Zoradiť podľa:
76 produktov
76 produktov
PÔVOD: Taliansko, kríženec odrôd Gialla di Firenze a Fertilia Morettini, vyšľachtil Alessandro Morettini.
RAST: stredne bujný až bujný, habitus polovzpriamený až rozložitý. Veľmi dobre rastie a dobre sa tvaruje .
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro, stredne dlho až dlho.
PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké guľovitého tvaru, súmerné. Šupka je tenká až stredne hrubá, slabo až stredne silne prilieha k dužine, je mierne až husto plstnatá, žltozelená, z väčšej časti prekrytá karmínovočerveným, rozmytým líčkom; dužina je žltá až oranžovo žltá, mäkká až stredne pevná, nevláknitá, aromatická, sladko kyselkavá , v plnej zrelosti dobre oddeliteľná od stredne veľkej kôstky. Náchylnosť na praskanie kôstky je nízka. Plody sú dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie počas dažďov.
DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva okolo 25. júla, 15 dní pred odrodou Redhaven. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom alebo len veľmi slabo.
VYUŽITIE: vhodná najmä na priamy konzum, ale aj na zaváranie.
STANOVIŠTE: stredne náročná na stanovište, vyžaduje slnečné miesto a výživné pôdy, vhodná je i do okrajových pestovateľských oblastí.
ODOLNOSŤ: v dreve i v kvetných pukoch vysoko odolná voči mrazu a stredne odolná voči kučeravosti, tolerantná voči šarke.
PÔVOD: Holandsko, hybrid neznámych druhov, zrejme Agastache rugosa x Agastache foeniculum, vyšľachtil Coen Jansen.
RAST: vzpriamený. Trvalka s prezimujúcim koreňom dorastajúca do výšky 70-90 cm a šírky 50-70 cm.
OPEĽOVACIE POMERY: sterilná, ale láka množstvo menších opeľovačov. Kvitne veľmi dlho, od júna do septembra svetlofialovými hluchavkovitými kvetmi usporiadanými do klasov.
PLODNOSŤ: netvorí plody.
PLODY: netvorí plody.
DOZRIEVANIE: netvorí plody.
VYUŽITIE: veľmi okrasná, liečivá aj jedlá bylinka, nektárodajná a veľmi atraktívna pre rôznych opeľovačov, vrátane včiel, čmeliakov a motýľov. Kulinárne využitie: kvety a listy s vôňou na pomedzí anízu, sladkého drievka a mäty sa používajú ako jedlá dekorácia dezertov, do šalátov, limonád, alkoholických miešaných nápojov. Ale aj na ochutenie kompótov, omáčok, dresingov, bieleho mäsa, rýb, zeleniny apod. Liečivé využitie: čaj, teda zápar z listov pôsobí protizápalovo, antibakteriálne a protivírusovo. Stimuluje imunitný systém a používa sa proti prechladnutiu, horúčke, slabému srdcu. Uľahčuje trávenie, pôsobí proti kŕčom a ukľudňuje. Obklad z listov a stoniek sa používa na hojenie popálenín.
STANOVIŠTE: slnečné, s dobre odvodnenou pôdou. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -23 °C. Náchylnejšia na poškodenie neskorými jarnými mrazmi a slizniakmi pri rašení, inak len niekedy trpí múčnatkou či hrdzou.
PÔVOD: USA, Ohio, vyšľachtil ju Karle A. Lucal a na trh uviedla škôlka Good & Reese Nursery, v roku 1942 bola patentovaná. V r. 1950 získala ocenenie Award of Merit od britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti (RHS), v r. 1993 ocenenie Award of Garden Merit a opätovne v roku 2010.
RAST: stredne bujný, vzpriamený, je to čiastočne opadavý krík dorastajúci do výšky 2-2,5 m a šírky 2-2,5 m. Má dlhé, stredne zelené listy s plstnatým rubom.
OPEĽOVACIE POMERY: zrejme samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne bohato od júla do septembra 20-25 cm dlhými súkvetiami purpurovočervených kvetov so sladkou vôňou, bohatých na nektár.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná, na rozdiel od niektorých iných kultivarov nie je sterilná.
PLODY: hnedé tobolky dlhé 5-10 mm, s množstvom veľmi drobných, krídlatých semienok.
DOZRIEVANIE: v septembri až novembri.
VYUŽITIE: celý krík je veľmi dekoratívny záplavou kvetou počas dlhého obdobia kvitnutia, takže je vhodný ako okrasný do menších aj väčších záhrad, na terasy, do parkov. Ako nektárodajná rastlina láka veľké množstvo opeľovačov. Súkvetia sa dajú použiť aj na rez do vázy.
STANOVIŠTE: slnečné, prípadne slabý polotieň. Preferuje dobre odvodnené pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: mrazuodolná vo vyzretom dreve do asi -20 °C, v kvete uniká mrazom, v chladnejších oblastiach ju odporúčame na zimu chrániť napr. lístím apod. Po zakorenení je dobre suchuvzdorná. Nezvykne trpieť chorobami, málokedy voškami a roztočmi. Prevenciou voči hubovým chorobám je zabezpečenie dobrej drenáže pôdy a dostatočné prúdenie vzduchu okolo rastliny.
PÔVOD: Grécko, Atény, Aténsky vinársky inštitút, Oddelenie ampelológie, vyšľachtil v r. 1979 Vassilos Michos ako kríženca odrôd Alphonse Lavalee x Black Monukka.
RAST: bujný.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.
PLODNOSŤ: veľmi vysoká, až 25-30 t/ha, vyžaduje prebierku.
PLODY: strapce sú veľmi veľké (až 30 cm dlhé, 600-900 g), husté. Bobule sú veľké (4-5 g, 25 mm x 19 mm), oválne alebo podlhovasté. Šupka je fialová, mierne hrubšia, ale bez trpkej chuti. Dužina je hustá, chrumkavá, s nepatrnými pozostatkami semien, teda v II. tirede bezsemennosti. Chuť je príjemná, neutrálna, prípadne s príchuťou čerešní. Obsah cukru v čase dozrievania 16-18 °Brix, kyslosť <5 %.
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 1. polovici augusta.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie na hrozienka, ale aj na výrobu muštu, džemov či zaváranie. Plody sú dobre skladovateľné a prepravovateľné.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Optimálne miesta pre dopestovanie kvalitného hrozna sú západné, juhozápadné svahy s celodenným slnkom a hlboké výživné pôdy. Vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolný v dreve a pukoch - zrejme do -21 °C. Voči hubovým chorobám odolný podobne ako odolnejšie odrody Vitis vinifera (napr. Chardonnay), konkrétne viac odolný voči botrytíde - plesni sivej (Botrytis cinerea), menej odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola).
PÔVOD: Nemecko, Julius Kühn-Institut, Institut für Rebenzüchtung Geilweilerhof, vyšľachtil v r. 1964 Gerhard Alleweldt ako medzidruhového kríženca Vitis vinifera x Vitis labrusca, konkrétne odrôd Bacchus Weiss x Villard Blanc. Zaregistrovaná a právne chránená je od roku 1992.
RAST: stredne bujný, vzpriamený. Raší stredne skoro. Výhony dobre vyzrievajú.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný. Kvitne tesne pred odrodou Müller-Thurgau, kvety sú dobre odolné voči spŕchaniu.
PLODNOSŤ: skorá (do 2-3 rokov po výsadbe), stredne vysoká až vysoká (priemerne 6,2 kg na výhon, teda okolo 12 t/ha), veľmi podobná odrode Müller-Thurgau, približne o 19 % vyšší oproti Rizlingu rýnskemu.
PLODY: strapce stredne veľké (priemerne 104 g), valcovito kužeľovité, kompaktné. Bobule stredne veľké až veľké (3 g), guľovité až mierne valcovité. Šupka je veľmi tenká, zelenožltá, zo slnečnej strany jantárovohnedá. Dužina je stredne šťavnatá a obsahuje semená. Chuť je sladká, muškátová, veľmi príjemná. Cukornatosť je priemerne 70 °Oechsle.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, od začiatku či polovice septembra. Plody pri nadmerných zrážkach počas dozrievania môžu praskať.
VYUŽITIE: univerzálna odroda vhodná na priamy konzum ako stolová odroda, ale aj na výrobu silného, muškátového vína plnej chuti s osviežujúcou kyselinkou.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, uprednostňuje suchšie lokality s dobre priepustnou pôdou. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy. Je vyššie odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (7-8 bodov na 9-bodovej škále), má alelu rezistencie Rpv3.1. Je stredne odolný voči botrytíde - plesni sivej (Botrytis cinerea). Rozporuplné sú informácie o odolnosti voči múčnatke viniča (Erysiphe necator) (od 2-3 až po 8-9 bodov na 9-bodovej škále), ale našli sa v ňom alely rezistencie Ren3 a Ren9 proti tejto chorobe.
PÔVOD: USA, Arkansas Agricultural Experiment Station, University of Arkansas, vyšľachtili ju John Reuben Clark a James Norman Moore ako medzidruhového kríženca Vitis vinifera a Vitis labrusca, konkrétne odrôd Arkansas 1258 x Arkansas 1672 - v r. 1981 prebehlo kríženie, v r. 1984 selekcia.
RAST: stredne bujný, poliehavý. Listy sú veľké, tmavozelené, málo až stredne vykrajované. Výhony veľmi dobre vyzrievajú.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.
PLODNOSŤ: vysoká (25-29 t/ha v plnej plodnosti).
PLODY: strapce sú stredne veľké (priemerne 150-250 g), kónické, niekedy krídlaté. Bobule sú veľké (priemerne 4,5-5,5 g), oválne. Šupka je červenomodrá, v plnej zrelosti modrá, stredne hrubá, k dužine priľnavá. Dužina je stredne tuhá. Chuť je sladká, jemne muškátová, veľmi dobrá. Cukornatosť je 19,8 %. Spadá do kategórie bezsemennosti III-IV, ide o stenospermokarpický typ bezsemennosti, bobule obsahujú malé, mäkké rudimenty, ktoré nie sú patrné počas jedenia.
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, na prelome augusta a septembra (5 dní po Venus). Pri daždi počas dozrievania nepraskajú.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, prípadne na výrobu hrozienok, vína, kompótov, sirupov či džemov.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, dostatočne vlhká, úrodná, ale priepustná pôda. Je vhodný do teplých až stredne teplých či chránených vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: je v rámci medzidruhových krížencov stredne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy do asi -23 °C (mrazuodolnejší než Einset Seedless, Vanessa Seedless, Venus či Saturn, ale menej než Mars či Reliance). Je stredne odolný voči čiernej hnilobe viniča (Guignardia bidwellii), antraknóze (Elsinoe ampelina) a múčnatke (Uncinula necator), ale je náchylný na perenospóru (Plasmopara viticola).
PÔVOD: Holandsko, Rotterdam, Arborétum Trompenberg, vyšľachtená ako medzidruhový kríženec Agastache rugosa a Agastache foeniculum, vyšľachtil a vybral ju Gert Fortgens. V r. 2004 získala ocenenie Great Plant Picks a získala aj ocenenie Royal Horticultural Society Award of Garden Merit.
RAST: bujný, trvalka s prezimujúcim koreňom, dorastá do výšky 70 cm a šírky 50 cm.
OPEĽOVACIE POMERY: ako kríženec je sterilná, ale veľmi navštevovaná opeľovačmi. Kvitne veľmi dlho, v júni až októbri veľkým množstvom svetlomodrofialových kvetov.
PLODNOSŤ: netvorí plody.
PLODY: netvorí plody.
DOZRIEVANIE: netvorí plody.
VYUŽITIE: veľmi okrasná, liečivá aj jedlá bylinka, nektárodajná a veľmi atraktívna pre rôznych opeľovačov, vrátane včiel, čmeliakov a motýľov. Kulinárne využitie: kvety a listy s vôňou na pomedzí anízu, sladkého drievka a mäty sa používajú ako jedlá dekorácia dezertov, do šalátov, limonád, alkoholických miešaných nápojov. Ale aj na ochutenie kompótov, omáčok, dresingov, bieleho mäsa, rýb, zeleniny apod. Liečivé využitie: čaj, teda zápar z listov pôsobí protizápalovo, antibakteriálne a protivírusovo. Stimuluje imunitný systém a používa sa proti prechladnutiu, horúčke, slabému srdcu. Uľahčuje trávenie, pôsobí proti kŕčom a ukľudňuje. Obklad z listov a stoniek sa používa na hojenie popálenín.
STANOVIŠTE: slnečné, s dobre odvodnenou pôdou. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -23 °C. Náchylnejšia na poškodenie neskorými jarnými mrazmi a slizniakmi pri rašení, inak len niekedy trpí múčnatkou či hrdzou.
PÔVOD: Slovensko, vyšľachtil v Stupave Gustav Čejka v roku 1995 ako kríženec odrôd Redhaven a Cresthaven.
RAST: stredne bujný, habitus rozložitý.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro, stredne dlho.
PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, súmerné. Šupka je stredne hrubá, stredne husto plstnatá, stredne silno až silno priľnavá k dužine. Základná farba je zelenožltá, na oslnenej strane prekrytá tmavočerveným rozmytým líčkom. Dužina je svetložltá, okolo kôstky slabo načervenalá, stredne tuhá až tuhá, nevláknitá, kyslosladkej až sladkej, pomerne aromatickej, veľmi dobrej chuti. Kôstka je elipsovitá, stredne veľká až veľká a od dužiny je dobre odlučiteľná. Náchylnosť na praskanie kôstky je veľmi nízka až nízka. Plody sú veľmi dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie počas dažďa.
DOZRIEVANIE: stredne skoro až neskoro, v 1. až 2. polovici augusta, 8 dní po odrode Redhaven. Plody predčasne pred zberom neopadávajú alebo len veľmi málo.
VYUŽITIE: na priamy konzum, zaváranie aj ďalšie spracovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou vo všetkých pestovateľských oblastiach vhodných pre broskyne. Je to nenáročná a veľmi plastická odroda.
ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná.
PÔVOD: ČR, kríženec odrôd Halehaven a Cresthaven
RAST: slabý až stredne bujný, habitus rozložitý. Je menej náročná na udržiavaci rez, dobre sa tvaruje.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne neskoro a dlho
PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pravidelná
PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, nesúmerné. Šupka je stredne hrubá až hrubá, stredne silno priľnavá k dužine, stredne husto až husto plstnatá. Základná farba je žltá, spolovice prekrytá rozmytým tmavočerveným líčkom s bodkovanými okrajmi. Dužina je žltá, stredne tuhá, nevláknitá, veľmi dobrá, s vyrovnaným pomerom cukrov a kyselín. Kôstka je stredne veľká až veľká, elipsovitá, veľmi dobre odlučiteľná od dužiny. Plody sú veľmi dobre veľkostne vyrovnané, veľmi málo náchylné na praskanie kôstky či plodov pri daždi.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 1. polovici augusta, 3 dni po odrode Redhaven. Plody sú veľmi málo náchylné na predčasný opad pred zberom.
VYUŽITIE: priamy konzum, konzervovanie aj ďalšie spracovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s dobre priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou v teplých a stredne teplých oblastiach, vo vyšších len na chránených miestach.
ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná.
PÔVOD: Japonsko, Pyrus pyrifolia, 1927, kríženec odrôd Amanogawa x Imamuraaki, podľa novšieho výskumu je druhým rodičom zrejme Chojuro
RAST: slabý až stredne bujný, koruna je veľmi vzpriamená. Dosahuje výšku približne 3-4,5 m.
OPEĽOVACIE POMERY: silne cudzoopelivá odroda, má takmer sterilný peľ. Dobre ju opeľujú odrody ázijských hrušiek Seuri, Ya Li, Tsu Li, Oympic, Korean Giant, Chojuro, Shinseiki, Shinsui, Yongi, Kikusui, Nijiiseiki, Kosui, Shinko, Hwa Hong alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná či Trévouxská). Nie úplne vhodné na opelenie sú odrody Imamuraaki, Okusanian (zmenšujú plody a počet semien v nich). Kvitne skoro, na začiatku apríla.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, potrebuje prebierku.
PLODY: zvyknú byť veľmi veľké (vo svojej domovine priem. 450-500 g, niekedy až 1 kg, u nás skôr okolo 200 g), guľovité. Povrch plodu je zlatavý až hrdzavohnedý, pokrytý výraznými lenticelami. Dužina je krémovobiela, krehká, šťavnatá, veľmi sladkej, málo kyslej chuti bez príchuti.
DOZRIEVANIE: Dozrievajú na zber koncom augusta až koncom prvej dekády septembra. Konzumne dozrievajú od septembra a vydrží do novembra, pri veľmi dobrých skladovacích podmienkach až do februára.
VYUŽITIE: Sú vhodné na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty, šaláty či koláče.
STANOVIŠTE: slnečné, všetky polohy vhodné pre pestovanie hrušiek s dostatkom vlahy.
ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorná v dreve do -29 °C. Rezistentná voči alternárii premenlivej (Alternaria alternata), náchylná na ázijskú chrastavitosť (Venturia nashicola) a hrdzu (Gymnosporangium asiaticum), stredne citlivá na bakteriálnu spálu (Erwinia amylovara).
PÔVOD: Japonsko, výskumný ústav v Okitsu, Pyrus pyrifolia, kríženec odrôd Ishiiwase a Yakumo z r. 1955
RAST: stredne bujný, habitus je rozložitý, plodí v zhlukoch a krátkom dreve. Koruna je zahustená stredne hrubými letorastmi, konáre obrastajú nepravidelne. Koruna sa ľahko tvaruje.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne ako jedna z posledných ázijských hrušiek, zlý opeľovač. Opeľujú ju iné odrody ázijských hrušiek Nijisseiki, Chojuro a Shinseiki alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná či Trévouxská).
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, s prebierkou pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 170 g), guľovitého, súmerného tvaru. Šupka je stredne hrubá, drsná, suchá, hrdzavá, žltá až oranžová v plnej zrelosti. Dužina je krémovobiela, sladká, aromatická, svieža, stredne šťavnatá, hrubej a tuhej konzistencie, ale jemnejšej než Chojuro a Hosui. Po rozkrojení nehnedne. Tendencia k praskaniu plodov je stredná.
DOZRIEVANIE: Na zber dozrieva od polovice septembra alebo až v októbri, konzumne koncom októbra, uskladniť sa dá do konca januára.
VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty, šaláty či koláče.
STANOVIŠTE: slnečné, pôda vlhkejšia, dobre znáša aj ílovitú, vyhovujú jej všetky pestovateľské polohy vhodné pre hrušky s dostatkom vlahy.
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolná a odolná proti európskej chrastavitosti (Venturia pyrina).
PÔVOD: neznámy, tzv. čínska biela hruška, zrejme Pyrus pyrifolia.
RAST: slabší, skoro vstupuje do plodnosti.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne v prvej polovici apríla. Vhodné opeľovače: opeľujú ju iné odrody ázijských hrušiek alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná a Trévouxská).
PLODNOSŤ: skorá, vysoká. Vyžaduje prebierku plodov, lebo má sklon k preplodzovaniu.
PLODY: stredne veľké (priem. 155 g), guľovité až sploštené. Šupka plodu je hladká bez hrdze a výrazných lenticiel, jej základná farba je zelená, v plnej zrelosti žltá až krémová. Dužina je tuhšia, biela až krémovobiela, po rozkrojení hnedne. Je stredne sladká s vyváženým pomerom cukrov a kyselín.
DOZRIEVANIE: Dozrieva na zber stredne skoro, od polovice do konca septembra. Konzumne dozrieva koncom septembra, skladovateľná je do decembra.
VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty, šaláty či koláče.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé v rámci teplých a stredne teplých polôh s dostatočnou vlahou (v domovine 400 - 1200 mm ročne).
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná.
PÔVOD: Nemecko, Ronsdorf, vyšľachtil Georg Arends ako komplexného medzidruhového kríženca ktorý má medzi rodičmi druhy Astilbe chinensis, A. japonica, A. thunbergii, a A. astilboides, uviedol ho na trh v r. 1933.
RAST: vzpriamený, kompaktný. Je to trvalka dorastajúca do výšky približne 40-60 cm, tvorí drevnatejúce podzemky, pomocou ktorých sa pomaly rozrastá a vytára husté trsy. Pri rašení ma purpurové, neskôr tmavozelené, lesklé zložené listy, ktoré na jeseň zožltnú.
OPEĽOVACIE POMERY: prevažne hmyzom opelivé, najmä včelami a motýľmi. Kultivar Fanal kvitne hustými, vzpriamenými súkvetiami žiarivočervenej farby, ktoré lákajú opeľovače.
PLODNOSŤ: pravdepodobne sterilná, množí sa vegetatívne oddeľkami podzemkov.
VYUŽITIE: veľmi okrasná trvalka atraktívna pre opeľovače vhodná do tieňa či polotieňa pod stromy, používa sa aj na okraje záhonov, do záhradných skupín aj kvetinových záhonov. Je výborná na rez do vázy.
STANOVIŠTE: polotieň až tieň, humózne, vlhkejšie, dobre priepustné pôdy s kyslou až neutrálnou reakciou. Nevhodná je suchá a priamemu slnku veľmi vystavená pôda, ktorá vedie k stresu rastlín. Je vhodná aj do oblastí s chladnejším a vlhkejším podnebím.
ODOLNOSŤ: veľmi odolná voči mrazom, znesie teploty až do –30 °C. Dobre odolná voči bežným chorobám a škodcom.
PÔVOD: Nemecko, Ronsdorf, vyšľachtil Georg Arends ako odrodu Astilbe japonica v roku 1929. Získala ocenenie Award of Garden Merit od britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti.
RAST: v rámci astílb je nižšieho vzrastu - dorastá do výšky len 30-60 cm a šírky 30-40 cm. Má veľmi pekné, tmavozelené, zložené listy, ktoré sú dekoratívne aj po odkvitnutí.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne skoro, v prvej polovici júla, stredne hustými súkvetiami purpurovočervených či lososovo-karmínových kvetov.
PLODNOSŤ: je síce schopná produkovať semená, avšak tieto sú zvyčajne sterilné alebo majú nízku klíčivosť. Pre rozmnožovanie sa preto najčastejšie používa delenie trsov na jar alebo na jeseň.
PLODY: drobné tobolky, ktoré obsahujú veľmi malé semená s nízkou klíčivosťou.
DOZRIEVANIE: koncom leta.
VYUŽITIE: je to obľúbená okrasná rastlina vhodná do polotieňa až tieňa. Využíva sa v záhradách, pri jazierkach, v trvalkových záhonoch a tiež ako rezaná kvetina. Je vhodná aj do mestských záhrad.
STANOVIŠTE: preferuje polotieň až tieň, vlhké, dobre priepustné pôdy s kyslou až neutrálnou reakciou. Je vhodná na výsadbu pri jazierkach, pod vysokými stromami, kde poskytuje atraktívny kontrast s inými rastlinami.
ODOLNOSŤ: je mrazuvzdorná do -23°C. Je odolná voči suchu a znečisteniu ovzdušia.
PÔVOD: Španielsko, pohorie Sierra Morena, odkiaľ bola prevezená do Ostheimu v Nemecku na začiatku 18. stor.
RAST: bujný, hustý, ale nevadí to plodom ani plodnosti, tvorí úhľadné, guľovité až previsnuté koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: neskoro kvitnúca, cudzoopelivá.
PLODNOSŤ: stredne vysoká.
PLODY: stredne veľké, guľovité, od stopky k temenu mierne sploštené, lesklé, tmavočervené až hnedé. Dužina je riedka, rôsolovitá, tmavočervená, veľmi šťavnatá, farbiaca, s príjemne sladkokyselkavou chuťou s výraznou višňovou príchuťou.
DOZRIEVANIE: v polovici júla.
VYUŽITIE: na priamy konzum, pečenie, sušenie, výrobu kompótov, džemov, sirupov, destilátov či likérov.
STANOVIŠTE: nenáročná na teplo, vhodná aj do vyšších polôh, toleruje vlhkejšie pôdy, na suchých bývajú drobnejšie plody.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, odolná voči praskaniu plodov, stredne odolná voči monilióze, vrtivka čerešňová ju napáda.
PÔVOD: Nemecko, Dessau-Dallnau, našiel ju v r. 1930 učiteľ Ganzer na svojej záhrade ako náhodný semenáč a v r. 1934 ju Heimann uviedol na trh v Blankenburg/Harz. Po ňom má aj svoje alternatívne mená Heimanns Konservenweichsel či Heimanns 23.
RAST: stredne bujný, vzpriamený.
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6,3 g), v mladosti alebo po zmladení až veľmi veľké, guľovité. Šupka je tenká, pevná, lesklá, tmavočervená či hnedočervená, je to typ kyselka. Dužina je tmavočervená so svetlými žilkami, mäkká až stredne tuhá, (stredne) šťavnatá, šťava je tmavočervená, silne farbí. Chuť je kyslá až kyselkavá, dobre aromatická, dobrá, typicky višňová. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny. Po oddeľení stopky od plodu z neho nevyteká šťava.
DOZRIEVANIE: neskoré, v 6.-7. čerešňovom týždni, teda v 2. polovici júla, asi týždeň pred Morelou neskorou. Plody vydržia dlho na strome. Sú stredne vhodné na prepravu a skladovanie.
VYUŽITIE: najmä na výrobu kompótov a ďalšie spracovanie na džemy, sirupy a sušenie, menej vhodná na priamy konzum.
STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na stanovište, hoci najlepšie sa jej darí v teplejších polohách s hlinitou až hlinitopiesočnatou pôdou s dostatkom vlahy. Je vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorná v dreve, stredne až silne mrazuvzdorná v kvete. Je silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov a stredne odolná voči monilióze. Je náchylnejšia voči škvrnitosti listov čerešní a višní (Blumeriella jaapii) a voči bakteriálnej spále (Pseudomonas syringae pv. morsprunorum).
PÔVOD: neznámy, zrejme z Francúzska, je to veľmi stará odroda, minimálne 300 rokov stará. Synonymá: Raná královská amarelka, Amrhele, Hamrle, Špunky, Zvonky, Amarelle, Königliche Amarelle, Cerise de Montmorency, Royale, Amarelle Royale Hative, Coularde a Longue Queue, Sussex, Kentish, Virginian May.
RAST: v mladosti veľmi bujný, po vstupe do skorej plodnosti ustáva, kostrové konáre treba primerane (ani príliš veľa, ani príliš málo) zakrátiť, aby zmocneli a nevyhoľovali. Tvorí menšie, guľovité, redšie koruny. Dožíva sa vysokého veku.
OPEĽOVACIE POMERY: zrejme samoopelivá alebo čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Morela neskorá, Ostheimská, Španielska.
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká a pravidelná.
PLODY: stredne veľké až menšie (priemerne 3-4,5 g, niekedy až 5,5 g), guľovité až plocho guľovité. Šupka je krásne červená, priesvitná, s dozrievaním tmavne a stráca priesvitnosť. Dužina je mäkká, veľmi jemná, žltkastá, šťavnatá, s nefarbivou šťavou, je to amarelka. Chuť je kyselkavá, v plnej zrelosti príjemne sladkokyslá, pikantná, veľmi dobrá. Dužina sa dobre oddeľuje od kôstky.
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, v 2.-4. čerešňovom týždni, obvykle v 2. polovici júna. Plody na strome vydržia bez poškodenia asi 3-4 týždne.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a na sušenie, výrobu kompótov, destilátov či svetlejších džemov. Len ešte tvrdé plody dobre znášajú dopravu.
STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na pôdu, jej priepustnosť, teplota aj vlhkosť sa však prejavujú na kvalite aj veľkosti plodov, ba aj úrodnosti. V úrodných, dostatočne vlhkých pôdach sa jej najlepšie darí na višni, v suchých, kamenistých naopak na vtáčnici, na mahalebke sa jej darí vo všetkých pôdach, ktoré nie sú príliš mokré. Vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, náchylnejšia len na poškodenie dažďom počas kvitnutia, stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa) a dobre odolná voči praskaniu plodov a moníliovej hnilobe plodov (Monilinia fructigena).
RAST: stredne bujný až bujný, veľmi vzpriamený, kompaktný, tvorí len málo (3-4) bočných výhonov. Výhony dosahujú výšku 1,7-2 m, rastlina šírku 0,7-0,8 m. Výhony sú stredne otŕnené.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne v máji a júni.
PLODNOSŤ:
PLODY: veľmi veľké (priemer 2,8-2,9x 2,6-2,7 cm, priemerne 6 g), kužeľovité až guľaté, s veľmi pevnou šupkou a pevnou dužinou, žltooranžové. Chuť je sladká (priemerne 8,1 °Brix). Veľmi ľahko sa zbierajú.
DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda začiatkom júna na minuloročných výhonoch a 2. úroda od polovice augusta do októbra na letorastoch.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj všestranné spracovanie a mrazenie.
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Je stredne odolná voči fytoftóre, odolnejšia voči odumieraniu výhonov malín spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum., náchylnejšia na vírus kríčkovitej zakrpatenosti maliny (RBDV). Stredne až menej odolná voči daždivému počasiu pri dozrievaní, viac ako Autumn Bliss.

