Lieska Hallská obrovská

PÔVOD: Nemecko, Halle an der Saale, vypestoval C. G. Büttner v roku 1788 z orieška z odrody Gunslebener Zellernuss zrejme z voľného opelenia.

 
RAST: bujný do výšky aj do šírky, krík je redší až stredne hustý, vzpriamený. Podrastá len veľmi slabo až slabo.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne neskoro, samčie kvety kvitnú 10 dní, samičie kvety 5 dní a kvitnutie sa prekrýva. V prítomnosti ďalšej v rovnaký čas kvitnúcej odrody je úroda ešte vyššia. Vhodné opeľovače: Barcelonská, Corabel, Lombardská biela, Katalónska, Tonda di Romana, Webbova, Zellská červenolistá.

 
PLODNOSŤ: neskoršia (po 6 rokoch po výsadbe), vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké (priemerne 4,3 g), guľovité, svetlohnedé, pančuška je rovnako dlhá ako plod, stredne hrubo cípatá. Veľmi dobre sa lúska luskáčikom tak, že jadrá ostávajú vcelku. Jadro je stredne veľké až veľké, stredne dobre vypĺňa škrupinku (podiel z celkovej hmotnosti plodu je 45 %). Jadro je vajcovité, šupka je len slabo skorkovatená, vnútorná dutina je malá až stredne veľká. Chuť je dobrá až veľmi dobrá, aromatická, sladkastá. Dvojité jadrá sa nevyskytujú.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, koncom 3. dekády septembra v priebehu asi 10 dní.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod.

 
STANOVIŠTE: preferuje slnečné, ale zvládne aj polotieň, len tam je menej plodná. Najlepšie sa jej darí hlinitopiesčitých až piesčitohlinitých, humóznych, dostatočne vlhkých, ale priepustných pôdach, ale znesie aj horšie pôdy. Neznáša len suché alebo ťažké ílovité pôdy. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí, vo vyšších polohách na chránených stanovištiach.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, v pukoch aj kvete. Len v ťažkých ílovitých pôdach môže byť poškodená. Je stredne až silne odolná voči napadnutiu nosánikom lieskovým (Curculio nucum), netrpí chorobami.