Mrazuvzdorné

PÔVOD: vysokobylinné lesy bohaté na dusík, vlhké jaseňové lesy, rúbaniská a medze v rámci Európy okrem najsevernejších oblastí, sever Afriky, v Ázii od Malej Ázie cez Kaukaz po Kaspické more

 
RAST: rýchly. Dorastá na až 7 m vysoký krík alebo strom, bohato rozkonárený, s plochým koreňovým systémom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, prítomnosť ďalšieho geneticky odlišného kríka zvyšuje plodnosť, opeľovaná hmyzom. Kvitne od mája do júna žltobielymi kvetmi s charakteristickou vôňou a liečivými účinkami.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: čierne lesklé kôstkovice veľke až 6 mm s tmavočervenou farbiacou šťavou usporiadané do okolíkov.

 
DOZRIEVANIE: v auguste a septembri.

 
VYUŽITIE: Využíva sa celá rastlina, najčastejšie jej kvety a plody. Kvety sa používajú na čaj proti horúčke, sú močopudné a potopudné, podporujú tvorbu mlieka a uľahčujú vykašliavanie, externe pôsobia protizápalovo, vyprážajú sa, vyrába sa z nich limonáda, šumivé víno, ochucujú sa nimi krémy a zmrzliny, ale aj zavárané ovocie či džemy, napr. egrešový, dajú sa použiť ako posýpka na koláče. Plody treba pred konzumáciou aspoň 15 minút tepelne upraviť a prepasírovať semienka. Veľmi chutné sú z nich sirupy, džemy a výživy (oboje najlepšie doplnené o hrušky či jablká bohaté na pektín). Dajú sa použiť aj pri pečení koláčov, výrobe omáčok a čatní, robí sa z nich víno, destiláty. Využívajú sa v potravinárstve na prifarbovanie potravín a majú aj protivírusové účinky. Mladé rovné konáre sa používajú pri výrobe píšťal a iných hudobných nástrojov.

 
STANOVIŠTE: Zvláda aj polotieň, aj horšie pôdy, ale uprednostňuje slnečné, dostatočne vlhké miesto s výživnou pôdou.

 
ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná do -29 °C. Dobre znáša veterné polohy, toleruje znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: zrejme Francúzsko, známa od zač. 2. polovice 19. storočia, množila ju škôlka bratov Baltetových v Troyes.

RAST: v mladosti bujný, v plnej plodnosti stredne bujný, tvorí najskôr vysoko guľovité, neskôr guľovité, rozložité až previsnuté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Mirabelka nancyská, Ontario, Oullinská, Kráľovná Viktória, Zelená ringlota, Zimmerova. 

PLODNOSŤ: skorá až neskoršia, stredne vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 30 g), guľaté, asymetrické. Šupka je tenká, žltozelená, na slnečnej strane červeno pruhovaná, bodkovaná či striekaná, modravo osrienená. Dužina je žltá, mäkká až stredne tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyslá až veľmi sladká, aromatická, veľmi dobrá až výborná. Kôstka je stredne dobre až dobre oddeliteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, 5 dní pred Bystrickou, teda približne koncom augusta až v 1. polovici septembra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, pre konzervovanie sa zbiera tvrdá, asi 2 týždne pred plnou zrelosťou. Ak nie je prezretá, dobre sa prepravuje a môže sa aj krátkodobo skladovať.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, preferuje pôdy úrodné, hlinité, dostatočne vlhké. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh .

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch, silne mrazuodolná v kvete, je (stredne) tolerantná voči šarke. Pri dlhotrvajúcich dažďoch plody praskajú a napadá ich monilióza.

PÔVOD: Čína, patrí medzi takzvané čínske biele hrušky, druh Pyrus x bretschneideri

 
RAST: bujný na ázijskú hrušku

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, opeľujú ju iné ázijské hrušky alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná či Trévouxská).

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (150-200 g), podlhovasté až súdkovité. Šupka je hladká, zelená až zelenožltá v plnej zrelosti s červenkastým líčkom. Dužina je krémovobiela, chrumkavá, šťavnatá, sladkastá a len mierne kyslá. Niekedy môže byť zrnitá. Má jemnú muškátovú, ale aj medovú arómu.

 
DOZRIEVANIE: Na zber dozrieva v druhej polovici septembra, na konzum po odležaní.

 
VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty, šaláty či koláče.

 
STANOVIŠTE: slnečné, znesie aj suchšie pôdy než ázijské hrušky druhu Pyrus pyrifolia.

 
ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná do cca. -25 °C, rezistentná voči hubovým chorobám ázijskej chrastavitosti (Venturia nashicola) aj voči alternárii premenlivej (Alternaria alternaria).

PÔVOD: veľká časť Európy a Ázie, vystupuje vysoko na sever, v Škandinávii až po 71° s. z. šírky a na východ zasahuje až po povodie rieky Leny. Na Slovensku rastie hlavne vo vyšších polohách od 700 do 1670 m n. m., v ČR od nížin až po hory. V nižších polohách rastie na močariskách a rašeliniskách, v horských polohách väčšinou v pásme kosodreviny.

RAST: bujný, je to opadavý strom dorastajúci do výšky 20–25 m a šírky 10 m, ale niekedy v extrémnych polohách rastie ako ker. Koruna je vajcovitá, konáre - na rozdiel od brezy previsnutej - sú vzpriamené pod ostrým uhlom, teda neprevísajú. Borka je biela, hladká aj vo vyššom veku, odlupuje sa v priečnych plátoch. Listy sú široko vajcovité až okrúhlasté, po okraji jednoducho pílkaté, mladé plstnaté, neskôr z vrchu lysejúce a chĺpky ostávajú len na rube na žilkách.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, čiastočne samoopelivá, vetrom opelivá, kvety sú rôznopohlavné, samčie jahňady sa zakladajú už na jeseň, v čase kvitnutia sú 30–60 mm dlhé, previsnuté, samičie jahňady sú vzpriamené, 10–15 cm dlhé. Kvitne od marca do apríla.

PLODNOSŤ: neskorá (vo veku 10-15 rokov v zápoji, skôr pri solitéroch v parku apod.), veľmi vysoká počas semenných rokov, ktoré sú každých 2-4 rokov, v medzičase nižšia.

PLODY: krídlaté nažky (1–2 mm), krídelko je široké ako nažka, nažky sú usporiadané do šišticovitého súplodia.

DOZRIEVANIE: podľa lokality v júli až v septembri, neskôr než plody brezy previsnutej v rovnakej lokalite.

VYUŽITIE: strom je vhodný ako pioniersky druh na výsadbu do podmáčaných plôch, na spevnenie brehov, do parkov a väčších záhrad s dostatočne vlhkou pôdou, k vodným prvkom. Vytvára priaznivé ekologické podmienky pre ostatné rastliny a svojimi opadnutými listami tiež zabezpečuje zvýšenie mikrobiálnej aktivity. Liečivé využitie: Mladé listy a puky sa využívajú vo forme čaju močopudne, na bezpečné rozpustenie obličkových kameňov, proti dne a reumatizmu, znižujú cholesterol, esenciálny olej získaný z vnútornej kôry na rôzne kožné problémy (najmä na ekzémy a psoriázu) či vracajúcu sa horúčku. Kulinárne využitie: Na jar sa zo starších stromov môže získavať navŕtaním kmeňa v primeranom množstve miazga, teda tzv. brezová voda, ktorá sa môže ďalej povariť na sirup alebo sa z nej robí aj pivo. Technické využitie: Drevo je mäkké a ľahké a používa sa najmä na výrobu papiera a ako palivové, ale aj v rezbárstve či výrobe hračiek. Kôra sa používala na výrobu nádob, kanoe či došiek na strechu. Mladé konáriky sa dajú použiť na výrobu metiel. Z dreva sa získava veľmi kvalitné drevné uhlie použiteľné ako umelecký uhlík.

STANOVIŠTE: slnečné, je výrazne svetlomilná. Môže rásť v ílovitých, hlinitých aj piesočnatých pôdach, ale je náročná na pôdnu vlhkosť, neznáša suché pôdy.

ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolná v dreve do - 40 °C až -45,6 °C, znáša veľké výkyvy teplôt. Je silne odolná voči zamokreniu pôdy aj krátkodobému zaplaveniu, toleruje aj zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: kyselka z Maďarska.

RAST: rastie stredne bujne až bujne, polovzpriamene. Vytvára guľovité až pyramidálne koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne neskoro až veľmi neskoro.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká až vysoká a pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, sploštené. Šupka je jemná, lesklá, tmavočervená. Dužina jemná, mäkká, šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, pri plnom vyzretí až kyslosladká, veľmi aromatická, výborná. Šťava stredne farbí.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 7. čerešňovom týždni, takže koncom júla až začiatkom augusta.

VYUŽITIE: na priamy konzum, výrobu džemov, sirupov, kompótov, likérov.

STANOVIŠTE: slnečné, na pestovanie vhodnejšie teplejšie lokality, kde dosahujú plody lepšie kvality.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve aj kvete, plody sú odolné voči praskaniu počas dlhotrvajúcich dažďov.

PÔVOD: pôvodná euroázijská drevina.

RAST: ker, ojedinele strom s nepravidelnou, širokou korunou, dorastajúci do výšky 4 - 6 m. Kôra je svetlosivá, staršie kmene pokrýva tmavosivá, plytko rozpukaná borka. Jednoduché, protistojné listy sú kopijovité až vajcovité, po okraji jemne pílkovité. Vrchná strana je matná, zelená.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v máji a júni. Zelenkavé / žltobiele obojpohlavné kvety sú zoskupené do vzpriamených vidlanov a sú opeľované hmyzom. Sú iba čiastočne samoopelivé.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

PLODY: zelené, v zrelosti cyklaménovočervené štvorpuzdrové tobolky, tzv. “kvadrátky”, dlhé asi 1 - 1,5 cm, visiace na 2 -3 cm dlhej stopke. V každom puzdre je oranžový miešok, ktorý obsahuje jedovaté semená.

DOZRIEVANIE: dozrievajú koncom septembra a v októbri.

VYUŽITIE: veľmi dekoratívny krík, najmä na jeseň v čase dozrievania plodov, vhodný do menších aj väčších záhrad, živých plotov, parkov, či inej mestskej zelene, ale aj do vetrolamov či medzí. Semienka sú často konzumované vtákmi, najmä červienkami. Kvety sú nektárodajné, takže sa uplatní aj pri včelniciach. Z dreva sa získava veľmi kvalitné drevené uhlie využívané ako uhlík na kreslenie.

STANOVIŠTE: slnečné stanovište, znesie i zatienenie. Vlhkejšie pôdy, ale znesie aj suchý polotieň pod stromami. Preferuje prirodzene lužné lesy, dubiny, bučiny, súčasť krovísk. Na Slovensku sa vyskytuje predovšetkým v nížinách a pahorkatinách do 700 m n.m.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorný, odolný voči vetru, zatieneniu, suchu, toleruje znečistenie ovzdušia aj dočasné zaplavenie.

PÔVOD: Kanada, Vineland, Horticultural Research Institute of Ontario, vyšľachtená v roku 1967 ako kríženec odrôd Imperial Epineuse a Grand Duke.

 
RAST: stredne bujný až bujný, habitus vzpriamený až polovzpriamený, neskôr až rozložitý.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodní opeľovači: Stanley, Opal, Cárska, Čačanská rodná, Duranzia, Hamanova.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké, elipsovité, nesúmerné. Šupka je tenká, osrienená, pod ňou fialovomodrá. Dužina je žltozelená, stredne tuhá až tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je kyslosladká, pri plnom vyzretí sladká až veľmi sladká, veľmi aromatická, veľmi dobrá až vynikajúca. Dužina môže v horších rokoch na kôstke čiastočne držať. Je to poloslivka.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, asi 7 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta a začiatkom septembra.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, lekváre, destiláty, na pečenie či sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, preferuje úrodnú, dostatočne vlhkú, hlinitú pôdu. Vhodná do teplých a stredne teplých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete, menej tolerantná voči šarke, na listoch má málo prejavov, na plodoch viac, je náchylnejšia na poškodenie plodov moníliovou hnilobou (Monilinia fructigena), treba ich pri vyššej úrode pretrhať, lebo rodí v zhlukoch.

PÔVOD: Taliansko, kríženec odrôd Gialla di Firenze a Fertilia Morettini, vyšľachtil Alessandro Morettini.

RAST: stredne bujný až bujný, habitus polovzpriamený až rozložitý. Veľmi dobre rastie a dobre sa tvaruje .

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro, stredne dlho až dlho.

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké guľovitého tvaru, súmerné. Šupka je tenká až stredne hrubá, slabo až stredne silne prilieha k dužine, je mierne až husto plstnatá, žltozelená, z väčšej časti prekrytá karmínovočerveným, rozmytým líčkom; dužina je žltá až oranžovo žltá, mäkká až stredne pevná, nevláknitá, aromatická, sladko kyselkavá , v plnej zrelosti dobre oddeliteľná od stredne veľkej kôstky. Náchylnosť na praskanie kôstky je nízka. Plody sú dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie počas dažďov.

DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva okolo 25. júla, 15 dní pred odrodou Redhaven. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom alebo len veľmi slabo.

VYUŽITIE: vhodná najmä na priamy konzum, ale aj na zaváranie.

STANOVIŠTE: stredne náročná na stanovište, vyžaduje slnečné miesto a výživné pôdy, vhodná je i do okrajových pestovateľských oblastí.

ODOLNOSŤ: v dreve i v kvetných pukoch vysoko odolná voči mrazu a stredne odolná voči kučeravosti, tolerantná voči šarke.

PÔVOD: neznámy, veľmi stará odroda známa už od 17. storočia.

RAST: veľmi bujný, vytvára mohutné, vysoké a široké koruny. Má sklon k vyhoľovaniu.

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme samoopelivá, kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (6,5 g), tvarovo nevyrovnané, niekedy tupo zaguľatené, inokedy zo strán sploštené. Šupka je lesklá, priesvitná, žiarivočervená až tmavočervená, ľahko sa dá stiahnuť, je to kyselka. Dužina je jemná, žiarivočervená, šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, jemne korenistá, výborná.

DOZRIEVANIE: začiatkom júla, postupne. Dopravu znáša dobre len neprezretá.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj všestranné spracovanie na kompóty, sirupy, džemy, destiláty.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vyžaduje ľahšie, hlinitopiesočnaté, priepustné a dostatočne vlhké pôdy. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete.

PÔVOD: Japonsko, stredná a Z Čína, kde rastie v horských lesoch od 600 do 2700 m n. m. Do Európy introdukovaný v r. 1865.

 
RAST: stredne bujný, neskôr slabší. Je to často viackmenný strom s oválnou pôvodnom areáli dorastá do výšky 30–40 m a šírky 15 m, u nás len asi do 20 m. Kmeň má šedohnedú a hlboko ryhovanú borku. Dekoratívne listy má vajcovité až srdcovité, dlhé 4–7 cm. Dlhá stopka je červenkastá. Opadané listy pri vädnutí charakteristicky prenikavo voňajú - ako perník, karamel či čerstvé pečivo alebo buchty. Stromy sú veľmi dlhoveké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, dvojdomý, vetrom opelivý. Jednotlivé stromy majú buď samčie alebo samičie kvety, na získanie plodov sú potrebné oba. Samčie kvety majú nápadne červené tyčinky, samičie dlhé piestiky. Kvitne v apríli a máji pred olistením nenápadnými kvetmi.

 
PLODNOSŤ: neskorá (v poraste aj po 100 rokoch, pri pestovaní po 15-20 rokoch).

PLODY: mechúrik dlhý 1,5-2 cm s hnedastými semenami s jednostranným krídlom.

 
DOZRIEVANIE: v auguste.

 
VYUŽITIE: je to okrasný strom, ktorý najmä na jeseň spestrí väčšiu záhradu či park nielen srdcovitými, pekne žlto až červeno sfarbenými, ale aj príjemne voňavými listami.

 
STANOVIŠTE: polotieň až priame slnko, vlhkejšia, výživná, hlboká pôda. Znesie aj mierne zásaditú, ale preferuje skôr kyslejšiu pôdu. Vhodný do teplých aj chladnejších polôh, ale chránených pred neskorými jarnými mrazmi.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve do asi -34 °C, náchylnejší na zmrznutie kvetov a rašiacich pukov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Kvôli plytšiemu koreňovému systému horšie znáša sucho, ale aj utuženie pôdy. Silne vetruodolný. Dobre odolný voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: svetlomilná a veľmi prispôsobivá drevina kontinentálnej klímy, vyskytujúca sa na Slovensku od najnižších polôh až do 1150-1450 m.n.m.

RAST: elegantný strom so štíhlym kmeňom dorastá do výšky 15 až 30 metrov a dožíva sa 60 až 100 rokov. Koruna je nepravidelná, tenké konáre posledného rádu prevísajú. Kôra je žltohnedá až červenohnedá, borka biela až striebristá, matná, odlupujúca sa v priečnych pásoch hlavne v strednej časti kmeňa, zatiaľčo v spodnej časti kmeňa černie a puká. Jednoduché listy sú kosoštvorcového až trojuholníkového tvaru s predĺženým hrotom, ich farba je jasne zelená, na jeseň žltá, v mladosti sú lepkavé.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v marci až máji a má samičie i samčie kvety (valcovité jahňady) na tom istom strome, ale je silne cudzoopelivá. Je opeľovaná vetrom.

PLODY: 2-3 mm veľké nažky lemované blanitými krídlami, ktoré sú asi 3x širšie ako samotné semeno. Nažky sú usporiadané v šišticovom súplodí, ktoré po dozretí opadáva.

DOZRIEVANIE: v auguste.

VYUŽITIE: je dôležitým krajinotvorným prvkom a hrá významnú úlohu pri ozeleňovacích prácach a rekultivácii krajiny. Patrí k pionierskym druhom - ako jedna z prvých osídľuje rúbaniská, voľné plochy, brownfield-y, prostredie zničené požiarmi či kalamitami. Je výborným výplňovým rýchlorastúcim druhom do vetrolamov a vytvára krásne háje. Vytvára priaznivé ekologické podmienky pre ostatné rastliny a svojimi opadnutými listami tiež zabezpečuje zvýšenie mikrobiálnej aktivity. Liečivé využitie: Mladé listy a puky sa využívajú vo forme čaju močopudne, na bezpečné rozpustenie obličkových kameňov, proti dne a reumatizmu, znižujú cholesterol, olej získaný z kôry na rôzne kožné problémy. Kulinárne využitie: Na jar sa zo starších stromov môže získavať navŕtaním kmeňa v primeranom množstve miazga, teda tzv. brezová voda, ktorá sa môže ďalej povariť na sirup alebo sa z nej robí aj pivo.

STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná na pôdu, pionierska drevina vyžadujúca len dostatok slnka. 

ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolná v dreve až do -40 °C až -45,6 °C, mrazuodolná v kvete do -3 °C, zriedkavé poškodenie kvetov mrazmi pri kvitnutí vie kompenzovať sekundárnym kvitnutím. Dobre odoláva suchu a vetru, je nenáročná na teplo, živiny a vlahu. Toleruje zasolenie pôdy posypovou soľou a znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: Francúzsko, veľmi stará odroda vypestovaná zrejme v zámockých záhradách zámku Château de Moreilles.

 
RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr slabý. Vytvára malé, guľovité, previsnuté koruny. Je vhodná do menších záhrad.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne neskoro až veľmi neskoro, je dobrým opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, veľmi vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 5,5-5,7 g), guľaté až tupo vajcovité. Šupka je tenká, matne lesklá, tmavohnedočervená až čiernohnedá, dá sa ľahko stiahnuť. Dužina je tmavočervená až kalne červená, mäkká, šťavnatá, šťava je silne farbiaca. Chuť je trpkokyselkavá až kyslá, aromatická so slabou vôňou horkých mandlí, typicky višňová, dobrá, pre priamy konzum ale príliš kyslá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny. Pri oddelení plodu od stopky z neho šťava nevyteká.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, v 8. čerešňovom týždni, koncom júla až začiatkom augusta. Dobre drží na strome, hodí sa aj na mechanizovaný zber. Dobre znáša prepravu a skladovanie v neprezretom stave.

 
VYUŽITIE: najmä na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, destiláty či sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné aj polotieň. Najlepšie sa jej darí v teplých polohách s hlinitopiesočnatou pôdou s dostatkom vlahy, rastie však aj na dostatočne vlhkých ľahších či ťažších pôdach. Je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve a kvete, silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov. Náchylnejšia na moniliózu.

PÔVOD: Slovensko, vyšľachtil v Stupave Gustav Čejka v roku 1995 ako kríženec odrôd Redhaven a Cresthaven.

RAST: stredne bujný, habitus rozložitý.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro, stredne dlho.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, súmerné. Šupka je stredne hrubá, stredne husto plstnatá, stredne silno až silno priľnavá k dužine. Základná farba je zelenožltá, na oslnenej strane prekrytá tmavočerveným rozmytým líčkom. Dužina je svetložltá, okolo kôstky slabo načervenalá, stredne tuhá až tuhá, nevláknitá, kyslosladkej až sladkej, pomerne aromatickej, veľmi dobrej chuti. Kôstka je elipsovitá, stredne veľká až veľká a od dužiny je dobre odlučiteľná. Náchylnosť na praskanie kôstky je veľmi nízka až nízka. Plody sú veľmi dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie počas dažďa.

DOZRIEVANIE: stredne skoro až neskoro, v 1. až 2. polovici augusta, 8 dní po odrode Redhaven. Plody predčasne pred zberom neopadávajú alebo len veľmi málo.

VYUŽITIE: na priamy konzum, zaváranie aj ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou vo všetkých pestovateľských oblastiach vhodných pre broskyne. Je to nenáročná a veľmi plastická odroda.

ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná.

PÔVOD: ČR, kríženec odrôd Halehaven a Cresthaven

RAST: slabý až stredne bujný, habitus rozložitý. Je menej náročná na udržiavaci rez, dobre sa tvaruje.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne neskoro a dlho

PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pravidelná

PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, nesúmerné. Šupka je stredne hrubá až hrubá, stredne silno priľnavá k dužine, stredne husto až husto plstnatá. Základná farba je žltá, spolovice prekrytá rozmytým tmavočerveným líčkom s bodkovanými okrajmi. Dužina je žltá, stredne tuhá, nevláknitá, veľmi dobrá, s vyrovnaným pomerom cukrov a kyselín. Kôstka je stredne veľká až veľká, elipsovitá, veľmi dobre odlučiteľná od dužiny. Plody sú veľmi dobre veľkostne vyrovnané, veľmi málo náchylné na praskanie kôstky či plodov pri daždi.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 1. polovici augusta, 3 dni po odrode Redhaven. Plody sú veľmi málo náchylné na predčasný opad pred zberom.

VYUŽITIE: priamy konzum, konzervovanie aj ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené, s dobre priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou v teplých a stredne teplých oblastiach, vo vyšších len na chránených miestach.

ODOLNOSŤ: v dreve aj kvetných pukoch silne mrazuodolná.

PÔVOD: Európa. Rozšírený v celej Európe, na Slovensku od nížin až po 1200 m n.m.

RAST: mohutný strom dorastajúci do 30-40 m, vytvára široko vajcovitú korunu s konármi vyrastajúcimi pod ostrým uhlom. Kôra je hladká, hnedosivá, borka tmavá a hlboko rozpukaná. Listy sú jednoduché, tenké, obrátene vajcovité, na konci s ostrým hrotom, asymetrické. Po okrajoch sú dvojito pílkovité, na povrchu drsno chlpaté, zo spodnej strany mäkko chlpaté.

OPEĽOVACIE POMERY: Kvety sú zoskupené v hustých zväzkoch na krátkych stopkách, kvitnú v marci. Sú obojpohlavné, ale cudzoopelivé, na tvorbu plodov potrebujú prítomnosť geneticky odlišného jedinca.

PLODNOSŤ: v prípade prítomnosti iného stromu ako opeľovača vysoká.

PLODY: elipsovité nažky (5-7 mm), umiestnené v strede blanistého krídla.

DOZRIEVANIE: dozrieva v máji.

VYUŽITIE: vhodná parková a alejová drevina okrasná listami i celkovým vzhľadom, aj do vlhkejších oblastí. Kulinárne využitie: V nezrelej, zelenej podobe sú plody veľmi chutné, chutia po orieškoch. Technické využitie: Drevo je tvrdé, ťažké a húževnaté, má krásnu kresbu a využíva sa na výrobu nábytku.

STANOVIŠTE: drevina do polotieňa, preferuje odvodnené, striedavo vlhké pôdy, bohaté na živiny, ale znesie aj mokré pôdy.

ODOLNOSŤ: je dobre mrazuodolný, odolný voči vysokej hladine podzemnej vody, dokonca aj krátkodobému či dlhodobejšiemu zaplaveniu. Dobre vetruodolný. Znáša aj zasolenie pôdy posypovou soľou. Je citlivý na extrémne vysoké teploty, znečistenie vzduchu a grafiózu (Ophiostoma novo-ulmi).

PÔVOD: hory Európy – Alpy, Karpaty. Rastie vo vyšších horských polohách, málokedy pod nadmorskou výškou 1500 m n. m., častejšie na silikátovém podklade, v Alpách až do nadmorskej výšky okolo 2850 m, často až po hranicu lesa.

RAST: pomalý, dosahuje výšku 10-25 m a šírku 6 m, ale zriedkakedy prirastie viac než 30 cm za rok. Dožíva sa aj 1000 rokov. V mladosti je koruna kompaktná, vajcovitého tvaru, neskôr redne. Borka je červenohnedá až šedohnedá s pozdĺžnými prasklinami. Ihličie vyrastá v zväzkoch po 5, dorastá do dĺžky 5–10 cm, na vnútornej strane je belavý pásik.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, ale silne cudzoopelivá, opeľovaná vetrom. Dobre ju opeľujú iné druhy borovíc. Kvitne v máji až júni. Samčie šištice vyrastajú na bázi letorastov, sú tmavožlté až načervenalé, samičie šištice sú drobné a vyrastajú na koncoch výhonov, sú tmavočervené až fialové.

PLODNOSŤ: v prirodzenom prostredí vstupuje do plodnosti až po 40-60 rokoch od vyklíčenia, pri pestovaní to môže byť už cca. po 12 rokoch. V prirodzenom prostredí rodí približne každé 2-3 roky, ale až jeden z 4-10 rokov je semenný, teda úroda je bohatá.

PLODY: šiška je vajcovitá, dlhá 5–8 cm, neotvára sa. Semená v nej sú červenohnedé, bez krídla, veľké 8x10 mm a sú jedlé a veľmi chutné.

DOZRIEVANIE: po vyše roku od opelenia, v septembri. Zrelé šišky sa neotvárajú.

VYUŽITIE: Stromy sa často používajú na bonsaje alebo sa sadia do parkov a záhrad vo vyšších polohách či chladnejších oblastiach alebo sa dajú použiť aj ako vetrolam či zábrana proti tvorbe lavín a erózii pôdy v horách. Kulinárne využitie: Semená sú jedlé a veľmi chutné, ale s jemnou príchuťou terpentínu. Dajú sa jesť surové alebo opražené, dá sa z nich získať prchavý jedlý olej. Na plátky narezané nezrelé šišky sa dajú macerovať v alkohole alebo v sirupe, ktorým dodávajú výbornú chuť.

STANOVIŠTE: slnečné, bez konkurencie iných stromov. Preferuje dobre odvodnené piesočnaté alebo štrkovito-hlinité pôdy, ale znesie aj vlhké ílovité pôdy. Nie je náročná na množstvo živín v pôde. Nevyhovujú jej len zle odvodnené, bažinaté pôdy. Dobre zakorenené rastliny tolerujú sucho.

ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolná až do -43 °C, veľmi dobre znáša silný vietor, po zakorenení je dobre suchuvzdorná. Odolná voči hube mechúrnatke vejmutovkovej (Cronartium ribicola).