Ovocie na sušenie

PÔVOD: nejasný, buď Francúzsko, okolie Nancy, alebo ho niektorý francúzsky kráľ priviezol z Ázie, veľmi stará odroda známa vo Francúzsku od roku 1490, v okolí Nancy bola veľmi rozšírená.

RAST: najskôr bujný, neskôr stredne bujný, polovzpriamený, tvorí spočiatku ihlanovité, neskôr guľovité až rozložité, neveľké koruny. Je vhodná do sadov aj menších záhrad.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: (stredne) skorá, vysoká až veľmi vysoká, pri preplodení niekedy striedavá.

PLODY: sú veľmi malé (priemerne 9,5-10 g), guľaté alebo niekedy mierne pretiahnuté, súmerné. Šupka je pod osrienením žltá, v plnej zrelosti zlatožltá, s červenými bodkami, stredne hrubá, mäkká, dá sa stiahnuť. Dužina je zelenožltá až zlatožltá, pevná, menej šťavnatá. Chuť je sladká až veľmi sladká, aromatická, veľmi dobrá až výborná, bez kyslosti typickej pre iný botanický druh - myrobalán (Prunus insititia), kotrý sa často ľudovo prezýva mirabelka. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, 15 dní pred Bystrickou, teda v 3.-4. týždni augusta.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu kompótov, džemov, kvalitných destilátov či slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie sa jej darí v teplejších polohách do stredných nadmorských výšok, vo vlhkejších a úrodných pôdach, ale celkovo je nenáročná. Len v suchej pôde bývajú plody drobné a v chladných polohách nie sú také chutné.

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorná v dreve aj kvete, spoľahlivo tolerantná voči šarke a málo náchylná na infikovanie jej vírusom, pri dlhotrvajúcich dažďoch plody praskajú a napadá ich monilióza (Monilinia fructigena).

PÔVOD: ČR, Kostelec u Heřmanova Městce, ako náhodný semenáč ju našiel učiteľ a pomológ Karel Hájek okolo r. 1885.

RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr až slabší, koruna je guľovitá, rozložitá, hustá, neskôr previsnutá. Vyžaduje častejšie preriedenie a zmladzovanie koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Golden delicious, James Grieve, Oldenburgovo, Ontário, Watervlietské mramorované. Neopeľuje sa s Parménou zlatou zimnou.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká a pravidelná.

PLODY: stredne veľké, plocho guľovité, plocho zhranatelé, nesúmerné. Šupka je suchá, kožená, drsná, slamovožltá s oranžovým pruhovaným líčkom, hrdzavá. Je to tzv. kožovka. Dužina je biela až žltkastá, na vzduchu málo hnedne, je krehká, v optimálnej zrelosti šťavnatá, neskôr suchšia. Chuť je výborná, sladkokyslá, s aromatickou muškátovou príchuťou.

DOZRIEVANIE: zber v polovici októbra, dozrieva v polovici novembra, vydrží do februára až marca.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie, ale aj na muštovanie. Dobre znáša prepravu, neotláča sa. Vyžaduje vyššiu vlhkosť ovzdušia pri skladovaní, inak vädne. Vädnú aj predčasne otrhané plody.

STANOVIŠTE: slnečné, s úrodnou, dostatočne vlhkou, ale priepustnou pôdou. V suchých, ale aj ťažkých pôdach sú plody len malé a nevyvinuté. Najvhodnejšia je do stredne teplých, chránených oblastí, znesie aj vyššie chránené polohy s kvalitnou pôdou.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Silne odolná voči chrastavitosti a málo náchylná voči monilióze, stredne odolná voči múčnatke, stredne až menej odolná voči rakovine v ťažkej, mokrej, studenej pôde.

PÔVOD: ČR, Šľachtiteľská stanica vo Velkých Losinách, vyšľachtená ako kríženec odrôd George Soltwedel x Sparlee, povolená v r. 1971.

 
RAST: vzpriamený, vysoký, hustý, plocho guľovitého tvaru. Tvorí stredné množstvo pomerne dlhých poplazov, najmä v prvom roku.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá. Kvetné stvoly sa tvoria vo veľkom množstve pod listami a v ich úrovni.

 
PLODNOSŤ: vysoká (0,88 kg/rastlinu).

 
PLODY: veľké, v prvej polovici zberu ľadvinovité, potom tupo kužeľovité, karmínovočervené, lesklé pri zbere. Dužina je tmavočervená, šťavnatá, s výraznou dutinou, veľmi mäkká. Chuť je vynikajúca, dezertná, sladká a silne aromatická po lesných jahodách.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, od 2. týždňa júna do konca júna, krátke, trvá asi 18 dní.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na mrazenie a spracovanie na džemy a sirupy.

 
STANOVIŠTE: slnečné stanovište, prípadne polotieň. Znáša veľmi dobre všetky typy pôd, ale preferuje polopriepustné pôdy. Je nenáročná, vhodná aj do vyšších polôh. Sadenice jahôd vysádzame na jar alebo na jeseň, ideálne do priepustnej, živnej pôdy premiešanej s kompostom, v spone 50x80 cm od seba. Zamulčujeme a v prvých dňoch dbáme o pravidelnú zálievku (tá je dôležitá aj v suchom období počas leta). Na rastlinách priebežne odstraňujeme suché a choré listy, pred mrazom ich chránime prikrytím čečinou.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v zime aj v kvete, stredne až viac odolná voči plesni sivej (Botrytis cinerea), menej voči múčnatke (Podosphaera aphanis), odolnejšia voči koreňovým hnilobám.

PÔVOD: Ukrajina, Krym, druh Crataegus orientalis subsp. pojarkovae.

RAST: tvorí kríky či stromy s rozložitou korunou, ktoré v jeho domovine dosahujú aj 10 m, ale u nás skôr dorastá do 4 m.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivý, kvitne v júni, opeľujú ho muchy. Ľahko sa kríži s inými druhmi rodu hloh.

PLODNOSŤ: nastupuje v 3. roku po výsadbe, je vysoká a pravidelná.

PLODY: malvice guľovitého tvaru a žiarivej citrónovožltej farby s výraznými bodkami (lenticelami) a priemerom cca. 2,5 cm. Majú vzhľad a konzistenciu malého jabĺčka, v strede je 4-5 väčších jadierok, ktoré sú často tak pevne spojené, že vyvolávajú dojem jednej kôstky. Dužina je šťavnatá až kašovitá, chuťovo sú výborné, pripomínajú azarolky (t.j. plody hlohu C. azarolus) alebo šípky.

DOZRIEVANIE: od polovice septembra do začiatku októbra.

VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, kandizovanie, výroba želé, džemov či kompótov.

STANOVIŠTE: veľmi nenáročný druh, preferuje slnečné stanovište, ale zvládne aj polotieň, len tam treba počítať s nižšou plodnosťou. Preferuje dobre odvodnenú, ale vlhkú hlinitú pôdu, ale poradí si po zakorenení so širokou škálou pôd - aj s veľmi ťažkými ílovitými aj s presychavými či vápenitými pôdami. Dobre zvláda aj znečistené ovzdušie a keďže je celoročne veľmi dekoratívny a neláka bodavý hmyz, je vhodný aj do mestskej výsadby.

ODOLNOSŤ: plne mrazuodolný a odolný voči škodcom a chorobám. Dobre suchuvzdorný.

PÔVOD: pravdepodobne Rusko.

RAST: v mladosti rastie veľmi bujne, má vznosnú korunu; neskôr sa konáre ohýbajú k zemi.

OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač pre mnohé odrody. Vhodné opeľovače: Priesvitné žlté, Croncelské, Baumannova reneta, Ananásová reneta, Krasokvet žltý, Astrachan červený, Bismarkovo, Delicious, Jonathan.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná, vo vyššom veku striedavá.

PLODY: veľmi pekné plody menšej až strednej veľkosti, hladká, tenká šupka slamovožltej farby s typickým krátkym červeným pruhovaním. Dužina je biela, šťavnatá, ostrejšej kyslej chuti. Plody majú intenzívnu vôňu.

DOZRIEVANIE: zber v auguste, plody vydržia cca 3-4 týždne.

VYUŽITIE: raná odroda vhodná na priamy konzum, na kuchynské spracovanie, mušty, vína, sušenie.

STANOVIŠTE: vhodná aj do drsnejších polôh – musia byť však chránené pred vetrom, nie veľmi náročná na pôdu, ale v suchej sú plody malé a rýchlo opadávajú strom trpí múčnatkou, v ílovitých a ťažkých pôdach trpí rakovinou. Vhodná do záhrad, poľných sadov.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, stredne odolná voči múčnatke, náchylnejšia na rakovinu v nevhodných pôdach a na chrastavitosť v uzavretých polohách bez prúdenia vzduchu.

PÔVOD: Francúzsko, 2.pol. 17. stor.

RAST: stredná až bujná intenzita rastu, koruna mohutná, široká, vysoká, guľovitá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, zle opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače napr.: Baumannova reneta, Croncelské, Coxova reneta, Priesvitné žlté, Zuccalmagliova reneta.

PLODNOSŤ: plodnosť 5-7 rokov po výsadbe, stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké, tvar guľovitý, základná farba šedozelená, neskôr so žltým nádychom, na slnečnej strane s hnedočerveným líčkom a silnou hrdzavosťou. Je to tzv. kožovka. Šupka drsná, kožovitá, hrdzavá, dužina šťavnatá, jemná, kyprá, rýchlo hnedne; chuť výborná, sladkokyslá, jemne trpkastá.

DOZRIEVANIE: zber od prvej polovice októbra, konzumne dozrieva v decembri až januári, skladovateľná je do marca až augusta.

VYUŽITIE: odroda výborná na priamy konzum, výrobu vína, muštu či sušenie.

STANOVIŠTE: menej náročná na stanovište, miluje teplé polohy a znesie aj vyššie polohy, ale slnečné; pôda úrodná, hlboká, vlhšia. Vhodná do záhrad, na polia, do alejí.

ODOLNOSŤ: odolná voči mrazu, stredne náchylná na múčnatku, v príliš vlhkých pôdach trpí rakovinou.

PÔVOD: Čína, zrejme provincia Šantung (Shandong), delta Žltej rieky.

 
RAST: slabší. Tvorí malý strom dorastajúci do výšky asi 7 m s lesklými listami a beztŕnnymi výhonmi.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, potrebuje inú odrodu na dosiahnutie úrody. Kvitne v júni až auguste. Vhodné opeľovače: napr. Huizao, Jinsi, Lizao, Wuhezao, Changhong a ďalšie.

 
PLODNOSŤ: v prvých rokoch nižšia, až neskôr je vyššia.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 33x36 mm, 17,5 g), guľaté až mierne oválne. Šupka je tenká a hladká, svetlozelená až žltozelená, prechádzajúca do hnedej farby. Plody sú chrumkavé, dužina je jemná a veľmi šťavnatá. Chuť je jedinečná, je to najobľúbenejšia a najchutnejšia odroda v Číne. Plody sú sladké (v domovine obsahujú priemerne 22-26 % cukru). Sú bohaté na nutričné látky, vitamín C (304-334 mg/100 g), flavonoidy a polyfenoly.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, od októbra do začiatku novembra.

 
VYUŽITIE: okrasná a ovocná drevina v jednom, pôsobiaca veľmi exoticky. Plody tejto odrody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, kandizovanie a ďalšie použitie. Keď sa sušia získavajú vzhľad aj chuť datlí, preto sa nazývajú aj "čínske datle", môžu sa aj pomlieť na prášok. Pridávajú sa do koláčov, chleba, želé, polievok atď. Nezrelé sa nakladajú do octu či soli. Liečivé využitie: Podporujú imunitu, majú antioxidačné, protirakovinové, protizápalové účinky a chránia pečeň pred poškodením. Listy majú zaujímavú vlastnosť, po požuvaní na chvíľu vyradia receptory sladkej chuti, takže napr. biely cukor chutí ako piesok.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Vhodná do teplých oblastí Slovenska.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve do cca. -20 °C. Raší a kvitne neskoro, takže nebýva ohrozovaná neskorými jarnými mrazmi. Silne odolná voči zasoleniu pôdy a vápenitej pôde a voči vysokým teplotám ovzdušia. Je náchylnejšia na nasledujúce choroby: metlovitosť jujuby spôsobenú Candidatus Phytoplasma ziziphi, hrdza spôsobenú Phakopsora zizyphi-vulgaris, hnilobu plodov a zakrpatenie, ale v Európe sa tieto choroby zatiaľ nevyskytujú. 

PÔVOD: ČR, Šlachtiteľská stanica Želešice, vyšľachtil ju J. Urban v r. 1968 ako kríženec odrôd Heinemannova neskorá a zmes peľu Red Lake a Jonkheer van Tets.

 
RAST: stredne bujný až bujný, stredne hustý, tvar je guľovitý až krovitý, v plnej rodivosti rozložitý, ale nepolieha. Výhony rastú polovzpriamene. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

 
OPEĽOVACIE POMERY: vysoko samoopelivá, kvitne stredne skoro. Kvety nespŕchajú.

 
PLODNOSŤ: je skorá, vysoká (priemerne 5-10 kg, maximálne 16,2 kg), pravidelná. Plodí na jednoročnom obraste dvojročných výhonov aj na dvojročných výhonoch.

 
PLODY: strapce sú dlhé (priemerne 7,8 cm, na mladom dreve 12 cm, maximálne 15 cm), stredne husté, s 20 až 34 bobuľami. Bobule sú stredne veľké (priemerne 9-9,5 mm), guľaté, pevné. Šupka je lesklá, smotanovobiela, priesvitná, pevná, tuhá, stredne hrubá. Dužina je šťavnatá, tuhšia, bezfarebná. Chuť je lahodná, kyslejšia až sladkokyslá. Má stredne vysoký obsah vitamínu C v rámci ríbezlí.

 
DOZRIEVANIE: stredne neskoré až neskoré, v 2. polovici júla až do začiatku augusta. Určená pre ručný zber. Plody dobre znášajú prepravu aj skladovanie do 6 dní.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj sirupy, vína, džemy či želé.

 
STANOVIŠTE: slnečné, preferuje pôdu bohatú na humus a živiny, dobrú úrodu poskytuje aj v podmienkach menej priaznivých pre pestovanie ríbezlí, dobre znáša sucho. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolná v dreve aj kvete, vysoko odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae), menej odolná voči antraknóze (Drepanopeziza ribis).

PÔVOD: Nemecko, Hedelfingen pri Stuttgarte, v pol. 19. storočia nájdená ako náhodný semenáč

RAST: v mladosti bujný, v plnej plodnosti stredný. Tvorí majestátne dlhoveké stromy, vysoké rozložité a mohutne vetvené koruny najširšie hore so skláňajúcimi sa spodnými konármi, takže sú až dážnikovité.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, kvitne neskoro, je veľmi dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Karešova, Troprichterova, Granát, Germersdorfská, Thurn-Taxis (Schneiderova), Kordia, Veľká čierna chrupka, Kassinská, Dönissenova, Španielska višňa, Ostheimská višňa. Tieto odrody tiež sama vhodne opeľuje.

PLODNOSŤ: neskoršia, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké až obrovské (priemerne 7 až 9 g), krásne, vajcovité, tuhé, tmavočervené až čierne. Dužina je pevná, tmavočervená so svetlejšími žilkami, šťavnatá, šťava farbí stredne. Chuť je kyslosladká, aromatická, mierne horkastá, korenistá, výborná s osobitou príchuťou. Pri napadnutí vrtivkou čerešňovou zhorkne.

DOZRIEVANIE: neskoré, 6. čerešňový týždeň, v 2. polovici júla. Keďže dozrieva neskoro, napáda ju vrtivka čerešňová, býva červivá. Vydrží aj 2 týždne na strome.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum aj všestranné spracovanie: kompóty, džemy, marmelády, sirupy, sušenie aj destiláty. Dobre znáša prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné. Prospieva v úrodných hlinitých a piesčitohlinitých, dostatočne vlhkých pôdach, nemá rada suché pôdy (plody sú drobnejšie a padajú), ale ani príliš vlhké, studené, ílovité pôdy. Je vhodná skôr do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: V dreve je silne mrazuvzdorná, ale kvety sú náchylné na neskoré mrazíky, plody pri trvalých dažďoch praskajú. Voči monilíovej spále je odolná až stredne odolná, voči monilióze plodov je stredne odolná až náchylná pri popraskaní plodov a napadnutí vrtivkou čerešňovou.

PÔVOD: Francúzsko, v Oullins pri Lyone ju vo svojej škôlke ako náhodný semenáč vzpierajúci sa zaštepeniu objavil v roku 1822 M. Jaboulay. Nazýva sa aj Jaboulay alebo Oliva či Ramon Oliva.

RAST: stredne bujný až veľmi bujný (aj na mahalebke), vytvára mohutnú, pritom však riedku korunu, rozložitú, neusporiadanú, konáre sú vodorovne rozložené, neskôr ovisnú. Kvôli tvaru koruny sa veľmi nehodí do stromoradí a alejí.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Karešova, Kaštánka, Rýchlica nemecká, Hedelfingenská, Büttnerova, Kassinova raná, Srdcovka preúrodná.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká, nepravidelná, závislá na ročníku. Typicky

vyholuje a plodí na konci konárov. 
PLODY: veľké (priemerne 6 g), tuposrdcovitého alebo guľatého tvaru, šupka veľmi lesklá, tmavočervenej farby. Dužina je v skorej zrelosti tuhšia, neskôr mäkká (polochrupka), červená, popretkávaná bledými žilkami, veľmi šťavnatá s červenou, bledo farbiacou šťavou. Chuť výborná, sladkokyslá až sladká, príjemne vínovastá, stredne aromatická. Kôstka je veľká, stredne dobre oddeliteľná od dužiny. Je to asi najskoršia veľkoplodá odroda zo starých odrôd čerešní.

DOZRIEVANIE: skoré, v 2.-3. čerešňovom týždni, zároveň s Karešovou a Kaštánkou, teda podľa lokality niekedy v 1. polovici júna. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá. Na prepravu a krátkodobé skladovanie ju treba obrať ešte pred plnou zrelosťou, keď sa ešte toľko neotlačuje.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na kompóty a ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, darí sa jej v teplých aj stredne teplých oblastiach, na pôdu nie je náročná.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete. Náchylnejšia na praskanie plodov počas dlhšie trvajúcich dažďov. Je málo náchylná na moniliózu, ale vo vyšších polohách ňou trpí viac.

PÔVOD: Bielokarpatská krajová odroda, pochádzajúca z lieskovskej doliny.

RAST: mohutný, dlhoveký strom dorastajúci do výšky 15-30 metrov a dožívajúci sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (v prípade soliterného stromu je jej šírka až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je koruna menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené z 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom, ktoré sú v mladosti jemne chlpaté. Vrchná strana listov je tmavozelená, spodná svetlozelená, na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta - oranžova - červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (vo veku 5-7 rokov), úrodnosť bohatá (dospelý strom plodí až 300-1200 kg plodov).

PLODY: guľovité, jabĺčkového tvaru, v čase zrelosti žlté až červenožlté. Plod dozrieva až po uhniličení, kedy sa pôvodná trpká chuť mení na príjemne sladkú, aromatickú.

DOZRIEVANIE: koncom augusta až začiatkom novembra, podľa lokality.

VYUŽITIE: plody sú po uhniličkovaní vhodné na priamy konzum a inak sa používajú na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - “oskorušovice”, ďalej na sušenie (sušené plody možno pomlieť a používať na dochucovanie), muštovanie. Drevo oskoruše je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vinných lisov, pri výrobe nábytku (intarzie).

STANOVIŠTE: teplomilná a svetlomilná drevina, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, v slnečných oblastiach a tam, kde sa pestuje vinič. Dobre adaptovaná na bielokarpatské miestne klimatické pomery.

ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazu (do -30 stupňov), vysoká odolnosť voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: Francúzsko, Seine-et-Oise, Arborétum de Segrez neďaleko Paríža, objavil ho Pierre Alphonse Martin Lavallée v r. 1870 medzidruhový kríženec materského druhu hlohu mexického (Crataegus mexicana syn. C. stipulacea) a otcovského druhu hlohu neskorého (C. calpodendron). Správne by sa mal podľa objaviteľovi volať hloh Lavalléeov (podľa latinského Crataegus x lavalleei) či hloh Lavalléov , ale zaužívaný názov na Slovensku je Hloh Lavallov (Crataegus x lavallei).

RAST: vzpriamený, umiernený, dorastá do výšky 3-9 m a šírky 3-7,5 m a vytvára oválnu až guľatú, kompaktnú korunu. Konáre sú otŕnené menej než u iných druhov hlohu až 5 cm dlhými tŕňmi. Oválne, nepravidelne zúbkaté listy sú kožovité, tmavozelené, na jeseň sa sfarbujú do bronzova až bordova a ostávajú veľmi dlho na strome, plody ešte dlhšie.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý s obojpohlavnými kvetmi usporiadanými v metlinách, ktoré kvitnú u nás v máji, prípadne júni.

PLODNOSŤ: je veľmi skorá, pravidelná, stredne vysoká až vysoká. Výchovným rezom treba oddialiť vstup do plodnosti, aby strom najskôr rástol.

PLODY: na hloh stredne veľké (priemerne 16–20 mm), eliptické, oranžovočervené, pevné. Dužina je polotuhá, šťavnatejšia, menej múčna než u nášho hlohu jednosemenného. Obsahuje cca. 4 jadierka, ktoré sú pohromade tak, že vytvárajú dojem kôstky. Najmä sa však líši chuť, kde chýba horkosť našich hlohov, dominuje sladkokyslá chuť veľmi pripomínajúca šípky, najmä neskôr počas zimy.

DOZRIEVANIE: veľmi postupné, v teplých oblastiach začínajú plody dozrievať asi v polovici septembra a vydržia na strome veľmi dlho do zimy, v niektoré roky až do začiatku februára bez opadávania, jedine kvôli náhlym zmenám vo vlhkosti pôdy môže časť z nich popraskať, ani pôsobením mrazu nemäknú. Konzumne zrelé sú hneď po obratí zo stromu a vydržia uskladnené v chlade asi týždeň až dva.

VYUŽITIE: strom využiteľný v parkoch, menších aj väčších záhradách, ale aj v medziach, vetrolamoch a živých plotoch je veľmi dekoratívny celoročne: bez olistenia striebristou farbou borky, počas vegetácie tmavozelenými, zdravými listmi a bielymi súkvetiami, ako aj metlinami postupne dozrievajúcich plodov, ktoré vydržia na strome dlho do zimy. Plody sú vhodné na priamy konzum len tak či ako veľmi atraktívna ozdoba dezertov, spracovanie na džemy, výživy, pretlaky, na sušenie do čajových zmesí podporujúcich činnosť srdca. Liečivé účinky majú aj kvety, čaj z nich podporuje činnosť srdca, pomáha pri nervozite, zlepšuje spánok a znižuje krvný tlak.

STANOVIŠTE: slnečné či mierny polotieň, lepšie je slnečné a teplé miesto, aby stihlo vyzrieť čo najviac plodov. Nie je náročný na pôdu, ale preferuje dobre odvodnenú, no znesie aj ílovitú. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve do asi -25 °C, kvitne neskoro a kvety sú dobre mrazuodolné, nebývajú poškodzované neskorými jarnými mrazmi. Po zakorenení je suchuvzdorný, ale znesie aj dočasné zamokrenie pôdy, veterné lokality či znečistenie ovzdušia. Na rozdiel od iných hlohov nezvykne trpieť bakteriálnou spálou ani hrdzou (Gymnosporangium globosum).

PÔVOD: Francúzsko, v Charmes v departamente Rhône ho okolo roku 1895 vybral ako náhodný semenáč škôlkar Sandrin, preto sa zvykne volať aj (Bigarreau) Sandrin, či Souvenir des Charmes. O jej rozšírenie sa však najviac zaslúžila škôlka Moreau vo Villefranche-sur-Saône od roku 1909.

 
RAST: bujný, koruna je stredne veľká, rozložitá, kostrové konáre rastú šikmo, bočné viac vodorovne.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Kassinova raná, Van, Marmotte. Nekompatibilná s odrodou Burlat.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, podpriemerná až stredne vysoká, nepravidelná v horších oblastiach, kde vymŕzajú kvety.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (5,8-7 g), guľovitého či široko srdcovitého, zhrboleného tvaru. Šupka je lesklá, tmavočervená. Dužina je (stredne) pevná, hustá, tmavočervená, šťavnatá, šťava farbí stredne až silno. Chuť je sladkokyselkavá a príjemne korenistá, veľmi dobrá až výborná. Kôstka je stredne veľká až veľká.

 
DOZRIEVANIE: skoré, v prvých dňoch 2. čerešňového týždňa, teda podľa lokality niekedy v 1. polovici júna. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj spracovanie. Horšie sa zbiera kvôli krátkym stopkám. Plody dobre znášajú prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie s dobre priepustnou, úrodnou, dostatočne vlhkou, ale nie mokrou pôdou v teplých a stredne teplých polohách menej ohrozených neskorými jarnými mrazmi.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, slabšie v kvete. Dobre až stredne odolná voči praskaniu plodov počas dažďov, stredne náchylná na moniliózu a glejotok.

PÔVOD: Ukrajina, Kyjev, v Ukrajinskej Národnej Botanickej Záhrade M.M. Gryška vyšľachtený Svetlanou Klimenko ako semenáč zo spontánneho opelenia, prvýkrát rodil v r. 1975.

RAST: bujný, vzpriamený

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa. Zle sa opeľuje so Svetljačokom (Svetljačok je jeho mutáciou) a Ekzotičejskym (ten je mutáciou Lukjanovského).
PLODNOSŤ: vysoká, 15-ročný krík dosiahne 35-40 kg, 20-ročný krík dosiahne aj 70 kg. Výťažnosť v pomere k veľkosti kríka je skôr nižšia (hmotnosť plodov / objem stromu: 1,14 kg/m3).

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 6-7,5 g), fľaškovité, tmavočervené až čierne, príjemne sladkokyslé so stredne vysokým obsahom cukru (9,8-10,2 %) a nízkym obsahom kyselín (1,7-1,9 %) a vysokým obsahom vitamínu C (128 mg/100 g). Kôstka je v pomere k plodu menšia až stredná (9,8-10,2 % z hmotnosti plodu) a ťažko oddeliteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, počas 2. polovice augusta. Plody neopadávajú, majú po dozretí dobrú trvanlivosť a skladovateľnosť asi 3 - 4 týždne.

VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: ČR, okolie obce Němčičky na Znojemsku, kde bola začiatkom 20. storočia nájdená ako náhodný semenáč

RAST: rast najskôr bujný, neskor slabší. Vytvára stredne husté, veľké pyramidálne, polovzpriamené koruny so silnými hlavnými vetvami, ktoré sa nesklňajú.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Hedelfingenská, Van, Troprichterova.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, skoro pravidelná, niekedy mierne striedavá.

PLODY: stredne veľké až veľké srdcovitého tvaru (5,5-7 g), šupka je lesklá, hladká, tmavočervená so svetlými bodkami a čiarkami, dužina je tuhá, svetločervená, žilkovaná, veľmi šťavnatá, šťava slabo farbí. Chuť je veľmi dobrá, pomerne aromatická, jemne korenistá, kyselkavo sladká až sladká. Kôstka je stredne veľká až veľká a dobre sa oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, dozrieva v 4. čerešňovom týždni, teda niekedy v 1. polovici júla.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum a výrobu kompótov či ďalšie spracovanie. Dobre znáša prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Odroda vhodná aj do suchších oblastí, ale preferuje hlbšie, priepustné a primerane vlhké pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: v dreve dobre mrazuodolná, v kvete stredne až nižšie. Voči praskaniu plodov pri dažďoch je stredne odolná, podobne aj voči monilióze.

PÔVOD: Taliansko, Rím, Istituto Sperimentale per la Frutticoltur, 1988, ako ožiarením vzniknutá mutácia odrody Tuono.

RAST: stredne bujný. Veľmi dobre znáša tvarovanie.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne neskoro, asi 5 dní po Sladkoplodej krajovej, ale skôr než Ferragnes. Rodí aj bez prítomnosti inej odrody mandle, ale prítomnosť zároveň kvitnúcej odrody zvýši úrodu. Vhodné opeľovače: Tétényi Rekord, Tétényi Kedvenc, Tuono, Marta, Filippo Ceo, Lauranne, prípadne aj Ferragnes a Ferraduel.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6,4 g, jadrá 1,5 g), špicaté. Škrupina, ktorá je vlastne kôstkou, je polopapierová, polotvrdá, ľahko lúskateľná luskáčikom. Jadro je zvrásnené, svetlohnedé, veľmi dobrej, sladkej a aromatickej chuti. Výťažnosť jadier z kôstok je asi 36 %. Dvojité jadrá sa objavujú asi v 10-20 % prípadov.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom septembra až začiatkom októbra.

VYUŽITIE: na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu atď.

STANOVIŠTE: ideálne je slnečné stanovište, stredne ťažká pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti.

ODOLNOSŤ: je síce stredne mrazuodolná v dreve, kvetných pukoch a kvete, ale neskoro kvitnúca. Stredne náchylná na moniliózu (Monilinia spp.).

PÔVOD: USA, University of Maryland, viacnásobný kríženec ((SIUS 68-2-5 (Black Satin x SIUS 64-21-4) x Ark 545 (Darroe x Brazos)).
RAST: veľmi bujný, polovzpriamený až takmer vzpriamený. Výhony sú beztŕnne.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ: vysoká (až 15 kg na rastlinu).
PLODY: spočiatku len priemerne veľké plody, ale v 3.-4. roku po vysadení obrovské plody (priemerne 10 g, ale aj viac ako 20 g) vajcovitého tvaru, pevné, čierne. Chuť je výborná, aromatická, sladká (až 12 °Brix a do 1 % kyselín).
DOZRIEVANIE: skoré až neskoré, od konca júla až do konca septembra počas veľmi dlhého obdobia.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako dezertné ovocie, ale aj na mrazenie a ďalšie spracovanie (sirupy, džemy, zaváraniny atď.). Sú veľmi dobre skladovateľné.
STANOVIŠTE: slnečné, úrodná a zavlažovaná pôda bez zatrávnenia. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie, v suchom období pravidelnú zálievku. Pôdu možno vylepšiť zapravením vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu. Vhodná do všetkých oblastí.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, mierne tolerantná na teplo, silne odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: Ukrajina, Kyjev, v Ukrajinskej Národnej Botanickej Záhrade M.M. Gryška bol vyšľachtený ako kombinácia genotypov, prvý krát rodil v roku 1990

RAST: stredne bujný až bujný. Vytvára ker až polostrom. Dorastá do výšky 2 - 4 m.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: vysoká, 17-ročný krík dosiahne úrodu až 45-50 kg.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 5,6−8 g), fľaškovité, tmavočervené, aromatické, sladkokyslé, veľmi dobré. Kôstka je stredne veľká (priemerne 11,7 % z hmotnosti plodu), dobre oddeliteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, v 2. polovici septembra až začiatkom októbra počas asi 3 týždňov.

VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív a vďaka dobrej oddeliteľnosti kôstky od dužiny aj na sušenie .

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy. Vhodnejší do teplých a stredne teplých oblastí, kde stihne vyzrieť.

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorný v dreve, ale náchylnejší na poškodenie mrazom počas kvitnutia. Odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.