Pestujeme vitálne broskyne

Broskyňa ako čínsky symbol dlhovekosti

Broskyňa je pre nás možno prekvapivo čínskym symbolom dlhovekosti. Kým v Číne je broskyňa doma, v našich pestovateľských podmienkach by takúto povesť asi nezískala. Napriek tomu v našej škôlke vyberáme také odrody a podpníky pre ne, ktoré lepšie zvládajú tlak chorôb, neskoré jarné mrazy, rôzne typy pôd a chladnejšie oblasti.

Podpníky

Len málokedy má výber podpníka taký zásadný vplyv na vlastnosti stromu, ako je tomu pri broskyni. Máme na výber nasledujúce z používaných: broskyňomandľa GF-677, mandľový semenáč, broskyňový semenáč, slivkový podpník St. Julien a slivkové podpníky podpníky Adesoto a Ishtara vhodné pre najmenšie tvary pod závlahou. Ak ovládame umenie očkovať, môžeme vyskúšať afinitu jednotlivých odrôd na semenáče trnky a Duranzie.

   

Broskyňomandľa GF-677 

Dnes je azda najpoužívanejším podpníkom pre broskyne, je vhodný do suchých oblastí a do pôd s vyšším obsahom vápnika. Broskyne na ňom nebudú trpieť chlorózami (napr. na všetkých sprašových pôdach). Broskyne majú na ňom rýchly vývoj a pri dobrej starostlivosti dorastajú do značných rozmerov. Dobre znáša presádzanie a stromy sa ujímajú spoľahlivejšie ako na mandľovom alebo broskyňovom semenáči. Lepšie znáša aj jesennú výsadbu a riziko zimného vyschnutia je nízke. Nemá rád veľmi ťažké pôdy so stagnujúcou vodou.

 

Mandľový semenáč

Výborný podpník do suchších oblastí a pôd s vyšším obsahom vápnika. Stromy sa pri dobrej starostlivosti môžu dožiť vysokého veku. Zle znáša presádzanie, riziko zimného vyschnutia je pri mrazivých vetroch značné, preto je stromy vysadené na jeseň vhodné chrániť obalom kmeňa a korunky.

 

Broskyňový semenáč

Výborný podpník do všetkých typov pôd okrem pôd s vysokým obsahom vápnika a veľmi ťažkých pôd so stagnujúcou vodou. Stromy sa pri dobrej starostlivosti dožívajú značného veku. V prípade prvých príznakov chlorózy (žltých listov) počas vegetácie prihnojujeme na list železitým hnojivom.

 

  

Slivka St. Julien A a Adesoto, Ishtara

Slivkový podpník St. Julien A je vhodný do pôd dobre zásobených vlahou, teda skôr do ťažších hlinitých a ílovitých ako aj do záhradných podmienok, kde rátame so závlahou. Je absolútne nevhodný pre pôdy v suchých oblastiach bez dodatočnej závlahy. Stromy rastú umiernene, skoro a hojne plodia a je nutné ich každoročne podporovať vo vitalite hlbším rezom. Pre podpníky Adesoto a Ishtara platí to isté, čo pre St. Julien A, akurát ich rast je ešte miernejší.

 

 

Chcete pestovať strom zo semena?

Ak si chcete pestovať strom od semienka, lepšiu možnosť ako siahnuť po broskyni a mandli asi nemáte. Kým pri jabloni a hruške by ste sa trápili s malými semenáčikmi, pri broskyni a mandli môžu rastliny v prvom roku dosiahnuť výšku cez jeden meter a hrúbku postačujúcu na očkovanie. Vysadené stromy ich nedobehnú. Očkovať ich môžete v polovici augusta na spiace očko odrodami, ktoré Vám najviac chutia alebo tými odolnejšími voči kučeravosti listov (Primissima Delbard, Amsdenova, Benedicte, Kernechter vom Vorgebirge), aby ste sa zaobišli bez každoročného ošetrovania meďou.

 

  

Broskyňa na 6 rokov

Mnoho pestovateľov je z ich broskyňových stromov viac než nešťastných. Často sa totiž stáva, že od výsadby stromu po jeho skon neprejde viac ako 5 či 6 rokov, a to i pri stromoch vypestovaných zo semena bez presádzania! Odpoveď na tento problém je jednoduchá: broskyňa je druh extrémne rýchleho vývoja. Nie je raritou, že už jednoročný semenáč má založené kvetné puky a je schopný priniesť prvé plody. V ďalších rokoch schopnosť plodiť narastá s každým jednoročným prírastkom, pretože broskyňa plodí už na jednoročnom dreve. Tam, kde sú na jabloňových a hruškových výhonoch len listové púčiky, tam broskyňa zakladá už kvety. Ak túto priskorú násadu kvetov neregulujeme rezom (čím zároveň aj podporujeme rast mladých letorastov), dôjde k nadúrode a následne broskyňa prestane rásť. Ortieľ nad stromčekom následne vyriekne jarná infekcia kučeravosti listov, kedy oslabený stromček nevládze regenerovať a zaschne. Hotovo.

 

   

50-ročná broskyňa, je to vôbec možné?

Broskyne nemusia vôbec byť krátkovekou kultúrou, potrebujú však našu každoročnú pomoc v podobe rezu. Týmto zabezpečíme redukciu úrody a hlavne neustálu regeneráciu listovej plochy. Staré prirovnanie hovorí, že broskyňu režeme podobne ako vinič. Aj pri broskyni rozdeľujeme zrezané konáriky na plodné ťažne a zásobné čapíky, ktoré vyprodukujú plodné drevo na ďalších rok. A o rok znova a znova. Ak postup pravidelne opakujeme a neprekvapí nás zima s mrazmi pod -30 °C, broskyne sa môžu dožiť naozaj desaťročia a stať sa aj viacgeneračným stromom. Kľúčom k úspechu je vhodný výber odrody a podpníka, kvalitná listová plocha a pravidelné zmladzovanie, aby stromy plodili tak akurát a rozhodne nepreplodzovali.