Slivka

PÔVOD: Rumunsko, nájdená na zač. 20. stor. ako náhodný semenáč.

RAST: stredne silný rast, koruna pyramidálna alebo vysoko guľovitá, vetvy nepravidelné a dosť krehké.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda. Vhodné opeľovače: Stanley, Vlaška, Althanova ringlota, Anna Späth.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká.

PLODY: stredne veľké, oválne, šupka tmavofialovomodrá až modročierna s jemným osrienením. Dužina je zelenožltá až žltá, stredne šťavnatá, s harmonickou, veľmi dobrou, sladko-kyselkavou chuťou, veľmi podobnou chuti Bystrickej; veľmi dobre sa oddeľuje od kôstky.

DOZRIEVANIE: v 1.-2. polovici septembra, v závislosti od lokality.

VYUŽITIE: lahodné plody majú univerzálne použitie.

STANOVIŠTE: odrode vyhovujú teplejšie polohy a pôdy dostatočne zásobené vlahou.

ODOLNOSŤ: stromy sú v dreve odolné voči mrazu a v dobe kvetu dobre odolávajú neskorým jarným mrazom. Ja viac tolerantná voči šarke ako Bystrická a je stredne odolná voči hubovým chorobám, náchylnejšia len na moniliózu.

PÔVOD: Kanada, Vineland, Horticultural Research Institute of Ontario, vyšľachtená v roku 1967 ako kríženec odrôd Imperial Epineuse a Grand Duke.

 
RAST: stredne bujný až bujný, habitus vzpriamený až polovzpriamený, neskôr až rozložitý.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodní opeľovači: Stanley, Opal, Cárska, Čačanská rodná, Duranzia, Hamanova.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké, elipsovité, nesúmerné. Šupka je tenká, osrienená, pod ňou fialovomodrá. Dužina je žltozelená, stredne tuhá až tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je kyslosladká, pri plnom vyzretí sladká až veľmi sladká, veľmi aromatická, veľmi dobrá až vynikajúca. Dužina môže v horších rokoch na kôstke čiastočne držať. Je to poloslivka.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, asi 7 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta a začiatkom septembra.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, lekváre, destiláty, na pečenie či sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, preferuje úrodnú, dostatočne vlhkú, hlinitú pôdu. Vhodná do teplých a stredne teplých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete, menej tolerantná voči šarke, na listoch má málo prejavov, na plodoch viac, je náchylnejšia na poškodenie plodov moníliovou hnilobou (Monilinia fructigena), treba ich pri vyššej úrode pretrhať, lebo rodí v zhlukoch.

PÔVOD: Nemecko, okolie Esslingenu, objavil ju ako náhodný semenáč pomológ Dr. Eduard Lucas a popísal ju v r. 1870.

RAST: v mladosti bujný, v plodnosti slabý, vytvára stredne veľké aj menšie vysokoguľovité, pomerne husté koruny, kostrové konáre rastú smerom hore, dobre rozvetvuje a obrastá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Bystrická, Dolanka, Vlaška, Wangenheimova. Nie je kompatibilná s Bühlskou a Zimmerovou.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: menšie až stredne veľké (18-30 g), pretiahnuté, k obom koncom zúžené, súmerné. Šupka je modrofialová až červenofialová s šedomodrým osrienením a s nápadnými svetlými bodkami, je pevná, hladká, horkastá a trpkastá a zle sa oddeľuje od dužiny. Dužina je belavo zelenožltá s červenohnedými časťami, najskôr stredne tuhá, pri prezretí mäkká, stredne priesvitná, jemná, rozplývavá, šťavnatá, dobre sa odlučuje od kôstky. Chuť je mierne aromatická, príjemne sladkokyslá, pri šupke mierne trpkastá.

DOZRIEVANIE: skoré, v prvej polovici augusta. Plody pri prezretí ľahko opadávajú zo stromu. Pri dlhotrvajúcich dažďoch môžu praskať.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či gulí.

STANOVIŠTE: je náročná na stanovište, vyžaduje slnečné, teplé, chránené pred vetrom a vlhkejšiu, ale dobre priepustnú, úrodnú pôdu. Na suchých stanovištiach sú plody drobné a predčasne opadávajú. Je vhodná do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete, menej tolerantná voči šarke, napadajú ju roztočce.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, Anglicko, Sawbridgeworth, vyšľachtil ju škôlkar Thomas Rivers ako kríženca odrôd Prince Englebert a Early Prolific. Jej názov v angličtine znie (The) Czar, prvýkrát zarodila v roku 1874 a bola pomenovaná po ruskom cárovi, ktorý v tom istom roku navštívil Anglicko.

 
RAST: v mladosti a najmä v škôlke bujný, neskôr spomaľuje. Vytvára len stredne veľké stromy spočiatku so štíhlymi, vznosnými korunami, ktoré sú ale neskôr guľovité, keďže sa rozkadajú pod váhou plodov. Plodonosné konáriky sú krátke a dosť krehké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká až nadmerná, pravidelná, v domácich podmienkach je vhodné robiť prebierku.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 20 g), tvarovo nepravidelné, niektoré podlhovasté, iné guľatejšie, ku koncom buď zúžené alebo zaguľatené. Šupka je jemná, kyslá, ťažko sa sťahuje, je krásne osrienená, pod osrienením je čiernomodrá, pri nadmernej úrode a horšom vyzrievaní ostáva červenkastá. Dužina je zelenožltá až žltá, miestami priehľadná, menej šťavnatá. Chuť je dobrá, sladkastá, podobná slivkovej, ale menej výrazná. Kôstka sa od dužiny oddeľuje väčšinou dobre, len pri veľkých úrodách a horšom dozrievaní horšie. Je to sliva.

 
DOZRIEVANIE: skoré, v 1. polovici augusta, niekedy naraz, inokedy postupne, zbiera sa prebierkou.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, na spracovanie tam, kde nevadí kyslejšia chuť šupky, teda napr. do džemov a lekvárov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, kvôli vysokej plodosti uprednostňujeme úrodné hlinité a primerane vlhké pôdy, v suchšej pôde stromy predčasne starnú a plody sú horšej kvality. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Je stredne tolerantná voči šarke, teda prejavuje sa len na listoch.

PÔVOD: Nemecko, Ersingen pri Pforzheime, nájdená ako náhodný semenáč okolo roku 1890.

RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr stredne bujný rast. Bohaté olistenie, listy sú veľké a nápadne svetlé.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (dĺžka cca 5 cm), tvar pravidelný, oválny, s krátkou stopkou. Šupka je hnedomodrá až modročervená, miestami výrazne bodkovaná i hrdzavá, osrienená, dá sa stiahnuť. Dužina je mäkká, šťavnatá, zelenožltá, sladkokyselkavá, korenistá, v plnej zrelosti sa dobre oddeliteľná od kôstky.

DOZRIEVANIE: v teplých polohách od polovice júla, inde začiatkom augusta.

VYUŽITIE: priamy konzum, zaváranie.

STANOVIŠTE: živné pôdy a skôr vlhkejšie ako suchšie pôdy, teplejšie polohy.

ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť kvetu voči jarným mrazom, málo náchylná na praskanie plodov, spoľahlivo tolerantná voči šarke.

PÔVOD: neznámy, zrejme Anglicko, veľmi stará odroda, známa aj pod menami Rote Nektarine, Peach plum, Prune Péche či Nectarina rosie.

RAST: bujný, tvorí široko nálevkovitú korunu, kostrové konáre smerujú najskôr šikmo hore a potom sa pod váhou úrod ohýbajú.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Cárska, Kirkeho, Mirabelka nancyská a Zelená ringlota.

PLODNOSŤ: skorá, stredná, striedavá.

PLODY: veľké až veľmi veľké (60-80 g, ale aj 90 g), guľovité, zhora aj zdola zmačknuté, takmer súmerné, pripomínajú nektarinky. Šupka je pevná, pod silným osrienením lesklá, jasne až tmavočervená, kyslastá, dá sa stiahnuť. Dužina je zelenkastá až žltkastá, tuhá, šťavnatá. Chuť je veľmi závislá na stanovišti a priebehu počasia v danom roku: z teplých polôh a dostatočne vlhkých a úrodných pôd dobrá až veľmi dobrá, sladká a ľahko kyslastá, z chladnejších polôh a daždivých rokov kyslejšia a trpkastá. Podobne na polohe a priebehu počasia závisí odlučiteľnosť kôstky od dužiny.

DOZRIEVANIE: skoré, začiatkom augusta, nerovnomerne, oplatí sa zbierať prebierkou.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj kuchynské spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Vyžaduje úrodné, dostatočne vlhké pôdy, v suchej a chudobnej pôde sa plody nevyvíjajú dobre, predčasne opadávajú a nie sú chutné. Vhodná len do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: málo mrazuvzdorná v dreve, málo až stredne mrazuvzdorná v kvete, stredne tolerantná voči šarke, silne odolná voči monilióze (Monilinia laxa), červenej škvrnitosti sliviek (Polystigma rubrum) a suchej škvrnitosti listov a plodov (Stigmina carpophila).

PÔVOD: Francúzsko, okolie mesta Agen, zrejme privezená ešte benediktínmi z krížových výprav zo Sýrie v 12. stor. Synonymá: Wegierka z Ažan, Ažanska sliva, Agener Pflaume,
Prune de Grignole of Some, Prune d'Ente, Prune d'Agen, Prune d'Ast, Rote de Sergent, Prune de Roi, St. Maurin, Prugna d'Ente, d'Agen, D'Ente, Agen.

RAST: v škôlke bujný, po presadení na trvalé miesto ustáva a dosiahne výšku a šírku okolo 4 m. Koruna je spočiatku vzpriamená, pod váhou úrody sa konáre rozložia a koruna získa široko guľovitý tvar. Vyžaduje kvalitný výchovný rez a neskôr presvetľovací rez v závislosti od množstva prírastkov.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Anna Späth, Kráľovna Viktória a Zelené ringlota. Kvitne neskoro, kvety sú dobre mrazuodolné.

PLODNOSŤ: skorá (4.-5. rok po výsadbe), vysoká a pravidelná.

PLODY: stredne veľké (35 g), elipsovité, vajcovité, často nesúmerné, červenofialové, na zatienenej strane aj červenožltozelené, pokryté dosť intenzívne fialovým osrienením, s množstvom belavých či kávových pieh. Šupka je tenká, ale pevná a zle sa šúpe. Dužina je žltozelená až žltooranžová, mäkká, šťavnatá, veľmi sladká, bez kyselín a vône, dobre sa oddeľuje od kôstky.

DOZRIEVANIE: neskoro - v polovici septembra.

VYUŽITIE: vynikajúca na sušenie (celosvetovo najpestovanejšia na tento účel), ale vhodná aj na priamy konzum, džem, lekvár, kompóty.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s priepustnou, piesočnatou, či piesočnatohlinitou pôdou, zvláda dobre aj suchšie pôdy. Vhodná do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne tolerantná voči šarke (prejavuje sa na listoch).

PÔVOD: Maďarsko+Nemecko, Franz Späth z berlínskej škôlky L. Späth v r. 1870 vybral perspektívny náhodný semenáč v Kadoszbegu v Maďarsku a o štyri roky neskôr ho uviedol na trh pod menom svojej manželky Anny Späth.
RAST: stredne bujný, zdravý, tvorí riedke, rozložité koruny
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 55 g), guľovité až široko elipsovité, zrastovou jazvou rozdelené na dve nerovnaké polovice. Šupka je tuhá, pevná, purpurovo červená až modravo červená, po celom plode sú roztrúsené bodky, prechádzajúce niekedy v čiarky. Dužina je sviežo žltozelená až zlatožltá, pevná, veľmi šťavnatá a odlučiteľná od kôstky v závislosti od polohy a miery vyzretia v daný rok. Chuť je niekedy výborná, inokedy mdlá, po teplom lete v kvalitnej pôde je sladká, vyvážená, jemne pikantná a aromatická.
DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, koncom septembra, začiatkom októbra.
VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum aj výrobu kompótov či džemov a lekvárov.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Pôdu preferuje výživnú. Je vhodná do teplých a stredne teplých, chránených polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, tolerantná voči šarke, prejavuje sa u nej len na listoch a v minimálnej miere na plodoch. Na moniliózu plodov je stredne citlivá a najnáchylnejšia je na červenú škvrnitosť listov sliviek.

PÔVOD: Nemecko, Univerzita v Hohenheime, vyšľachtil Dr. Walter Hartmann ako kríženec odrôd Čačanská najbolja a Valor, registrovaná v r. 2005.

RAST: stredne bujný, polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne veľmi skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače: Čačanská lepotica, Čačanská najbolja, Jojo, Hanita, Opal, President.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 65 g, ale aj 80 g), podlhovasté, nesúmerné. Šupka je pod silným osrienením fialovomodrá. Dužina je žltozelená, tuhá, vláknitá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, pri plnom vyzretí sladká až veľmi sladká, veľmi aromatická, výborná až vynikajúca. Kôstka sa väčšinou dobre oddeľuje od dužiny, ojedinele na jej rebrách môže dužina ostávať.

DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, 10-12 dní po Bystrickej, teda od polovice do konca septembra.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na podmienky stanovišťa, ani pôdne pomery. Vzhľadom na neskorý čas dozrievania je vhodná do teplých a stredne teplých oblastí, aby stihla plne vyzrieť.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve a kvete, tolerantná voči šarke, stredne odolná voči monilióze (Monilinia laxa).

PÔVOD: Nemecko, Univerzita v Hohenheime, vyšľachtil Dr. Walter Hartmann ako kríženec odrôd Jojo a Felsina.

RAST: stredne bujný.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná, po preplodení striedavá.

PLODY: stredne veľké (35-40 g), podlhovasté či oválne. Šupka je pod silným osrienením tmavomodrá až tmavofialová. Dužina je pevná, zlatožltá, stredne šťavnatá, dobre oddeliteľná od kôstky. Chuť je sladkokyslá, vyvážená (cca 18 °Brix), korenistá a mimoriadne aromatická, výborná.

DOZRIEVANIE: neskoré, zároveň s Bystrickou, teda v 1. a 2. dekáde septembra.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, najviac jej vyhovuje dostatočne vlhká, ale priepustná, úrodná pôda. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, vďaka hypersenzitivite rezistentná voči šarke, málo náchylná na moniliózu.

PÔVOD: Nemecko, Lützelsachsen pri Weinheime, v roku 1914 ju objavil ako náhodný semenáč G. P. Nickel medzi inými semenáčmi a odkopkami.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, tvorí guľovité, redšie, neskôr široko rozložité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Bryská, Bühlská, Cárska, Ontário, Ruth Gerstetter, Zimmerova.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná, hoci striedavá, čo sa týka objemu úrody.

PLODY: stredne veľké (20-22 g), podlhovasté, oválne, súmerné. Šupka je pod svetlomodrým osrienením tmavofialovomodrá až tmavomodrá, v tieni červenkastá, tuhšia, hrubšia, kyselkavá, dá sa stiahnuť z dužiny a takmer nevoní. Dužina je zelenožltá až oranžovohnedá, stredne šťavnatá, mäkká. Chuť je sladkokyslá, aromatickejšia len na dobrom stanovišti a v teplom roku.

DOZRIEVANIE: v druhej polovici júla, patrí medzi najskoršie slivky. Plody dobre držia na strome.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Darí sa jej najlepšie v hlbšej, hlinitej, úrodnej, stredne vlhkej pôde. Je vhodná len do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve aj kvete, menej až stredne tolerantná voči šarke, stredne odolná voči ďalším chorobám, často ju napadajú roztočce a obaľovač slivkový (Cydia funebrana).

PÔVOD: Francúzsko, Montfortin, ovocná škôlka pani Ebertovej, na trh uvedená v 2. pol. 19. stor.

RAST: v mladosti bujný rast, tvorí malé, riedke, široko guľovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, striedavá.

PLODY: veľké, oválne, pri stopke viac baňaté. Šupka je tmavofialová s modrým osrienením a riedkymi bodkami alebo hrdzavými škvrnkami, pevná, dobre sa sťahuje. Dužina je veľmi šťavnatá, jemná, tuhšia, zelenožltá až zlatistá, chuť výborná, aromatická, korenistá, sladká. Dužina sa ťažko oddeľuje od kôstky.

DOZRIEVANIE: v polovici augusta, postupne po dobu 14 dní

VYUŽITIE: priamy konzum a výrobu džemov a destilátov.

STANOVIŠTE: teplé a chránené polohy, živné a primerane vlhké pôdy.

ODOLNOSŤ: silná odolnosť voči mrazu v dreve, slabšia v kvete, silná odolnosť voči suchu, tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Anglicko, Sawbridgeworth, vypestoval ju Thomas Rivers zo známej škôlky Rivers ako semenáč neznámeho pôvodu, v r. 1895 získala ocenenie britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti a v r. 1901 ju uviedli na trh.

RAST: slabý až stredne bujný, polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Bystrická, Čačanská lepotica, Stanley.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, niekedy mierne striedavá.

PLODY: veľké až veľmi veľké (65-85 g), podlhovasté, nesúmerné. Plodí v zhlukoch. Šupka je pod svetlomodrým osrienením fialová. Dužina je žltozelená až svetložltá, stredne tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je sladkastá až sladká, lepšia z priaznivých polôh a v dobrej sezóne. Kôstka je veľmi dobre odlučiteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: je neskoré až veľmi neskoré, zároveň s Bystrickou, teda v 1. a 2. dekáde septembra, dozrieva krátko, maximálne týždeň, treba vystihnúť čas zberu, aby plody neprezreli a nezmúčnateli na strome.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie, len do slivkových gulí a buchiet je priveľká.

STANOVIŠTE: slnečné, je náročná na pôdu, vyžaduje hlbokú, úrodnú, zásobenú vlahou. Je vhodná do teplých a chránených stredne teplých polôh s ohľadom na čas dozrievania a náchylnosť na moniliózu pri vysokej hustote plodov.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, tolerantná voči šarke, prejavuje sa len v malej miere na listoch, stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).

PÔVOD: Nemecko, Besigheim v regióne Württenberg, v škôlke Gerstetter ju v r. 1920 vypestoval Adolf Gerstteter ako kríženec odrôd Bryskej a Cárskej a v r. 1932 ju uviedli na trh.

RAST: stredne bujný, vytvára široko pyramidálnu, nepravidelnú, redšiu a menšiu korunu. Je vhodná aj do menších záhrad.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Čačanská lepotica, Čačanská raná, Hanita, Jojo, Katinka, Lützelsachsenská, Tragédia a niekedy aj Zimmerova. Dobre opeľuje odrody: Jefferson, Lützelsachsenská, Tragédia, Presenta, Zimmerova.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až nižšia, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 35-40 g), guľovito eliptické. Šupka je fialovočervená až čiernomodrá s modrošedým osrienením, je jemná a dá sa stiahnuť z plodu. Dužina je zelenožltá až svetložltá, pod šupkou červenkastá, okolo kôstky belavá, smerom ku stopke hnedastá, tuhá, riedka a šťavnatá, dobre sa oddeľuje od kôstky. Chuť je sladkokyselkavá, aromatická, korenistá, lepšia pri teplom počasí.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, okolo polovice júla, v teplejších polohách aj na prelome júna a júla, jedna z najskoršie dozrievajúcich odrôd. Zrelé plody ľahko opadávajú, vyžadujú zber prebierkou.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom. Najlepšie sa jej darí v teplých, úrodných pôdach, ale zvládne aj horšie. Je vhodná najmä do teplých a chránených stredných polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, citlivejšia v kvetných pukoch, stredne až viac tolerantná voči šarke (prejavuje sa maximálne na listoch), stredne odolná voči monilióze (Monilinia spp.).

PÔVOD: Nemecko, Lauf pri meste Bühl v Bádensku, objavil ju okolo r. 1900 Leonhard Zimmer vo svojej vinici ako náhodný semenáč.

RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr slabý, vytvára menšie, guľovité, kompaktné koruny. Je vhodná do menších záhrad. Kostrové konáre rastú hore a slabšie sa rozkonárujú. Postranné konáre majú hustý plodný obrast. Vyžaduje skoršie zmladzovanie.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Bystrická, Cárska, Esslingenská, Lucasova raná, Oullinská, Ruth Gerstetter, Tragédia, Viktória, Wangenheimova.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká a pravidelná.
PLODY: stredne veľké (priemerne 25 g), oválne. Šupka je pod svetlofialovomodrým osrienením tmavofialová až tmavomodrá, miestami hrdzavá, je stredne hrubá, kyslastá, dá sa stiahnuť z plodu. Dužina je zelenožltá až zlatožltá, stredne tuhá a stredne šťavnatá. Chuť je sladkokyslá až sladká, aromatická, veľmi dobrá, najmä z teplých stanovíšť. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v polovici augusta. Dobre sa prepravuje a krátkodobo aj skladuje. Prezreté plody mäknú a padajú.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Najlepšie sa jej darí v hlinitých, úrodných, vlhkejších pôdach. V suchých pôdach sú plody drobné, v chladých oblastiach nie sú tak kvalitné. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, dobre mrazuodolná a odolná aj voči nepriaznivému počasiu v kvete. Je náchylnejšia na šarku. Plody za dlhotrvajúcich dažďov praskajú a napáda ich monilióza.