Ovocné

PÔVOD: Nemecko, okolie Osnabrücku v Dolnom Sasku, neznámy pôvod, zrejme už koncom 18. storočia, prvýkrát popísaná v roku 1802 Johannom Ludwigom Christom, počas 19. storočia jedna z najpestovanejších odrôd v Nemecku.

 
RAST: spočiatku silný, neskôr slabší rast, vytvára vysoko guľovitú a dobre rozvetvenú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Má veľmi dekoratívne, tmavoružové kvety. Je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Parména zlatá zimná, Coxova reneta.

 
PLODNOSŤ: stredná, striedavá, plody majú tendenciu predčasne opadávať.

 
PLODY: stredne veľké plody (priemerne 5,2 cm výška, 7,2 cm šírka, až 150 g), s pootvoreným kalichom. Šupka je drsná, suchá, základná zelená až zelenožltá farba je pokrytá tmavočervenou hrdzou a mramorovaním. Dužina je zelenkavobiela, šťavnatá, chuť výrazná, veľmi príjemná, sladkokyslá, korenistá, renetová.

 
DOZRIEVANIE: koncom októbra, dozrievanie v novembri, skladovateľnosť do marca, treba ich skladovať v dostatočne vlhkom prostredí, inak vädnú.

 
VYUŽITIE: výborné dezertné jablko, vhodné na priamy konzum i ďalšie spracovanie, najmä na mušty, cider, do koláčov, na výživu. Po rozkrojení dužina rýchle hnedne.

 
STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, dobre odvodnená, ale dostatočne vlhká, najlepšie hlinitá pôda, neznáša príliš suché pôdy, ale ani ťažké, ílovité pôdy, trpí na nich rakovinou. Vhodná najmä do stredných polôh. Veľmi neskoro na jeseň jej vyzrievajú letorasty a ukončuje vegetáciu, listy zostávajú na letorastoch až do zimy.

 
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná, stredne odolná voči chrastavitosti, náchylná na múčnatku, bakteriálnu spálu a v príliš vlhkej pôde na rakovinu. Neznáša postrek meďnatými prostriedkami.

PÔVOD: Holandsko.

 
RAST: robustný, vytvára plocho guľovité, vzdušné trsy s malým počtom listov. Odnožuje slabo, nezahusťuje porast, ktorý je prehľadný a preto sa plody dobre zbierajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: sú veľmi veľké, stredne ťažké (25-30 g), pravidelne kužeľovité oranžovočervené. Majú často vzpriamený kalich a pod ním sa často tvorí biely límec. Plody sú veľmi pevné a pekné na pohľad. Ich chuť je vynikajúca, veľmi šťavnatá.

 
DOZRIEVANIE: neskoro, od 2. júnového týždňa po 2. júlový týždeň, začínajú týždeń po odrode Sonata a významne predlžujú sezónu.

 
VYUŽITIE: priamy konzum a mrazenie.

 
STANOVIŠTE: vyžaduje ľahšie piesčitohlinité pôdy dobre zásobené živinami.

 
ODOLNOSŤ: citlivejšia na pleseň šedú a múčnatku.

PÔVOD: Rusko, selekcia z náhodných semenáčov aktinídie význačnej (Actinidia arguta) realizovaná Ivanom Vladimírovičom Mičurinom.

 
RAST: veľmi bujný. Lianovité výhony sú hladké, bez chĺpkov, svetlozelené s výraznými lenticelami, listy stredne veľké s klinovitou bázou a ostrou špičkou a výrazne červenými stopkami. Pestujeme so silnou opornou konštrukciou - buď na pergole, na plote alebo na vysokom vedení v tvare T. Sadíme vo vzdialenosti asi 5 m od seba.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivé , hmyzom opelivé, je to samičia odroda na tvorbu plodov vyžadujúca opelenie samčou odrodou druhu aktinídia význačná (Actinidia arguta), napr. Prince Jumbo alebo obojpohlavnou odrodou Weiki či samčou odrodou aktinídie lahodnej (Actinidia deliciosa) Tomuri.

 
PLODNOSŤ: skorá (3 roky po výsadbe), do plnej plodnosti vstupuje až vo veku 7-8 rokov, veľmi vysoká (až 70 kg z rastliny), pravidelná v prípade zabezpečenia pred poškodením neskorými jarnými mrazmi. Rodí na minuloročných výhonoch vyrastajúcich z 2-ročného aj staršieho dreva.

 
PLODY: sú stredne veľké (3,5x2,5 cm, 6-15 g), valcovité. Šupka je hladká, zelená s výrazným purpurovým líčkom, ktoré v prípade dostatočného osvetlenia pokrýva väčšinu plodu. Dužina je zelená, šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, svieža, silne aromatická, pripomína chuť ananásu, jahôd či rebarbory.

 
DOZRIEVANIE: je skoré, v prvej polovici septembra. Vyžaduje približne 150 bezmrazých dní na dozretie.

 
VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum a spracovanie na džemy, marmelády apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, príp. polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. odporúčame zamulčovať. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve do -30 °C, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči väčšine hubových chorôb, jedine ju môže v príliš mokrých pôdach ohrozovať fytoftóra (Phytophthora cryptogea).

PÔVOD: USA, New York, Geneva, Cornell University, v r. 1973 vyšľachtená ako kríženec odrôd ostružiny západnej (Rubus occidentalis), zrejme [(Bristol x Dundee) x Dundee].

 
RAST: bujný, vzpriamený, bez rezu dosahujú výhony aj 2,5 m. Výhony sú tyrkysové, purpurové až fialové, otŕnené. Menej odnožuje, ale dlhé výhony veľmi dobre zakoreňujú pri dotyku so zemou. Vyžaduje rez dvakrát za rok na výšku asi 100 cm, aby bola zvládnuteľná a aby sme podporili plodnosť. Vyžaduje oporu a spon 90-120 cm x 180-240 cm.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne počas asi 2 týždňov v máji a júni bielymi kvetmi atraktívnymi pre opeľovače.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pravidelná. Rodí na minuloročných výhonoch.

 
PLODY: na ostružinu západnú veľké, poľguľovité, pevné, čierne s miernym osrienením medzi kôstkovičkami, lesklé. Sú menej šťavnaté než klasické maliny, ale prevažne sladké s minimom kyseliny, s osobitou, veľmi príjemnou príchuťou a vôňou. Obsahujú veľa antokyánov. Bolo vedecky dokázané, že majú protirakovinové účinky: pôsobia nielen ako prevencia, ale aj proti progresu či metastázam.

 
DOZRIEVANIE: raz ročne v 2. polovici júna až začiatkom júla.

 
VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, mrazenie aj všestranné spracovanie na džemy, sirupy, do koláčov, sušené do ovocných čajov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Silne odolná voči odumieraniu výhonov spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum, odolná voči antraknóze.

PÔVOD: Maďarsko.

RAST: ker, prípadne nízky strom rozložitého tvaru, vo vyššom veku má tendenciu rásť viac do šírky, ako do výšky, dorastá do 3 až 5 m.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (20-30 g, 4-6 cm), sploštene guľovité, zelenej farby, postupne hnednú. Zrelé sú po uhniličení buď pôsobením mrazu alebo pri zbere pred mrazmi postupne počas uskladnenia. Vtedy majú príjemne kyslosladkú, pikantnú chuť. Pripomínajú džem či pikantnú výživu obranú priamo zo stromu.

DOZRIEVANIE: skoré, v októbri.

VYUŽITIE: priamy konzum aj spracovanie na výživy, džemy, ovocné kože, likéry.

STANOVIŠTE: vyhovujú jej nižšie aj stredné polohy, rastie a prosperuje aj vo vyšších, ideálne chránených lokalitách. Obľubuje ľahšie, priepustné pôdy s dostatkom vápniku, pri adekvátnej výžive však prosperuje aj na menej kvalitných, ťažkých a plytkých ílovitých pôdach.

ODOLNOSŤ: odroda je mrazuodolná do cca. -25 °C, uniká neskorým jarným mrazom, odolná voči chorobám.

Zakrpatená, pomaly rastúca odroda moruše s pomerne širokým habitusom, dorastajúca do výšky 4 - 7 metrov. Veľké listy sú sviežo zelené, na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta. Plodnosť je skorá (2.-3. rok po výsadbe), vysoká a pravidelná. Plod dlhý asi 3 cm, pretiahnutý, červeno-čierny až čierny. Vynikajúca, sladko kyselkavá dužina s intenzívnou vôňou. Dozreté plody silno farbia. Priamy konzum, výroba džemov, sirupov, vína. Plody obsahujú mnohé zdraviu prospešné látky, sú bohaté na železo, vitamíny C, E a B a antioxidanty. Teplomilná drevina, obľubuje južnejšie, teplejšie oblasti, slnečné stanovište (príp. polotieň) a výživné, priepustné, mierne vlhké pôdy. Mrazuvzdorná odroda, odolná voči škodcom a chorobám, vhodná na ekologické pestovanie. Samoopelivá. Voľný rast alebo presvetľovací rez - tvarovanie podľa požadovaného tvaru. Počas veľkého sucha zabezpečíme dostatok vlahy. Pôvod Japonsko.

PÔVOD: zrejme Francúzsko, známa od zač. 2. polovice 19. storočia, množila ju škôlka bratov Baltetových v Troyes.

RAST: v mladosti bujný, v plnej plodnosti stredne bujný, tvorí najskôr vysoko guľovité, neskôr guľovité, rozložité až previsnuté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Mirabelka nancyská, Ontario, Oullinská, Kráľovná Viktória, Zelená ringlota, Zimmerova. 

PLODNOSŤ: skorá až neskoršia, stredne vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 30 g), guľaté, asymetrické. Šupka je tenká, žltozelená, na slnečnej strane červeno pruhovaná, bodkovaná či striekaná, modravo osrienená. Dužina je žltá, mäkká až stredne tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyslá až veľmi sladká, aromatická, veľmi dobrá až výborná. Kôstka je stredne dobre až dobre oddeliteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, 5 dní pred Bystrickou, teda približne koncom augusta až v 1. polovici septembra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, pre konzervovanie sa zbiera tvrdá, asi 2 týždne pred plnou zrelosťou. Ak nie je prezretá, dobre sa prepravuje a môže sa aj krátkodobo skladovať.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, preferuje pôdy úrodné, hlinité, dostatočne vlhké. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh .

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch, silne mrazuodolná v kvete, je (stredne) tolerantná voči šarke. Pri dlhotrvajúcich dažďoch plody praskajú a napadá ich monilióza.

Na Slovensku sa bežne vyskytujúci bujne rastúci tŕnistý ker, dorastajúci do výšky 1 až 3m. Plody- šípky majú všestranné využitie.

PÔVOD: Maďarsko, kríženec odrôd Pándy 38 a Nagy Angol.

 
RAST: stredne bujný, polovzpriamený. Rastie pomerne pekne, konáre príliš neprevísajú ani nevyhoľujú, nie je veľmi náročná na udržiavaci rez.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. 

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká.

 
PLODY: stredne veľké (4,5-6,5 g), obličkovité. Šupka je tmavočervená, je to typ kyselka. Dužina je tmavočervená, mäkká až stredne tuhá, stredne šťavnatá, šťava je červená, stredne farbiaca. Chuť je sladkokyslá, veľmi aromatická, veľmi dobrá až výborná. Pri oddelení plodu od stopky z neho šťava nevyteká.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 4. čerešňovom týždni, teda niekedy v 1. polovici júla.

 
VYUŽITIE: aj na priamy konzum a na výrobu kompótov, džemov, sirupov, na sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s úrodnou, dostatočne vlhkou, ale dobre odvodnenou pôdou. Je vhodná najmä do teplých polôh a stredne teplých chránených.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj v kvete. Je silnejšie odolná voči koletotrichovej hnilobe čerešní (Glomerella cingulata), stredne odolná voči škvrnitosti listov čerešní a višní (Blumeriella jaapii), náchylnejšia na moniliózu (Monilinia spp.). Stredne silno ju napáda vrtivka čerešňová (Rhagoletis cerasi). Je silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov.

PÔVOD: Ukrajina, Kijev, Národná botanická záhrada M. M. Griška, odroda druhu Actinidia arguta var. purpurea selektovaná ako semenáč z voľného opelenia materiálu privezeného v r. 1958 z Pekingu, prípadne aj z Ľvova, Batumi a Mičurinska.

RAST: bujný, dorastá do 4-6 m. 

OPEĽOVACIE POMERY: samičia rastlina vyžadujúca na dosiahnutie úrody opelenie samčou odrodou, napr. Prince Jumbo.

PLODNOSŤ: veľmi vysoká, približne 15-ročné rastliny dávajú ročnú úrodu 20-35 kg. 

PLODY: stredne veľké (priemerne 10,6-11,7 g, 3,3-3,8 x 2,2-2,3 cm), podlhovasté. Šupka je pevná, purpurová a aj dužina je purpurová. Chuť je výborná, sladká len jemne kyslá, príjemná, (obsah cukru priemerne 6,6-12 %). Obsahuje viac glukózy a fruktózy než sacharózy v porovnaní so zelenoplodými odrodami. Má stredne vysoký až vyšší obsah vitamínu C (91,9 mg/100 g) a podobne stredný obsah karotenoidov (priemerne 0,84 mg/100 g). Má zrejme najvyšší obsah antokyánov zo všetkých odrôd kiwi.
 
DOZRIEVANIE: neskoré, od konca septembra do októbra. Plody sa zbierajú mäkké a hneď konzumujú.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie (džemy, marmelády atď.). 

STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, príp. polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.

ODOLNOSŤ: odroda je v dreve silne mrazuodolná (do -30 ℃), listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči hubovým chorobám a plesniam .

PÔVOD: zrejme Nový Zéland, New Zealand Institute for Plant and Food Research, uvedená na trh v roku 2006, odroda druhu aktinídia lahodná (Actinidia deliciosa , niekedy uvádzaná ako Actinidia chinensis var. deliciosa)

 
RAST: bujný, dorastá do 4-6 m, lianovité ovíjavé výhony sú plstnaté, listy veľké, srdcovité, stredne zelené s červeným špicom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, resp. bez prítomnosti samčej rastliny na opelenie tvorí menšie partenokarpické plody. Na dosiahnutie vysokej úrody väčších plodov odporúčame vysádzať so samčou odrodou Tomuri. Kvitne bielymi kvetmi počas júna.

 
PLODNOSŤ: skorá (2-5 rokov po výsadbe), bez prítomnosti opeľovača stredná s menšími, bezsemennými plodmi, v prítomnosti opeľovača vysoká s väčšími, semennými plodmi.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 40-50 g), plstnaté, hnedasté. Dužina je zelená, osviežujúco sladkokyslá, veľmi chutná. Obsahuje veľa vitamínu C. 

 
DOZRIEVANIE: zber od októbra do začiatku novembra, najneskôr po prvom slabšom mraze, keď opadnú listy. Konzumne dozrieva postupne, pri uskladnení v chlade vie vydržať až do marca.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy či džúsy apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.

 
ODOLNOSŤ: odroda je v dreve mrazuodolná do minimálne -15 °C, zrejme až do -24 °C , listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči hubovým chorobám a plesniam.

PÔVOD: Francúzsko, Rouen, vypestoval ju škôlkar Boisbunnel ako semenáč neznámeho pôvodu okolo roku 1860 a Francúzska pomologická spoločnosť ju odobrila a pomenovala po francúzskom pomológovi Olivierovi de Serres. Synonymá: Sereska, Serreská, Serreská bergamotka, Bergamotka Serreská, Olivierka.

 
RAST: stredne bujný, vzpriamný, vždy bujnejší než Crassanská, na ktorú sa v mnohom podobá. Vytvára široké, ihlanovité koruny s pravidelne rozloženými kostrovými konármi a s množstvom krátkeho plodonosného obrastu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Angoulemská, Blumenbachova, Dekanka Robertova, Esperenova maslovka, Guyotova, Lectierova, Madame Verté, Napoleonova maslovka, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vyššia, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až menšie (80-200 g a viac), tvarovo nepravidelné, guľaté, baňaté až hruškovité, hladké, nezhrbolené. Šupka je hrubá, len mierne lesklá, pri zbere zelená, v konzumnej zrelosti zelenožltá s hnedastým líčkom na slnečnej strane, s množstvom veľkých, hrdzavých lenticiel a často s hrdzou najmä pri kalichu a stopke. Dužina je žltkastá, pri zatienených plodoch až zelenkastá, jemná, rozplývavá, okolo jadrovníka aj zrnitá, šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, sladkokyselkavá, jemne korenistá, aromatická.

 
DOZRIEVANIE: zber až koncom októbra, pri opade listov, predčasne obraté plody vädnú a nedozrievajú. Konzumne dozrieva v januári, zrenie prezradí nielen žltnutie plodov, ale aj príjemná vôňa. Pri dobrom, chladnom uskladnení vydrží až do marca.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu destilátov, ale aj džemov a lekvárov, kompótov, muštov, výživ či na pečenie. Po zbere aj pred konzumným dozretím veľmi dobre znáša prepravu. Má nízky sklon k otlačeniu, stredný k hnednutiu dužiny, vyšší ku kamienkovitosti dužiny v nevhodných polohách a pôdach. Skladuje sa dobre, ak nebola podtrhnutá, vyžaduje vyššiu vlhkosť vzduchu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené s teplou, priepustnou, humóznou pôdou s dostatočnou pôdnou vlhkosťou, takže je vhodná do teplých, vinohradníckych oblastí a na slnečné, teplé svahy pahorkatín, k múrom a stavbám z južnej strany.

 
ODOLNOSŤ: je stredne až silne mrazuodolná v dreve, menej v kvete. Je stredne až vyššie odolná voči chrastavitosti, odolná voči monilióze.

PÔVOD: neznámy, ale zrejme ČR, Karlovarský kraj, krajová odroda. Synonymá: Červená role, Levínská krvavka.

 
RAST: stredne bujný, tvorí ihlanovité koruny, ktoré sú neskôr previsnuté, letorasty ma výrazne červené a listy plstnaté.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, nie je preverené, akým je opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

 
PLODNOSŤ: neskorá (aj po 10 rokoch po výsadbe), stredne vysoká, striedavá najmä v nevhodných polohách.

 
PLODY: stredne veľké, baňaté, hruškovité. Šupka je drsná, v čase zberu zelenožltá, takmer celá pokrytá červeným líčkom. Dužina je stredne tuhá, chrumkavá, hrubšia, menej šťavnatá, krvavo červená, žilkovaná. Chuť je príjemne sladkokyslá s osobitou príchuťou po tropickom ovocí.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva počas októbra, vydrží do konca októbra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie a všade tam, kde vynikne jej červená dužina, t.j. sušenie, pečenie, výroba farebne zaujímavých výživ, džemov, lekvárov, muštov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, hoci toleruje aj veterné. Najviac sa jej darí v hlbokých, výživných, hlinitých pôdach, v horších pôdach môže úrodnosť veľmi kolísať. Je vhodná najmä do teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, málo v kvete. Je stredne odolná voči monilióze, vyššie odolná voči chrastavitosti, trpí ňou v nevhodných polohách.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, všimol si ju George Dummer, pracovník v ovocnom sade, ktorý ju vypestoval v r. 1949 ako semenáč Worcesterskej parmény, ktorá bola pravdepodobne opelená Bathským. Neskôr si ju všimol škôlkar Jack Matthews v Thurstone pri Bury St. Edmunds a začal ju množiť od roku 1960 a od roku 1962 s jej súčasným menom Discovery. 

RAST: stredne bujný, neskôr slabší, vytvára stredne veľké, hustejšie, široko pyramidálne, neskôr guľovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Coxova reneta, Golden Delicious, James Grieve, Mio, Parména zlatá zimná, Quinte, Spartan.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, stredne vysoká až vysoká, s prebierkou pravidelná.

PLODY: stredne veľké až menšie (priemerne 95-125 g), plocho guľovité, súmerné. Šupka je stredne hrubá, hladká, lesklá, krémovožltá, s rozmytým a pruhovaným červeným líčkom aj na 3/4 plodu. Dužina je biela, pod šupkou ružovejúca, krehká, stredne až viac šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, aromatická, sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: zber v 1.-2. dekáde augusta, počas 10-14 dní, konzumne dozrieva hneď, vydrží uskladnená v chlade 2-3 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na pečenie či výrobu jablkového pyré.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred silnejším vetrom, ale neuzavreté. Preferuje hlboké, výživné, primerane vlhké pôdy, ale toleruje širšiu škálu pôd, ak nie sú príliš suché alebo naopak mokré, ílovité. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých, prípadne do chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve aj v kvete. Je stredne až vyššie odolná voči chrastavitosti, údaje o odolnosti voči múčnatke sa rôznia.

PÔVOD: Slovensko, Moravské Lieskové, lokálny genotyp.

 
RAST: miernejší, kompaktnejší, vytvára v rámci oskorúš menšie koruny, má kratšie vzdialenosti medzi internódiami. Vyznačuje sa tmavozelenými, zdravými listami nepoškodzovanými chrastavitosťou. Na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta, oranžova, červena.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, zoskupené v okolíkoch.

 
PLODNOSŤ: skorá (po 5-6 rokoch od výsadby pri dobrom reze), vysoká pravidelne ob rok alebo ob 2 roky.

 
PLODY: veľmi veľké, guľatého, jabĺčkového tvaru. Šupka je zlatožltá s červeným líčkom. Dužina je žltkastá, pred zhniličením trpká. Po zhniličení je svetlohnedá až stredne hnedá, krémovitá, jemná, veľmi sladká, šťavnatá, aromatická.

 
DOZRIEVANIE: skoršie, už začiatkom septembra. Pri uskladnení hniličia veľmi rýchlo a do niekoľkých dní je treba ich spotrebovať.

 
VYUŽITIE: hoci je v rámci oskorúš menšia, stále je to veľký, krajinotvorný strom vhodný do alejí, sadov, do veľkých záhrad či voľnej krajiny. Plody sú po uhniličení vhodné na priamy konzum a na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - oskorušovice, na sušenie (a pomleté na pracharandu), muštovanie. Drevo je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vínnych lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Kvety a plody majú liečivé účinky proti tráviacim ťažkostiam.

 
STANOVIŠTE: teplé a slnečné, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, tam, kde sa pestuje vinič, môže sa jej dariť aj vo vyšších polohách, ale s menej vlhkým ovzduším.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve až do -30 °C, plody a listy sú silnejšie odolné voči chrastavitosti(Venturia inaequalis). Vysoko odolná voči smogu a exhaláciám.

RAST: veľmi bujný, vytvára mohutné, guľovité kry. Sadíme ju asi 15-20 cm hlbšie, než rástla v škôlke. Na jar odstraňujeme 4-ročné odrodené výhony odstrihnutím až pri zemi.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne, prevažne samoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Öjebyn, Otelo, Viola.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: strapce sú veľmi dlhé (priemerne 8,2-8,5 cm, na mladom dreve až 9,5 cm), priemerne obsahujú 9-11, maximálne 15 bobúľ. Bobule sú stredne veľké až veľké (priemerne 11-12 mm), guľaté. Šupka je tuhá, tenká, čierna, mierne matná s viditeľnými bodkami - lenticelami. Dužina je šťavnatá, zelenkastá, s množstvom malých semien. Chuť je sladkokyslá, príjemne aromatická.

DOZRIEVANIE: stredne neskoré až neskoré, 1.-2. týždeň júla, 2 dni po odrode Otelo. Vďaka dlhej stopke strapca sa ľahko zbiera. Pri zbere v správny termín sa dobre prepravuje aj skladuje - v chladiarni 4 dni.

VYUŽITIE: na priamy konzum, ale najmä na spracovanie na výborné džúsy s veľko výťažnosťou šťavy, na džemy, sirupy, kompóty, sušené pody do čaju, vína, likéry či destiláty. Bez skladovania v chladiarni vydržia plody 2-3 dni.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočnou výmenou vzduchu, ale chránené pred silným vetrom, najlepšie v ťažšej až stredne ťažkej pôde, teda ílovitohlinitej až hlinitej, s dostatkom humusu. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Je stredne odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae) a hrdzi (Cronartium ribicola) - najmä na stanovištiach blízko lesa, niekedy sa vyskytuje na nej aj roztoč vlnovní ríbezľový (Cecidophyopsis ribis).

PÔVOD: Holandsko.

 
RAST: zdravý a silný rast do cca 30 cm. Kvitne v apríli a máji.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: stredne veľké, rovnomerné, tupo kužeľovité, lesklé, atraktívne, žiarivo červené. Chuť je osviežujúca, sladká. Plody sú pomerne dobre odolné voči otlačeniu.

 
DOZRIEVANIE: v júni.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, zaváranie, výrobu džemov, mrazenie. Sú pomerne dobre odolné voči otlačeniu.

 
STANOVIŠTE: slnečné stanovište, príp.polotieň. Pôda priepustná, vzdušná, hlinito piesčitá, s dostatkom živín a vlahy. Sadenice jahôd vysádzame na jar alebo na jeseň, ideálne do priepustnej, živnej pôdy premiešanej s kompostom, vo vzdialenosti 30-40 cm od seba. Zamulčujeme a v prvých dňoch dbáme o pravidelnú zálievku (tá je dôležitá aj v suchom období počas leta). Na rastlinách priebežne odstraňujeme suché a choré listy, pred mrazom ich chránime prikrytím.

 
ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči múčnatke.

RAST: bujný, vytvára mohutné a dlhoveké stromy.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké, podlhovasté, biele. Chuť je výrazne sladká.

DOZRIEVANIE: skoré, v priebehu júna.

VYUŽITIE: na priamy konzum a mrazenie, sušenie, pečenie či výrobu destilátov.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, hlinitou či hlinito-ílovitou, výživnou pôdou, v suchších pôdach horšie rastie a ani plody nedosahujú takej veľkosti a kvality. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve v rámci moruší, podobne ako iné moruše náchylná na zmrznutie pukov, kvetov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Dobre odolná voči antraknóze.