Jabloň Lebelovo

PÔVOD: Francúzsko, Amiens, vyšľachtil škôlkar Jacques Lebel v roku 1825 ako neznámy semenáč, množený od roku 1849.

 
RAST: veľmi bujný, vytvára široko rozložité, na semennom podpníku mohutné koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Bernské ružové, Baumannova reneta, Coxova reneta, Croncelské, Gdanský hranáč, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Parména zlatá zimná, Ontario, Priesvitné letné.

 
PLODNOSŤ: pomerne skorá (4-5 rokov po výsadbe), bohatá až veľmi bohatá, ale striedavá.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 180 g), plocho guľovité, len mierne zhranatené, nesúmerné, často s charakteristickým závalom pri stopke. Šupka je veľmi mastná, zelenožltá až svetložltá s červenými prúžkami či bodkami, voní. Dužina je žltkastá, kyprá, jemná a veľmi šťavnatá, na vzduchu rýchlo hnedne. Chuť je osviežujúco kyslosladká, príjemná, ale menej výrazná, bez korenitosti, čím neskôr sa plody zbierajú, tým sú chutnejšie.

 
DOZRIEVANIE: zber od polovice septembra, dozrieva od októbra, vydrží do Vianoc, nevädne, zle sa prepravuje, otláča sa.

 
VYUŽITIE: jedna z najlepších odrôd na muštovanie, vhodná na kuchynské spracovanie, napríklad aj na marmelády, v menšej miere na priamy konzum.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené. Preferujú ľahšie, úrodné pôdy. Je vhodná do veľkých sadov so širokým sponom, kvôli širokým korunám nevhodná do alejí. Vhodná aj do vyšších, ale pred vetrom chránených polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete, menej trpí dažďom pri kvitnutí. Silne odolná voči múčnatke, stredne voči chrastavitosti, najmä v uzavretých polohách, v teplých oblastiach náchylnejšia voči vlnačke krvavej. Z mokrých pôd plody zvnútra hnijú.