Ovocie na muštovanie

PÔVOD: Belgicko, okolie Charneux, ako náhodný semenáč ju začiatkom 19. storočia objavil M. Legipont. Nazýva sa aj Figovka, Fondante de Charneux, Désirée, Waterloo, Legipont.

 
RAST: v mladosti bujný, šľahúňovitý, neskôr stredne bujný, vytvára úzku a riedko vetvenú, ihlanovitú korunu s takmer kolmo nasadenými konármi, ktoré sa pod váhou úrody ohýbajú. Letorasty sa charakteristicky ohýbajú smerom hore.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Eliška, Hardyho maslovka, Júlová, Konferencia, Krivica, Lectierova, Magdalénka, Parížanka, Poiteau, Tongréská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, (4.-6. rok po výsadbe), vysoká, pravidelná, po preplodení striedavá.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 150-165 g), tvarovo veľmi nepravidelné, fľaškovité, asymetrické so zhrboleným povrchom, pri kalichu i zhranatelým. Šupka je jemná, hladká, pololesklá, zelená, neskôr zelenožltá, s mramorovaným či pruhovaným červeným líčkom. Dužina je žltobiela až žltkastá, rozplývavá, jemná, šťavnatá, málo hnedne, nebýva kamienkovitá. Chuť má sladkú až veľmi sladkú, mierne aromatickú, veľmi dobrú.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva počas 2 týždňov po zbere, vydrží do polovice novembra. Plody znášajú prepravu len hneď po zbere, v konzumnej zrelosti sa značne otláčajú.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu pyré, džemov, kompótov, destilátov či na sušenie a pečenie. Dobre sa skladuje.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je dosť náročná na pôdu aj polohu. Kvalitné a pekné plody prináša len na úrodných, piesčitohlinitých, hlbokých pôdach dobre zásobených vlahou a v teplých, pred vetrom chránených polohách. Neznáša mrazové kotliny a studené, ílovité pôdy.

 
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve, najmä mladé stromy, silne mrazuodolná v kvete. Je stredne až silne odolná voči chrastavitosti a voči škodcom.

PÔVOD: Belgicko, Leuven, vypestovaná p. Sterkmanom ako náhodný semenáč okolo roku 1820, na trh bola uvedená v roku 1844.

 
RAST: bujný, vzpriamený, vytvára vysoko ihlanovitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: napr. Crassanská.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (160-250 g), krátko kužeľovité až baňaté, niekedy s mierne hrboľatým povrchom. Hrubá, hladká šupka je zelená, po dozretí žltá až zlatožltá, na slnečnej strane s atraktívnym červeným líčkom, pokrytá lenticelami. Na niektorých plodoch je šupka červená takmer po celom povrchu, iné plody zostávajú zelenožlté. Dužina je jemná, ľahko zrnitá, šťavnatá, chuťovo dobrá, sladkokyselkavá až sladká, jemne korenistá. Je stredne náchylná na kamienkovitosť, málo na hnednutie dužiny.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici októbra, konzumne dozrieva postupne od polovice novembra, vydrží do januára až marca. Plody padajú vo vetre.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj muštovanie, sušenie, pečenie, výrobu džemov, kompótov. Veľmi dobre sa skladuje.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom. Vyžaduje úrodné, teplé pôdy s dostatočnou vlahou, ale dobre odvodnené, neznáša mokré a studené pôdy. Vhodná do teplých a chránených stredných polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Silne odolná voči chrastavitosti a iným chorobám.

PÔVOD: Slovensko, miestna odroda z Bielych Karpát.

 
RAST: bujný, vytvára mohutné, dlhoveké stromy, jedny z najstarších.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, veľmi vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké až obrovské, nepravidelného, ale skôr valcovitého tvaru. Šupka je zelenobiela s tehlovočerveným líčkom na slnečnej strane. Dužina je biela, riedka, šťavnatá. Chuť je sladkastá s miernou horkosťou.

 
DOZRIEVANIE: zber počas augusta a sepembra, konzum hneď po zbere, vydrží maximálne do októbra.

 
VYUŽITIE: najmä na cider a mušty, hospodárske využitie.

 
STANOVIŠTE: nenáročná na polohu a pôdu. Veľmi vhodná do alejí, k cyklocestám, do voľnej krajiny, do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, odolná voči chorobám aj škodcom.

PÔVOD: Japonsko, zrejme vybraná v 40. rokoch 20 storočia ako hexaploidný kríženec aktinídie význačnej (Actinidia arguta) a aktinídie mnohodomej (Actinidia polygama).

 
RAST: umiernený, dorastá len do dĺžky 2,5-6 m. Lianovité výhony sú hladké. Pestujeme s pevnou oporou - buď na pergole, na plote alebo na vysokom vedení v tvare T.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivé, resp. tvorí menšie partenokarpické plody po stimulovaní nedokonale vyvinutým vlastným peľom (asi 30 % násada z počtu kvetov) a väčšie opelené plody po opelení samčou odrodou aktínídie význačnej (Actinidia arguta), napr. odrodou Prince Jumbo (asi 65 % násada z počtu kvetov).

 
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká (cca. 25 kg), spoľahlivá aj bez prítomnosti kvitnúceho opeľovača.

 
PLODY: malé až stredne veľké, partenokarpické plody sú bezsemenné a menšie (priemerne 4,9 g), opelené plody obsahujú semená a sú o čosi väčšie (priemerne 5,7 g), na konci sa charakteristicky zužujú. Šupka je zelená a hladká, dužina je tiež zelená a šťavnatá. Chuť je sladkokyslá a výrazne aromatická. Majú v rámci kiwi vysoký obsah vitamínu C (222 mg /100 g hmotnosti čerstvých plodov).

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom septembra a v októbri.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy, marmelády, smoothie apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, príp. polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná, skôr neutrálna až mierne kyslá. Odporúčame zamulčovať. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve do -25 °C až -30 °C, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči väčšine hubových chorôb, jedine ju môže v príliš mokrých pôdach ohrozovať fytoftóra (Phytophthora cryptogea).

PÔVOD: USA, Oregon, Willamette Valley, v 40. rokoch 20. storočia.

 
RAST: bujný, dorastá do výšky 1,2-1,8 m, veľmi silno odnožuje, tvorí priemerne až 5,5 výhonov na m2.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v máji a júni.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, plodí na minuloročných výhonoch.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 2,0-3,4 g), okrúhle, tvarovo vyrovnané, tmavočervené, pevné a lesklé. Dužina je šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, aromatická

 
DOZRIEVANIE: je to raz rodiaca odroda, dozrievanie stredne skoré, u nás približne 3-4 týždne od polovice júna do júla. Plody sa dobre oberajú a znášajú prepravu.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, ale najmä na spracovanie, teda pečenie, výrobu džemov, želé, sirupov, zmrzlín a likérov. Výhodami sú dobrá chuť a výrazná farba. Môžu sa aj zamraziť alebo sušiť.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná, pomalšie nadobúda mrazuodolnosť na jeseň, ale na jar jej dlhšie vydrží. Je odolná voči vírusu kríčkovitej zakrpatenosti maliny (RBDV), stredne až slabšie odolná voči odumieraniu výhonov malín spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum.

Stredne neskorá, rezistentná stolová odroda so žlto-zelenými bobuľami jemnej, muškátovej chuti.
Rast stredne bujný až bujný, úrodnosť stredná až vysoká. Strapec je veľký (cca 400 gr.), bobule stredne veľké, elipsovito oválne, žlto-zelené, dužina je mäkká, jemná, chuť príjemne muškátová. Stolová odroda vhodná na priamy konzum, využíva sa aj ako muštová odroda na výrobu ľahkých bielych vín. Slnečné stanovište (mierne svahy s južnou expozíciou), teplé polohy. Optimálne miesta pre dopestovanie kvalitného hrozna sú západné, juhozápadné svahy s celodenným slnkom a hlboké výživné pôdy - ľahké až stredne ťažké. Zimným rezom odstraňujeme vyrodené výhony z minulého roka. Samoopelivý. Dobrá odolnosť voči hubovým chorobám a dobrá odolnosť voči mrazu. Pôvodom z Maďarska.

PÔVOD: neznámy, ale zrejme ČR, Karlovarský kraj, krajová odroda. Synonymá: Červená role, Levínská krvavka.

 
RAST: stredne bujný, tvorí ihlanovité koruny, ktoré sú neskôr previsnuté, letorasty ma výrazne červené a listy plstnaté.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, nie je preverené, akým je opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

 
PLODNOSŤ: neskorá (aj po 10 rokoch po výsadbe), stredne vysoká, striedavá najmä v nevhodných polohách.

 
PLODY: stredne veľké, baňaté, hruškovité. Šupka je drsná, v čase zberu zelenožltá, takmer celá pokrytá červeným líčkom. Dužina je stredne tuhá, chrumkavá, hrubšia, menej šťavnatá, krvavo červená, žilkovaná. Chuť je príjemne sladkokyslá s osobitou príchuťou po tropickom ovocí.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva počas októbra, vydrží do konca októbra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie a všade tam, kde vynikne jej červená dužina, t.j. sušenie, pečenie, výroba farebne zaujímavých výživ, džemov, lekvárov, muštov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, hoci toleruje aj veterné. Najviac sa jej darí v hlbokých, výživných, hlinitých pôdach, v horších pôdach môže úrodnosť veľmi kolísať. Je vhodná najmä do teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, málo v kvete. Je stredne odolná voči monilióze, vyššie odolná voči chrastavitosti, trpí ňou v nevhodných polohách.

PÔVOD: Francúzsko, Villiers-en-Breune, neďaleko Clionu, departement Indre, v roku 1760 ju našiel ako náhodný semenáč v háji Fromentau farár H. Leroy.

 
RAST: zdravý a bujný, vytvára typickú, krásnu, široko ihlanovitú, v neskorších rokoch riedkejšiu korunu - konáre sa pod váhou ovocia skláňajú. Plodonosný obrast je krátky až stredne dlhý. V dobe plodnosti treba korunu pravidelne presvetľovať.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Drouardova, Hardyho maslovka, Charneuská, Konferencia, Madame Verté, Magdalénka, Parížanka, Solanka, Trévouxská, Williamsova maslovka.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá až neskoršia, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké, fľaškovito pretiahnuté. Šupka je hrubšia, hladká, ale málo lesklá, zelená až žltkastá, niekedy na slnečnej strane mierne načervenalá, miestami pokrytá hrdzavými lenticelami, často s odrodovo typickým švom. Celé plody jemne muškátovo voňajú. Dužina je žltkastobiela, polojemná, často polorozplývavá, šťavnatá, okolo jadrovníka býva zrnitá. Chuť z dobrých polôh je sladkokyslastá, mierne korenistá.

 
DOZRIEVANIE: Zber podľa polohy a preibehu počasia od konca septembra do konca októbra (pri predčasnom zbere plody vädnú), konzumne dozrieva 3-5 týždňov po zbere, vydrží uskladnená v chlade do januára až februára, dozrieva veľmi postupne.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, muštovanie, kompóty, sušenie, výživy a pečenie. Plody dobre znášajú prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, stromy sú nenáročné na polohu, ale ideálnymi sú pre ne teplejšie polohy a úrodné, výhrevné, hlboké pôdy, lebo z oblastí studených, mokrých a drsných je ovocie vodnaté a repovitej chuti. Sadíme ju na vzdušné, no pred vetrom chránené a slnečné miesto a udržujeme vzdušnú korunu.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, v mladosti aj menej, ale veľmi dobre regeneruje, menej mrazuodolná v kvete. Je stredne odolná voči chrastavitosti a monilióze v uzavretých či zatienených polohách.

PÔVOD: Francúzsko, 2. pol. 19. st.

RAST: stredný rast, vytvára v mladosti ihlanovitú korunu, ktorá je u starých stromov previsnutá. Listy sú na jeseň nádherne sfarbené do oranžovo-červena.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Drouardova, Hardyho maslovka, Guyotova, Lectierova. Dobrý opeľovač.

PLODNOSŤ: skoršia, veľká, pravidelná.

PLODY: atraktívne, stredne veľké plody tupo kužeľovitého/ valcovitého tvaru. Šupka je zeleno-žltá, neskôr žltá, s karmínovo červeným líčkom, niekedy s hrdzavými pruhmi. Biela dužina je mäkká, veľmi šťavnatá, rozplýva sa; chuťovo je vynikajúca, polosladká - sladko kyselkavá, špecifická.

DOZRIEVANIE: zber v 2. pol. augusta, konzumná zrelosť: v 2. pol. augusta, skladovateľnosť len 2-3 týždne.

VYUŽITIE: priamy konzum, muštovanie, výroba destilátu, džemov.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené stanovište a dostatočne živná a hlboká pôda. Odrode sa darí vo vyšších, chladnejších polohách.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, dobre odolná voči chorobám, len vo vlhkých rokoch mierne náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: Nemecko, bývalá NDR, registrovaná v roku 1979.

 
RAST: veľmi bujný, vytvára strednú až vyššiu korunu s veľmi silnými konármi, stredne otŕnenými. Dobre znáša rez až do trojročného dreva. Dorastá až do 4 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samičia rastlina, kvôli opeleniu potrebuje vysadiť v blízkosti samca - opeľovača.

 
PLODNOSŤ: skorá a veľmi vysoká, ročne prinesie ako dospelý krík 35-50 kg plodov.

 
PLODY: sú stredne veľké (priemerne 0,65 g, dĺžka 1,45 cm x šírka 1,13 cm), charakteristického vajcovitého tvaru, sýto oranžovej farby s pevnejšou šupkou a skôr kyslejšej chuti. Obsahujú v priemere 240 mg vitamínu C v 100 g, 26 mg vitamínu E v 100 g a 3,4 g kyselín, 4,9 g tukov. Je vhodná na zber orezom a následným zmrazením vetvičiek pri -25 °C.

 
DOZRIEVANIE: v septembri až októbri. Jedna z najneskorších odrôd.

 
VYUŽITIE: pre kyslejšiu chuť plodov je odroda vhodná najmä na spracovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné stanovište, priepustná pôda. Vysádza sa v spone s 3x4 m.

 
ODOLNOSŤ: odroda je mrazuvzdorná, odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: ČR, pravdepodobne z okolia Čáslavi či Kutnej Hory, stará odroda, zrejme z 2. polovice 18. storočia. Synonymá: Böhmische Birne, Graue Muskatellerbirne, Muszkatelka, Musqué Grise de Bohême.

 
RAST: bujný, zdravý. Tvorí mohutné, vysoko guľovité koruny, ktoré sa neskôr pod váhou plodov rozkladajú šľahúňovitými kostrovými konármi do charakteristických oblúkov. Charakteristické je v čase vegetácie aj bohaté a zdravé olistenie. Plodonosný obrast je stredne dlhý. Stromy sú veľmi dlhoveké a do vysokého veku nevyžadujú zmladenie, len pravidelné presvetlenie.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače neboli preskúmané, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Anglická bergamotka, Angoulemská, Avranšská, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova, Williamsova červená.

 
PLODNOSŤ: neskorá (až po 8-12 rokoch po výsadbe), potom vysoká, pravidelná, ob rok veľmi vysoká.

 
PLODY: malé (priemerne 100 g), vajcovité až špicato vajcovité s tenkou, dlhou stopkou. Šupka je v zberovej zrelosti zelená, neskôr žltozelená, hrubá a drsná, len stredne lesklá a bez líčka, často jemne hrdzavá, najmä pri stopke, s množstvom nevýrazných lenticiel. Dužina je belavá, mierne žltkastá, polorozplývavá, jemne zrnitá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, jemne kyselkavá, s výbornou muškátovou príchuťou. Táto jej výnimčnú chuť sa rozvinie pri zbere v tvrdej zrelosti a po niekoľkodňovom uskladnení.

 
DOZRIEVANIE: zber väčšinou začiatkom augusta, niekedy aj skôr, dozrieva nerovnomerne. Treba ju zbierať v tvrdej zrelosti (asi týždeň pred konzumnou), dozrieva v chladnom uskladnení po 5-7 dňoch, vydrží asi 1-2 týždne od zberu. Prezreté plody hniličia od jadrovníka.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie, ale aj na výrobu džemov a lekvárov, muštov, destilátov či na pečenie. Na výrobu kompótov je vhodná pevnosťou dužiny, ale plody sú dosť malé.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je veľmi nenáročná na polohu a kvalitu pôdy, hoci preferuje dostatočne vlhké a úrodné pôdy, znesie aj piesočnaté a kamenisté pôdy, ak sú dosť vlhké a aj drsnejšie a veternejšie polohy. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh. Vhodná najmä do väčších sadov, alejí, do krajiny ako krajinotvorný strom.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, silne odolná voči chrastavitosti aj monilióze, nezvykne trpieť ani škodcami.

PÔVOD: Slovensko, vyšľachtil ju Gustav Čejka skrížením odrôd Cresthaven a Luna, registrovaná bola v r. 1993.

RAST: stredne silný až silný. Habitus je polovzpriamený až mierne rozložitý, koruna stredne zahustená.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne skoro až stredne skoro, kvitnutie trvá stredne dlho, je samoopelivá.

PLODNOSŤ: stredná, pravidelná. Pre dobrú kvalitu plodov vyžaduje kvalitný rez a prebierku plodov.

PLODY: stredne veľké, mierne ploché, guľovité. Šupka je stredne hrubá až hrubá, stredne silne až silne priliehavá k dužine, stredne až husto plstnatá, svetlozelená s tmavočerveným líčkom. Dužina je zelenobiela, mäkká až stredne pevná, šťavnatá, nevláknitá, kyslosladká až sladká, aromatická, veľmi dobrá. Dužina je stredne až ťažšie oddeliteľná od stredne veľkej kôstky. Plody sú stredne dobre veľkostne vyrovnané. Plody nie sú výrazne náchylné na praskanie kôstky ani na praskanie plodov počas dažďov.

DOZRIEVANIE: koncom júla, 8 dní pred odrodou Redhaven. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom.

VYUŽITIE: vhodná predovšetkým na priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Pôdu vyžaduje dobre zásobenú vlahou aj živinami. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch. Stredne tolerantná voči kučeravosti.

PÔVOD: Belgicko, Leuven, vypestoval ju známy šľachtiteľ van Mons ako semenáč neznámeho pôvodu a nazval ju „Conseiller de la cour“ (Súdny radca). Prvýkrát rodila v roku 1841 či 1844.

 
RAST: zdravý a bujný, koruna je ihlanovitá, nápadne sýtozeleno olistená.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Eliška, Hardyho maslovka, Charneuská, Kongresovka, Krivica, Lectierova, Madame Verté, Mechelenská, Parížanka, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: pomerne skorá, striedavo vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké, tvarovo dosť nevyrovnané, najčastejšie kužeľovité, často končia šikmou špičkou. Šupka je hladká, hrubá, matná, zelenej až žltosivozelenej farby, posiata nápadnými bodkami, niekedy aj sieťkovito hrdzavá. Dužina je belavá, prepletená žltými žilkami, maslovitá, šťavnatá, rozplývavá, hrubo zrnitá v strede od jadra po stopku. Chuť je pikantne sladkokyslá, príjemne trpkastá, z horších pôd trpkejšia. Chutnejšie plody sú z vyšších polôh.

 
DOZRIEVANIE: zber podľa lokality od začiatku do konca októbra, konzumne zreje od konca októbra až od polovice novembra, nerovnomerne, vydrží do novembra až decembra, mala by sa zbierať čo najneskôr, ale tak, aby nepopadala.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a výrobu muštov, kompótov či destilátov. Po zbere sa dobre prepravuje. Skladuje sa stredne dobre, treba ju čas od času kontrolovať.
STANOVIŠTE: slnečné, náročnejšia na úrodnú a hlbokú, vápenitú pôdu. Je vhodná aj do vyšších polôh, ale chránených pred vetrom.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, najmä vo vyššom veku, silne mrazuodolná v kvete. Je stredne až silne odolná voči chrastavitosti, náchylná je len v teplých, uzavretých polohách s vysokou vlhkosťou vzduchu.

PÔVOD: Nemecko, Staatliches Weinbauinstitut Freiburg, kríženec Solaris a Gelber Muskateller (Muscat Blanc), 1987.

 
RAST: bujný, silne olistený.

 
OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný, samoopelivý.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká.

 
PLODY: strapec stredne veľký, voľný, bobule stredné veľké, guľaté, šupka zelenožltkastá, dužina s vyšším obsahom kyselín, chuť muškátová, pripomína vôňu liči.

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, v auguste.

 
VYUŽITIE: vhodný na výrobu muškátového vína a sektu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou. Má menšie nároky na stanovište.

 
ODOLNOSŤ: dobre odolný voči hubovým chorobám a mrazom. Silne odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola), stredne až silne voči múčnatke (Uncinula necator) a stredne voči botrytíde (Botrytis cinerea).

PÔVOD: Rusko.

 
RAST: stredný rast, vytvára nižší ker (do 2,5 m) so vzpriamene rastúcimi výhonmi, ktoré su pokryté malým množstvom krátkych tŕňov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samičia odroda, vyžaduje prítomnosť aspoň 1 samčieho opeľovača na až 7 samíc.

 
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 0,6-0,7 g), guľovito oválne, oranžovo-červené, s hrubšou šupkou. Chuť sladkokyselkavá, osviežujúca. Obsahujú v priemere 5,63 % cukru, 3,73 % kyselín, 5-6,5 % olejov, 162,7 mg/100 g vitamínu C a až 24 mg/100 g karotenoidov. A taktiež ďalšie vitamíny, aminokyseliny, triesloviny, minerálne látky na posilnenie imunity, pozitívny vplyv na obranyschopnosť organizmu. Ľahko sa zberajú.

 
DOZRIEVANIE: od polovice augusta.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, zaváranie, výroba štiav, džemov, mrazenie, sušenie, výroba kozmetiky. Po rozmrazení si dobre zachováva tvar a nepraská.

 
STANOVIŠTE: nenáročná drevina, vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú pôdu, dostatok priestoru.

 
ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná odroda (do -34 °C), odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: Ukrajina, Kyjev, v Ukrajinskej Národnej Botanickej Záhrade M.M. Gryška, vyšľachtila ho Svetlana Valentinovna Klimenko, na trh bol uvedený v roku 1982.

RAST: vzpriamený, stredne silný rast do výšky asi 3 m, kužeľovitý habitus.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: Vysoko úrodný, úroda z dospelého kríka okolo 40 kg/rok.

PLODY: stredne veľké plody (2,5 - 2,8 cm, 4-6 g) žltej farby. Dužina je hustá, po dozretí sladká, aromatická.

DOZRIEVANIE: skoré, v 2. pol. júla až v auguste.

VYUŽITIE: vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Poľsko, náhodný semenáč nájdený v zámockom parku Józefom Paczoskim

RAST: stredne bujný rast a rozložitý habitus, dorastá do výšky 6 m.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ:

PLODY: stredne veľké (priemerne 2,9 g, 2,6 cm), predĺžené hruškovité až fľaškovité, červené, príjemne sladkokyslé s vysokým obsahom cukru (12 %) a stredným obsahom kyselín (2,7 %). Kôstka je v pomere k hmotnosti plodu veľká (14 %) a zle sa oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, v septembri.

VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: USA, Berries Unlimited, Lidia Stuart.

 
RAST: vytvára dobre rozvetvený, kupolovitý krík s výškou aj šírkou 150 cm.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, vhodné opeľovače: Aurora, Wojtek.

 
PLODNOSŤ: stredne úrodná odroda, jeden krík dosahuje úrodu priemerne 3,6 kg za rok.

 
PLODY: stredne veľké podlhovasté plody (priemerne 1,3 g) sladkastej chuti (max. 14 Brix).

 
DOZRIEVANIE: približne v polovici júna.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, zaváranie, mrazenie.

 
STANOVIŠTE: odroda nenáročná na výber stanovišťa (ideálne slnko, polotieň), na rozdiel od čučoriedok nevyžaduje kyslú pôdu. Odvďačí sa za dostatočnú vlahu.

 
ODOLNOSŤ: odroda je mrazuodolná v dreve aj v kvete, odolná voči škodcom a chorobám.