Ovocie na muštovanie

PÔVOD: Belgicko, 1. pol. 19. st., ovocinár Courtray

 
RAST: stredný rast, vytvára vysoko ihlanovitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Madame Verté, Parížanka, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: do 5 rokov po výsadbe, úrodnosť veľká, každoročná.

 
PLODY: veľké plody hruškovitého tvaru (niekedy viac guľovitý, niekedy viac zúžený). Hladká a lesklá šupka je zelená, husto pokrytá bledohrdzavými bodkami a pri kalichu hnedošedou hrdzou. Biela, pod šupkou zelenkastá dužina je silno šťavnatá, maslová, chuťovo výborná, polosladká, korenistá s jemne pikantnou trpkastou príchuťou.

 
DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. októbra, konzumná zrelosť: postupná, od 2. pol. novembra; skladovateľnosť do januára až marca.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, výroba destilátu, džemov, zaváranie.

 
STANOVIŠTE: odrode sa darí na chránenom stanovišti a v hlbokej, hlinitej, dostatočne vlhkej a teplej živnej pôde, neznáša suché, či naopak príliš mokré, studené pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvete, v nevhodných podmienkach náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: zrejme Rakúsko, okolie Salzburgu, je to veľmi stará odroda, známa už pred rokom 1700. Synonymá: Salcburka, Cibulka, Cikánka, Kysňačka, Braunrote Sommerrusselet, Rote Bergamotte, Zuckerbirne.

 
RAST: veľmi bujný, tvorí vysoké, ihlanovité, riedke koruny. Stromy sú veľmi dlhoveké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro až stredne skoro, údaje o tom, či je dobrým alebo zlým opeľovačom, sa rôznia. Vhodné opeľovače neboli preskúmané, ale podľa času kvitnutia by nimi mohli byť: Avranšská, Clappova maslovka, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Hardyho maslovka, Charneuská, Jakubka česká, Júlová, Konferencia, Krivica, Le Brunova, Lectierova, Naghinova, Parížanka, Pstružka, Salisburyova, Sixova, Trévouxská. Zrejme tvorí časť plodov aj partenokarpicky, teda bez opelenia.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé (priemerne 100 g), cibuľovité či bergamotkové so stredne dlhou, hrubou stopkou, často so závalom. Šupka je tenká, pevná, zelená, pri dozrievaní mierne žltne a na slnečnej strane má hnedočervené líčko, často je plošne či mramorovane pokrytá hrdzou, najmä pri kalichu. Dužina je biela až žltkastá, jemná, veľmi šťavnatá, okolo jadrovníka hrubozrná. Chuť je sladká, jemne kyselkavá, veľmi príjemne korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber približne v polovici augusta ešte v tvrdej zrelosti, konzumne dozrieva pri chladnom uskladnení po 10-14 dňoch, vydržia maximálne mesiac. Na strome dozrievajú naraz a pri neskorom obratí rýchlo prezrievajú a hniličia, napadajú ich osy.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, výrobu džemov, lekvárov, destilátov, ale aj muštov či na pečenie a prípravu výživ. Kvôli malej veľkosti nie sú veľmi vhodné na prípravu kompótov. Tesne po zbere dobre znáša aj prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné. Je to odroda vhodná do všetkých pestovateľských oblastí a je málo náročná na pôdu, najlepšie ovocie rodí ale v teplejších polohách s úrodnou pôdou, v horšej pôde môže byť dužina zrnitejšia. Kvôli náchylnosti na chrastavitosť nie sú vhodné len uzavreté polohy so slabým prúdením vzduchu, uprednostňujeme vzdušnejšie, kľudne aj veternejšie polohy a aj korunu udržiavame vzdušnú.

 
ODOLNOSŤ: v mladosti je síce len stredne mrazuodolná, neskôr však silne mrazuodolná v dreve, stredne mrazuodolná v kvete, stredne až menej odolná voči chrastavitosti, najmä v nevhodných, uzavretých polohách.

PÔVOD: neznámy, veľmi stará odroda, známa zrejme už pred 17. storočím. V 18. storočí sa rozšírila z Francúzska ako Beurré gris. Je známa aj ako Šedivka, Škaredka, Smolnica.
RAST: bujný, vytvára široko rozložité, vznosné koruny. Listy sú tmavozelené, miskovito prehnuté.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka,Esperenova bergamotka, Hardyho maslovka, Madame Verté, Parížanka.

 
PLODNOSŤ: neskoršia (po 10. roku po výsadbe), vysoká až po 15. roku, pravidelná.

 
PLODY: malé, kužeľovité až baňaté, nesúmerné. Šupka je hrubá, kožovitá, žltozelená až hrdzavá, pokrytá šedobielymi lenticelami, niekedy s červenkastým líčkom. Dužina je matne biela, pod šupkou zelenkastá, maslovitá, šťavnatá, v okolí jaderníka mierne zrnitá. Chuť je sladkokyslá, korenistá, aromatická po živici, veľmi príjemná, delikátna.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom augusta, konzumne dozrieva po pár dňoch, vdrží asi 2 týždne po zbere.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu džemov, kompótov a destilátov, ale aj na pečenie, sušenie a muštovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, odroda nenáročná na klímu a kvalitu pôdy, hoci preferuje hlboké a výživné, darí sa jej i vo vyšších polohách. Iba vo veľmi ílovitých pôdach plody praskajú. Je vhodná do stromoradí, alejí, sadov.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, ale náchylnejšia na daždivé počasie počas kvetu. Odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: Francúzsko, Amiens, vyšľachtil škôlkar Jacques Lebel v roku 1825 ako neznámy semenáč, množený od roku 1849.

 
RAST: veľmi bujný, vytvára široko rozložité, na semennom podpníku mohutné koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Bernské ružové, Baumannova reneta, Coxova reneta, Croncelské, Gdanský hranáč, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Parména zlatá zimná, Ontario, Priesvitné letné.

 
PLODNOSŤ: pomerne skorá (4-5 rokov po výsadbe), bohatá až veľmi bohatá, ale striedavá.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 180 g), plocho guľovité, len mierne zhranatené, nesúmerné, často s charakteristickým závalom pri stopke. Šupka je veľmi mastná, zelenožltá až svetložltá s červenými prúžkami či bodkami, voní. Dužina je žltkastá, kyprá, jemná a veľmi šťavnatá, na vzduchu rýchlo hnedne. Chuť je osviežujúco kyslosladká, príjemná, ale menej výrazná, bez korenitosti, čím neskôr sa plody zbierajú, tým sú chutnejšie.

 
DOZRIEVANIE: zber od polovice septembra, dozrieva od októbra, vydrží do Vianoc, nevädne, zle sa prepravuje, otláča sa.

 
VYUŽITIE: jedna z najlepších odrôd na muštovanie, vhodná na kuchynské spracovanie, napríklad aj na marmelády, v menšej miere na priamy konzum.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené. Preferujú ľahšie, úrodné pôdy. Je vhodná do veľkých sadov so širokým sponom, kvôli širokým korunám nevhodná do alejí. Vhodná aj do vyšších, ale pred vetrom chránených polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete, menej trpí dažďom pri kvitnutí. Silne odolná voči múčnatke, stredne voči chrastavitosti, najmä v uzavretých polohách, v teplých oblastiach náchylnejšia voči vlnačke krvavej. Z mokrých pôd plody zvnútra hnijú.

Mohutný, dlhoveký strom dorastajúci do výšky 15-30 metrov a dožívajúci sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (v prípade solitérneho stromu je jej šírka až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je koruna menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené z 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom, ktoré sú v mladosti jemne chlpaté. Vrchná strana listov je tmavozelená, spodná svetlozelená, na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta - oranžova- červena.

Strom kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v chocholíkoch. Plodnosť je neskorá (vo veku 10-20 rokov), úrodnosť bohatá.

Plod je guľovitá až hruškovitá malvica (veľkosť 2- 4cm), v čase zrelosti žltá - červenožltá - zelenkasto hnedá, bodkovaná. Dozrieva koncom augusta až začiatkom novembra, podľa lokality. Plod dozrieva až po uhniličení, kedy sa pôvodná trpká chuť mení na príjemne sladkú, aromatickú. 

Plody sú po uhniličkovaní vhodné na priamy konzum a inak sa používajú na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - “oskorušovice”, ďalej na sušenie (sušené plody možno pomlieť a používať na dochucovanie), muštovanie. Drevo oskoruše je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vinných lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Známe sú i viaceré liečivé účinky plodov a kvetov.

Teplomilná a svetlomilná drevina, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, v slnečných oblastiach a tam, kde sa pestuje vinič. Vysoká odolnosť voči mrazu (do -30 stupňov), vysoká odolnosť voči smogu a exhaláciám.

Samoopelivá. 

Oskoruše boli v minulosti využívané ako stromy určujúce hranicu pozemkov. Dnes je ich výskyt ojedinelý, stávajú sa symbolom kultúrneho dedičstva a vďaka svojej dlhovekosti naším odkazom pre ďalšie generácie.

PÔVOD: Ukrajina, kríženec Podarok Zaporožiu x Vostorg.

RAST: stredne silný až silný.

OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný, samoopelivý.

PLODNOSŤ: plodnosť a kvalita je vysoká.

PLODY: Strapce sú veľmi veľké (800-1200 g, niekedy až 1800 g) cylindricko kónického tvaru, stredne husté až husté, rozvetvené, voľnejšie. Bobule sú svetlozelenej až zlatožltej farby s tenšou šupkou, sú veľké (32x22 mm, 8-12 g). Dužina je mäsitá, šťavnatá s vyváženou, harmonickou, jemne muškátovou chuťou. Cukornatosť je stredne vysoká, 16-19 °NM. Má semienka.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, postupne od začiatku augusta. Potrebuje 110 – 115 dní pri sume aktívnych teplôt 2300-2400 °C. Pred mäknutím bobúľ odlisťujeme zónu strapcov na 50 %. Úroda môže zostať dlho po vyzretí na kríku, pričom nestráca chuťové vlastnosti.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj ďalšie spracovanie. Veľmi dobre sa prepravujú.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vyžaduje dostatočne vlhké pôdy.

ODOLNOSŤ: Drevo dobre vyzrieva, je dobre mrazuodolné.

PÔVOD: Francúzsko, Rouen, vypestoval ju škôlkar Boisbunnel ako semenáč neznámeho pôvodu okolo roku 1860 a Francúzska pomologická spoločnosť ju odobrila a pomenovala po francúzskom pomológovi Olivierovi de Serres. Synonymá: Sereska, Serreská, Serreská bergamotka, Bergamotka Serreská, Olivierka.

 
RAST: stredne bujný, vzpriamný, vždy bujnejší než Crassanská, na ktorú sa v mnohom podobá. Vytvára široké, ihlanovité koruny s pravidelne rozloženými kostrovými konármi a s množstvom krátkeho plodonosného obrastu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Angoulemská, Blumenbachova, Dekanka Robertova, Esperenova maslovka, Guyotova, Lectierova, Madame Verté, Napoleonova maslovka, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vyššia, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až menšie (80-200 g a viac), tvarovo nepravidelné, guľaté, baňaté až hruškovité, hladké, nezhrbolené. Šupka je hrubá, len mierne lesklá, pri zbere zelená, v konzumnej zrelosti zelenožltá s hnedastým líčkom na slnečnej strane, s množstvom veľkých, hrdzavých lenticiel a často s hrdzou najmä pri kalichu a stopke. Dužina je žltkastá, pri zatienených plodoch až zelenkastá, jemná, rozplývavá, okolo jadrovníka aj zrnitá, šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, sladkokyselkavá, jemne korenistá, aromatická.

 
DOZRIEVANIE: zber až koncom októbra, pri opade listov, predčasne obraté plody vädnú a nedozrievajú. Konzumne dozrieva v januári, zrenie prezradí nielen žltnutie plodov, ale aj príjemná vôňa. Pri dobrom, chladnom uskladnení vydrží až do marca.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu destilátov, ale aj džemov a lekvárov, kompótov, muštov, výživ či na pečenie. Po zbere aj pred konzumným dozretím veľmi dobre znáša prepravu. Má nízky sklon k otlačeniu, stredný k hnednutiu dužiny, vyšší ku kamienkovitosti dužiny v nevhodných polohách a pôdach. Skladuje sa dobre, ak nebola podtrhnutá, vyžaduje vyššiu vlhkosť vzduchu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené s teplou, priepustnou, humóznou pôdou s dostatočnou pôdnou vlhkosťou, takže je vhodná do teplých, vinohradníckych oblastí a na slnečné, teplé svahy pahorkatín, k múrom a stavbám z južnej strany.

 
ODOLNOSŤ: je stredne až silne mrazuodolná v dreve, menej v kvete. Je stredne až vyššie odolná voči chrastavitosti, odolná voči monilióze.

PÔVOD: veľmi dlho bola považovaná za jednu z najstraších odrôd s pôvodom z Egypta či Jordánska, ale ampelografická štúdia z roku 2009 vylúčila severoafrický a blízkovýchodný pôvod a ako miesto pôvodu označila oblast mezi Švajčiarskom, Talianskom a Francúzskom, pravdepodobne okolie Ženevského jazera, možno kantón Waadt (Vaud), kde sa v 19. storočí na viniciach našlo veľké množstvo klonov tejto odrody. Synonymá a cudzie názvy: Ušľachtilé biele, Šasla belaja, Gutedel weisser, Chasselas doré, Chasselas blanc, Fendant blanc.

RAST: stredne bujný. Raší skoro, hneď po najskorších odrodách. Listy sú stredne veľké, stredne až hlboko vykrajované, päťuholníkové až vajcovité, má výrazne dlhé úponky. Dobre vyzrieva v dreve. Režeme na 6-8 očiek na m2.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný, kvitne približne v strede júna či skôr, je náchylnejší na opad kvetov v prípade chladného a daždivého počasia.

PLODNOSŤ: priemerne 10-13 t/h.

PLODY: strapce sú stredne veľké (priemerne 142 g), valcovito kužeľovité, s rozvetveným hlavným vretenom, riedke. Bobule sú stredne veľké (priemerne 15-19 mm, 2,2 g), guľaté. Šupka je zelenožltá, na slnečnej strane s hnedým líčkom, veľmi tenká, ale stredne pevná až pevná s osrienením a priesvitnými škvrnami. Dužina je stredne pevná, šťavnatá, semenná. Chuť je sladká, plná. Cukornatosť je 16-18 °NM, obsah kyselín 7-7,5 g/l.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, po 1. dekáde septembra. Pri prezrievaní bobule nestrácajú chuť. Dobre sa prepravujú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu muštov, prípadne na výrobu ľahkých vín vhodných na sceľovanie.

STANOVIŠTE: slnečné. Vhodná do všetkých pôd, ale najlepšiu kvalitu dosahuje v teplých polohách na slnečných svahoch a dostatočne hlbokých pôdach zásobených živinami. V silne vápenitých pôdach trpí chlorózou. Horšie znáša dlhšie sucho.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve a pukoch v zime do -17 °C, citlivejší je na neskoré jarné mrazy. Vyššie odolný voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola) a voči botrytíde (Botrytis cinerea),menej voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola).

PÔVOD: Francúzsko, našiel ju ako náhodný semenáč M. Olivier v Anger, v roku 1870 uvedená na trh.

 
RAST: na začiatku bujný, vzpriamený rast, koruna prirodzene široká až vysoko pyramídovitá, neskôr pri nástupe do plodnosti rast slabne, bohatý, krátky plodonosný obrast. Vyžaduje kvalitný rez.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne stredne skoro, dlho, kvety dobre mrazuodolné, dobre opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: BlumenbachovaBlumenbachova, Krivica, Clappova, Hardyho maslovka, Parížanka.

 
PLODNOSŤ: skorá - do 5 rokov po výsadbe, veľmi vysoká a pravidelná, neskôr často preplodzuje, niekedy je potrebná prebierka.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké, baňaté, hruškovité až zvoncovité, väčšinou veľmi pravidelné, čiastočne mierne rebrované alebo vypuklé, smerom k stopke sa viac alebo menej zužujúce. Šupka tenká a jemná, chúlostivá na otlačenie najmä v plnej zrelosti, prevažne hladká, mierne lesklá až trochu mastná, zelená až zelenožltá, na slnečnej strane sa zriedkavo objavuje oranžové alebo svetlohnedočervené líčko, len veľmi zriedkavo hrdzavé. Dužina žltobiela, pod šupkou niekedy zelenkavá, v priaznivých pôdnych podmienkach maslovitá, rozplývavá, veľmi šťavnatá, niekedy okolo jaderníku mierne kamienkovitá. Chuť je sladká, mierne kyselkavá, viac alebo menej korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber od konca septembra do polovice októbra, čo najneskôr. Konzumná zrelosť: od decembra po január až február, počas skladovania šupka mierne zhnedne.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba kompótov, lekvárov, muštov.

 
STANOVIŠTE: teplé, chránené pred vetrom, vo vinohradníckych oblastiach, v chladnejších polohách majú plody repovitú chuť. Relatívne nízke nároky na kvalitu pôdy, ale najviac prosperuje v priepustných pôdach bohatých na humus a živiny, dobre zásobených vodou.

 
ODOLNOSŤ: na vlhkých uzavretých polohách náchylná na chrastavitosť, v príliš mokrých pôdach na chlorózu, inak zdravá. Menej mrazuodolná.

PÔVOD: Francúzsko, 2. pol. 19. st.

 
RAST: spočiatku bujný, neskôr slabší rast.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Konferencia, Parížanka. Nie je dobrým opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: skorá, veľká, každoročná.

 
PLODY: veľké plody nepravidelného tvaru. Špička s krátkou stopkou je výrazne ohnutá. Šupka je lesklá, zeleno-žltá, na slnečnej strane s červeným líčkom. Dužina je belavá, jemná, šťavnatá, rozplývavá. Chuť jemne korenistá, sladko-kyselkavá.

DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. septembra, konzumná zrelosť v 2. pol. septembra, skladovateľnosť do októbra.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba džemov, destilátu, muštu. Krátka skladovateľnosť.
STANOVIŠTE: nižšie a stredné polohy, chránené pred vetrom a mrazom, kvalitná a dobre zásobená pôda.

 
ODOLNOSŤ: menšia odolnosť voči mrazu, stredná odolnosť voči monílii, mierna náchylnosť k chrastavitosti.

PÔVOD: S Amerika, územie Pennsylvánie, Nebrasky, Texasu a Missouri. V Európe sa prvýkrát objavila okolo roku 1700, je pomenovaná po botanikovi Johannovi Gottliebovi Gleditschovi. Beztŕnna varianta sa prirodzene vyskytuje v pôvodnom území a ďalej sa množí.

 
RAST: stredne bujný. Je to strom s riedkou korunou, dorastá do výšky 20–30 m a šírky 15 m. Borka je tmavošedá, neskôr sa plátkovito odlupuje. Na rozdiel od pôvodného tŕnitého druhu sa na kmeni a starších konároch netvoria tŕne, ktoré bývajú v tŕnitom druhu jednoduché až trojdielne, lesklé, hnedé a veľké. Listy sú striedavé, jeden až dvakrát párnoperovité. Jednotlivé svetlozelené lístky sú buď celokrajné alebo jemne vrúbkované.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá. Jedna rastlina tvorí obojpohlavné aj jednopohlavné kvety. Žltozelené kvety v krátkých, cca. 5 cm dlhých, vzpriamených strapcoch sa objavujú pred rašením listov alebo aj trochu neskôr, najčastejšie v júni.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, do 5-7 rokov po výsadbe pri jednotlivých stromoch, okolo 10. roku v zápoji. Je pravidelná a vysoká.

 
PLODY: sploštené tmavé struky, dlhé 20-45 cm a hrubé až 2,5 cm. Obsahujú oválne semená dlhé asi 8-20 mm.

 
DOZRIEVANIE: v októbri a ostávajú na strome až do jari.

 
VYUŽITIE: ako okrasný strom najmä do parkov a alejí v mestách. Vo svojej domovine pomáha predchádzať erózii, používa sa ako vetrolam či v agrolesníctve ako krmivo pre dobytok. Semená sú jedlé aj pre ľudí, mladé chutia surové ako hrášok, dajú sa aj tepelne upravovať, môžu obsahovať až 30 % cukru. Pražené semená sa dajú použiť ako náhrada kávy. Dužina mladých, krehkých strukov je sladká a dá sa jesť zasurova, použiť na prípravu nápojov alebo z nej získať cukor, neskôr pri dozrievaní zhorkne. Drevo je tvrdé a príležitostne sa používa na výrobu nábytku či v rezbárstve.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Je veľmi prispôsobivá z hľadiska pôdy, optimálne rastie v úrodných, vlhkých, nivných či vápenitých pôdach, ale znesie širokú škálu pôd od piesočnatých cez hlinité až po ílovité, kyslé aj zásadité a aj suchšie pôdy.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -28,9 °C až -34,4 °C. Znesie aj utužené pôdy, sucho, mestské prostredie, zasolenie pôdy, znečistenie ovzdušia a krátkodobé zaplavenie.

PÔVOD: pravdepodobne z Anglicka z pol. 18. storočia.

 
RAST: bujný, vytvára veľkú, ihlanovitú korunu, neskôr je široko guľovitá. Má výrazne tmavozelené listy kontrastujúce so svetlozelenými listovými stopkami.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, sama je zlým opeľovačom, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Avranšská, Hardyho maslovka, Kozačka štuttgartská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, hojná, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (až 10 cm dlhé), pretiahnuté, fľaškovitého tvaru, niekedy aj zakrivené. Šupka je hladká, lesklá, svetlozelená až žltozelená, na slnečnej strane s karmínovočerveným líčkom, z horších polôh môže byť trpkastá. Dužina je biela, jemná, veľmi šťavnatá, rozplývavá. Chuť je sladkokyselkavá až sladká, jemne vínovito korenistá, veľmi príjemná.

 
DOZRIEVANIE: zber okolo polovice augusta alebo aj skôr ešte v tvrdej, svetlozelenej zrelosti, konzumná zrelosť o 1-2 týždne, nevydrží dlho, výnimočne do začiatku septembra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, muštovanie, pečenie, na výrobu kompótov, džemov a lekvárov alebo destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Uprednostňuje hlboké, výživné pôdy, dostatočne vlhké, ale dobre odvodnené pôdy, ale uspokojí sa aj s horšími pôdami, ak nie sú príliš mokré a studené. Je vhodná do väčších záhrad a sadov alebo aj do alejí s dostatočne vysoko zapestovanou korunou. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh, v chladnejších síce dobre rastie, ale plody nedosahujú dobrú kvalitu.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Odolná voči chorobám, len v nevhodných polohách a pri prehustení koruny môže trpieť chrastavitosťou. Udržiavame vzdrušnú korunu a sadíme ju na vzdušné, otvorené lokality.

PÔVOD: neznámy, pravdepodobne z Francúzska alebo Severnej Ameriky. Je to stará odroda uvádzaná v katalógoch už v r. 1771. Synonymá a cudzie názvy: Kmínová reneta, Reinette de Canada, Kanada Renette, Reneta Kanadyjska, Pariser Rambur, Renet Kanadskij.

RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr bujný, vytvára veľké, plocho guľovité, rozložité až prevísavé koruny. Dobre obrastá krátkym až stredne dlhým plodonosným obrastom.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a veľmi dlho, je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače napr.: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Berlepschova reneta, Boikovo, Coxova reneta, Gdanský hranáč, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Malinové holovouské, Oldenburgovo, Ontario, Sudetská reneta, Zvonkové. Neopeľuje sa s Parménou zlatou zimnou a Hájkovou muškátovou renetou.

PLODNOSŤ: stredne skorá (5-6 rokov po výsadbe), stredne vysoká, striedavá.

PLODY: sú veľké až veľmi veľké, veľkostne stredne vyrovnané (priemerne 180 g, ale aj 450 g), plocho guľovité, pravidelne 5-hranne rebrovité, súmerné. Šupka je hladká, matná, pevná, v nepriaznivých podmienkach drsná a hrdzavá, najskôr hnedavozelená, neskôr bronzovožltá, s oranžovočerveným mramorovaným alebo pruhovaným líčkom, s hrdzavými lenticelami odrodovo typického kmínovitého, prípadne hviezdicovitého tvaru. Často vytvárajú nesúvislú, mramorovanú hrdzu po väčšej časti plodu. Je to tzv. kožovka. Dužina je žltobiela, krehká, neskôr jemná, niekedy mierne zrnitá, šťavnatá, po rozkrojení rýchlo hnedne. Chuť je veľmi dobrá, sladkokyslá, korenistá, renetovitá, s príjemnou vôňou.

DOZRIEVANIE: zber približne v polovici októbra, čo najneskôr, inak vädne pri skladovaní. Konzumne dozrieva v decembri a vydrží do februára. Vyžaduje vyššiu vzdušnú vlhkosť pri skladovaní, teplotu okolo 4 °C, nemá klesnúť pod 2 °C. Dobre sa prepravuje, najmä pri zbere, plody sa neotláčajú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, muštovanie výrobu lekvárov a vína.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené. Vyžaduje teplú, vlhkejšiu, ale dostatočne odvodnenú, výživnú, najlepšie hlinitú pôdu. Je vhodná najmä do stredne teplých polôh. V drsných a suchých podmienkach sa jej nedarí dobre, v suchu trpí obaľovačom, v ílovitej pôde rakovinou.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve a v kvete, silnejšie odolná voči chrastavitosti a múčnatke, stredne odolná voči rakovine, menej odolná voči monilióze.

PÔVOD: Kanada, Alberta, pri Beaverlodge, náhodný semenáč muchovníka jelšolistého (Amelanchier alnifolia) z voľnej prírody vybral v r. 1958 J.A. Wallace zo škôlky Beaverlodge Nursery a uviedol na trh v r. 1965.

 
RAST: vzrast má kríkový, na začiatku vzpriamený, neskôr rozložito previsnutý. Dorastá do výšky 1,5-4 m a do šírky až 6 m. Odnožuje stredne silno. Je dlhoveký, dožíva sa viac než 50 rokov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý. Kvitne neskoro počas apríla.

 
PLODNOSŤ: skorá, stredná až veľmi vysoká, priemerne 4,14 kg/krík, niekedy striedavo vysoká.

 
PLODY: na muchovník sú veľké (priemerne 12,2-12,4 mm), oválne až guľovité, fialovočiernej farby s modrým osrienením. V strapci je 7-13 plodov, ktoré dozrievajú relatívne rovnomerne. Plody sú pevné, odolné voči praskaniu a ich chuť je výborná, plná, sladká. Sú bohaté na vitamíny, antioxidanty, flavonoidy a podporujú imunitu.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoršie, v druhej polovici júna. Po odrodách Thiessen, Martin, Smoky.

 
VYUŽITIE: ker je dekoratívny celoročne, najmä bielymi kvetmi na jar a červeno sfarbenými listami počas jesene. Je vhodný stredne vysokých živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, výrobu džemov, štiav, pečenie, mrazenie. Obsahujú veľa pektínu, dobre želírujú.

 
STANOVIŠTE: je vysoko prispôsobivý, má nízke nároky na prostredie a pestovanie. Preferuje slnečné stanovište a vlhkú, dobre priepustnú pôdu. Odroda vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: odroda je silne mrazuvzdorná v dreve do -40 °C až -46 °C, silne mrazuvzdorná aj v kvete, lepšie odolná voči listovej škvrnitosti (Entomosporium mespili).

PÔVOD: Holandsko.

 
RAST: zdravý a silný rast do cca 30 cm. Kvitne v apríli a máji.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: stredne veľké, rovnomerné, tupo kužeľovité, lesklé, atraktívne, žiarivo červené. Chuť je osviežujúca, sladká. Plody sú pomerne dobre odolné voči otlačeniu.

 
DOZRIEVANIE: v júni.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, zaváranie, výrobu džemov, mrazenie. Sú pomerne dobre odolné voči otlačeniu.

 
STANOVIŠTE: slnečné stanovište, príp.polotieň. Pôda priepustná, vzdušná, hlinito piesčitá, s dostatkom živín a vlahy. Sadenice jahôd vysádzame na jar alebo na jeseň, ideálne do priepustnej, živnej pôdy premiešanej s kompostom, vo vzdialenosti 30-40 cm od seba. Zamulčujeme a v prvých dňoch dbáme o pravidelnú zálievku (tá je dôležitá aj v suchom období počas leta). Na rastlinách priebežne odstraňujeme suché a choré listy, pred mrazom ich chránime prikrytím.

 
ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči múčnatke.

PÔVOD: Maďarsko, Eger, KRF Výskumná stanica pre vinárstvo a enológiu, v r. 1963 ju vyšľachtili József Csizmazia a László Bereznai ako medzidruhový kríženec odrôd Eger 2 (Villard Blanc) x Bouvier, registrovaná bola v Maďarsku v r. 1982. Je hybridom obsahujúcim vo svojom genetickom profile tieto botanické druhy: 78,09 % Vitis vinifera, 1,56 % V. labrusca, 14,58 % V. rupestris, 3,13 % V. berlandieri, 2,64 % V. lincencumii.

 
RAST: stredne bujný. Raší neskoro. Dobre znáša rez na čapíky. Optimálne je stredné vedenie.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný, kvitne skoro.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká, 8–12 t/ha pri cukornatosti 18–22 °NM a kyslosti 7–10 g/l a zaťažení 50–60 očiek na ker.

 
PLODY: strapce sú malé až stredne veľké (priemerne 100–250 g so 62 bobuľami), kužeľovité s krídelkami, redšie až priemerne husté. Bobule sú stredne veľké (priemerne 1-2 g, 14-15 mm), guľaté. Šupka je zelenožltá až zlatožltá, na oslnenej strane niekedy hnedoružová až bronzová, bodkovaná, pevná. Dužina je rozplývavá, riedka. Chuť je neutrálna, veľmi príjemná, veľmi sladká (priemerne 21,7 °NM, ale aj až 28 °NM).

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, začiatkom až v polovici septembra pri sume aktívnych teplôt 2600–2700 °C.

 
VYUŽITIE: na výrobu muštu, jemného vína s mierne ovocným buketom podobným chrupkám či Rulandskému bielemu i na priamy konzum ako stolové hrozno.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, nie je veľmi náročný na polohu a pôdu, ale potrebuje dostatok vlahy. Vhodný do teplých, stredne teplých či chránených vyšších polôh pre pestovanie viniča.

 
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolný v dreve (−25 až −27 °C), hoci v nepriaznivých rokoch na jeseň horšie vyzrieva v dreve, dobre regeneruje a obrastá z podočiek a spiacich očiek. Vďaka neskorému rašeniu je dobre mrazuodolný aj voči neskorým jarným mrazom. Pri nepriaznivom počasí v dobe kvetu je náchylný na spŕchanie kvetov. Je vysoko odolný voči voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (7 bodov z maxima 9 bodov), veľmi vysoko voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola) (9 bodov z maxima 9), odolný voči botrytíde (Botrytis cinerea), náchylnejší len na červenú spálu viniča (Pseudopeziza tracheiphila). Je vhodný na pestovanie v ekologickom režime.

"Stredne silný rast. Habitus je vzpriamený, široký. Kvitne veľkými, jemne ružovými kvetmi (v máji až júni). Listy sú tmavozelené, na spodnej strane strieborno-plstnaté. Plodnosť skorá. Veľký až veľmi veľký plod jablkového tvaru a žltej farby. Dužina je tvrdšia, pevná, krémovo žltá, šťavnatá. voňavá. Chuť výrazná, aromatická. Plody obsahujú vysoký obsah pektínu, vitamínu C a ďalších zdraviu prospešných látok. V surovom stave sú ťažšie stráviteľné, trpkasté; odporúča sa tepelné spracovanie: výroba džemov, pyré, kompótov, ďalej sušenie, muštovanie. Plody odpudzujú mole.
Skladovanie na chladnom a vetranom mieste približne do apríla. Zber od polovice októbra, postupné dozrievanie (november), skladovateľnosť do jari. Chránené slnečné stanovište, teplejšie polohy. Pôda vlhká, hlinitá - hlinito-piesčitá, dostatočne zásobená živinami. Výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev a neskôr presvetľovací rez (koncom zimy). Mrazuvzdorná, odolná odroda, vhodná pre ekologické pestovanie. Samoopelivá."

PÔVOD: zrejme Turecko.

 
RAST: stredne silný a vzpriamený, výška stromu je 3,5 - 4,5 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Champion, Bereczki bőtermő a Leskovačka. Je dobre nektárodajná pre včely.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (250 g), s tvarom splošteného jablka sýtožltej farby, aromatické, zrelý plod je len málo plstnatý. Dužina je stredne pevná, svetložltá, s intenzívnou vôňou typickou pre dule.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, začiatkom októbra, vydrží do polovice decembra.

 
VYUŽITIE: použitie univerzálne, je vhodná na prípravu dezertov, džemu, dulového syra, šťavy, kandizovaného ovocia a pod.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, výživná, dobre priepustná pôda.

 
ODOLNOSŤ: menej náchylná na bakteriálnu spálu ako ostatné staršie odrody, dobre mrazuodolná.