Ovocné

PÔVOD: Francúzsko, 19. st.

 
RAST: stredne bujný, zdravý rast, vytvára veľkú, silne rozvetvenú korunu vysoko-guľovitého tvaru.

 
OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač. Vhodné opeľovače: Blumenbachova, Avranšská, Clappova, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: nastupuje v 5.-8. r. po výsadbe, pravidelná, stredná až vysoká.
PLODY: stredne veľké až veľké plody vajcovitého tvaru, niekedy mierne hranatý alebo k jednej strane stlačený. Šupka je jemná, hladká, čiastočne mastná, jemne hrdzavá; farebne zelená, pri dozretí zlatožltá alebo citrónovo žltá. Dužina je mäkká, veľmi šťavnatá, maslová, chuťovo výborná, polosladká až kyselkavá, korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber v 2. pol. septembra, konzumná zrelosť: v pol. októbra, skladovateľnosť okolo 14 dní.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, výrobu destilátu.

 
STANOVIŠTE: odroda náročná na teplo, preferuje nižšie polohy a hlboké, hlinité, dostatočne vlhké a teplé pôdy.

 
ODOLNOSŤ: odolná voči monilióze, mladé stromčeky menej mrazuodolné.

PÔVOD: Belgicko, 1. pol. 19. st., ovocinár Courtray

 
RAST: stredný rast, vytvára vysoko ihlanovitú korunu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Madame Verté, Parížanka, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: do 5 rokov po výsadbe, úrodnosť veľká, každoročná.

 
PLODY: veľké plody hruškovitého tvaru (niekedy viac guľovitý, niekedy viac zúžený). Hladká a lesklá šupka je zelená, husto pokrytá bledohrdzavými bodkami a pri kalichu hnedošedou hrdzou. Biela, pod šupkou zelenkastá dužina je silno šťavnatá, maslová, chuťovo výborná, polosladká, korenistá s jemne pikantnou trpkastou príchuťou.

 
DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. októbra, konzumná zrelosť: postupná, od 2. pol. novembra; skladovateľnosť do januára až marca.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, výroba destilátu, džemov, zaváranie.

 
STANOVIŠTE: odrode sa darí na chránenom stanovišti a v hlbokej, hlinitej, dostatočne vlhkej a teplej živnej pôde, neznáša suché, či naopak príliš mokré, studené pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvete, v nevhodných podmienkach náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: zrejme Rakúsko, okolie Salzburgu, je to veľmi stará odroda, známa už pred rokom 1700. Synonymá: Salcburka, Cibulka, Cikánka, Kysňačka, Braunrote Sommerrusselet, Rote Bergamotte, Zuckerbirne.

 
RAST: veľmi bujný, tvorí vysoké, ihlanovité, riedke koruny. Stromy sú veľmi dlhoveké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro až stredne skoro, údaje o tom, či je dobrým alebo zlým opeľovačom, sa rôznia. Vhodné opeľovače neboli preskúmané, ale podľa času kvitnutia by nimi mohli byť: Avranšská, Clappova maslovka, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Hardyho maslovka, Charneuská, Jakubka česká, Júlová, Konferencia, Krivica, Le Brunova, Lectierova, Naghinova, Parížanka, Pstružka, Salisburyova, Sixova, Trévouxská. Zrejme tvorí časť plodov aj partenokarpicky, teda bez opelenia.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé (priemerne 100 g), cibuľovité či bergamotkové so stredne dlhou, hrubou stopkou, často so závalom. Šupka je tenká, pevná, zelená, pri dozrievaní mierne žltne a na slnečnej strane má hnedočervené líčko, často je plošne či mramorovane pokrytá hrdzou, najmä pri kalichu. Dužina je biela až žltkastá, jemná, veľmi šťavnatá, okolo jadrovníka hrubozrná. Chuť je sladká, jemne kyselkavá, veľmi príjemne korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber približne v polovici augusta ešte v tvrdej zrelosti, konzumne dozrieva pri chladnom uskladnení po 10-14 dňoch, vydržia maximálne mesiac. Na strome dozrievajú naraz a pri neskorom obratí rýchlo prezrievajú a hniličia, napadajú ich osy.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, výrobu džemov, lekvárov, destilátov, ale aj muštov či na pečenie a prípravu výživ. Kvôli malej veľkosti nie sú veľmi vhodné na prípravu kompótov. Tesne po zbere dobre znáša aj prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné. Je to odroda vhodná do všetkých pestovateľských oblastí a je málo náročná na pôdu, najlepšie ovocie rodí ale v teplejších polohách s úrodnou pôdou, v horšej pôde môže byť dužina zrnitejšia. Kvôli náchylnosti na chrastavitosť nie sú vhodné len uzavreté polohy so slabým prúdením vzduchu, uprednostňujeme vzdušnejšie, kľudne aj veternejšie polohy a aj korunu udržiavame vzdušnú.

 
ODOLNOSŤ: v mladosti je síce len stredne mrazuodolná, neskôr však silne mrazuodolná v dreve, stredne mrazuodolná v kvete, stredne až menej odolná voči chrastavitosti, najmä v nevhodných, uzavretých polohách.

PÔVOD: neznámy, veľmi stará odroda, známa zrejme už pred 17. storočím. V 18. storočí sa rozšírila z Francúzska ako Beurré gris. Je známa aj ako Šedivka, Škaredka, Smolnica.
RAST: bujný, vytvára široko rozložité, vznosné koruny. Listy sú tmavozelené, miskovito prehnuté.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka,Esperenova bergamotka, Hardyho maslovka, Madame Verté, Parížanka.

 
PLODNOSŤ: neskoršia (po 10. roku po výsadbe), vysoká až po 15. roku, pravidelná.

 
PLODY: malé, kužeľovité až baňaté, nesúmerné. Šupka je hrubá, kožovitá, žltozelená až hrdzavá, pokrytá šedobielymi lenticelami, niekedy s červenkastým líčkom. Dužina je matne biela, pod šupkou zelenkastá, maslovitá, šťavnatá, v okolí jaderníka mierne zrnitá. Chuť je sladkokyslá, korenistá, aromatická po živici, veľmi príjemná, delikátna.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom augusta, konzumne dozrieva po pár dňoch, vdrží asi 2 týždne po zbere.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu džemov, kompótov a destilátov, ale aj na pečenie, sušenie a muštovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, odroda nenáročná na klímu a kvalitu pôdy, hoci preferuje hlboké a výživné, darí sa jej i vo vyšších polohách. Iba vo veľmi ílovitých pôdach plody praskajú. Je vhodná do stromoradí, alejí, sadov.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, ale náchylnejšia na daždivé počasie počas kvetu. Odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: Francúzsko, Amiens, vyšľachtil škôlkar Jacques Lebel v roku 1825 ako neznámy semenáč, množený od roku 1849.

 
RAST: veľmi bujný, vytvára široko rozložité, na semennom podpníku mohutné koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Bernské ružové, Baumannova reneta, Coxova reneta, Croncelské, Gdanský hranáč, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Parména zlatá zimná, Ontario, Priesvitné letné.

 
PLODNOSŤ: pomerne skorá (4-5 rokov po výsadbe), bohatá až veľmi bohatá, ale striedavá.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 180 g), plocho guľovité, len mierne zhranatené, nesúmerné, často s charakteristickým závalom pri stopke. Šupka je veľmi mastná, zelenožltá až svetložltá s červenými prúžkami či bodkami, voní. Dužina je žltkastá, kyprá, jemná a veľmi šťavnatá, na vzduchu rýchlo hnedne. Chuť je osviežujúco kyslosladká, príjemná, ale menej výrazná, bez korenitosti, čím neskôr sa plody zbierajú, tým sú chutnejšie.

 
DOZRIEVANIE: zber od polovice septembra, dozrieva od októbra, vydrží do Vianoc, nevädne, zle sa prepravuje, otláča sa.

 
VYUŽITIE: jedna z najlepších odrôd na muštovanie, vhodná na kuchynské spracovanie, napríklad aj na marmelády, v menšej miere na priamy konzum.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené. Preferujú ľahšie, úrodné pôdy. Je vhodná do veľkých sadov so širokým sponom, kvôli širokým korunám nevhodná do alejí. Vhodná aj do vyšších, ale pred vetrom chránených polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete, menej trpí dažďom pri kvitnutí. Silne odolná voči múčnatke, stredne voči chrastavitosti, najmä v uzavretých polohách, v teplých oblastiach náchylnejšia voči vlnačke krvavej. Z mokrých pôd plody zvnútra hnijú.

Zimná odroda jabloní. Stredne bujný rast, vytvára široko guľovitú korunu s dlhým drevom. Plodnosť stredne skorá, vysoká. Stredne veľký plod plocho guľovitého, tupo rebernatého tvaru. Šupka je hladká, lesklá, zelenožltá s oranžovými lenticelami, s výrazným červeným mramorovaním. Dužina je žltá, jemná, chuť veľmi dobrá, sladko kyselkavá. Vhodné na priami konzum a konzerváciu. Teplé a stredné oblasti, polopriepustné pôdy s dostatkom vlahy, závetrie. Silná mrazuodolnosť. Pri vysokej násade plodov nutná prebierka. Pravidelné ľahké zmladzovanie. Pôvod Švajčiarsko, r. 1935, kríženec odrôd Ontario x Coxova reneta. Zber v polovici októbra, konzumná zrelosť v novembri, skladovateľnosť do apríla.

Mohutný, dlhoveký strom dorastajúci do výšky 15-30 metrov a dožívajúci sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (v prípade solitérneho stromu je jej šírka až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je koruna menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené z 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom, ktoré sú v mladosti jemne chlpaté. Vrchná strana listov je tmavozelená, spodná svetlozelená, na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta - oranžova- červena.

Strom kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v chocholíkoch. Plodnosť je neskorá (vo veku 10-20 rokov), úrodnosť bohatá.

Plod je guľovitá až hruškovitá malvica (veľkosť 2- 4cm), v čase zrelosti žltá - červenožltá - zelenkasto hnedá, bodkovaná. Dozrieva koncom augusta až začiatkom novembra, podľa lokality. Plod dozrieva až po uhniličení, kedy sa pôvodná trpká chuť mení na príjemne sladkú, aromatickú. 

Plody sú po uhniličkovaní vhodné na priamy konzum a inak sa používajú na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - “oskorušovice”, ďalej na sušenie (sušené plody možno pomlieť a používať na dochucovanie), muštovanie. Drevo oskoruše je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vinných lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Známe sú i viaceré liečivé účinky plodov a kvetov.

Teplomilná a svetlomilná drevina, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, v slnečných oblastiach a tam, kde sa pestuje vinič. Vysoká odolnosť voči mrazu (do -30 stupňov), vysoká odolnosť voči smogu a exhaláciám.

Samoopelivá. 

Oskoruše boli v minulosti využívané ako stromy určujúce hranicu pozemkov. Dnes je ich výskyt ojedinelý, stávajú sa symbolom kultúrneho dedičstva a vďaka svojej dlhovekosti naším odkazom pre ďalšie generácie.

PÔVOD: Nemecko, Ersingen pri Pforzheime, nájdená ako náhodný semenáč okolo roku 1890.

RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr stredne bujný rast. Bohaté olistenie, listy sú veľké a nápadne svetlé.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (dĺžka cca 5 cm), tvar pravidelný, oválny, s krátkou stopkou. Šupka je hnedomodrá až modročervená, miestami výrazne bodkovaná i hrdzavá, osrienená, dá sa stiahnuť. Dužina je mäkká, šťavnatá, zelenožltá, sladkokyselkavá, korenistá, v plnej zrelosti sa dobre oddeliteľná od kôstky.

DOZRIEVANIE: v teplých polohách od polovice júla, inde začiatkom augusta.

VYUŽITIE: priamy konzum, zaváranie.

STANOVIŠTE: živné pôdy a skôr vlhkejšie ako suchšie pôdy, teplejšie polohy.

ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť kvetu voči jarným mrazom, málo náchylná na praskanie plodov, spoľahlivo tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Švajčiarsko, región Jura, v r. 1992 vyšľachtil Valentin Blattner ako medzidruhový kríženec odrôd Medina (Seyve Villard 12-286 x Medoc noir) x Kaberne severnyj ((Galan x V. amurensis) x (V. amurensis x V. vinifera)).

RAST: veľmi bujný. Raší skoro.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý.

PLODNOSŤ: dobrá, je stredne citlivý na spŕchanie.

PLODY: strapce sú stredne veľké, kužeľovité, riedke až husté, často krídlaté. Bobule sú malé až stredne veľké. Šupka je modročierna, pružná a pokrytá hrubou vrstvou voskovitého osrienenia. Dužina je riedka.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom septembra až začiatkom októbra.

VYUŽITIE: muštová odroda na výrobu aromatického vína s osobitou muškátovou vôňou a s menším množstvom trieslovín.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Vo vlhkej pôde dobre rastie, ale menej plodí. Vhodná najmä do teplých či chránených stredne teplých oblastí pestovania viniča.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve v zime, kvôli skorému rašeniu náchylnejší na poškodenie jarnými mrazmi, ale dobre regeneruje a rodí z podočiek. Je vyššie odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a stredne voči botrytíde (Botrytis cinerea) a voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola), neatraktívny pre muchu drozofilu japonskú (Drosophila suzukii).

PÔVOD: Francúzsko, Rouen, vypestoval ju škôlkar Boisbunnel ako semenáč neznámeho pôvodu okolo roku 1860 a Francúzska pomologická spoločnosť ju odobrila a pomenovala po francúzskom pomológovi Olivierovi de Serres. Synonymá: Sereska, Serreská, Serreská bergamotka, Bergamotka Serreská, Olivierka.

 
RAST: stredne bujný, vzpriamný, vždy bujnejší než Crassanská, na ktorú sa v mnohom podobá. Vytvára široké, ihlanovité koruny s pravidelne rozloženými kostrovými konármi a s množstvom krátkeho plodonosného obrastu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Angoulemská, Blumenbachova, Dekanka Robertova, Esperenova maslovka, Guyotova, Lectierova, Madame Verté, Napoleonova maslovka, Trévouxská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vyššia, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až menšie (80-200 g a viac), tvarovo nepravidelné, guľaté, baňaté až hruškovité, hladké, nezhrbolené. Šupka je hrubá, len mierne lesklá, pri zbere zelená, v konzumnej zrelosti zelenožltá s hnedastým líčkom na slnečnej strane, s množstvom veľkých, hrdzavých lenticiel a často s hrdzou najmä pri kalichu a stopke. Dužina je žltkastá, pri zatienených plodoch až zelenkastá, jemná, rozplývavá, okolo jadrovníka aj zrnitá, šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, sladkokyselkavá, jemne korenistá, aromatická.

 
DOZRIEVANIE: zber až koncom októbra, pri opade listov, predčasne obraté plody vädnú a nedozrievajú. Konzumne dozrieva v januári, zrenie prezradí nielen žltnutie plodov, ale aj príjemná vôňa. Pri dobrom, chladnom uskladnení vydrží až do marca.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu destilátov, ale aj džemov a lekvárov, kompótov, muštov, výživ či na pečenie. Po zbere aj pred konzumným dozretím veľmi dobre znáša prepravu. Má nízky sklon k otlačeniu, stredný k hnednutiu dužiny, vyšší ku kamienkovitosti dužiny v nevhodných polohách a pôdach. Skladuje sa dobre, ak nebola podtrhnutá, vyžaduje vyššiu vlhkosť vzduchu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené s teplou, priepustnou, humóznou pôdou s dostatočnou pôdnou vlhkosťou, takže je vhodná do teplých, vinohradníckych oblastí a na slnečné, teplé svahy pahorkatín, k múrom a stavbám z južnej strany.

 
ODOLNOSŤ: je stredne až silne mrazuodolná v dreve, menej v kvete. Je stredne až vyššie odolná voči chrastavitosti, odolná voči monilióze.

PÔVOD: Nemecko, Dolné Sasko, Vienburg, okolo roku 1816 ju ako náhodný semenáč našiel hostinský Multhaupt. Synonymá: Moldenhauptrenette, Multhaupts Karminrenette, Renette Multhaupt.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, tvorí rozložité, ale menšie koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Batul, Čistecké lahôdkové, Hájkova muškátová reneta, Hammerstein, Jadernička moravská, Krasokvet žltý, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion, Švajčiarske oranžové, Wesenerovo, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké, plocho guľovité či tupo vajcovité, súmerné. Šupka je hladká, v plnej zrelosti lesklá, mierne mastná, spočiatku svetložltá, prekrytý takmer celý plod pruhovaným karmínovočerveným líčkom, s výraznými svetlými lenticelami, jemne voní. Dužina je žltobiela, jemná, šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, kyslastosladká, príjemne renetovitá, ale len mierne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, konzumne dozrieva v novembri, vydrží uskladnená do januára až februára. Plody padajú vo vetre.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a ďalšie spracovanie okrem muštovania. Plody pri skladovaní nevädnú.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom, s ľahšou, dobre priepustnou pôdou, v ťažkej, mokrej pôde majú plody sklon k hnitiu pri skladovaní. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve aj kvete, zrejme silne odolná voči bakteriálnej spále (Erwinia amylovora), chrastavitosti aj múčnatke.

PÔVOD: veľmi dlho bola považovaná za jednu z najstraších odrôd s pôvodom z Egypta či Jordánska, ale ampelografická štúdia z roku 2009 vylúčila severoafrický a blízkovýchodný pôvod a ako miesto pôvodu označila oblast mezi Švajčiarskom, Talianskom a Francúzskom, pravdepodobne okolie Ženevského jazera, možno kantón Waadt (Vaud), kde sa v 19. storočí na viniciach našlo veľké množstvo klonov tejto odrody. Synonymá a cudzie názvy: Ušľachtilé biele, Šasla belaja, Gutedel weisser, Chasselas doré, Chasselas blanc, Fendant blanc.

RAST: stredne bujný. Raší skoro, hneď po najskorších odrodách. Listy sú stredne veľké, stredne až hlboko vykrajované, päťuholníkové až vajcovité, má výrazne dlhé úponky. Dobre vyzrieva v dreve. Režeme na 6-8 očiek na m2.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný, kvitne približne v strede júna či skôr, je náchylnejší na opad kvetov v prípade chladného a daždivého počasia.

PLODNOSŤ: priemerne 10-13 t/h.

PLODY: strapce sú stredne veľké (priemerne 142 g), valcovito kužeľovité, s rozvetveným hlavným vretenom, riedke. Bobule sú stredne veľké (priemerne 15-19 mm, 2,2 g), guľaté. Šupka je zelenožltá, na slnečnej strane s hnedým líčkom, veľmi tenká, ale stredne pevná až pevná s osrienením a priesvitnými škvrnami. Dužina je stredne pevná, šťavnatá, semenná. Chuť je sladká, plná. Cukornatosť je 16-18 °NM, obsah kyselín 7-7,5 g/l.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, po 1. dekáde septembra. Pri prezrievaní bobule nestrácajú chuť. Dobre sa prepravujú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu muštov, prípadne na výrobu ľahkých vín vhodných na sceľovanie.

STANOVIŠTE: slnečné. Vhodná do všetkých pôd, ale najlepšiu kvalitu dosahuje v teplých polohách na slnečných svahoch a dostatočne hlbokých pôdach zásobených živinami. V silne vápenitých pôdach trpí chlorózou. Horšie znáša dlhšie sucho.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve a pukoch v zime do -17 °C, citlivejší je na neskoré jarné mrazy. Vyššie odolný voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola) a voči botrytíde (Botrytis cinerea),menej voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola).

PÔVOD: Francúzsko, našiel ju ako náhodný semenáč M. Olivier v Anger, v roku 1870 uvedená na trh.

 
RAST: na začiatku bujný, vzpriamený rast, koruna prirodzene široká až vysoko pyramídovitá, neskôr pri nástupe do plodnosti rast slabne, bohatý, krátky plodonosný obrast. Vyžaduje kvalitný rez.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne stredne skoro, dlho, kvety dobre mrazuodolné, dobre opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: BlumenbachovaBlumenbachova, Krivica, Clappova, Hardyho maslovka, Parížanka.

 
PLODNOSŤ: skorá - do 5 rokov po výsadbe, veľmi vysoká a pravidelná, neskôr často preplodzuje, niekedy je potrebná prebierka.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké, baňaté, hruškovité až zvoncovité, väčšinou veľmi pravidelné, čiastočne mierne rebrované alebo vypuklé, smerom k stopke sa viac alebo menej zužujúce. Šupka tenká a jemná, chúlostivá na otlačenie najmä v plnej zrelosti, prevažne hladká, mierne lesklá až trochu mastná, zelená až zelenožltá, na slnečnej strane sa zriedkavo objavuje oranžové alebo svetlohnedočervené líčko, len veľmi zriedkavo hrdzavé. Dužina žltobiela, pod šupkou niekedy zelenkavá, v priaznivých pôdnych podmienkach maslovitá, rozplývavá, veľmi šťavnatá, niekedy okolo jaderníku mierne kamienkovitá. Chuť je sladká, mierne kyselkavá, viac alebo menej korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber od konca septembra do polovice októbra, čo najneskôr. Konzumná zrelosť: od decembra po január až február, počas skladovania šupka mierne zhnedne.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba kompótov, lekvárov, muštov.

 
STANOVIŠTE: teplé, chránené pred vetrom, vo vinohradníckych oblastiach, v chladnejších polohách majú plody repovitú chuť. Relatívne nízke nároky na kvalitu pôdy, ale najviac prosperuje v priepustných pôdach bohatých na humus a živiny, dobre zásobených vodou.

 
ODOLNOSŤ: na vlhkých uzavretých polohách náchylná na chrastavitosť, v príliš mokrých pôdach na chlorózu, inak zdravá. Menej mrazuodolná.

PÔVOD: Francúzsko, 2. pol. 19. st.

 
RAST: spočiatku bujný, neskôr slabší rast.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Konferencia, Parížanka. Nie je dobrým opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: skorá, veľká, každoročná.

 
PLODY: veľké plody nepravidelného tvaru. Špička s krátkou stopkou je výrazne ohnutá. Šupka je lesklá, zeleno-žltá, na slnečnej strane s červeným líčkom. Dužina je belavá, jemná, šťavnatá, rozplývavá. Chuť jemne korenistá, sladko-kyselkavá.

DOZRIEVANIE: zber v 1. pol. septembra, konzumná zrelosť v 2. pol. septembra, skladovateľnosť do októbra.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba džemov, destilátu, muštu. Krátka skladovateľnosť.
STANOVIŠTE: nižšie a stredné polohy, chránené pred vetrom a mrazom, kvalitná a dobre zásobená pôda.

 
ODOLNOSŤ: menšia odolnosť voči mrazu, stredná odolnosť voči monílii, mierna náchylnosť k chrastavitosti.

PÔVOD: neznámy, zrejme Anglicko, veľmi stará odroda, známa aj pod menami Rote Nektarine, Peach plum, Prune Péche či Nectarina rosie.

RAST: bujný, tvorí široko nálevkovitú korunu, kostrové konáre smerujú najskôr šikmo hore a potom sa pod váhou úrod ohýbajú.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Cárska, Kirkeho, Mirabelka nancyská a Zelená ringlota.

PLODNOSŤ: skorá, stredná, striedavá.

PLODY: veľké až veľmi veľké (60-80 g, ale aj 90 g), guľovité, zhora aj zdola zmačknuté, takmer súmerné, pripomínajú nektarinky. Šupka je pevná, pod silným osrienením lesklá, jasne až tmavočervená, kyslastá, dá sa stiahnuť. Dužina je zelenkastá až žltkastá, tuhá, šťavnatá. Chuť je veľmi závislá na stanovišti a priebehu počasia v danom roku: z teplých polôh a dostatočne vlhkých a úrodných pôd dobrá až veľmi dobrá, sladká a ľahko kyslastá, z chladnejších polôh a daždivých rokov kyslejšia a trpkastá. Podobne na polohe a priebehu počasia závisí odlučiteľnosť kôstky od dužiny.

DOZRIEVANIE: skoré, začiatkom augusta, nerovnomerne, oplatí sa zbierať prebierkou.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj kuchynské spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Vyžaduje úrodné, dostatočne vlhké pôdy, v suchej a chudobnej pôde sa plody nevyvíjajú dobre, predčasne opadávajú a nie sú chutné. Vhodná len do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: málo mrazuvzdorná v dreve, málo až stredne mrazuvzdorná v kvete, stredne tolerantná voči šarke, silne odolná voči monilióze (Monilinia laxa), červenej škvrnitosti sliviek (Polystigma rubrum) a suchej škvrnitosti listov a plodov (Stigmina carpophila).

PÔVOD: Kanada, Alberta, pri Beaverlodge, náhodný semenáč muchovníka jelšolistého (Amelanchier alnifolia) z voľnej prírody vybral v r. 1958 J.A. Wallace zo škôlky Beaverlodge Nursery a uviedol na trh v r. 1965.

 
RAST: vzrast má kríkový, na začiatku vzpriamený, neskôr rozložito previsnutý. Dorastá do výšky 1,5-4 m a do šírky až 6 m. Odnožuje stredne silno. Je dlhoveký, dožíva sa viac než 50 rokov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý. Kvitne neskoro počas apríla.

 
PLODNOSŤ: skorá, stredná až veľmi vysoká, priemerne 4,14 kg/krík, niekedy striedavo vysoká.

 
PLODY: na muchovník sú veľké (priemerne 12,2-12,4 mm), oválne až guľovité, fialovočiernej farby s modrým osrienením. V strapci je 7-13 plodov, ktoré dozrievajú relatívne rovnomerne. Plody sú pevné, odolné voči praskaniu a ich chuť je výborná, plná, sladká. Sú bohaté na vitamíny, antioxidanty, flavonoidy a podporujú imunitu.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoršie, v druhej polovici júna. Po odrodách Thiessen, Martin, Smoky.

 
VYUŽITIE: ker je dekoratívny celoročne, najmä bielymi kvetmi na jar a červeno sfarbenými listami počas jesene. Je vhodný stredne vysokých živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, výrobu džemov, štiav, pečenie, mrazenie. Obsahujú veľa pektínu, dobre želírujú.

 
STANOVIŠTE: je vysoko prispôsobivý, má nízke nároky na prostredie a pestovanie. Preferuje slnečné stanovište a vlhkú, dobre priepustnú pôdu. Odroda vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: odroda je silne mrazuvzdorná v dreve do -40 °C až -46 °C, silne mrazuvzdorná aj v kvete, lepšie odolná voči listovej škvrnitosti (Entomosporium mespili).

PÔVOD: Holandsko.

 
RAST: zdravý a silný rast do cca 30 cm. Kvitne v apríli a máji.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: stredne veľké, rovnomerné, tupo kužeľovité, lesklé, atraktívne, žiarivo červené. Chuť je osviežujúca, sladká. Plody sú pomerne dobre odolné voči otlačeniu.

 
DOZRIEVANIE: v júni.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, zaváranie, výrobu džemov, mrazenie. Sú pomerne dobre odolné voči otlačeniu.

 
STANOVIŠTE: slnečné stanovište, príp.polotieň. Pôda priepustná, vzdušná, hlinito piesčitá, s dostatkom živín a vlahy. Sadenice jahôd vysádzame na jar alebo na jeseň, ideálne do priepustnej, živnej pôdy premiešanej s kompostom, vo vzdialenosti 30-40 cm od seba. Zamulčujeme a v prvých dňoch dbáme o pravidelnú zálievku (tá je dôležitá aj v suchom období počas leta). Na rastlinách priebežne odstraňujeme suché a choré listy, pred mrazom ich chránime prikrytím.

 
ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči múčnatke.

PÔVOD: Maďarsko, Eger, KRF Výskumná stanica pre vinárstvo a enológiu, v r. 1963 ju vyšľachtili József Csizmazia a László Bereznai ako medzidruhový kríženec odrôd Eger 2 (Villard Blanc) x Bouvier, registrovaná bola v Maďarsku v r. 1982. Je hybridom obsahujúcim vo svojom genetickom profile tieto botanické druhy: 78,09 % Vitis vinifera, 1,56 % V. labrusca, 14,58 % V. rupestris, 3,13 % V. berlandieri, 2,64 % V. lincencumii.

 
RAST: stredne bujný. Raší neskoro. Dobre znáša rez na čapíky. Optimálne je stredné vedenie.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný, kvitne skoro.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká, 8–12 t/ha pri cukornatosti 18–22 °NM a kyslosti 7–10 g/l a zaťažení 50–60 očiek na ker.

 
PLODY: strapce sú malé až stredne veľké (priemerne 100–250 g so 62 bobuľami), kužeľovité s krídelkami, redšie až priemerne husté. Bobule sú stredne veľké (priemerne 1-2 g, 14-15 mm), guľaté. Šupka je zelenožltá až zlatožltá, na oslnenej strane niekedy hnedoružová až bronzová, bodkovaná, pevná. Dužina je rozplývavá, riedka. Chuť je neutrálna, veľmi príjemná, veľmi sladká (priemerne 21,7 °NM, ale aj až 28 °NM).

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, začiatkom až v polovici septembra pri sume aktívnych teplôt 2600–2700 °C.

 
VYUŽITIE: na výrobu muštu, jemného vína s mierne ovocným buketom podobným chrupkám či Rulandskému bielemu i na priamy konzum ako stolové hrozno.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, nie je veľmi náročný na polohu a pôdu, ale potrebuje dostatok vlahy. Vhodný do teplých, stredne teplých či chránených vyšších polôh pre pestovanie viniča.

 
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolný v dreve (−25 až −27 °C), hoci v nepriaznivých rokoch na jeseň horšie vyzrieva v dreve, dobre regeneruje a obrastá z podočiek a spiacich očiek. Vďaka neskorému rašeniu je dobre mrazuodolný aj voči neskorým jarným mrazom. Pri nepriaznivom počasí v dobe kvetu je náchylný na spŕchanie kvetov. Je vysoko odolný voči voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (7 bodov z maxima 9 bodov), veľmi vysoko voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola) (9 bodov z maxima 9), odolný voči botrytíde (Botrytis cinerea), náchylnejší len na červenú spálu viniča (Pseudopeziza tracheiphila). Je vhodný na pestovanie v ekologickom režime.