Produkty

PÔVOD: zrejme v západnom Stredozemí, dnes sa vyskytuje na Kanárských ostrovoch, v celom Stredozemí, smerom na východ až po Turecko však zriedkavejšie.

 
RAST: pomalý. Je to stálozelený mohutný strom dorastajúci do výšky 25 m a šírky 20 m, v suchých podmienkach len niekoľko metrov. Má širokú, rozložitú korunu s hrubými konármi.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý so samčími a samičími kvetmi, opeľovaný vetrom, dobre ho opeľujú aj duby iných druhov.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá (vyššia po 6-8 rokoch po vysadení), vysoká.

 
PLODY: žalude (veľké až 3 cm) na krátkych stopkách, na bázi s miskovitou čiaškou pokrytou plochými šupinami. Môžu byť horké alebo sladké.

 
DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

 
VYUŽITIE: celý strom je celoročne veľmi dekoratívny, vhodný do parkov a mestskej zelene. Plody niektorých stromov sú sladké, bez horkosti. Plody sú jedlé sladké aj tie horké po odstránení horkosti premývaním po usušení a pomletí, používajú sa v podobe múky pridávanej pri pečení do iných múk či opražné ako náhrada kávy. Používajú sa aj ako výživné krmivo, najmä pre ošípané. Kôra je zdrojom tanínu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, mladé rastliny znášajú aj polotieň. Darí sa mu vo všetkých pôdach okrem studených a podmáčaných. Znáša dobre aj vápenité, suchšie, piesčité či plytké pôdy. Vhodný do najteplejších polôh mestských tepelných ostrovov.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -12 °C až -17 °C, po zakorenení silne suchuvzdorný, dobre znáša zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: takmer celá Európa po Ural a Kaukaz. Na Slovensku rozšírený najmä v nížinách (tvrdé lužné lesy) a pahorkatinách, vyššie len vtrúsene v porastoch iných drevín.

RAST: pomalý, dorastá výšky 30-50 m a šírky 30 m. Kmeň je v mladosti zakrivený, neskôr vzpriamený, v zápoji rovný, koruna je nepravidelná, hustá, široká. Borka je olivovohnedá, najskôr hladká, potom popraskaná a hrubá až do 10 cm. Listy sú stopkaté, čepeľ podlhovasto až obrátene vajcovitá, na báze s výraznými uškami, pravidelne perovito laločnatá so 6–8 tupými lalokmi. Koreňový systém je kolovitý a veľmi hlboký. Majestátny, dlhoveký strom, dožíva sa 500, výnimočne aj 1000 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý so samčími a samičími kvetmi, cudzoopelivý, kvitne v máji, ľahko ho opelia aj iné druhy dubov.

PLODNOSŤ: neskorá, po asi 70-100 rokoch. Veľmi variabilná v závislosti od genetických predispozícií semenáčov a od počasia. Vyššia je v prípade suchého, chladného počasia počas kvitnutia a suchšieho leta.

PLODY: žalude sú usporiadané po 2–5, sú stopkaté, čiašky sú miskovité až pologuľovité. Žalude sú podlhovasto elipsoidné, 15–30 mm dlhé, nezrelé často po dĺžke nevýrazne pruhované.

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

VYUŽITIE: okrem toho, že je významnou lesnou drevinou, je vhodný aj ako okrasná drevina do parkov, alejí, medzí, veľkých záhrad, ako solitér či v skupinke vo voľnej krajine. Plody sú významným zdrojom potravy pre zver a vtáctvo, dajú sa použiť aj na kŕmenie hospodárskych zvierat, najmä prasiat. Včely zbierajú jeho peľ, hoci je pre ne menej výživný. Kulinárne využitie: Je významným tvorcom medovice, teda včelárskou drevinou. Po dôkladnom vymytí tanínov z plodov (sušených a pomletých) sa tieto dajú použiť ako prídavok k múke, opražené žalude ako náhrada kávy. Liečivé využitie: Odvar z kôry sa používa pri liečbe chronickej hnačky, dyzentérie, horúčok, krvácania. Zvonka sa používa na vymývanie rán, vyrážok, potiacich sa nôh, hemoroidov, pri zápaloch a výtokoch z pohlavných orgánov aj ako výplach pri infekciách hrdla a úst. Kôra sa zbiera z konárov starých 5-12 rokov a suší sa na neskôr. Technické využitie: Drevo je tvrdé, veľmi kvalitné a vodeodolné, používa sa v stavebníctve, stolárstve, na výrobu sudov. Z dubienok, teda hálok hmyzu na listoch, sa dajú získať taníny a farbivo využiteľné ako atrament.

STANOVIŠTE: slnečné, ale znáša aj mierne zatienenie. Je to druh so širokou ekologickou amplitúdou, znáša kontinentálnu aj oceánickú klímu. Najlepšie sa mu darí na hlbokých pôdach, znáša však aj chudobnejšie.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, citlivejšie sú kvety na neskoré mrazy. Staršie stromy sú dobre odolné voči suchu. Je silne vetruodolný, dobre znáša znečistenie ovzdušia či zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: Nemecko, náhodne nájdený štíhlo rastúci semenáč v lese, prvýkrát zaštepený v r. 1783.

RAST: stredne rýchly. Vytvára štíhle, menšie koruny s výškou 15-18 m a šírkou 3-5 m. Listy sú stopkaté, dlhé 6-12 cm a široké 2,5-6 cm, čepeľ podlhovasto až obrátene vajcovitá, na báze s výraznými uškami, pravidelne perovito laločnatá so 6–8 tupými lalokmi. Ponechávajú si tmavozelenú farbu až do jesene, kedy zhnednú. Tmavohnedá kôra je hlboko zvrásnená. Konáre sú často pokrútené, veľmi dekoratívne.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý so samčími a samičími kvetmi, cudzoopelivý, kvitne v máji, ľahko ho opelia aj iné druhy dubov.

PLODNOSŤ: neskorá, medzi 20-30 rokmi až po asi 70 rokoch v zápoji. Veľmi variabilná v závislosti od počasia. Vyššia je v prípade suchého, chladného počasia počas kvitnutia a suchšieho leta.

PLODY: žalude sú usporiadané po 2–5, sú stopkaté, čiašky sú miskovité až pologuľovité. Žalude sú podlhovasto elipsoidné, 15–30 mm dlhé, nezrelé často po dĺžke nevýrazne pruhované.

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri, často vydržia na strome aj počas zimy.

VYUŽITIE: vhodný najmä ako okrasná štíhla drevina do parkov, alejí, stromoradí, veľkých záhrad, ako solitér či v skupinke v mestách. Plody sú významným zdrojom potravy pre zver a vtáctvo. Žalude sa dajú využiť aj pre kŕmenie hospodárskych zvierat, najmä prasiat. Jeho peľ zbierajú včely medonosné, hoci je menej výživný. Kulinárne využitie: Po dôkladnom vymytí tanínov z plodov (sušených a pomletých) sa tieto dajú použiť ako prídavok k múke, opražené žalude ako náhrada kávy. Liečivé využitie: Odvar z kôry sa používa pri liečbe chronickej hnačky, dyzentérie, horúčok, krvácania. Zvonka sa používa na vymývanie rán, vyrážok, potiacich sa nôh, hemoroidov, pri zápaloch a výtokoch z pohlavných orgánov aj ako výplach pri infekciách hrdla a úst. Kôra sa zbiera z konárov starých 5-12 rokov a suší sa na neskôr. Technické využitie: Drevo je tvrdé, veľmi kvalitné a vodeodolné. Používa sa v stavebníctve, výrobe nábytku a sudov, keďže dobre znáša kontakt s tekutinami, a je odolné voči hubám a hmyzu. Dubienky, teda guľovité hálky hmyzu, ktorý iniciuje ich vznik na listoch, sa dajú využiť na získanie tanínov aj farbiva použiteľného ako atrament.

STANOVIŠTE: slnečné, ale znáša aj zatienenie. Najlepšie sa mu darí na hlbokých pôdach, znáša však aj chudobnejšie.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, citlivejšie sú kvety na neskoré mrazy. Staršie stromy sú dobre odolné voči suchu. Dobre odolný voči vetru, znečisteniu ovzdušia a zasoleniu pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: pobrežné oblasti západnej časti Severnej Ameriky – Z okraj USA a JZ časť Kanady, v nadm. výške 0–2300 m n. m. Rastie v oblastiach s prímorskou klímou. V Európe sa jej semená prvýkrát objavili v r. 1827.

 
RAST: prvé roky veľmi pomalý, ale potom veľmi rýchly, s prírastkami aj 1,2 m za rok. Je to vysoký strom, v pralesoch dorastá do výšky 55–100 m, šírky 20 m, s kmeňom v priemere 1–3 m. Koruna je najskôr kužeľovitá, v staršom veku zaokrúhlená, hore nepravidelne sploštená. Kmeň je dlhý, valcovitý, u starších stromov prirodzene vyvetvený. Borka je u mladých jedincov hladká s živičnými pľuzgiermi, u starých stromov korkovitá, silne rozbrázdená. Ihličie má príjemnú citrusovo-balzamovú vôňu. Strom sa dožíva 500-1000 rokov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, vetrom opelivá, veľmi variabilná od silne cudzoopelivých po samoopelivé jedince. Kvitne v máji až júni. Samčie šištice sú podlhovasté, valcovité, dlhé 12–23 mm, oranžovožlté, samičie sú kónické, zelené alebo purpurové.

 
PLODNOSŤ: relatívne skorá na ihličnan, vstupuje do plodnosti asi v 10 rokoch od výsevu, ale vyššie úrody sú po ďalších 15-20 rokoch. Vyššie úrody máva v semenné roky, t.j. asi každý 6. rok. PLODY: Šišky sú nerozpadavé, hnedé, dlhé 5–10 cm, široké asi 3 cm, visia nadol. Semena sú trojhranné, dlhé asi 7 mm, krídlaté.

 
DOZRIEVANIE: už koncom prvej vegetačnej sezóny, v októbri až novembri.

 
VYUŽITIE: využíva sa ako krásna solitérna parková drevina, ale aj ako významná cudzokrajná lesná drevina s veľmi kvalitným, živičným drevom, vhodným na stavebné účely, na okenné rámy, náradie aj výrobu papiera. Mladé ihličie je jedlé a bohaté na vitamín C, má jemnú drevitú vôňu a dá sa jesť surové, ako čaj či sa ním ochucujú varené jedlá. Živicu používali indiáni ako žuvačku, má antiseptické účinky, sladká miazga sa používala podobne ako pri javore či breze na výrobu sirupu. Mladé, ešte tvrdé samčie šištice sú veľmi chutné, ako kyslé a voňavé, osviežujúce cukríky.

 
STANOVIŠTE: v mladosti pomerne tolerantná k zatieneniu, v dobe dospievania je stredne náročná na svetlo. Preferuje hlboké, hlinité, živinami dobre zásobené pôdy, priepustné a dobre prevzdušnené, s pH 5–6, nemá rada vápenité, suché a chudobné pôdy.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -34 až -40 °C, stredne vetruodolná.

PÔVOD: Ukrajina.

RAST: rast pomalší, vytvára stredne veľký kríkovitý strom. Habitus je vzpriamený, široký. Vegetačné obdobie ukončuje pomerne skoro, lepšie jej vyzrieva drevo, ktoré je aj s pukmi odolnejšie voči vymŕzaniu. Vyžaduje výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne bledoružovo, koncom jari. Kvety sú jedlé a chutné. Samoopelivá.

PLODNOSŤ: stredne vysoká, striedavá.

PLODY: stredne veľké plody guľatého tvaru a svetložltej farby, plstnaté. Dužina je krémovo biela, stredne tuhá, mierne voňavá. Chuť menej výrazná, vynikne po tepelnom spracovaní.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, zbiera sa od polovice októbra, konzumne zreje od novembra.

VYUŽITIE: tepelné spracovanie: výroba džemov, pyré, dulového ""syra"", sušenie, muštovanie. Treba ju skladovať na chladnom a dobre vetranom mieste.

STANOVIŠTE: teplejšie polohy, chránené slnečné stanovište. Pôda vlhká, dobre odvodnená, hlinitá, hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami.

ODOLNOSŤ: v rámci odrôd dule silne mrazuodolná. Vhodná aj pre ekologické pestovanie.

PÔVOD: Fínsko, vyšľachtený začiatkom 20. storočia na Hinnonmäki pokusnej stanici v Lepaa, jeho alternatívne názvy sú Hinnonmäen Keltainen alebo Hinnonmäki Gul.

 
RAST: stredne silný, vytvára nižšie, skôr rozložité kríky so zelenými výhonmi s mnohými jednoduchými tŕňmi, malým množstvom trojitých tŕňov a s veľmi svetlými listami. Raší veľmi neskoro.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, kvitne neskoro, takže dobre uniká mrazom. Svetlobordové kvety sú v súkvetiach usporiadané po dvoch.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká, pravidelná, spoľahlivá.

 
PLODY: sú veľké, žltozelené, s hladkou šupkou, veľmi chutné, sladkokyslé s marhuľovou príchuťou. Pri plnom dozretí náchylnejšie na praskanie.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, približne od polovice júla.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, želé a džemy.

 
STANOVIŠTE: pred vetrom chránené, slnečné stanovište až polotieň a humózne, priepustné, ale dostatočne vlhké pôdy bohaté na živiny. Nenáročná odroda vhodná do všetkých polôh. V zatrávnení rastlina stráda, potrebuje zálievku počas suchej letnej periódy a vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve, v kvetoch mrazom uniká. Dobre odolný voči hrdzi vejmutovkovej (Cronartium ribicola), vysoko odolný voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae).

PÔVOD: juhozápadná a južná Európa, dnes sa vyskytuje v celom Stredozemí, na ostrovoch Tenerife a Gran Canaria, pestuje sa aj v Severnej Amerike.

 
RAST: pomalý. Je to stálozelený strom dorastajúci vo svojej domovine do výšky 20 m a šírky 15 m. Borka je veľmi hrubá (až 13 cm), pórovitá, zvrásnená. Listy sú premenlivého tvaru, vajcovité, dlhé 3–7 cm, celokrajové alebo zubaté, na líci lesklé, na rube husto šedo chlpaté. Dožíva sa aj 500 rokov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý so samčími a samičími kvetmi na tom istom strome, vetrom opelivý, dobre ho opeľujú aj duby iných druhov.

 
PLODNOSŤ: neskorá (vo veku 15-20 rokov), striedavá.

 
PLODY: žalude (dlhé 2-4,5 cm, široké 1-1,8 cm) umiestnené v sivých, drsných čiaškach. Oplodie je holé, hladké a lesklé, hnedočervenej farby. Plody sú horké.

 
DOZRIEVANIE: v októbri toho istého roku (menšie žalude) a niekedy aj po 18 mesiacoch od opelenia (väčšie žalude).

 
VYUŽITIE: veľmi dekoratívna drevina vhodná do parkov a veľkých záhrad v mestských tepelných ostrovoch. V Stredomorí sa od 25. roku z dubu opakovane po 9-12 rokoch zbiera borka - korok, ktorý má mnohoraké využitie vďaka jeho jedinečným vlastnostiam (pružnosť, stlačitelnosť, vodeodolnosť, tepelná, zvuková a elektrická izolácia), najčastejšie na výrobu zátok, ako izolačný materiál a podlahová krytina. Plody sú jedlé ako múka po odstránení horkosti premývaním po vysušení a rozomletí či použiteľné ako náhrada kávy po opražení.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Znesie širokú škálu pôdu, ale uprednostňuje piesočnaté, ľahšie pôdy. Vhodný do voľnej pôdy do najteplejších polôh miest a do prenosných veľkých kvetináčov.

 
ODOLNOSŤ: mrazuvzdorný len asi do -10 °C, po zakorenení silne suchuvzdorný , ale znesie aj množstvo zrážok (aj 2400 mm ročne na SZ Portugalska), dobre znáša zasolenie pôdy posypovou soľou.

Slabšie rastúci podpník, vhodný do menších záhrad a kvalitných humóznych pôd. Urýchľuje nástup stromov do rodivosti a priaznivo ovplyvňuje kvalitu a veľkosť plodov. Koreňový systém je plytký, vhodnejší pre úrodnejšie pôdy s dostatkom vlahy. Vo veterných polohách vyžaduje celoživotnú oporu.

PÔVOD: neznámy
RAST: stredne silný. Habitus je vzpriamený, široký. Listy sú tmavozelené, na spodnej strane strieborno-plstnaté. Vyžaduje výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne veľkými, jemne ružovými kvetmi v máji až júni. Na zabezpečenie vysokej úrody je vhodné vysadiť pri nej ďalšiu/e odrodu/y dule, napríklad tieto: Konstantinopolská, Muškatnaja, Vranja, Bereczki bőtermő.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: veľké až veľmi veľké, hruškovitého tvaru, ale menšie ako u Portugalskej, citrónovožlté, plstnaté. Dužina je tvrdšia, pevná, krémovo žltá, šťavnatá, voňavá. Chuť je výrazná, aromatická. Plody obsahujú vysoký obsah pektínu, vitamínu C a ďalších zdraviu prospešných látok.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v priebehu októbra na zber, od novembra na konzum. Pri dobrom skladovaní vydrží aj do začiatku ďalšieho kalendárneho roka.
VYUŽITIE: plody sú v surovom stave ťažšie stráviteľné, trpkasté, vynikajúce sú na tepelné spracovanie: výroba džemov, pyré, dulového ""syra"" alebo na muštovanie, sušenie, výrobu destilátu či likérov. Treba ju skladovať na chladnom a dobre vetranom mieste. Plody odpudzujú mole.
STANOVIŠTE: najlepšie chránené slnečné. Pôda vlhká, dobre odvodnená, hlinitá, hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuvzdorná, voči chorobám dobre odolná odroda, vhodná pre ekologické pestovanie.

"Stredne silný rast. Habitus je vzpriamený, široký. Kvitne veľkými, jemne ružovými kvetmi (v máji až júni). Listy sú tmavozelené, na spodnej strane strieborno-plstnaté. Plodnosť skorá. Veľký až veľmi veľký plod jablkového tvaru a žltej farby. Dužina je tvrdšia, pevná, krémovo žltá, šťavnatá. voňavá. Chuť výrazná, aromatická. Plody obsahujú vysoký obsah pektínu, vitamínu C a ďalších zdraviu prospešných látok. V surovom stave sú ťažšie stráviteľné, trpkasté; odporúča sa tepelné spracovanie: výroba džemov, pyré, kompótov, ďalej sušenie, muštovanie. Plody odpudzujú mole.
Skladovanie na chladnom a vetranom mieste približne do apríla. Zber od polovice októbra, postupné dozrievanie (november), skladovateľnosť do jari. Chránené slnečné stanovište, teplejšie polohy. Pôda vlhká, hlinitá - hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami. Výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez (koncom zimy). Mrazuvzdorná, odolná odroda, vhodná pre ekologické pestovanie. Samoopelivá."

PÔVOD: zrejme Turecko.

 
RAST: stredne silný a vzpriamený, výška stromu je 3,5 - 4,5 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Champion, Bereczki bőtermő a Leskovačka. Je dobre nektárodajná pre včely.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (250 g), s tvarom splošteného jablka sýtožltej farby, aromatické, zrelý plod je len málo plstnatý. Dužina je stredne pevná, svetložltá, s intenzívnou vôňou typickou pre dule.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, začiatkom októbra, vydrží do polovice decembra.

 
VYUŽITIE: použitie univerzálne, je vhodná na prípravu dezertov, džemu, dulového syra, šťavy, kandizovaného ovocia a pod.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, výživná, dobre priepustná pôda.

 
ODOLNOSŤ: menej náchylná na bakteriálnu spálu ako ostatné staršie odrody, dobre mrazuodolná.

PÔVOD: Maďarsko, zrejme k. 19. stor., na trhu od r. 1995.

RAST: stredne silný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne stredne skoro, čiastočne samoopelivá. Vhodné opeľovače napr.: Konstantinopolská, Champion, Angerská, Mezőtúri.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priem. 300-500 g) so široko hruškovitým, v strede najširším tvarom, zlatožltej farby. Dužina je žltobiela, stredne šťavnatá, veľmi aromatická a chutná, okolo jadrovníka mierne zrnitá.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom septembra až v októbri. Uskladnená vydrží do januára.

VYUŽITIE: aj na priamy konzum a výborná na dulový syr, marmeládu, výživy, kompóty, mušt, víno, destiláty, likéry.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, pôda dobre priepustná, ale nemá rada suché, vápenité pôdy. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí Slovenska.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná.

PÔVOD: Vranja, Srbsko, v roku 1898 ju vyšľachtil Nenadovič.

 
RAST: kríkový, silný, vzpriamený, stredne rozvetvený. Má veľmi dlhú vegetačnú dobu, raší relatívne skoro a listy jej opadávajú ako jednej z posledných odrôd.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: pravidelná a veľmi vysoká.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (250 - 300 g, niektoré až 1 kg). Tvar je dosť nepravidelný - od guľatého po hruškovitý s pevnou, sýtožltou, silno oplstenou šupkou, ktorá ale počas dozrievania mizne. Dužina je svetložltá, okolo jadrovníka sa vyskytujú drobné kamienkovité bunky. Chuť je sladkokyslá, aromatická, jemná. Jej silná aróma a kyslosť rýchlo degradujú.

 
DOZRIEVANIE: skoré, postupne od začiatku septembra až po neskoršie termíny počas októbra.

 
VYUŽITIE: vhodná na výrobu dulového muštu a ostatných dulových výrobkov (dulový syr, marmeláda, výživa, likér, pálenka atď.). Dobre znáša prepravu a je relatívne dobre skladovateľná.

 
STANOVIŠTE: chránené slnečné stanovište, teplejšie polohy. Pôda vlhká, ale dobre odvodnená, hlinitá, hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami.

 
ODOLNOSŤ: v dreve aj pukoch mrazuodolná, ale menej ako Muškatnaja. Je mierne náchylná na múčnatku a náchylnejšia na napadnutie bakteriálnou spálou.

PÔVOD: neznámy, veľmi stará odroda spomenutá už v roku 1611 v katalógu jednej anglickej škôlky.

 
RAST: pomaly rastúci listnatý ker alebo polostrom, dorastajúci do 3 - 5 m, rastie slabšie ako iné odrody. Habitus má vzpriamený, široký. Kvitne ružovo-bielo, v máji. Listy sú tmavozelené, na spodnej strane strieborno-plstnaté. Potrebuje výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne bledoružovo, koncom jari. Kvety sú jedlé a chutné. Samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: skorá a veľmi vysoká.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (až 300 - 500 g) plody hruškovitého tvaru a žltej až žltooranžovej farby, slabšie ochlpený. Chuť výrazne aromatická, trpkastá, vynikne po tepelnom spracovaní, kedy sa trpkosť úplne stratí. Má vysoký obsah pektínu, vitamínu C a ďalších zdraviu prospešných látok. Jedna z najchutnejších odrôd s jemnou štruktúrou dužiny, vysokou šťavnatosťou a jemnou chuťou.

 
DOZRIEVANIE: konzumne dozrieva v decembri a pri skladovaní na chladnom a dobre vetranom mieste vydrží až do apríla.

 
VYUŽITIE: vhodná na tepelné spracovanie, výrobu marmelád, pyré, dulového ""syra"", čatní, džúsu, likéru, vína, pálenky, sušenie. Plody odpudzujú mole.

 
STANOVIŠTE: chránené slnečné stanovište, teplejšie polohy. Pôda vlhká, ale dobre odvodnená, hlinitá, hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami.

 
ODOLNOSŤ: odolná drevina, mrazuvzdorná, odolnejšia aj voči bakteriálnej spále, vhodná aj pre ekologické pestovanie.

PÔVOD: západná časť Mediteránu – Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Maroko, Tunisko na výslnných skalnatých svahoch a suchých stráňach na výhradne vápencovom podloží, v pásme od morského pobrežia až do nadmorskej výšky okolo 1900 m n. m.

 
RAST: stredne rýchly, vytvára silne voňavé kríky alebo polokríky dorastajúce do výšky 10-30 cm a šírky 30 cm. Stonky sú drevnaté, bohato vetvené. Listy su protistojné, úzko elipsovité až kopijovité, dlhé 3–9 mm, široké 0,5-3 mm, na okraji zreteľne podvinuté.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá ale aj cudzoopelivá podľa podmienok rastu, kvety sú obojpohlavné alebo funkčne samičie, súmerné, biele až svetloružové. Kvitne od mája do júla, niekedy až do augusta.

 
PLODNOSŤ: v prípade teplého, suchého počasia počas kvitnutia vysoká.

 
PLODY: sploštené vajcovité tvrdky dlhé 0,7–1 mm obsahujúce niekoľko semien.

 
DOZRIEVANIE: v auguste až septembri. Pri skladovaní v chlade a suchu vydržia asi tri roky.

 
VYUŽITIE: je jednou z historicky najznámejších liečiviek a korenín. V záhrade a sade môže naviac fungovať ako pôdopokryvné lákadlo opeľovačov aj včiel medonosných. (Kvitnúca) vňať obsahuje množstvo silice s účinnými zložkami (thymol, gáfor, cineol, karvakrol, borneol atď.). Používa sa ako čaj, sirup či tinktúra na tlmenie suchého kašľa aj na vykašliavanie, pri tráviacich problémoch, proti kŕčom, je silne antiseptická, močopudná, vhodná pri depresiách, migréne a problémoch s krvným obehom. Ako jedna z mála u nás vonku pestovateľných liečiviek má zahrievacie účinky (spolu s lipou a materinou dúškou, inak skôr exotika ako zázvor, kurkuma, klinček, škorica) a zároveň pomáha znížiť horúčku. Zvonka sa používa na nehojace sa rany. Používa sa aj v kozmetike, najmä éterický olej z nej, pri výrobe zubnej pasty a ústnych vôd. V kuchyni ako výborné korenie samostatne alebo súčasť koreniacich zmesí, napr. provensálskeho korenia či bouquet garni.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené, ľahká vápnitá živná pôda. Nemá rada ílovité, ťažké pôdy, kde môže trpieť plesňou sivou (Botrytis cinerea), koreňomorkou (Rhizoctonia) či alternáriou kapustovou (Alternaria brassicicola).

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -23 °C až -29 °C a po zakorenení dobre suchuvzdorná, málo náchylná na choroby pri zabezpečení dostatočného odvodnenia pôdy.

PÔVOD: Severná Amerika, najmä v centrálnej časti kontinentu, od východného Texasu na západe po Ohio na východe v prérii, v svetlých lesoch a krovinách, na skalnatých stanovištiach, často v okolí vodných tokov, najmä v nížinách a pahorkatinách.

 
RAST: stredne rýchly. Je to vytrvalá bylina, vysoká 50–120 cm, s priamou, obvykle chlpatou, hnedozelenou stonkou. Bazálne listy sú stopkaté, vajcovité až úzko kopijovité, dlhé 5–30 cm a široké 5–12 cm, na okraji pílkovité či zubaté, niekedy aj celookrajové, na bázi klinovité až srdcovité, na vrchole špicaté, s 3–5 žilkami; stonkové listy sú striedavé, menšie, s krátkou stopkou řapíkaté, na bázi v tvare klinu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je jednodomá, opeľovaná hmyzom, samoopelivá, kvety sú obojpohlavné. Kvitne od júla do septembra. Kvety tvoria jazykovité a rúrkovité kvety: jazykovité kvety sú ružové až purpurové, dlhé 3–8 cm, na vrchole s 2 zubami, rúrkovité kvety sú dlhé 4,5–5,7 mm, sú zelenkasté až ružovkasté alebo purpurové a rozkvitajú postupne.

 
PLODNOSŤ: v prípade dostatočného opelenia počas kvitnutia vysoká.

 
PLODY: štvorhranné nažky obsahujúce 1 semeno.

 
DOZRIEVANIE: v septembri a októbri.

 
VYUŽITIE: táto veľmi okrasná bylinka je vhodná do záhrad a parkov, najmä v teplých a suchších oblastiach. Je veľmi lákavá pre motýle. Využívali ju už indiáni a používa sa aj dnes najmä pre svoje liečivé účinky a to jej koreň ako aj (kvitnúca) vňať. V podobe čaju a najmä tiktúry podporuje imunitný systém tela. Vnútorne sa používa pri nádche, kašli, horúčke, bronchitíde, infekcii močových ciest, ústnej dutiny a hrdla aj ako afrodiziakum a prostriedok na zlepšenie trávenia. Zvonku sa používa na ošetrenie rán, popálenín, kde sa prejavujú aj jej antiseptické a antibakteriálne účinky.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, preferuje hlbokú hlinitú či hlinitopiesčitú pôdu bohatú na humus, radšej ľahkú. Nedarí sa jej v ťažkej ílovitej pôde.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -34 °C až -40 °C v ľahšej pôde. Po dobrom zakorenení toleruje sucho. Veľmi ju obľubujú slizniaky, ktoré ju dokážu na jar zdecimovať.

PÔVOD: Kanada, Central Experiment Farm v Ottawe, 1949, kríženec medzi americkým egrešom Ribes hirtellum a európskym Ribes uva-crispa.

 
RAST: stredne silný, ker má vzpriamený až rozložitý tvar, výhony sú takmer bez tŕňov, len mladé rastlinky v juvenilnom štádiu sú mierne tŕnité.

 
OPEĽOVACIE POMERY: nevyžaduje opeľovača, samoopelivý, kvitne neskoro.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

 
PLODY: stredne veľké, eliptické, tmavočervené. Šupka je hladká, bez chĺpkov. Chuť je aromatická, sladko kyslastá.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, začiatkom júla.

 
VYUŽITIE: odroda vhodná na priamy konzum, zaváranie či výrobu džemov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, dostatočne vlhké.

 
ODOLNOSŤ: rezistentný voči americkej múčnatke egreša, vysoko mrazuvzdorný. Kvitne neskoro, preto je vhodný do oblastí s častým výskytom jarných mrazov. Plody sú dobre odolné voči praskaniu, preto je veľmi vhodný do oblastí s vyššími zrážkami v čase dozrievania.

PÔVOD: Fínsko, vyšľachtený začiatkom 20. storočia na Hinnonmäki pokusnej stanici v Lepaa, jeho alternatívne názvy sú Hinnonmäen Punainen alebo Lepaan Punainen.

 
RAST: stredne bujný, vytvára menšie, dobre rozvetvené vzpriamené až polovzpriamené kry so stredne tŕnitými výhonmi a úzkymi listami. Odporúčame vysadiť na vzdialenosť 1,2 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý.

 
PLODNOSŤ: skorá a veľmi vysoká, pravidelná, spoľahlivá.

 
PLODY: malé až stredne veľké, krásne bordové, guľaté až elipsovité, s málo chlpatou, kyslejšou šupkou a stredne dlhou stopkou. Dužina je pri plnom vyzretí príjemne aromatická a sladkokyslá, veľmi chutná. Plody nepraskajú.

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, približne od začiatku júla.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na zaváranie, výrobu želé či džemov.

 
STANOVIŠTE: pred vetrom chránené, slnečné stanovište až polotieň, a humózne, priepustné, ale dostatočne vlhké pôdy bohaté na živiny. Nenáročná odroda vhodná do všetkých polôh. V zatrávnení rastlina stráda, potrebuje zálievku počas suchej letnej periódy a vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, odolná voči hrdzi vejmutovkovej (Cronartium ribicola), málo náchylná na americkú múčnatku egreša (Sphaerotheca mors uvae) a čiastočne odolná voči antraknóze.