Vinič

PÔVOD: veľmi dlho bola považovaná za jednu z najstraších odrôd s pôvodom z Egypta či Jordánska, ale ampelografická štúdia z roku 2009 vylúčila severoafrický a blízkovýchodný pôvod a ako miesto pôvodu označila oblast mezi Švajčiarskom, Talianskom a Francúzskom, pravdepodobne okolie Ženevského jazera, možno kantón Waadt (Vaud), kde sa v 19. storočí na viniciach našlo veľké množstvo klonov tejto odrody. Synonymá a cudzie názvy: Ušľachtilé biele, Šasla belaja, Gutedel weisser, Chasselas doré, Chasselas blanc, Fendant blanc.

RAST: stredne bujný. Raší skoro, hneď po najskorších odrodách. Listy sú stredne veľké, stredne až hlboko vykrajované, päťuholníkové až vajcovité, má výrazne dlhé úponky. Dobre vyzrieva v dreve. Režeme na 6-8 očiek na m2.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný, kvitne približne v strede júna či skôr, je náchylnejší na opad kvetov v prípade chladného a daždivého počasia.

PLODNOSŤ: priemerne 10-13 t/h.

PLODY: strapce sú stredne veľké (priemerne 142 g), valcovito kužeľovité, s rozvetveným hlavným vretenom, riedke. Bobule sú stredne veľké (priemerne 15-19 mm, 2,2 g), guľaté. Šupka je zelenožltá, na slnečnej strane s hnedým líčkom, veľmi tenká, ale stredne pevná až pevná s osrienením a priesvitnými škvrnami. Dužina je stredne pevná, šťavnatá, semenná. Chuť je sladká, plná. Cukornatosť je 16-18 °NM, obsah kyselín 7-7,5 g/l.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, po 1. dekáde septembra. Pri prezrievaní bobule nestrácajú chuť. Dobre sa prepravujú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu muštov, prípadne na výrobu ľahkých vín vhodných na sceľovanie.

STANOVIŠTE: slnečné. Vhodná do všetkých pôd, ale najlepšiu kvalitu dosahuje v teplých polohách na slnečných svahoch a dostatočne hlbokých pôdach zásobených živinami. V silne vápenitých pôdach trpí chlorózou. Horšie znáša dlhšie sucho.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve a pukoch v zime do -17 °C, citlivejší je na neskoré jarné mrazy. Vyššie odolný voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola) a voči botrytíde (Botrytis cinerea),menej voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola).

PÔVOD: Grécko, Atény, Aténsky vinársky inštitút, Oddelenie ampelológie, vyšľachtil v r. 1979 Vassilos Michos ako kríženca odrôd Alphonse Lavalee x Black Monukka.

RAST: bujný.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: veľmi vysoká, až 25-30 t/ha, vyžaduje prebierku.

PLODY: strapce sú veľmi veľké (až 30 cm dlhé, 600-900 g), husté. Bobule sú veľké (4-5 g, 25 mm x 19 mm), oválne alebo podlhovasté. Šupka je fialová, mierne hrubšia, ale bez trpkej chuti. Dužina je hustá, chrumkavá, s nepatrnými pozostatkami semien, teda v II. tirede bezsemennosti. Chuť je príjemná, neutrálna, prípadne s príchuťou čerešní. Obsah cukru v čase dozrievania 16-18 °Brix, kyslosť <5 %.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 1. polovici augusta.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie na hrozienka, ale aj na výrobu muštu, džemov či zaváranie. Plody sú dobre skladovateľné a prepravovateľné.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Optimálne miesta pre dopestovanie kvalitného hrozna sú západné, juhozápadné svahy s celodenným slnkom a hlboké výživné pôdy. Vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolný v dreve a pukoch - zrejme do -21 °C. Voči hubovým chorobám odolný podobne ako odolnejšie odrody Vitis vinifera (napr. Chardonnay), konkrétne viac odolný voči botrytíde - plesni sivej (Botrytis cinerea), menej odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola).

PÔVOD: Moldavsko, Moldavský výskumný inštitút vinársky Vierul, vyšľachtili v r. 1985 M.S. Žuravel, G.M. Borzikova a I.P. Gavrilov ako kríženca odrôd Moldova x Maršalskij. Je to medzidruhový kríženec Vitis vinifera x Vitis labrusca, pôvodne pomenovaný ako Kodrianka. Synonymá a cudzie názvy: Кодрянка, Kodrjanka, Kodryanka, VII 24-15.

RAST: bujný. Listy sú stredne veľké až veľké, päťlaločnaté, stredne hlboko vykrojené. Stopka listu je dlhá, červenkastá. Pestujeme so zaťažením 40-50 očiek na ker, režeme na 6-8 očiek na výhon, ponechávame priemerne 1,1-1,7 strapcov na výhon. Výhony dobre vyzrievajú.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: priemerne 15-22 t/ha.

PLODY: strapce sú stredne veľké až veľké (300–600 g), kužeľovité, rovnomerne husté. Bobule sú veľké (priemerne 31х21 mm, 6-8 g), obrátene vajcovité, elipsovito predĺžené. Šupka je tmavo fialovomodrá s jemným osrienením, hrubá, pevná, nedá sa stiahnuť. Dužina obsahuje semená. Chuť je harmonická, príjemná. V Rusku pri degustáciách dosiahla v priemeru za roky 2005-2007 vysoké ohodnotenie 8,3 bodu (z 10 bodov). Cukornatosť je v priemere 18-19 %, kyslosť 6-7 g/l.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 2. polovici augusta (po 110-120 dňoch). Konzumne dozrieva veľmi skoro, už pri cukornatosti 12-14 % sú bobule úplne sladké vďaka rýchlemu zníženiu kyslosti u tejto odrody. Strapce môžu po dozretí dlho visieť na kroch bez straty chuťových kvalít.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu muštov, kompótov či džemov.

STANOVIŠTE: Slnečné stanovište (mierne svahy s južnou expozíciou), vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a pukoch počas zimy (do -22 °C), neskoro raší, takže dobre odoláva neskorým jarným mrazom. Je vyššie odolná voči botrytíde (Botrytis cinerea) (2 zo škály 1-5, kde nižšie je lepšie), stredne až vyššie odolná voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (2-3 zo škály 1-5) a stredne odolná voči múčnatke (Uncinula necator) (2,5-3,5 na škále 1-5).

PÔVOD: Nemecko, Julius Kühn-Institut, Institut für Rebenzüchtung Geilweilerhof, vyšľachtil v r. 1964 Gerhard Alleweldt ako medzidruhového kríženca Vitis vinifera x Vitis labrusca, konkrétne odrôd Bacchus Weiss x Villard Blanc. Zaregistrovaná a právne chránená je od roku 1992.

RAST: stredne bujný, vzpriamený. Raší stredne skoro. Výhony dobre vyzrievajú.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný. Kvitne tesne pred odrodou Müller-Thurgau, kvety sú dobre odolné voči spŕchaniu.

PLODNOSŤ: skorá (do 2-3 rokov po výsadbe), stredne vysoká až vysoká (priemerne 6,2 kg na výhon, teda okolo 12 t/ha), veľmi podobná odrode Müller-Thurgau, približne o 19 % vyšší oproti Rizlingu rýnskemu.

PLODY: strapce stredne veľké (priemerne 104 g), valcovito kužeľovité, kompaktné. Bobule stredne veľké až veľké (3 g), guľovité až mierne valcovité. Šupka je veľmi tenká, zelenožltá, zo slnečnej strany jantárovohnedá. Dužina je stredne šťavnatá a obsahuje semená. Chuť je sladká, muškátová, veľmi príjemná. Cukornatosť je priemerne 70 °Oechsle.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, od začiatku či polovice septembra. Plody pri nadmerných zrážkach počas dozrievania môžu praskať.

VYUŽITIE: univerzálna odroda vhodná na priamy konzum ako stolová odroda, ale aj na výrobu silného, muškátového vína plnej chuti s osviežujúcou kyselinkou.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, uprednostňuje suchšie lokality s dobre priepustnou pôdou. Je vhodný do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy. Je vyššie odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (7-8 bodov na 9-bodovej škále), má alelu rezistencie Rpv3.1. Je stredne odolný voči botrytíde - plesni sivej (Botrytis cinerea). Rozporuplné sú informácie o odolnosti voči múčnatke viniča (Erysiphe necator) (od 2-3 až po 8-9 bodov na 9-bodovej škále), ale našli sa v ňom alely rezistencie Ren3 a Ren9 proti tejto chorobe.

PÔVOD: USA, Arkansas Agricultural Experiment Station, University of Arkansas, vyšľachtili ju John Reuben Clark a James Norman Moore ako medzidruhového kríženca Vitis vinifera a Vitis labrusca, konkrétne odrôd Arkansas 1258 x Arkansas 1672 - v r. 1981 prebehlo kríženie, v r. 1984 selekcia.

RAST: stredne bujný, poliehavý. Listy sú veľké, tmavozelené, málo až stredne vykrajované. Výhony veľmi dobre vyzrievajú.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: vysoká (25-29 t/ha v plnej plodnosti).

PLODY: strapce sú stredne veľké (priemerne 150-250 g), kónické, niekedy krídlaté. Bobule sú veľké (priemerne 4,5-5,5 g), oválne. Šupka je červenomodrá, v plnej zrelosti modrá, stredne hrubá, k dužine priľnavá. Dužina je stredne tuhá. Chuť je sladká, jemne muškátová, veľmi dobrá.  Cukornatosť je 19,8 %. Spadá do kategórie bezsemennosti III-IV, ide o stenospermokarpický typ bezsemennosti, bobule obsahujú malé, mäkké rudimenty, ktoré nie sú patrné počas jedenia.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, na prelome augusta a septembra (5 dní po Venus). Pri daždi počas dozrievania nepraskajú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, prípadne na výrobu hrozienok, vína, kompótov, sirupov či džemov.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, dostatočne vlhká, úrodná, ale priepustná pôda. Je vhodný do teplých až stredne teplých či chránených vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je v rámci medzidruhových krížencov stredne mrazuodolný v dreve a pukoch počas zimy do asi -23 °C (mrazuodolnejší než Einset Seedless, Vanessa Seedless, Venus či Saturn, ale menej než Mars či Reliance). Je stredne odolný voči čiernej hnilobe viniča (Guignardia bidwellii), antraknóze (Elsinoe ampelina) a múčnatke (Uncinula necator), ale je náchylný na perenospóru (Plasmopara viticola).

PÔVOD: Francúzsko, nájdená v r. 1863 ako mutácia odrody Chrupka biela. Synonymá a cudzie názvy: Chrupka červená, Rotgutedel, Fendant rosé, Chasselas rosé.

RAST: bujný, s poliehavými letorastami. Raší skoro, hneď po najskorších odrodách. Listy sú stredne veľké, stredne až hlboko vykrajované, päťuholníkové až vajcovité, má výrazne dlhé úponky. Dobre vyzrieva v dreve. Režeme na 6-8 očiek na m2.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný, kvitne približne v strede júna či skôr, je náchylnejší na opad kvetov v prípade chladného a daždivého počasia.

PLODNOSŤ: priemerne 10-13 t/h.

PLODY: strapce sú stredne veľké (priemerne 152 g), valcovito kužeľovité, s rozvetveným hlavným vretenom, stredne husté. Bobule sú stredne veľké (priemerne 15-19 mm, 2,1 g), guľaté. Šupka je ružová až tmavočervená, veľmi tenká, ale stredne pevná až pevná s osrienením a priesvitnými škvrnami. Dužina je stredne pevná, šťavnatá, semenná. Chuť je sladká, plná. Cukornatosť je 16-18 °NM, obsah kyselín 7-7,5 g/l.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, začiatkom septembra, pred Chrupkou bielou.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu muštov. Menej s používa na výrobu vín, lebo mušt z nej intenzívnejšie červený.

STANOVIŠTE: slnečné. Vhodná do všetkých pôd, ale najlepšiu kvalitu dosahuje v teplých polohách na slnečných svahoch a dostatočne hlbokých pôdach zásobených živinami. V silne vápenitých pôdach trpí chlorózou. Horšie znáša dlhšie sucho.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve a pukoch v zime až do -17 °C (vysoko v rámci Vitis vinifera), citlivejší je na neskoré jarné mrazy. Vyššie odolný voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola) a voči botrytíde (Botrytis cinerea), menej voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola).

Neskorá muštová odroda bieleho viniča vhodná na výrobu vína.
Stredne bujný rast, pravidelná plodnosť. Menšie, guľaté bobule majú pevnú šupku, sú žltozelené, na slnečnej strane s naružovelým líčkom. Strapec je stredne veľký až veľký, stredne hustý. Vhodný na priamy konzum, výrobu vína - chuť vína aromatická, plná, harmonická, so sviežou kyselinkou. Dozrieva v 2. pol. októbra. Odroda náročnejšia na polohy, vyžaduje dobre exponované, teplé polohy, slnečné stanovište a vlhkejšie hlinité/ hlinito-piesčité pôdy. Zimným rezom odstraňujeme vyrodené výhony z minulého roka. Vysoká odolnosť voči plesniam, múčnatke viniča a mrazu. Samoopelivá odroda. Pôdovom z ČR.

PÔVOD: Maďarsko, Eger, KRF Výskumná stanica pre vinárstvo a enológiu, v r. 1963 ju vyšľachtili József Csizmazia a László Bereznai ako medzidruhový kríženec odrôd Eger 2 (Villard Blanc) x Bouvier, registrovaná bola v Maďarsku v r. 1982. Je hybridom obsahujúcim vo svojom genetickom profile tieto botanické druhy: 78,09 % Vitis vinifera, 1,56 % V. labrusca, 14,58 % V. rupestris, 3,13 % V. berlandieri, 2,64 % V. lincencumii.

 
RAST: stredne bujný. Raší neskoro. Dobre znáša rez na čapíky. Optimálne je stredné vedenie.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný, kvitne skoro.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká, 8–12 t/ha pri cukornatosti 18–22 °NM a kyslosti 7–10 g/l a zaťažení 50–60 očiek na ker.

 
PLODY: strapce sú malé až stredne veľké (priemerne 100–250 g so 62 bobuľami), kužeľovité s krídelkami, redšie až priemerne husté. Bobule sú stredne veľké (priemerne 1-2 g, 14-15 mm), guľaté. Šupka je zelenožltá až zlatožltá, na oslnenej strane niekedy hnedoružová až bronzová, bodkovaná, pevná. Dužina je rozplývavá, riedka. Chuť je neutrálna, veľmi príjemná, veľmi sladká (priemerne 21,7 °NM, ale aj až 28 °NM).

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, začiatkom až v polovici septembra pri sume aktívnych teplôt 2600–2700 °C.

 
VYUŽITIE: na výrobu muštu, jemného vína s mierne ovocným buketom podobným chrupkám či Rulandskému bielemu i na priamy konzum ako stolové hrozno.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, nie je veľmi náročný na polohu a pôdu, ale potrebuje dostatok vlahy. Vhodný do teplých, stredne teplých či chránených vyšších polôh pre pestovanie viniča.

 
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolný v dreve (−25 až −27 °C), hoci v nepriaznivých rokoch na jeseň horšie vyzrieva v dreve, dobre regeneruje a obrastá z podočiek a spiacich očiek. Vďaka neskorému rašeniu je dobre mrazuodolný aj voči neskorým jarným mrazom. Pri nepriaznivom počasí v dobe kvetu je náchylný na spŕchanie kvetov. Je vysoko odolný voči voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (7 bodov z maxima 9 bodov), veľmi vysoko voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola) (9 bodov z maxima 9), odolný voči botrytíde (Botrytis cinerea), náchylnejší len na červenú spálu viniča (Pseudopeziza tracheiphila). Je vhodný na pestovanie v ekologickom režime.

PÔVOD: Rusko, Novočerkask, Všeruský vedeckovýskumný ústav pre vinohradníctvo a vinárstvo J. I. Potapenka, medzidruhový kríženec odrôd (Zarja Severa x Dolores) X Ruskyj rannyj, patrí do skupiny hybridov s botanickým druhom Vitis amurensis.
RAST: bujný, husté olistenie. Je vhodné pestovať ho na dlhý ťažeň, na strednom aj vysokom vedení.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.
PLODNOSŤ: skorá, stredná až vysoká, pravidelná (7-11 t/ha).
PLODY: strapce sú veľké (priemerne 400-600 g), kónické, riedke až stredne husté. Bobule sú veľké (priemerne 22x24 mm, 4-5 g), guľaté. Šupka je tenká, pevná, tmavomodrá až tmavofialová, dužina je mäsitá. ružovobiela. Chuť je výborná, jednoduchá, s vysokým obsahom cukru (17-19 °NM). Obsahuje semienka.
DOZRIEVANIE: skoré, začiatkom septembra, po 115-120 dňoch vegetácie pri sume aktívnych teplôt 2250-2450 °C.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako stolové hrozno.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Preferuje ľahšie pôdy, hlinitopiesočnaté či hlinité. Vhodný do všetkých oblastí pestovania viniča, aj tých okrajových.
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolný v zime (do -26 °C), vyššie odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (priemerne 6,7 bodu z maxima 9 bodov) a stredne odolný voči múčnatke (Uncinula necator) (priemerne 5,1 bodov z maxima 9 pri listoch a 5,6 pri bobuliach), menej odolný voči botrytíde (Botrytis cinerea).

PÔVOD: Švajčiarsko, v r. 1991 vyšľachtil Valentin Blattner ako kríženec odrôd Cabernet Sauvignon x Regent, registrovaný od r. 2007 vo Švajčiarsku, od 2010 v Nemecku.
RAST: veľmi bujný, vzpriamený, potrebuje vzdialenosť asi 1,25 m medzi rastlinami.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý
PLODNOSŤ: vysoká, ale s redukciou úrody v prospech kvality treba počkať po odkvitnutí, lebo má tendenciu spŕchať.
PLODY: strapce sú stredné až veľké, kónické s krídelkami, riedke až stredne husté, často s preprchávajúcimi bobuľami. Bobule sú menšie, takmer bez semienok, zelené, s hrubšou šupkou. Pri dozrievaní sa sfarbujú do žlta. Dužina je riedka. Chuťový profil sa podobá odrodám Rizling rýnský a Sauvignon Blanc, najsladšie sú bobule bez semienok.
DOZRIEVANIE: neskoré, začiatkom októbra.
VYUŽITIE: vhodný na výrobu bieleho vína.
STANOVIŠTE: Slnečné stanovište (mierne svahy s južnou expozíciou), teplé polohy.
ODOLNOSŤ: vysoko odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a voči botrytíde (Botrytis cinerea) , stredne odolná voči múčnatke (Uncinula necator), je dobre mrazuodolný - podobne ako Rizling rýnsky.

PÔVOD: Nemecko, Freiburg, Staatliches Weinbauinstitut Freiburg (Štátny vinársky ústav vo Freiburgu), vyšľachtil ho v r. 1982 Norbert Becker ako kríženec odrôd Cabernet Sauvignon x Solaris

 
RAST: stredne bujný. Raší skoro, súčasne s Pinot Noir. Odporúčaný je rez na 3-5 očiek na m².

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, s obojpohlavnými kvetmi. Kvitne krátko pred Pinot Noir.

 
PLODNOSŤ: je 13,5-16 t/ha pri cukornatosti 20 °NM a kyslosti 7,5-8,5 g/l.

 
PLODY: strapce sú stredne veľké, menej husté, podlhovasté, s voľne nasadenými bobuľami. Bobule sú stredne veľké, pevné. Šupka je hrubšia, pevná, tmavomodrá.

 
DOZRIEVANIE: je skoré, začiatkom až v polovici septembra, (týždeň pred Pinot Noir).

 
VYUŽITIE: najmä na vína bohaté na farbivá, aromatické, s vyšším obsahom tanínov, s výraznými tónmi lesného ovocia, typovo podobné vínam z Cabernet Sauvignon, obvykle s ešte výraznejšou vôňou. Mladšie vína majú typickú korenitosť, sú vhodné na dlhšie zrenie či barikovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pôda bohatá na živiny. Odroda vhodná aj do okrajových oblastí. Optimálne miesta pre dopestovanie kvalitného hrozna sú západné, juhozápadné svahy s celodenným slnkom a hlboké výživné pôdy.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný (do -21/-24 až -25 °C), drevo dobre vyzrieva, je náchylnejší na neskoré jarné mrazy, lebo skoro raší. Je vyššie odolný voči voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola), stredne až vyššie voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola) a voči botrytíde (Botrytis cinerea).

PÔVOD: USA.
RAST: robustný a odolný ker.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké strapce s veľkými, ružovofialovými bobuľami. Chuť je sladkokyselkavá až sladká, aromatická, s jemnou jahodovou príchuťou.
DOZRIEVANIE: v októbri.
VYUŽITIE: stolová odroda, vhodná na priamy konzum i výrobu vína, želé.
STANOVIŠTE: južné a stredné polohy, chránené slnečné stanovište. Pôdy hlboké, výživné.
ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazu a chorobám, nevyžaduje chemickú ochranu, vhodná na ekologické pestovanie.

PÔVOD: ČR, Vinselekt Perná, registrovaný v r. 2001, medzidruhový kríženec odrôd Rakiš a Merlan.
RAST: stredne silný. Pučí v poslednej dekáde apríla, niekedy býva poškodzovaná mrazmi.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý. Kvitne stredne skoro, v prvej polovici júna.
PLODNOSŤ: vysoká, pohybuje sa medzi 10 – 15 t/ha.
PLODY: Strapce stredne veľké (136 g), cylindricko-kónické, stredne husté s krídelkom. Bobule sú stredne veľké, guľovité, zelenožltej farby, na oslnenej strane hrozna pomerne intenzívne ružovkasté. Cukornatosť dosahuje 17–22 °NM a obsah kyselín je 8–11 g./l.
DOZRIEVANIE: neskoré, v priebehu októbra. Strapce vydržia dlho na kríku v dobrom stave a dajú sa z nich robiť bobuľové výbery a ľadové vína.
VYUŽITIE: na mierne korenisté víno aj priamy konzum. Malverina je určená pre výrobu odrodových vín. Mladé vína majú kvetinovú a ovocnú vôňu a vyšší obsah kyselín. Ležaním vo fľaši sa víno harmonizuje. Je tiež vhodná pre výrobu biovín.
STANOVIŠTE: má stredné až vyššie požiadavky na stanovište. Dobré vyzretie hrozna je podporené svahovitými polohami, ktoré sú veľmi dobre oslnené. Na pôdu nemá vysoké požiadavky. Dobre rastie na hlinitých, hlinitopiesočnatých a piesočnatých pôdach. Vhodnejšie sú pôdy chudobnejšie a suchšie ako pôdy veľmi vlhké.
ODOLNOSŤ: vysoko odolná voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a voči botrytíde (Botrytis cinerea) , stredne odolná voči múčnatke (Uncinula necator), je stredne mrazuodolná. Je schopná priniesť priemernú úrodu zo spiacich očiek – podočiek po zamrznutí jarnými mrazmi.