Višňa Vackova

PÔVOD: ČR, Chlumec nad Cidlinou, vypestoval ju Jan Říha ako semenáč z voľného opelenia Ostheimskej v r. 1893 a pomenoval ju po starostovi a škôlkarovi V. Vackovi.

RAST: stredne bujný, zdravý, tvorí charakteristické guľovité koruny skôr hustejšie, s hlavnými konármi dostatočne silnými. Postranné konáre sú previsnuté, dlhé. Obrast vnútri stromu zvykne presychať.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne zároveň s neskoro kvitnúcimi čerešňami, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: čerešne Hedelfingenská, Thurn Taxis (Schneiderova), Troprichterova, višňa Kӧrӧšská.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná v prítomnosti vhodných opeľovačov.

PLODY: stredne veľké (4-5 g) guľovité až sploštené. Šupka je tmavočervená, lesklá, je to kyselka. Dužina je veľmi jemná, riedka, svetločervená, šťavnatá, šťava len slabo až stredne farbí. Chuť je kyslastá až sladkastá, mierne trpkastá, v plnej zrelosti veľmi dobrá až výborná, príjemne korenistá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, 4. čerešňový týždeň, teda v 2. polovici júna. Dobre drží na strome. Zvláda dopravu aj v stave plnej zrelosti.

VYUŽITIE: stolová odroda vhodná na priamy konzum, ale aj na spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, destiláty, likéry či na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné. Stromy sú vhodné do každej, čo i len trochu úrodnej pôdy ale z pôd hlbokých a hlinitých sú plody neobyčajne veľké a krásne. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorná v dreve aj kvete, silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov a voči monilióze.