Zoradiť podľa:
754 produktov
754 produktov
Sada na naklepávanie kosy je ideálnym riešením pre všetkých, ktorí chcú jednoducho a efektívne udržiavať svoju kosu v perfektnom stave – aj bez predchádzajúcich skúseností s naklepávaním. Práca s touto sadou je omnoho jednoduchšia a intuitívnejšia než s klasickou babkou a kladivom.
Naklepávač sa pevne upevní do dreveného podkladu, čo zaručuje stabilitu počas celej práce. Potom sa pomocou púzdra s jednou drážkou vytiahne ostrie a následne sa ostrie stenší a zaostrí pomocou púzdra s dvomi drážkami. Tento postup umožňuje dosiahnuť ostrú hranu bez veľkej námahy.
Pre najlepšie výsledky odporúčame použiť kladivo na kosu. S touto sadou bude udržiavanie kosy jednoduché, rýchle a efektívne.
PÔVOD: časť Stredomoria – Taliansko, býv. Juhoslávia, Albánsko a Grécko, pri cestách, v krovinách, na lesných čistinách, na skalnatých, výslnných svahoch, často aj na ruderálnych miestach.
RAST: stredne rýchly. Je to poloker vysoký a široký 20–60 cm. Stonky sú priame, krátko rozkonárené, chlpaté. Listy majú dlhé stopky, sčasti prezimujú, sú podlhovasté až elipsovité, dlhé 2–6 cm, jemne vrúbkované, vráskavé, na líci sivo páperisté, na rube bielo plstnaté.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá s obojpohlavnými kvetmi, hmyzom opelivá. Kvitne od júna do augusta voňavými modrofialovými hluchavkovitými kvetmi po 5-10 v praslenoch.
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná.
PLODY: guľaté, čierne tvrdky so 4 semenami.
DOZRIEVANIE: v auguste a septembri.
VYUŽITIE: listom aj kvetom ozdobná liečivá a koreninová, často pestovaná rastlina. Kulinárne využitie: silne aromatické mladé listy a jemnejšie kvety sa jedia surové alebo tepelne upravené. Pomáhajú pri trávení a používajú sa s ťažkými, mastnými jedlami. Kvetmi zdobíme šaláty a chlebíčky, obaľujeme v nich syrové guľky. Esenciálny olej z listov ochucuje zmrzliny, cukrovinky, pečené jedlá. Liečivé využitie: vďaka antiseptickým účinkom je výborným kloktadlom pri zápale hrdla a ďasien, zmierňuje bolesť zubov. Pôsobí žlčopudne, proti kŕčom, plynatosti, znižuje tvorbu materského mlieka a slín či nočné potenie, rozširuje cievy. Používa sa proti úzkosti, depresii, ženskej neplodnosti či pri menopauze. Nesmú ju užívať tehotné ženy a epileptici a nesmie sa užívať pridlho a vo vysokých dávkach. Externe sa používa na poštípnutia hmyzom a infekcie pokožky. Listy sa zbierajú pred kvetom a sušia. Esenciálny olej v malých dávkach odstraňuje nahromadený hlien v dýchacích cestách a používa sa v mastiach proti reumatizmu, ale i v parfumérii či kozmetike. Kvety sú atraktívne pre včely a iné opeľovače.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vyžaduje dobre odvodnenú, piesočnatú, ľahkú pôdu, uprednostňuje vápenitú. Neznáša ťažké a kyslé pôdy.
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -23 °C až -29 °C, ale náchylná na vymrznutie pri prílišnej vlhkosti pôdy. U nás nezvykne trpieť škodcami, ale môžu sa objaviť slizniaky, roztoče či peniarky. Prevenciou proti zahnívaniu koreňov a vädnutiu je dobre odvodnená pôda a dobré prúdenie vzduchu. Po zakorenení je silne suchuvzdorná.
PÔVOD: časť Stredomoria – Taliansko, býv. Juhoslávia, Albánsko a Grécko, pri cestách, v krovinách, na lesných čistinách, na skalnatých, výslnných svahoch, často aj na ruderálnych miestach.
RAST: stredne rýchly. Je to poloker vysoký a široký 20–60 cm. Stonky sú priame, krátko rozkonárené, chlpaté. Listy majú dlhé stopky, sčasti prezimujú. U odrody Berggarten sú elipsovité až okrúhle, dlhé 2–6 cm, jemne vrúbkované, vráskavé, na líci sivo páperisté, na rube bielo plstnaté, striebristozelené.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne od júna do augusta voňavými modrofialovými hluchavkovitými kvetmi po 5-10 v praslenoch.
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná.
PLODY: guľaté, čierne tvrdky so 4 semenami.
DOZRIEVANIE: v auguste a septembri.
VYUŽITIE: listom aj kvetom ozdobná liečivá a koreninová, často pestovaná rastlina. Kulinárne využitie: silne aromatické mladé listy a jemnejšie kvety sa jedia surové alebo tepelne upravené. Pomáhajú pri trávení ťažkých, mastných jedál. Kvetmi zdobíme šaláty a chlebíčky, obaľujeme v nich syrové guľky. Esenciálny olej z listov ochucuje zmrzliny, cukrovinky, pečené jedlá. Liečivé využitie: vďaka antiseptickým účinkom je výborným kloktadlom pri zápale hrdla a ďasien, zmierňuje bolesť zubov. Pôsobí žlčopudne, proti kŕčom, plynatosti, znižuje tvorbu materského mlieka a slín či nočné potenie, rozširuje cievy. Používa sa proti úzkosti, depresii, ženskej neplodnosti či pri menopauze. Nesmú ju užívať tehotné ženy a epileptici a nesmie sa užívať pridlho a vo vysokých dávkach. Externe sa používa na poštípnutia hmyzom a infekcie pokožky. Listy sa zbierajú pred kvetom a sušia. Esenciálny olej v malých dávkach odstraňuje nahromadený hlien v dýchacích cestách a používa sa v mastiach proti reumatizmu, ale i v parfumérii či kozmetike. Kvety sú atraktívne pre včely a iné opeľovače.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vyžaduje dobre odvodnenú, piesočnatú, ľahkú pôdu, uprednostňuje vápenitú. Neznáša ťažké a kyslé pôdy.
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -23 °C až -29 °C, ale náchylná na vymrznutie pri prílišnej vlhkosti pôdy. U nás nezvykne trpieť škodcami, ale môžu sa objaviť slizniaky, roztoče či peniarky. Prevenciou proti zahnívaniu koreňov a vädnutiu je dobre odvodnená pôda a dobré prúdenie vzduchu. Po zakorenení je silne suchuvzdorná.
PÔVOD: druh pochádza zo Stredomoria a JV Európy, Balkánskeho poloostrova, stredného Talianska, Malej Ázie a Sýrie. Nájdeme ju od Anglicka cez Francúzsko a Nemecko až po Ukrajinu a európsku časť Ruska, na Kaukaze a v S Iráne. Ľudovo sa nazýva aj "babské ucho". Pôvod tohto kultivaru nie je známy, vznikol niekedy v 90. rokoch 20. storočia. Preslávil ho holandský záhradný dizajnér Piet Oudolf, ktorý ho rád používal vo svojich prérijných záhradách.
RAST: v koreni prezimujúca trvalka dorastajúca do výšky aj šírky 30-90 cm. Jej hrubé, široké, chlpaté, vajcovito-trojuholníkové, stredne zelené listy vytvárajú kopčeky, z ktorých vyrastajú červenkasté stonky s purpurovými súkvetiami.
OPEĽOVACIE POMERY: zrejme samoopelivá, hmyzom opelivá, s obojpohlavnými kvetmi. Bohato kvitne purpurovými, hluchavkovitými, voňavými kvetmi usporiadanými do početných praslenov, po zrezaní kvetov opakovane od júna do septembra.
PLODNOSŤ: pri ponechaní kvetov vysoká a pravidelná.
PLODY: vajcovité, malé, hnedé, matné tvrdky so semenami.
DOZRIEVANIE: v júli až septembri.
VYUŽITIE: veľmi atraktívna trvalka pre nás aj pre hmyz, keďže je veľmi nektárodajná. Kulinárne využitie: drobné kvety môžeme striedmo pridať ako korenie pri grilovaní v alobale, na ochutenie dipov, omáčok, dresingov, šalátov či chlebíčkov alebo ako jedlú dekoráciu dezertov, ovocných šalátov či zmrzlín. Liečivé využitie: listy a kvitnúca vňať sa používajú vo forme čaju, pôsobia sú protizápalovo, používajú sa na liečbu pomočovania a externe na hojenie rán.
STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na pôdu, obľubuje však dobre priepustné pôdy s vyšším pH. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná do -23 °C. Všeobecne je dobre odolná voči chorobám a škodcom, viac ju môžu poškodiť najmä slizniaky na začiatku rašenia či pri umiestnení vo veľmi ťažkej pôde hniloba koreňov či verticíliové vädnutie.
PÔVOD: Biele Karpaty, stará odroda, ktorá sa vyskytovala hlavne na pohraničí Moravy a Slovenska.
RAST: stredne bujný, tvorí vysoko guľovité koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ:PLODY: prevažne stredne veľké až malé, elipsovité. Šupka je zlatožltá až slamovožltá, posiata bielymi lenticelami, po dozretí silno osrienená. Dužina je jemná, polotuhá, prepletená bielymi žilkami, stredne šťavnatá. Chuť je sladká, niekedy korenistá, inokedy mierne kyslastá s charakteristickou vôňou. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.
DOZRIEVANIE: skoré koncom júla až začiatkom augusta. Po zbere vydrží asi týždeň.
VYUŽITIE: na priamy konzum, výrobu lekvárov a výborného destilátu.
STANOVIŠTE: slnečné, inak nie je náročná, vhodná aj do vyšších polôh aj veternejších lokalít.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až silne mrazuodolná v kvete, stredne tolerantná voči šarke, náchylnejšia na moniliózu, treba sa vyhýbať uzavretým polohám pri výsadbe a udržiavať vzdušnú korunu.
PÔVOD: Čína, Japonsko, Kórea, V Ruska, Kamčatka.
RAST: stredne rýchly, vytvára kompaktné kry s rozmermi 2x2 m; ľahko odnožuje, ale odnože sa ľahko udržiavajú kosením.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne od júna do septembra (prvých mrazov) výraznými, ružovými až purpurovými jednoduchými, silne voňavými kvetmi, ktoré rady navštevujú včely, čmeliaky aj zlatone. Kvety sú vhodné na kuchynské aj kozmetické využitie (džem, želé, čaj, zmrzlina, limonáda atď. a ružový hydrolát, ružový olej, krémy a balzamy atď.)
PLODNOSŤ: vysoká.
PLODY: šípky sú červené, hladké, guľatého až splošteného tvaru a sú veľké ako menšie rajčiny s priemerom cca. 2-3 cm. Obsahujú veľa vitamínu C, A a E a bioflavonoidov. Okrem dužiny obsahujú semienka pokryté pichľavými chĺpkami, ktoré treba pred konzumáciou odstrániť.
DOZRIEVANIE: postupne od augusta do októbra. Ak ich nezjedia vtáky, vydržia aj do novembra.
VYUŽITIE: po zmäknutí sú vhodné na priamy konzum, tvrdé sa dajú sušiť (najlepšie po rozpolení a vybratí semien) či spracovať na vynikajúci džem, sirup, víno, s jablkami na výživu.
STANOVIŠTE: preferuje slnečné stanovište. Pôvodne pochádza z pobrežných piesčin a preferuje ľahšie, dobre odvodnené pôdy, ale darí sa jej vo väčšine pôd, vrátane vysýchavých aj ílovitých. Je veľmi nenáročná a dobre znáša aj zasolenie, takže je vhodná aj k okrajom ciest. Je vhodná aj do živých plotov či do parkov a záhrad.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná až do -50 °C, listy sú odolné voči chorobám, kvety niekedy poškodzujú zlatone, plody sú niekedy červivé.
PÔVOD: Japonsko, Kórea a Čína.
RAST: stredne bujne rastúca liana dosahujúca 3 až 9 m, potrebuje pevnú oporu (plot, pergolu, drôtenku apod.).
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v apríli až máji bielymi až krémovo zafarbenými voňavými kvetmi. Najskôr v spodnej časti vytvorí samčie kvety a neskôr v hornej časti samičie. Je teda čiastočne cudzoopelivá, pre tvorbu plodov potrebuje druhú, geneticky odlišnú rastlinu, ktorá má mierne posunuté kvitnutie. U nás nájdete semenáče, teda geneticky odlišné jedince, takže na dosiahnutie úrody Vám stačí kúpiť si 2 kusy.
PLODNOSŤ: v prvých rokoch sa vyvinie len málo samičích kvetov, preto je aj úroda nižšia, ale s vekom, pribúdajúcou výškou rastliny a s prítomnosťou opeľovača sa plodnosť zvyšuje.
PLODY: červené, polopriesvitné, aromatické plody rastúce v strapcoch - tvarom, veľkosťou a farbou podobné červeným ríbezliam. Majú veľmi špecifickú chuť, hovorí sa o nich ako o ovocí piatich chutí. Sú kyslé, mierne horkasté, nebadane slané, sladkasté a jemne štipľavé.
DOZRIEVANIE: v septembri až v októbri.
VYUŽITIE: plody sa jedia čerstvé i sušené, naložené v liehu, v podobe lekváru, šťavy, kompótu, čaju aj vína. Celá rastlina funguje ako tonikum, plody sa používajú proti kašľu a na podporu dýchacieho systému, na ochranu pečene a srdca, ako afrodiziakum, proti chronickej hnačke, nespavosti, v malých dávkach na podporu nervového systému a pamäte. Externe sa používajú na ošetrenie podráždenia kože a jej alergických reakcií. Aromatické listy sa používajú na čaj.
STANOVIŠTE: polotieň, zvláda aj severné steny domov, vadí jej poloha na príliš pálivom slnku. Preferuje dobre odvodnenú, ale vlhkú, na živiny bohatú, piesočnato-hlinitú pôdu, neznáša sucho. Ocení vyššie zamulčovanie.
ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná v dreve až do -35 °C, mladé výhonky a listy sú náchylné na neskoré jarné mrazy, ale sú odolnejšie ako aktinídie. Po zmrznutí znova vyrašia, je však možné, že ten rok už nezakvitnú. Nie je náchylná na choroby či poškodenie škodcami.
PÔVOD: Francúzsko, okolie mesta Agen, zrejme privezená ešte benediktínmi z krížových výprav zo Sýrie v 12. stor. Synonymá: Wegierka z Ažan, Ažanska sliva, Agener Pflaume,
Prune de Grignole of Some, Prune d'Ente, Prune d'Agen, Prune d'Ast, Rote de Sergent, Prune de Roi, St. Maurin, Prugna d'Ente, d'Agen, D'Ente, Agen.
RAST: v škôlke bujný, po presadení na trvalé miesto ustáva a dosiahne výšku a šírku okolo 4 m. Koruna je spočiatku vzpriamená, pod váhou úrody sa konáre rozložia a koruna získa široko guľovitý tvar. Vyžaduje kvalitný výchovný rez a neskôr presvetľovací rez v závislosti od množstva prírastkov.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Anna Späth, Kráľovna Viktória a Zelené ringlota. Kvitne neskoro, kvety sú dobre mrazuodolné.
PLODNOSŤ: skorá (4.-5. rok po výsadbe), vysoká a pravidelná.
PLODY: stredne veľké (35 g), elipsovité, vajcovité, často nesúmerné, červenofialové, na zatienenej strane aj červenožltozelené, pokryté dosť intenzívne fialovým osrienením, s množstvom belavých či kávových pieh. Šupka je tenká, ale pevná a zle sa šúpe. Dužina je žltozelená až žltooranžová, mäkká, šťavnatá, veľmi sladká, bez kyselín a vône, dobre sa oddeľuje od kôstky.
DOZRIEVANIE: neskoro - v polovici septembra.
VYUŽITIE: vynikajúca na sušenie (celosvetovo najpestovanejšia na tento účel), ale vhodná aj na priamy konzum, džem, lekvár, kompóty.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s priepustnou, piesočnatou, či piesočnatohlinitou pôdou, zvláda dobre aj suchšie pôdy. Vhodná do teplých polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne tolerantná voči šarke (prejavuje sa na listoch).
RAST: stredne bujný, zdravý, tvorí riedke, rozložité koruny
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 55 g), guľovité až široko elipsovité, zrastovou jazvou rozdelené na dve nerovnaké polovice. Šupka je tuhá, pevná, purpurovo červená až modravo červená, po celom plode sú roztrúsené bodky, prechádzajúce niekedy v čiarky. Dužina je sviežo žltozelená až zlatožltá, pevná, veľmi šťavnatá a odlučiteľná od kôstky v závislosti od polohy a miery vyzretia v daný rok. Chuť je niekedy výborná, inokedy mdlá, po teplom lete v kvalitnej pôde je sladká, vyvážená, jemne pikantná a aromatická.
DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, koncom septembra, začiatkom októbra.
VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum aj výrobu kompótov či džemov a lekvárov.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Pôdu preferuje výživnú. Je vhodná do teplých a stredne teplých, chránených polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, tolerantná voči šarke, prejavuje sa u nej len na listoch a v minimálnej miere na plodoch. Na moniliózu plodov je stredne citlivá a najnáchylnejšia je na červenú škvrnitosť listov sliviek.