Ovocné stromy

PÔVOD: ČR, vypestoval ju Antonín Haman ako náhodný semenáč v Újezdě u Lázní Bělohrad, zač. 20. storočia. Na verejnosť sa dostala v r. 1925, kedy škôlkar J. Kuhn z Brtve a pomológ V. Zeman z Lužan vyzvali v časopise Ovocnické rozhledy pestovateľov, aby upozorňovali na najlepšie typy sliviek.

 
RAST: stredne bujný, vytvára guľovitú až široko guľovitú, neskôr rozložitú a stredne hustú korunu s bohatým plodonosným obrastom, nevyhoľuje. Habitusom sa nepodobá na Domácu slivku, ale skôr na Vlašku.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 19 g), pretiahnutého, typicky slivkovitého tvaru, najširšie uprostred a rovnomerne sa zužujúce k obom koncom. Šupka je fialová až tmavomodrá, s výrazným svetlomodrým osrienením, pod ním lesklá, málo hladká, kyselkavá. Dužina je zelenožltá, pevná, stredne šťavnatá, s vynikajúcou, sladko kyselkavou, typicky slivkovou chuťou, výrazne sladšou než má Domáca slivka (Bystrická). Dobre sa oddeľuje od kôstky.

 
DOZRIEVANIE: koncom augusta a začiatkom septembra.

 
VYUŽITIE: chuťovo výborná slivka vhodná na priamy konzum a všetky spôsoby spracovania, na sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov či kvalitných destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, úrodnou pôdou, neznáša suchú pôdu. Je veľmi vhodná do okrajových, chladnejších oblastí, kde dosahuje lepšie výsledky ako v teplých oblastiach.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Silne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), ale citlivejšia na šarku a moniliózu plodov (Monilinia fructigena). Stredne odolná voči praskaniu plodov pri dlhotrvajúcich dažďoch.

PÔVOD: veľmi stará odroda, zrejme z Holandska.

 
RAST: slabší, s veľmi skorým nástupom do plodnosti. Tvorí širšie, nie príliš veľké, pomerne husté ihlanovité či guľovité koruny, vetvy sú vzpriamené, plodonosný obrast je krátky.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro a dosť dlho, lebo neskoro rozkvitá na jednoročnom dreve, sama je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Baumannova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Charlamowski, Croncelské, Hammersteinovo, Kalvil biely zimný, Krasokvet žltý, Oldenburgovo, Ontário, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, takmer pravidelná.

 
PLODY: menší až stredne veľké (115-150 g), guľovité, prípadne vajcovité či valcovité s charakteristickým povrchovým kalichom. Šupka je najskôr hladká, suchá, zelenožltá, neskôr až mastná a lesklá, voskovo lepkavá, zlatožltá s výraznými hrdzavými lenticelami. Dužina je tuhá, neskôr krehká, žltobiela, s ananásovou vôňou, veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, korenistá, silne aromatická, výborná.

 
DOZRIEVANIE: zber od polovice októbra, konzumne dozrieva v decembri, vydrží do februára. Plody veľmi dobre držia na strome, nepadajú.

 
VYUŽITIE: najmä priamy konzum, sušenie. Mastné plody sa ľahko špinia.

 
STANOVIŠTE: Teplé, dostatočne vlhké, priepustné, úrodné, hlinité pôdy. Neznáša ťažké, ílovité, mokré pôdy, na ktorých trpí rakovinou, ale ani príliš suché pôdy, kde trpí múčnatkou. Vhodná aj do vyšších polôh, ale chránených pred vetrom.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Málo náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: neznámy, veľmi stará odroda pestovaná už v 18. storočí v Nemecku a Holandsku, rozšírená najmä v blízkosti dnešného Gdansku v historickom území Pomoranska, ktoré sa po 2. svetovej vojne rozdelilo medzi Nemecko a Poľsko.

RAST: bujný , tvorí veľkú, guľovitú, neskôr rozložitú, širokú a hustú korunu. Dožíva sa vysokého veku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Bernské ružové, Boikovo, Croncelské, Jonathan, Krasokvet žltý, Ontário, Parména zlatá zimná, Signe Tillisch.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, (stredne) pravidelná, stredná až vysoká, ob rok vyššia.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 150 g), guľovité až plocho guľovité, úhľadné, s charakteristickými pozdĺžnymi hranami, často so švom, strednej veľkosti. Šupka je jemná, hladká, lesklá, mastná, zelenožltá, prekrytá krvavou červeňou a niekedy pruhovaním, často s nádychom modravého osrienenia. Dužina je žltkastá, pod šupkou často ružovkastá, jemná, kyprá, šťavnatá a voňavá. Chuť je sladkokyslastá, jemne korenistá s malinovou príchuťou, dobrá.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva hneď po zbere, vydrží do decembra, ale časom stráca chuť. Plody sa zle prepravujú, ľahko sa otláčajú.

VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, mušty, výrobu vína.

STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná odroda na teplo a pôdu, vhodná aj do vyšších, horských polôh, vyhnúť sa len príliš vlhkým polohám a mokrým pôdam, či príliš suchým pôdam, na ktorých sú plody malé.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne až vyššie odolná voči múčnatke, stredne voči rakovine, stredne až menej voči chrastavitosti.

PÔVOD: neznámy, veľmi starý, pravdepodobne Anglicko (King of Pippins) alebo Francúzsko (La reine des reinettes) v 13. storočí, možno s normandskými dobyvateľmi z Francúzska do Anglicka.

 
RAST: v mladosti bujný, po 25. roku kvôli bohatým úrodám spomaľuje až ustáva - odroda rýchleho vývoja. Tvorí krásne rovné kmene. Koruna je úzka, vysoká, najskôr ihlanovitá, neskôr vysokoguľovitá, vytvára len krátky bohato rozvetvený plodonosný obrast. Potrebuje kvalitný výchovný rez, aby nezababčila a udržiavaci a zmladzovací rez.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Coxova reneta, Krasokvet žltý, Gdanský hranáč, Landsberská reneta, Ontário, Charlamowski, Zuccalmagliova reneta, Boikovo, Croncelské, Priesvitné letné.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, veľmi vysoká, striedavá.

 
PLODY: stredne veľké (80-170 g), úhľadné, kužeľovité až guľovité. Šupka je sýtožltá, zlatožltá až oranžová, karmínovo pruhovaná. Dužina je žltobiela, tuhá, šťavnatá, na vzduchu hnedne, je výbornej, sladkokyslej, korenistej, aromatickej, renetovitej chuti.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra a v 1. pol. októbra, konzumne dozrieva na prelome októbra a novembra, skladovateľná je do februára, max. marca.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, výrobu vína či muštovanie; dobre znáša prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pôdy hlbšie, primerane vlhké, výživné, v suchých sú plody drobné, v príliš vlhkých trpí rakovinou. Polohy ľubovoľné, s výnimkou drsných, mrazových a uzavretých.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v kvetoch, stredne v dreve, stredne až silne odolná voči múčnatke, menej voči chrastavitosti a rakovine; v suchých oblastiach sú plody náchylné na napadnutie zavíjačom jablčným a vlnačkou krvavou.

PÔVOD: pravdepodobne Taliansko, stará odroda, existuje veľa jej typov.

 
RAST: v mladosti stredne bujný, vzpriamený až polovzpriamený, neskôr mierny, tvorí stredne veľké, guľovité, hustejšie, neskôr previsnuté, dáždnikovité.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, maximálne stredne vysoká kvôli červivosti, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 28-31 g), oválne, k obom koncom zúžené, nesúmerné. Šupka je pevná, hladká, pod svetlomodrým osrienením fialovomodrá až tmavomodrá, miestami hrdzavá, v plnej zrelosti sa dá stiahnuť z plodu, je kyslastá. Dužina je žltozelená až zlatožltá, stredne tuhá až tuhá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyslá až sladkastá, aromatická, výborná. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, 6 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta až začiatkom septembra.

 
VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Najlepšie sa jej darí v hlinitých, úrodných a vlhkejších pôdach. Je vhodná len do teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, kvety kvitnú neskoro, tak lepšie unikajú neskorým jarným mrazom. Napadajú jú silnejšie obaľovač slivkový (Cydia funebrana) a piliarka slivková (Hoplocampa minuta), takže často býva červivá. Je náchylnejšia na šarku. Pri dlhotrvajúcich dažďoch plody praskajú a trpia moniliózou (Monilinia spp.).

PÔVOD: Maďarsko, okolie mesta Nagykőrösi, odtiaľ sa pred 2. svetovou vojnou rozšírila k nám.

RAST: v mladosti bujný, v období plodnosti stredne bujný. Tvorí väčšie, vysokoguľovité až vysokopyramidálne koruny, neskôr až previsnuté.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až stredne neskoro. Vhodné opeľovače: višne Fanal, Morela neskorá, Vackova, čerešňa Thurn Taxis (Schneiderova). V dobe kvetu potrebuje teplé počasie, je náročná na opelenie.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredná až nižšia, pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 6-7 g), guľovité. Šupka je tenká, lesklá, tmavočervená so svetlejšími bodkami, je to kyselka. Dužina je svetločervená, mäkká, jemná, šťavnatá, šťava farbí stredne. Chuť je kyselkavá, sladkastá, mierne trpkastá, v plnej zrelosti príjemne aromatická a korenistá, výborná. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny. Po oddelení plodu od stopky z neho nevyteká šťava.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6. čerešňovom týždni, obyčajne okolo polovice júla. Je vhodná pre mechanizovaný zber, dobre sa prepravuje aj skladuje.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, destiláty či sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, nie je náročná na pôdu, ale najlepšie jej vyhovujú hlinitopiesočnaté, priepustné pôdy s dostatkom vlahy. V suchých pôdach sú plody drobnejšie. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov a voči monilióze. Napáda ju vrtivka čerešňová, teda býva červivá.

PÔVOD: Slovensko, šľachtiteľská stanica Veselé pri Piešťanoch, pracovisko Borovce v r. 1964 vyšľachtená ako kríženec odrôd Julskij a Maďarská, registrovaná bola v r. 1991, udržovateľom sú ŠVS Veselé pri Piešťanoch a SEVA-FLORA Valtice.

 
RAST: stredne bujný, koruna je vznosná, široko rozložitá, stredne hustá až hustejšia s množstvom krátkeho plodonosného obrastu. Letorasty sú stredne dlhé, červenohnedé s menším množstvom lenticiel.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne neskoro.

 
PLODNOSŤ: vysoká, väčšinou pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 40-50 g, 49 mm), oválne, stredne dobre tvarovo a veľkostne vyrovnané, takmer súmerné, s hlbokým a širokým brušným švom. Šupka je stredne pevná, žltá s tmavším červeným, pruhovaným alebo bodkovaným líčkom. Dužina je mäkká, rozplývavá, oranžová, stredne šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, sladkokyslá až kyslejšia (obsah cukrov priemerne 10,65 g /100g, kyselín 1,36 g/100 g). Kôstka je stredne dobre odlučiteľná od dužiny.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, asi 2 týždne po odrode Velkopavlovická, teda počas 1.-2. týždňa augusta.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj všestrané spracovanie, ale najmä na džemy. Dobre znášajú prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Je stredne náročná na stanovište. Dá sa pestovať vo všetkých oblastiach vhodných pre marhule, v tých vyšších na chránených stanovištiach.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvetných pukoch. Je stredne až silne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), silne odolná voči moníliovej hnilobe plodov (Monilinia fructigena). Je spoľahlivo tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Švédsko, Balsgård Fruit Breeding Institute, vyšľachtená v roku 1952 ako kríženec odrôd Cárska x Ruth Gerstetter, prvýkrát popísaná v r. 1972

 
RAST: stredne bujný až bujný, s polovzpriamenou, hustejšou korunou.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne neskoro.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká až vysoká, niekedy mierne striedavá.

 
PLODY: stredne veľké až väčšie, elipsovité, nesúmerné. Šupka je osrienená, pod osrienením tmavomodrá, zatienená strana svetlejšia. Dužina je žltozelená, stredne tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je kyslosladká až sladká, priemerne aromatická, dobrá až veľmi dobrá. Kôstka je veľmi dobre odlučiteľná od dužiny. Je to poloslivka.

 
DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, je to jedna z najskorších odrôd, dozrieva približne 58 dní pred odrodou Bystrická, teda v 1. a 2. dekáde júla, dozrieva veľmi postupne počas asi 2 týždňov.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj všestranné spracovanie, najmä na koláče. Plody neznesú dlhšiu prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s úrodnou pôdou, dobre odvodnenou, ale dostatočne vlhkou. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre slivky.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj v kvete. Je stredne tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Slovensko, šľachtiteľská stanica Veselé pri Piešťanoch, pracovisko Borovce v rokoch 1964-1989 vyšľachtili Pavol Cifranič a Daniela Benediková ako kríženca odrody Maďarská a zmesi peľu odrôd Achrori, Arzami a Zard s následnou selekciou.

 
RAST: bujný, vzpriamený až rozložitý.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro, asi 2-4 dni po Velkopavlovickej. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Lejuna, Veharda, Veselka, Vynoslivij.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 50-60 g), vajcovité, zo strán mierne sploštené, mierne nesúmerné, hladké. Šupka je stredne husto plstnatá, oranžová, s menším, ale výrazným purpurovým, rozmytým líčkom. Dužina je oranžová, stredne tuhá, menej až stredne šťavnatá. Chuť je kyslosladká až sladkastá, mierne aromatická, príjemná. Dužina je veľmi dobre odlučiteľná od kôstky.

 
DOZRIEVANIE: skoré, 6-10 dní pred odrodou Velkopavlovická, približne od 2. týždňa v júli.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj všestranné spracovanie na džemy, výživy, kompóty či sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pôda živná, dobre odvodnená. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, do vyšších polôh na chránené lokality.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je spoľahlivo tolerantná voči šarke.

PÔVOD: veľmi stará odroda, možno z Holandska, už k. 18. stor. rozšírená v Nemecku ako Große Prinzessin alebo Lauermanns Knorpelkirsche. Meno Napoleonova získala vo Francúzsku. Niektorí pomológovia jú stotožňujú s Büttnerovou červenou chrupkou.

RAST: v mladosti bujný, v dobe plodnosti stredný. Tvorí veľké koruny, ich tvar je polovzpriamený až rozložitý. Kostrové konáre rastú vzpriamene, postranné sú previsnuté.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až stredne neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Burlat, Karešova, Kaštánka, Regina, Van, ale aj Hedelfingenská, Troprichterova, Thurn Taxis (Schneiderova), ktoré ale môžu kvitnúť neskôr. Je nekompatibilná s odrodami Lambert a Bing.

PLODNOSŤ: stredne skorá až neskorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 7 g), tupo srdcovité či guľaté, nepravidelné. Zadná strana je vypuklá, predná stlačená. Šupka je tenká až stredne hrubá, lesklá, svetložltá s červeným líčkom. Dužina je krémová až svetložltá, tuhá, stredne šťavnatá, šťava nefarbí. Chuť je veľmi dobrá až výborná, sladkokyslá, mierne horkastá, veľmi aromatická. Kôstka sa stredne dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 5. čerešňovom týždni, teda počas 1. polovice júla. Napáda ju vrtivka čerešňová, býva červivá. Na strome sa plody udržia až 3 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a kompóty, ale aj na sušenie a destiláty či džemy a marmelády. Plody sú stredne náchylné na otlaky.

STANOVIŠTE: slnečné. Preferuje stredne ťažké, hlboké pôdy, v suchých pôdach sú plody drobnejšie, v príliš vlhkých ílovitých pôdach môže trpieť glejotokom a moníliovou spálou (Monilinia laxa). Najviac jej vyhovujú teplé a stredne teplé polohy, kde dosahuje aj najlepšiu chuť, pri kvalitnej pôde môže byť aj vo vyšších polohách.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne mrazuodolná v kvete. Náchylnejšia na praskanie plodov počas dlhotrvajúcich dažďov, stredne náchylná na moníliu plodov a moníliovú spálu, najmä v príliš vlhkých pôdach.

PÔVOD: Švajčiarsko, Wädenswil, objavil ho koncom 19. storočia ako náhodný semenáč vrchný záhradník Löbner a pomenoval po svojom otcovi, popísaný bol prvýkrát v roku 1899.

 
RAST: zdravý, vytvára stredne veľké, vznosné a pravidelné koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače nie sú overené, ale podľa času kvitnutia by mohli byť napr. Banánové zimné, Batul, Baumannova reneta, Čistecké lahôdkové, Gascoyneho šarlátové, Hammersteinovo, Hájkova muškátová reneta, Idared, Jadernička moravská, Kalvil biely zimný, Krasokvet žltý, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion,Švajčiarske oranžové, Wesenerovo, Zuccalmagliova reneta, Zvonkové.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, skôr nižšia.

 
PLODY: stredne veľké až väčšie plody (priemerne 180 g) kužeľovitého tvaru. Šupka je stredne hrubá, hladká, pololesklá, v základe citrónovožltá, prekrytá mramorovanou / pruhovanou červeňou. Dužina je chrumkavá, jemne žltkastá, voňavá, menej šťavnatá, na vzduchu takmer nezhnedne. Chuť výborná, sladko kyselkavá, aromatická.

 
DOZRIEVANIE: zber v 1. polovici októbra (čo najneskôr), konzumná zrelosť: december, skladovateľnosť do apríla i dlhšie. Vetrom plody nepadajú, nehnijú, nevädnú.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, spracovanie, dlhodobé skladovanie. Plody dobre znášajú transport.

 
STANOVIŠTE: menej náročná odroda, vhodná i do vyšších, podhorských polôh; preferuje stredne ťažké pôdy a vlhkejšie ovzdušie.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, odolná voči chorobám, vrátane chrastavitosti a voči škodcom, len v suchu trpí múčnatkou.

PÔVOD: ČR, Holovousy, vyšľachtil ju pravdepodobne F. J. z Leveneurov a Grünwallu v 2. pol. 18. stor.

RAST: zdravý bujný rast, neskôr rastie stredne intenzívne, vytvára veľké, rozložité až previsnuté koruny. Odroda nevhodná pre nízke tvary.

OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač so strednou dobou kvetu. Vhodné opeľovače: Baumannova reneta, Ontario, Hammersteinovo, Matkino, Panenské české, Parména zlatá zimná, Wealthy.

PLODNOSŤ: neskoršia, každý 2.-3.rok vysoká.

PLODY: stredne veľké, guľovité, mierne sploštené, s charakteristickým svalcom (“pupkom”) pri stopke. Povrch lesklý, základná farba žltá, viac-menej prekrytá temnou karmínovou červeňou, slnečná strana býva temnejšie pruhovaná. Šupka je tuhá, dužina s malinovou vôňou je niekedy úplne biela, inokedy červenavá alebo žlto-zelenkastá, krehká, na vzduchu mierne hnedne; chuť výborná, sladká až mierne sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, zrelosť október/november, vydrží do decembra, plody z vyšších polôh až do februára.

VYUŽITIE: výborná, chutná odroda s výraznou malinovou vôňou, vhodná na priamy konzum, mušty.

STANOVIŠTE: živné pôdy, skôr vyššie a vlhšie polohy, chránené pred vetrom.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, odolná voči mrazu a rakovine, dobre vzdoruje vlnatke, málo trpí múčnatkou, v uzavretých polohách je stredne náchylná k chrastavitosti. Niekedy jej v lete predčasne opadávajú listy a následne aj plody.

PÔVOD: stará odroda, zrejme z obce Solivar, ktorá je dnes súčasťou Prešova, bola šírená už pred rokom 1880, má aj ďalšie názvy: Solnohradské ušľachtilé, Borka či Šovari

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredný. Vytvára stredne veľké, zahustenejšie, rozložité koruny. Je dlhoveká, ale vo vyššom veku potrebuje pri slabnúcom raste zmladenie.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro a relatívne krátko, je dobrým opeľovačom. Vhodní opeľovači: Parména zlatá zimná, Landsberská reneta, Ontário.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá až neskorá, vysoká, pri dobrom reze pravidelná a rovnomerne rozložená po celej korune. Plodí na kratších plodonosných konárikoch.

 
PLODY: stredné až veľké (160 až 320 g), variabilného tvaru, mierne kužeľovité, ku kalichu sa zbiehajú, najširšie sú uprostred. Šupka lesklá, mastná, veľmi hrubá a hladká. Zelenožltá až žltá farba plodu je prekrytá červenkastým pruhovaným líčkom. Dužina je takmer biela, niekedy pod šupkou ružovkastá, inokedy zelenkastá, veľmi šťavnatá, na vzduchu len málo hnedne. Chuť je sladká s miernou kyselosťou, jemne korenistá, takmer bez arómy, dobrá.

 
DOZRIEVANIE: Zbiera sa v októbri, konzumnú zrelosť dosahuje v novembri, vydrží do marca, potom rýchlo múčnatie, z teplejších polôh pri skladovaní aj trpí pehovitosťou. Dobre znáša prepravu, neotlačuje sa.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, ale najmä na muštovanie, kuchynské využitie či sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné. Je menej náročná na kvalitu pôdy, ale najlepšie sa jej darí v hlbších a vlhkejších pôdach. V suchých pôdach môže trpieť červivosťou. Je vhodná aj do vyšších polôh, ale treba sa vyhnúť uzavretým polohám, kde by trpela chrastavitosťou.

 
ODOLNOSŤ: je stredne až silne mrazuvzdorná v dreve aj kvetoch, stredne až silne odolná voči múčnatke, menej voči chrastavitosti. Je náchylná aj na hnitie jadrovníka a červivosť v suchých polohách.

PÔVOD: krajový veľkoplodý genotyp z úpätia Považského Inovca.

RAST: stredne bujný až bujný, rozložitý. Dorastá v mohutný, veľmi dlhoveký strom do výšky 15-30 metrov a dožíva sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (u solitérneho stromu je široká až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené zo 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom. Na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta, oranžova, červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (po 5-6 rokoch od výsadby pri dobrom reze), vysoká pravidelne ob rok alebo ob 2 roky.

PLODY: veľké, guľovitého až kónického tvaru. Šupka zrelých plodov je žltá až žltooranžová s červeným líčkom, ktoré pokrýva 20-50 % šupky. Dužina je žltkastá, pred zhniličením trpká. Po zhniličení je svetlohnedá až stredne hnedá, krémovitá, sladká, šťavnatá, aromatická.

DOZRIEVANIE: v priebehu septembra. Pri uskladnení hniličia veľmi rýchlo a do niekoľkých dní je treba ich spotrebovať.

VYUŽITIE: majestátny, krajinotvorný strom vhodný do alejí, sadov, do veľkých záhrad či voľnej krajiny. Plody sú po uhniličení vhodné na priamy konzum a na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - oskorušovice, na sušenie (a pomleté na pracharandu), muštovanie. Drevo je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vínnych lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Kvety a plody majú liečivé účinky proti tráviacim ťažkostiam.

STANOVIŠTE: teplé a slnečné, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, tam, kde sa pestuje vinič.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -30 °C, dobre odolná voči chrastavitosti plodov (Venturia inaequalis). Vysoko odolná voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: veľmi voňavý genotyp z Moravského Lieskového.

RAST: stredne bujný až bujný, rozložitý. Dorastá v mohutný, veľmi dlhoveký strom do výšky 15-30 metrov a dožíva sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (u solitérneho stromu je široká až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené zo 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom. Na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta, oranžova, červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (po 5-6 rokoch od výsadby pri dobrom reze), vysoká pravidelne ob rok alebo ob 2 roky.

PLODY: stredne veľké, hruškovitého tvaru. Šupka zrelých plodov je žltá. Dužina je žltkastá, pred zhniličením trpká. Po zhniličení je svetlohnedá až stredne hnedá, krémovitá, sladká, šťavnatá, výrazne aromatická - akoby po škorici.

DOZRIEVANIE: v priebehu septembra. Pri uskladnení hniličia veľmi rýchlo a do niekoľkých dní je treba ich spotrebovať.

VYUŽITIE: majestátny, krajinotvorný strom vhodný do alejí, sadov, do veľkých záhrad či voľnej krajiny. Plody sú po uhniličení vhodné na priamy konzum a na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - oskorušovice, na sušenie (a pomleté na pracharandu), muštovanie. Drevo je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vínnych lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Kvety a plody majú liečivé účinky proti tráviacim ťažkostiam.
STANOVIŠTE: teplé a slnečné, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, tam, kde sa pestuje vinič.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -30 °C, dobre odolná voči chrastavitosti plodov (Venturia inaequalis). Vysoko odolná voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: Francúzsko, Bry-Sur-Marne neďaleko Paríža, náhodný semenáč objavený okolo roku 1820.

RAST: najskôr bujný, potom slabne, vytvára menšiu guľovitú korunu, je vhodná aj do menších záhrad. Vyžaduje častejší zmladzovací rez.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Cárska, Čačanská raná, Ersingenská (Ahlbachova) a Lützelsachsenská, Viktória.

PLODNOSŤ: stredne skorá až neskoršia, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: menšie až stredne veľké (priemerne 15-22 g), guľaté, zo strán mierne stlačené, súmerné. Pod svetlomodrým osrienením a tmavofialovou kyslejšou šupkou ukrýva polotuhú, jemnú, zelenožltú, šťavnatú dužinu, dobre odlučiteľnú od kôstky. Chuť je sladkastá, málo kyselkavá, korenistá, veľmi dobrá až vynikajúca.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, koncom júla postupne. Plody vydržia na strome aj 2 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, na sušenie, výrobu kompótov, destilátov či lekvárov. Po zbere dobre znášajú prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je veľmi náročná na stanovište. Uprednostňuje vlhkejšie úrodné pôdy, ale vyslovene jej vadia len suché stanovištia, na ktorých sú plody pri veľkých úrodách príliš malé, nevyfarbené, menej chutné. Je vhodná do všetkých polôh pre slivky aj do tých vyšších.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne až menej tolerantná voči šarke, stredne až vyššie odolná voči monilióze (Monilinia spp.), netrpí glejotokom.

PÔVOD: USA, kríženec odrôd Agenská x Grand Duke, zač. 20. st.

RAST: stredne silný rast, vytvára vysoko pyramidálnu, redšiu korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá odroda, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: skorá, prináša pravidelné, vysoké úrody.

PLODY: veľké, podlhovasté, na oboch koncoch zúžené (30 - 40 g). Šupka je pevná, tmavomodrá až tmavofialová so svetlomodrým osrienením, kyslastá. Dužina je zelenožltá, šťavnatá. Chuť sladká/ sladkokyselkavá, lepšia v teplých polohách a po úplnom dozretí, mierne aromatická. Pomerne dobrá oddeliteľnosť dužiny od kôstky.

DOZRIEVANIE: začiatkom septembra.

VYUŽITIE: priamy konzum, spracovanie, mrazenie, výrobu pálenky. Plody dobre znášajú prepravu.

STANOVIŠTE: hlinité, úrodné, výživné pôdy a teplé, chránené polohy. Neznáša chladné a zamokrené stanovištia.

ODOLNOSŤ: odroda tolerantná k šarke, v dreve odolná voči mrazu, v kvete stredne odolná voči mrazu, náchylnejšia na moniliózu.

PÔVOD: Maďarsko, Budapešť, vyšľachtil ju Maliga Pál ako kríženec odrôd Pándy a Montreuil a od r. 1970 je na trhu.

RAST: v mladosti bujný, v období plodnosti stredne bujný, polovzpriamený. Vytvára vysoké, guľovité, hustejšie koruny. Nevyhoľuje a nemá sklon k previsnutému rastu, dobre sa tvaruje.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6 g), sploštene guľovité. Šupka je veľmi jemná, svetločervená až žiarivočervená, je na pomedzí medzi kyselkou a amarelkou. Dužina je svetločervená, mäkká, redšia, rozplývavá, veľmi šťavnatá, šťava málo farbí. Chuť je príjemne sladkokyslá, pri plnom vyzretí až kyslosladká, s vyrovnaným pomerom cukrov a kyselín, dobre aromatická, veľmi dobrá až výborná. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny. Po oddelení plodu od stopky z neho vyteká šťava.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 4. čerešňovom týždni, teda v 1. polovici júla, relatívne rovnomerne. Horšie znáša prepravu, ľahko sa otláča.

VYUŽITIE: výborná stolová odroda vhodná najmä na priamy konzum (višne na torte), ale aj na všestranné spracovanie na svetlejšie kompóty, džemy, sirupy či sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Najlepšie sa jej darí v úrodných, dostatočne vlhkých, ale dobre odvodnených pôdach. V suchej pôde sú plody drobnejšie. Neznáša vyššiu hladinu podzemnej vody, trpí tam glejotokom. Je vhodná do teplých a stredne teplých chránených polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, kvetných pukoch a v kvete. Je silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov. Je stredne až menej odolná voči monilióze.