Marhuľa Maďarská

PÔVOD: Maďarsko, asi v r. 1868 ako náhodný semenáč. Známa vo všetkých marhuľových oblastiach pod názvami Maďarská najlepšia, Ungarische beste, Magyar legjobb, Kecskeméti kajszi či Hungarian best.

RAST: na začiatku veľmi bujný, neskôr stredne bujný, koruna guľovito rozložitá, prirodzene zahustená. V škôlke nerastie rovno, staršie stromy vnútri koruny dosť vyhoľujú.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro, zároveň s odrodou Velkopavlovická. Podľa času kvitnutia môže opeliť aj odrody: Bhart (Orangered), Hargrand, Harlayne, Kioto, Legolda, Minaret, Paviot, Rakovského, Sabinovská, Velbora, Velkopavlovická, Veselka, Vesna, Vestar.

PLODNOSŤ: stredne skorá (prvé plody už 4. rok po výsadbe), stredne vysoká až vysoká, striedavá nie kvôli prirodzenej periodicite plodnosti, ale skôr kvôli zmrznutiu kvetov či mladých plôdikov.

PLODY: veľké (45-65 g), guľovito oválny, väčšinou súmerný, hladký. Šupka je stredne husto až husto plstnatá, svetlooranžová až sýtooranžová s rozmytým červeným líčkom. Dužina je oranžová, stredne tuhá, stredne hrubá, stredne šťavnatá, rozplývavá, nevláknitá, väčšinou dobre odlučiteľná od kôstky, len niekedy môže ostávať visieť na jej rebrách. Chuť je kyslosladká až sladká, veľmi aromatická, vynikajúca. Jadro kôstky je sladké.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 2. a 3. dekáde júla, zároveň s odrodou Velkopavlovická.

VYUŽITIE: je využiteľná univerzálne, najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná len do teplých oblastí pre marhule, aj tam na chránené miesto.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, dobre v kvetných pukoch (na úrovni Harogem a Goldrich), málo v kvete a v mladých plôdikoch. Stredne až lepšie odolná voči monilóze (Monilinia laxa a Monilinia fructigena), citlivá voči hnednutiu listov (Gnomonia erythrostoma).