Slivka Esslingenská

PÔVOD: Nemecko, okolie Esslingenu, objavil ju ako náhodný semenáč pomológ Dr. Eduard Lucas a popísal ju v r. 1870.

RAST: v mladosti bujný, v plodnosti slabý, vytvára stredne veľké aj menšie vysokoguľovité, pomerne husté koruny, kostrové konáre rastú smerom hore, dobre rozvetvuje a obrastá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Bystrická, Dolanka, Vlaška, Wangenheimova. Nie je kompatibilná s Bühlskou a Zimmerovou.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: menšie až stredne veľké (18-30 g), pretiahnuté, k obom koncom zúžené, súmerné. Šupka je modrofialová až červenofialová s šedomodrým osrienením a s nápadnými svetlými bodkami, je pevná, hladká, horkastá a trpkastá a zle sa oddeľuje od dužiny. Dužina je belavo zelenožltá s červenohnedými časťami, najskôr stredne tuhá, pri prezretí mäkká, stredne priesvitná, jemná, rozplývavá, šťavnatá, dobre sa odlučuje od kôstky. Chuť je mierne aromatická, príjemne sladkokyslá, pri šupke mierne trpkastá.

DOZRIEVANIE: skoré, v prvej polovici augusta. Plody pri prezretí ľahko opadávajú zo stromu. Pri dlhotrvajúcich dažďoch môžu praskať.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či gulí.

STANOVIŠTE: je náročná na stanovište, vyžaduje slnečné, teplé, chránené pred vetrom a vlhkejšiu, ale dobre priepustnú, úrodnú pôdu. Na suchých stanovištiach sú plody drobné a predčasne opadávajú. Je vhodná do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete, menej tolerantná voči šarke, napadajú ju roztočce.