Jabloň Baumannova reneta

PÔVOD: Belgicko, Leuven, vyšľachtil ju v r. 1800 van Mons, ktorý jej dal meno po majiteľovi veľkého záhradníctva v Bollweileri v Hornom Alsasku.

 
RAST: bujný v mladosti, neskôr slabší, dospelé stromy tvoria najprv vyššie, neskôr širšie pologuľovité, silne rozvetvené, nepravidelné koruny. Vyžaduje kvalitný výchovný rez, neskôr zmladzovanie na udržanie veľkosť plodov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Boikovo, Croncelské, Gdanský hranáč, Charlamowski, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Malinové holovouské, Oldenburgovo, Ontário, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Ušľachtilé žlté, Wagenerovo, Watervlietské mramorované, Zuccalmagliova reneta.

 
PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, striedavá, ob rok vždy vyššia.

 
PLODY: mierne sploštené, veľkosťou veľmi premenlivé, menšie, stredné až veľké (priemerne 140-200 g), ku kalichu niekedy mierne zúžené, niekedy mierne hranaté, nesúmerné. Šupka je v zrelosti žltá, krytá karmínovou alebo krvavou červeňou, pruhovaná, s belavými lenticelami. Dužina je žltobiela, stredne šťavnatá, tuhá, hrubšia, po dozretí krehká, chuť dobrá, sladkokyslastá, jemne korenistá. Na vzduchu dužina takmer nehnedne.

 
DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumná zrelosť v decembri, vydrží do marca až apríla. Plody pri skladovaní nevädnú.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, kuchynské spracovanie (pečenie atď.), výrobu vína, veľmi dobre znáša prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, úrodné primerane vlhké pôdy, neznáša príliš vlhké ani príliš suché pôdy. Vhodná do nižších aj vyšších polôh, ale chránených pred mrazom, nie uzavretých. Vhodná do záhrad, sadov.

 
ODOLNOSŤ: v kvete stredne mrazuodolná, v dreve slabo, silne odolná voči múčnatke, menej voči chrastavitosti a vlnačke krvavej.