žlutozeleno až zelenomodro, je výrazne aromatický. Listy sú trojuholníkovité, striedavé, perovito zložené, slabo dužinaté a ich koncový lístok má vajcovitý tvar.

 
OPEĽOVACIE POMERY: Kvitne od júna do augusta až septembra krásnymi žltými kvetmi usporiadanými v súkvetiach.

 
PLODNOSŤ: každoročná, pravidelná.

 
PLODY: laločnaté tobolky na vzpriamenej stopke.

 
DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.

 
VYUŽITIE: Celá rastlina je pre ľudí mierne toxická, takže pre prípadnú konzumáciu či liečivé použitie je vhodná len v malých dávkach. Kulinárne využitie: listy sa v malom množstve používajú surové do šalátov alebo ako silne aromatické a horké korenie či do čaju. Liečivé použitie: listy obsahujú rutín, ktorý má prospešné účinky na obehový systém. Používajú sa externe na výplach očí či na hojenie rán. Pri opatrnom vnútornom použití majú protikŕčové účinky pri bolestiach žlčníku a obličiek, zvyšujú pružnosť ciev, obmedzujú sklerózu alebo znižujú menštruačné bolesti, no nesmú sa užívať počas tehotenstva, lebo môžu spôsobiť potrat. Rutový esenciálny olej sa používal už od staroveku, využíva sa v parfumérii aj na ochucovanie jedál, pôsobí aj proti roztočcu chmeľovému. Jej silná aróma odpudzuje niektoré druhy hmyzu, napríklad je vhodné sadiť ju k ružiam či malinám, mala by aj odpudzovať mačky.

 
STANOVIŠTE: polotieň alebo slnečné, so suchšou, dobre odvodnenou pôdou. Je nenáročná na obsah živín v pôde.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do asi -15 °C. Po zakorenení silne suchuvzdorná a tepluvzdorná. Na predchádzanie hniloby odporúčame sadiť do dobre odvodnenej pôdy, ako prevenciu proti múčnatke teplé miesto s dostatočným prúdením vzduchu. Pre silné repelentné účinky nebýva poškodzovaná hmyzom.

PÔVOD: Stredomorie, pestuje sa v mnohých oblastiach sveta, v niektorých aj splaňuje (napr. Makaronézia, južná časť Severnej Ameriky).

 
RAST: stredne rýchly. Je to stálozelený poloker, vysoký 40–200 cm, aromatický, bohato vetvený, s husto olistenými vetvami. Listy sú protistojné, bez stopky, čiarkovité, na rube bielo chlpaté, veľmi aromatické.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivý, kvitne opakovane počas roka, od februára v teplejších oblastiach až po október. Kvety majú hluchavkovitý tvar a sú bledomodré a veľmi voňavé.

 
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná.

 
PLODY: tvrdky obsahujúce semená.

 
DOZRIEVANIE: od augusta do októbra.

 
VYUŽITIE: veľmi aromatická drevnatá, medonosná a veľmi okrasná bylinka používaná kulinárne aj pre liečivé účinky. Kulinárne využitie: mladé výhonky, listy a kvety sa jedia surové aj tepelne spracované, čerstvé či sušené, nakrájané nadrobno alebo ako vetvičky, ktoré sa po dovarení odstránia. Listy majú veľmi výraznú, horkastú a živičnú chuť, kvety sú o čosi jemnejšie. Používajú sa pri ochucovaní polievok, dusených, pečených a grilovaných jedál, ale aj keksov, džemov či želé. Robí sa z nich aj voňavý čaj. Liečivé využitie: listy, mladé výhonky aj kvety sa používajú v podobe čaju vnútorne aj externe. Pôsobia antisepticky a protizápalovo. Obsahujú aj flavonoid diosmín, ktorý je účinnejší než rutín pri znižovaní lámavosti krvných vlásočníc, flavonoid rozmarol je zas silným antioxidantom. Celá rastlina pôsobí aj proti kŕčom a plynatosti, podporuje správnu činnosť srdca a krvný obeh, dobré trávenie a vylučovanie žlče. Je potopudná a ukľudňuje, no zároveň pôsobí povzbudzujúco. Externe sa používa do kúpeľov na podporu krvného obehu a prekrvenia končatín či pri reume. Voda destilovaná z kvetov sa používa na výplachy očí. Nesmie sa užívať počas tehotenstva v terapeutických dávkach, lebo stimuluje maternicu. Ako jedna z mála byliniek zvyšuje krvný tlak. Podobne sa používa aj éterický olej získavaný destiláciou listov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s ľahkou, suchšou, dobre priepustnou pôdou, preferuje mierne vápenitú.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -10 °C až -15 °C pri vzraste aspoň 40 cm. Dôležité pre úspešné prezimovanie je vyhnúť sa premokreniu koreňov, preto sa dobre pestuje "pod oblôčkom", kde je pod strechou chránený pred prílišnou vlhkosťou.

PÔVOD: neznámy, zrejme v Nemecku, buď v 80. rokoch 20. storočia alebo až v r. 2003 uvedená na trh. Je to červenokvetá odroda druhu Rebríček obyčajný (Achillea millefolium), ktorý je pôvodom z Európy, pôvodný areál zasahuje až do Turecka a severnej Ázie.

RAST: rýchly, dorastá do výšky 60-80 cm a šírky 60 cm. Je to trvalka prezimujúca v plazivom oddenku.

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v júni až auguste bohatými okolíkmi paprikovočervených až tmavočervených kvietkov, ktoré sú obojpohlavné a atraktívne pre opeľovače.

PLODNOSŤ: skorá, pravidelná.

PLODY: klinovité, šedohnedé nažky.

DOZRIEVANIE: od júla do septembra.

VYUŽITIE: ako veľmi okrasná trvalka do zmiešaných trvalkových záhonov, buď samotný alebo lepšie v skupine 3 rastlín tej istej odrody (5-7 rastlín/m2), zároveň je lákadlom pre opeľovačov vrátane pestríc. Kulinárne využitie: mladé listy ako súčasť šalátov či korenina alebo aj ako náhrada chmeľu pri výrobe piva. Esenciálny olej z kvetov sa používa na ochutenie nealkoholických nápojov. Liečivé využitie: celá vňať zbieraná v čase kvetu sa externe používa na hojenie rán, zastavenie krvácania, vnútorne zas v kombinácii s kvetmi bazy čiernej a s mätou piepornou proti chrípke a nachladnutiu v podobe čaju. Má antiseptické, protikŕčové účinky, rozširuje krvné cievy, podporuje trávenie a pôsobí proti plynatosti a menštruačným bolestiam. Obsahuje protizápalový prostriedok azulén, hoci obsah sa veľmi rôzni. Listy sa môžu prikladať na boľavé zuby na zmiernenie bolesti.

STANOVIŠTE: slnečná, preferuje hlinitopiesočnatú, vápenitú zeminu, ale znesie širokú škálu pôd, dokonca aj suchšiu pôdu. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný do -45 °C. Veľmi odolný voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: USA, Illinois, Arlington Heights vyšľachtil ju v roku 1945 Carl G. Klehm ako kríženec materskej odrody Mons. Jules Eli a otcovského genotypu 71D tiež pochádzajúceho pôvodne Mons. Jules Eli. Je to odroda druhu Paeonia lactiflora, teda bylinnej, tzv. čínskej pivonky.
RAST: bujný, vzpriamený až kríkový, dorastá do výšky 60-90 cm a šírky 60-90 cm. Je to dlhoveká trvalka prezimujúca v koreňových hľuzách. Má štíhle, tmavozelené listy so zúbkovaným okrajom.
OPEĽOVACIE POMERY: sterilná, neobsahuje samčie tyčinky, len mierne atrofované samičie piestiky, množí sa oddeľkami koreňových hľúz. Kvitne počas mája a júna veľkými, až 23-cm širokými, voňavými kvetmi s hrou farieb. Tie sú v puku biele, ale po rozvinutí odhalia žltý stred tyčiniek aj okvetných lístkov, takže pripomínajú volské oko. Neskôr počas kvitnutia nadobudnú ružovkastý odtieň.
PLODNOSŤ: netvorí plody.
PLODY: netvorí plody.
DOZRIEVANIE: netvorí plody.
VYUŽITIE: veľmi okrasná, jedlá aj liečivá, nektárodajná trvalka atraktívna pre opeľovače. Veľmi vhodná na rez do kytíc. Kulinárne využitie: Z kvetov sa dá urobiť želé alebo sirup alebo sa zalejú ako čaj. Liečivé využitie: čaj z kvetov má aj liečivé účinky proti kašľu. Externe sa používa proti hemoroidom a kŕčovým žilám. Koreňové hľuzy sú súčasťou "polievky 4 prvkov" - najčastejšie používaného ženského tonika v Číne. Najúčinnejšou látkou v koreni je paeniflorin, ktorý má protikŕčové účinky na črevá, znižuje krvný tlak, znižuje horúčku a chráni pred vredmi zo stresu. Vnútorne sa používa pri poruchách menštruácie, poraneniach, vysokom krvnom tlaku, PMS a poruchách pečene. Pôsobí antibakteriálne, protizápalovo, tlmí bolesť a ukľudňuje. Používať koreň ale treba pod lekárskym dohľadom a nesmú ho používať tehotné ženy.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Nenáročná rastlina, ktorá znáša širokú škálu pôdnych podmienok, ale najlepšie sa jej darí v hlbokých, výživných pôdach neutrálnych alebo mierne zásaditých. Vyslovene jej vadia len podmáčané alebo veľmi suché pôdy. V piesočnatých bude tvoriť veľa listov a menej kvetov. V ílovitých síce pomalšie porastie, ale bude bohato kvitnúť.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v koreni, minimálne do -20 °C, ale pravdepodobnejšie až do -34 °C až -40 °C. Väčšinou dobre odoláva chorobám a škodcom, je odolná voči čiernej škvrnitosti listov a bakteriálnym chorobám.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, Norfolk, Bressingham, The Bressingham Gardens, vyšľachtená ako kríženec druhov Saponaria ocymoides, S. caespitosa a S. pumilio
RAST: rýchly, rastie skôr do šírky ako do výšky. Vytvára stálezelené husté koberce listov vysoké približne 5 cm. Nad týmito kobercami na 8-10 cm vysokých stonkách rozkvitajú početné výrazne ružové kvety s priemerom do 2 cm a chlpatými mechúrikovitými kalichmi.
OPEĽOVACIE POMERY: pravdepodobne samoopelivá, hmyzom opelivá s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne veľmi dlho, od konca mája až do júla.
PLODNOSŤ: nepestuje sa pre plody, ale spoľahlivo a bohato plodí.
PLODY: vajcovité tobolky obsahujúce množstvo klíčivých semien.
DOZRIEVANIE: od augusta do septembra.
VYUŽITIE: je to ideálna okrasná skalnička do výslnných skaliek orientovaných na juh, suchých kamenných múrikov či nádob.
STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou, najlepšie mierne vápenitou pôdou. Nemá rada prílišné vlhko v pôde, najmä v zime.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná do minimálne -27 °C, prípadne až do -40 °C. Silne suchuvzdorná po zakorenení. Nezvykne trpieť chorobami a škodcami, ak tak ju poškodzujú slizniaky, slimáky či roztoče.