Ovocné cesty krajinou
Práve kvitnú ovocné stromy. Je to skvelá príležitosť vydať sa na potulky krajinou. Možno máte vo svojom okolí starú ovocnú alej, ktorá na takúto prechádzku pozýva. Ak alej vo vašej blízkosti nerastie, je to možno dobrá príležitosť zamyslieť sa, kde by už onedlho aj vašim pričinením mohla zapustiť korene.
Človek prechádzajúci súčasnou poľnohospodárskou krajinou sa cíti dosť skľúčene. Kráča obilnými a kukuričnými lánmi bez konca. Márne hľadá tieň starého stromu uprostred poľa, úpenlivo sa dožaduje remízky a medze, túžobne očakáva alej. Možno si poviete: Kto by už dnes chodil krajinou pešo, na bicykli alebo koni? Len snílkovia a romantici, čo nemajú nič iného na práci. Dnes nieto času na pomalé hĺbavé túlanie sa krajinou. Niet času na vnímanie posolstva jej záhybov, jaziev i krásnych zdedených šperkov. Krajina nám dnes značne ochudobnela a stala sa priestorovou a materiálovou základňou na realizáciu ambicióznych ekonomických projektov. Čistý kalkul.
Začal som popisom stavu neosobnej agrárnej krajiny a pri vývoji tohto stavu by som aj rád zostal. Kde sa u nás vzali aleje, ktoré sa medzičasom zas niekam podeli? Najstaršie aleje vznikli v časoch renesancie a baroka. Príslušníci šľachty sadili aleje lesných drevín, aby demonštrovali veľkosť i ekonomickú prosperitu svojho panstva. Najviac alejí sa na našom území vysadilo pravdepodobne v časoch Rakúska-Uhorska za vlády Márie Terézie a Jozefa II., ktorí nariadili výsadbu alejí po celom svojom veľkopanstve. Mohutné koruny stromov preukazovali všakovaké benefity. Chránili pochodujúce vojská pred páľavou slnka i zrakmi zvedov cudzích armád.
O čo šťastnejší boli vojaci, ak alej, ktorou pochodovali, bola ovocná, a tak im cestou takpovediac padali do úst zrelé čerešne, jablká, slivky i hrušky. Od spokojnosti vojakov nie je ďaleko k spokojnosti sedliakov. Tí boli nanajvýš potešení rozhodnutím vrchnosti sadiť k cestám, vodným tokom a kanálom ovocné stromy. Niežeby nemali zmysel pre majestátnu vertikálnu líniu pompéznych šľachtických lipových a dubových alejí. Avšak vysadiť okolo cesty hruškovú, jabloňovú, slivkovú, či orechovú alej v sebe nesie aj značný ekonomický potenciál. V minulosti mnohé regióny výrazne zbohatli z celkom prostej činnosti, a to z muštovania. A ako by to bolo, keby činorodý sedliak nepridal aj ďalšie ušľachtilé produkty – sušené ovocie, pálenky i ovocné vína.
A ako sme na tom s alejami dnes? Súčasné dožívajúce ovocné aleje boli vysadené zväčša v 50. rokoch minulého storočia cestnými správami. Mnohé sa nachádzajú na konci svojho životného cyklu, iné sú predčasne oslabené necitlivým rezom, no nájdu sa aj aleje v peknom stave (napr. výsadby dlhovekých jabloní odrôd Jadernička moravská a Batul). Najvitálnejšie a najdlhovekejšie aleje zložené z listnatých lesných drevín ešte môžu žiť rádovo niekoľko desiatok rokov, ak ich život predčasne neukončí ostrie motorovej píly. Totiž z alejí dnes máme strach. Prestali sme ho mať z vlastnej nebezpečnej a rýchlej jazdy a začali sme mať obavu zo stromov. V Českej republike vznikla na podporu alejí príznačná kampaň: „Pozor, stromy sa rútia okolo ciest šialenou rýchlosťou“. Zvláštne, že aleje billboardov okolo ciest rásť môžu bez povšimnutia.
Na Slovensku sa nájde množstvo miest, ktoré sú pre aleje ako stvorené. Sadenie okolo cestných komunikácií vyžaduje zmenu „spoločenskej objednávky“ práve kvôli zmienenému strachu zo stromov okolo cesty. Keby sme však sadili stromy okolo novopostavených cyklotrás, poľných ciest, či vodných kanálov, pribudli by stovky kilometrov alejí a stromoradí. Dočkali by sme sa zlepšenia krajinného rázu, podpory druhovej pestrosti, zníženia prašnosti, spomaľovania vetra, obmedzenia veternej erózie i vďačnosti ľudí prechádzajúcich alejou za príjemný tieň v horúcom letnom dni a za sladké ovocie ako posilu na ďalšiu cestu. Prvé lastovičky vznikajú aj vďaka podpore grantových programov Zelené oázy a Sadíme budúcnosť Nadácie Ekopolis, programu Pre budúcnosť Nadácie Slovenskej Sporiteľne či ďalších programov. Niektoré z nich nájdete aj na mape projektov výsadby drevín.
Pri výsadbe treba dôkladne premyslieť druhy a odrody vhodné na danú lokalitu a plánovanú mieru starostlivosti, ako aj vhodný spon výsadby pre ne. Je zbytočné sadiť na starostlivosť náročnejšie ovocné stromy niekam, kde im nebude mať kto zabezpečovať výchovný a neskôr aj udržiavaci či zmladzovací rez, dostatok výživy či ošetrenia proti voškám apod. V tomto prípade zvoľme radšej odolnejšie listnaté stromy, ktoré si po počiatočnom prihnojení, povýsadbovom reze a zapestovaní korunky v dostatočnej výške poradia už samy. Podobne sa ušetríme sklamania, ak do alejí posadíme bujne rastúce, voči chorobám odolné a húževnaté odrody, nie odrody vyžadujúce veľa pozornosti gazdu v sade a záhrade. Takisto nesaďme teplomilné druhy a odrody do vyšších polôh či naopak odrody jabloní citlivé na múčnatku v teplých a suchých oblastiach. Možno nás láka posadiť do pustej krajiny pri ceste čo najviac sadeníc, ktoré sú teraz také útle, nezabudnime však zvážiť ich veľkosť v dospelosti, aby naša horlivosť vytriezvela na realistický odhad sponu výsadby.
Druhy a odrody vhodné do alejí:
Listnaté stromy: duby, lipy, neštepené čerešne vtáčie, neštepené jarabiny oskorušové, brekyňové či vtáčie, javor poľný (dobre znáša aj zasolenie), javor mliečny a javor horský, jaseň štíhly, jaseň mannový, pagaštan konský, platan javorolistý, topoľ čierny, a k vodným tokom topoľ biely a jelša
Ovocné stromy:
Čerešne na podpníku čerešňa vtáčia:
-
Burlat, Dönissenova, Droganova, Libějovická, Thurn-Taxis (Schneiderova), Troprichterova, Veľká čierna chrupka (k poľným cestám apod., môžu byť aj bližšie pri ceste)
-
Boppardská raná, Krupinská Dudečka, Germersdorfská, Granát, Hedelfingenská, Jánovka mšenská, Karešova, Kaštánka, Kordia, Lyonská raná, Moreau, Napoleonova, Rýchlica nemecká (aspoň 4 m od cesty)
Hrušky na podpníku hruška planá:
-
Canalova, Jakubka česká, Koporečka, Maslovka rímska, Muškatelka turecká, Salisburyova, Soľnohradka, Tatarova hruška (k poľným cestám apod., môžu byť aj bližšie pri ceste)
-
Čáslavka pravá, Bergamotka letná, Merodova maslovka, Muškatelka šedá, Nagevicova, Solanka, Špinka (aspoň 4 m od cesty)
Jarabiny oskorušové štepené
Jarabiny vtáčie štepené, napr. Moravská sladkoplodá
Jablone na podpníku jabloňový semenáč:
-
Batul, Bernské ružové, Boikovo, Grahamovo, Kniežacie zelené, Punčové, Solivarské ušľachtilé, Wealthy (k poľným cestám apod., môžu byť aj bližšie pri ceste)
-
Citrónové zimné, Coulonova reneta, Červené tvrdé, Gdánsky hranáč, Harbertova reneta, Landsberská reneta, Lecar, Malinové hornokrajské Panenské české, Strýmka (aspoň 4 m od cesty)
Moruše biele (Morus alba): rôzne odrody, bieloplodé, čiernoplodé aj fialovoplodé
Ringloty na podpníku myrobalán: Althanova, Oullinská, Wazonova
Slivky na podpníku myrobalán: Ontario, Wangenheimova
V novovysadených ovocných alejách sa môžu uplatniť aj rôzne staré odrody či vzácne krajové odrody, čím prispejeme k ich ďalšiemu zachovaniu a šíreniu aj za hranice regiónu. Netreba sa báť, že by takéto sadenie bolo zbytočnou investíciou, pokiaľ po výsadbe bude nasledovať aj svedomitá následná starostlivosť. Tá je úplne kľúčová a bez nej budú vysadené stromy len živoriť, prípadne úplne zahynú. Nezabudnime ani na súhlas majiteľov pozemku a správcu ciest, vysadiť stromy v dostatočnej vzdialenosti od cesty (tak, aby koruna ani v dospelosti nesiahala nad cestu) a ponechať pred križovatkou 50 m bez vysadených stromov. Výsadba a starostlivosť o aleje sú poklady vložené do vienka ďalších generácií. Ak sme my mohli obdivovať krásu aspoň posledných alejí, bolo by chvályhodné, aby sa z nej mohli tešiť aj ďalšie generácie.
Jedno staré príslovie hovorí: „Krajina bez alejí je ako obraz bez rámu“. Obraz našej krajiny si naozaj zaslúži dôstojný rám, akým aleje bezpochyby sú. A netreba sa čudovať, keď samotný rám časom vstúpi do obrazu.
Zdieľať