Štepenie

Štepíme v záhrade, sade i chotári

Jar je príhodný čas, aby sme rozmnožili tie ovociny, ktoré nám najviac chutia, zachránili odrodu zo starého torza v opustenom sade či počas vychádzky zušľachtili plánku v chotári. Ako postupovať, aby naše úsilie bolo korunované úspechom, si povieme v nasledujúcich riadkoch.

Ako si vybrať správny spôsob štepenia

Štepenie je veľmi výrazným zásahom do života každého stromu, preto sa ho snažíme vykonávať čo najcitlivejšie, každému stromu na mieru. Vo všeobecnosti je najlepšie preštepovať mladé stromy, ešte nerozvetvené hrotiaky či základy koruniek. Samozrejme je možné citlivo preštepiť aj staršie stromy, vyžaduje to však už pokročilejší záhradný um, dostatok vrúbľov i niekoľko rokov starostlivosti na následné zapestovanie, až kým štep nie je samostatný.

Vyhýbame sa drastickým zákrokom, pri ktorých je zvykom preštepovať staršie stromy „na kmeni“. I pri štepení a preštepovaní platí zásada, že nevytvárame poranenia, ktoré strom nemôže zahojiť. Pri jabloniach nerobíme rany s priemerom nad 10 cm, pri kôstkovinách by veľkosť rán nemala presiahuť 5 cm.

Samotný spôsob štepenia volíme najmä podľa pomeru hrúbky podpníka a vrúbľa a taktiež podľa prítomnosti alebo neprítomnosti miazgy v čase nášho štepenia. 

Kedy štepíme

Čas štepenia a poradie vrúbľovaných druhov neraz vŕta v hlave nejednému štepárovi. Staré príslovie hovorí, že štepiť začíname vonku vtedy, keď je štepár schopný udržať nôž bez toho, aby mu mrzli ruky. V našich končinách tento termín zväčša pripadá na koniec februára, kedy už môžeme spojkovať čerešne, višne, postupne aj slivky, marhule, hrušky, duly, jarabiny aj oskoruše, ako posledné si nechávame jablone, moruše a gaštany na polovicu apríla. Poradie vrúbľovania nám napovedia aj vrúble uskladnené v pivnici a postupnosť ich rašenia. Ak má podpník naliate púčiky, znamená to, že pletivá sú aktívne, a môžeme štepiť. Pozor, v tomto období ešte nie hociakým spôsobom! V skorom štádiu jari používame spôsoby, ktoré nevyžadujú prítomnosť miazgy. Čím viac budeme so štepením otáľať, tým viac budeme musieť počas leta bojovať s podrastajúcim podpníkom a následne nám narastie štep s menším prírastkom.

Broskyne a mandle je možné štepiť aj v jarnom období, lepšie výsledky však získame pri augustovom očkovaní. Vrúble týchto druhov totiž veľmi rýchlo rašia a ťažšie ich udržať v stave vhodnom na štepenie. Taktiež je možné, že po jarnom štepení následne viac trpia glejotokom.

Nezabudnime na kvalitné a poriadne nabrúsené náradie, ktoré je nevyhnutným predpokladom úspechu.

  

Spôsoby štepenia mimo prúdenia miazgy 

Obdobie, kedy pod kôrou stromov kypí miazga, je pomerne krátke, preto každý záhradník rád siahne aj po spôsoboch, ktoré jej prítomnosť nevyžadujú. Výhodou skorého štepenia je výborné zrastenie, slabšie podrastanie podpníka a silný rast naštepenej časti.

 

Spojkovanie (kopulácia) 

Ide o úplne základný spôsob štepenia, nakoľko spojkovací rez využívame aj pri iných spôsoboch štepenia – bočnom plátkovaní, štepení pod kôru, premosťovaní a ďalších. Pri spojkovaní spájame vrúblik a podpník, ktorých priemery sú buď rovnaké alebo takmer rovnaké. Spoj vykonáme šikmým rezom a následným priložením oboch komponentov. Rez oproti púčikom nie je nutnou podmienkou, i keď vyrašený púčik hneď oproti spojkovaciemu rezu môže v mnohých prípadoch zachrániť štep. Aj preto je dobré tento púčik pri viazaní obísť. 

 

Celkom kľúčové na vykonanie vynikajúceho spojkovacieho rezu je nacvičenie si štepárskeho postoja. Ruku s vrúbľom držíme nehybne pritlačenú na prsiach, pričom pohybujeme len rukou držiacou nôž. Táto ruku je taktiež pomerne zafixovaná, ťah vykonávame chrbtovým svalstvom.

 

 

Nadstavbou je spojkovanie s jazýčkom, teda anglická kopulácia. Tento spôsob šetrí prácu a umožňuje delenie úloh. Štepár nemusí štepence hneď viazať, prípadne jeden človek štepí, jeden viaže. Práca pri použití anglického spojkovania je podstatne ľahšia a rýchlejšia. Ak však štepí človek osamote, vystačí  si aj s obyčajným spojkovaním. Voskovať stačí ranku na vrchnej strane vrúbľa. Pri spojkovaní treba dbať, aby rezy nemali vypuklé „bruško“, musia na seba dokonalo priliehať. Tento spôsob je výborne použiteľný pri štepení v ruke ako aj pri vrúbľovaní do korunky.

 

Bočné plátkovanie

Tento spôsob sa používa v prípade, ak je podpník hrubší ako vrúbeľ. Na vrúbli vykonáme šikmý spojkovací rez. Podpník zrežeme kolmo nožnicami alebo pílkou. Primeráme si dĺžku spojkovacieho rezu na vrúbli a rovnaký náprotivok urobíme na podpníku. V prípade hrubšieho priemeru podpníka (3-5 cm) použijeme 2 vrúble, pri ešte hrubšom viac vrúbľov. Na vrúbli musí zostať trčať polmesiačiková ranka, ktorá zabezpečí zahojenie rany na podpníku. Vzniknuté rany treba dôkladne zavoskovať, aby nevysychali. Spôsob je taktiež možné vykonať s použitím jazýčka.

 

 

Štepenie do rázštepu

Starý spôsob štepenia, v minulosti používaný univerzálne. Jeho nespornou výhodou je jednoduchosť a dobré ujímanie vrúbľov. Výsledok je dobrý najmä na podpníkoch tenšieho priemeru, kde sa vzniknutá rana rýchlo zavalí. Týmto spôsobom sa dajú pri štepení dobre uplatniť aj tenšie vrúble. Spôsob je dobre použiteľný pre jadroviny, pri kôstkovinách len pri tenších podpníkoch, pri hrubších spôsobuje rana rázštepu glejotok.

Podpník najskôr zrežeme kolmo pílkou alebo nožničkami, ranu začistíme žabkou. V strede rezu podpník rozštiepime do hĺbky asi 4 cm. Ak sa rozhodneme týmto spôsobom preštepovať hrubšie podpníky, je nutné podpník vo vzdialenosti 5-6 cm od rezu stiahnuť špagátom, aby sa podpník nerozštiepil príliš hlboko. Vrúbeľ zrežeme súmerne z dvoch strán, pričom púčik zostane tesne nad bočnými rezmi. Oba rezy musia dobre priľahnúť o steny rázštepu, preto sú zložitejšie. Do rázštepu vkladáme 2 vrúble oproti sebe. Podobne ako pri plátkovaní je potrebné, aby nad úroveň rany podpníka trčali polmesiačiky. Uistíme sa, že podpník vyvíja na vrúbeľ najväčší tlak v mieste kambia a taktiež že spojenie komponentov je v čom najväčšej dlžke. Všetky rany dôkladne zavoskujeme.

 

Štepenie v čase miazgy 

Týmto spôsobom myslíme predovšetkým metódu pod kôru a všetky jej obmeny (napr. Tittelov spôsob). Štepenie pod kôru je vo všeobecnosti menej náročné na techniku rezu, preto s ním zväčša začíname pri získavaní prvých skúseností. Vyžaduje si však veľkú trpezlivosť a pozorovací talent, nakoľko musíme správne vystihnúť čas miazgy. A toho sa často nie a nie dočkať. Napríkad čerešne môžeme spojkovať už vo februári, ale dostok miazgy na štepenie pod kôru môže nastať až v druhej polovici apríla. Ako zistíme, že už je vhodný termín pre tento spôsob štepenia? Nad predpokladaným miestom štepenia vykonáme pokusný zárez do kôry – tá sa musí celkom oddeliť od dreva. Ak sa kôra akokoľvek strapká a pásiky kôry zostávajú prilepené na dreve, môžeme sa snažiť ako chceme, ešte nenastal správny čas.

Týmto spôsobom preštepujeme podpníky hrubšie ako vrúbeľ. Pri preštepovaní stromov na inú odrodu sú najväčšie prípustné rezy na hlavách pri jadrovinách 10 cm, pri kôstkovinách 5 cm.

Postup začína rezom kolmým na podpník a následným zahladením ostrým nožom. Počet vrúbľov volíme podľa hrúbky podpníka. Pri podpníku hrubom menej ako 2,5 cm postačí jeden vrúbeľ. Pri priemere do 5 cm stačia 2 vrúble oproti sebe. Pri hrubších podpníkoch používame 3 a viac vrúbľov, aby bol bol celý obvod rezu rovnomerne vyživovaný a rana sa zahojila.

Kôru narežeme kolmo na prvý rez v dĺžke asi 3 cm. Kôru oddelíme od dreva. Vrúbeľ zrežeme spojkovacím rezom a na spodnej strane vrúbľa urobíme malý rez oproti veľkému, aby sa kôra na konci vrúbľa pri zasúvaní pod kôru nevyhrnula. Vrúbeľ zasunieme pod otvorenú kôru podpníka. Polmesiačik na vrúbli zostane opäť nad úrovňou rezu podpníka. Väzba pri tomto spôsobe musí byť naozaj tuhá, aby kambiálne vrstvy k sebe tesne priľnuli. Taktiež voskovanie musí byť dôkladné.

Spôsobom pod kôru môžeme uplatniť okrem preštepenia hrubších podpníkov aj pri premostení rán na kmeni spôsobených ohryzom či iným poškodením. Použiť môžeme buď vrúble príslušného druhu alebo samotné výhony vyrastúce spod miesta poranenia. 

 

Čo je základom úspechu štepenia? 

Aby sa vrúblik ujal, musí dôjsť k zrasteniu, teda vyplneniu všetkých medzier medzi podpníkom a vrúbľom hojivým pletivom – kalusom. Predpokladom zrastenia je čo najvyššia miera prekrytia vrstvy kambia na podpníku s vrstvou kambia na vrúbli. Tieto vrstvy sa takmer dokonalo kryjú pri spojkovaní, naopak pri štepení pod kôru sa kryjú minimálne. Tento problém nižšieho prekrytia kambiálnych vrstiev pri štepení pod kôru sa snaží riešiť napr. Tittelov spôsob štepenia pod kôru.

Prečo sa mi jarné štepenie nepodarilo? 

Najčastejšou príčinou neúspechu nie je ani tak nekvalita rezu, skôr sa pod nezdar podpíše výber nesprávneho spôsobu štepenia – napr. štepenie pod kôru v čase, kedy nie je prítomná miazga. Tento neúspech je veľmi častý pri čerešniach, ktoré napriek skorému rašeniu nastupujú do plnej miazgy pomerne neskoro, často až v druhej polovici apríla. V neposlednom rade sú za prípadným neúspechom aj zle uskladnené vrúble: či už predčasne vyrašené alebo naopak zasušené.

Prečo mi vrúblik len zakvitol? 

Ak nám zakvitne vrúbeľ pri štepení jabloní a hrušiek, nič sa nedeje. Tieto druhy obsahujú zmiešané puky – postačuje kvety vyštipnúť a následne nám krásne vyrastie letorast. Iná situácia nastáva pri kôstkovinách, kde sa na bočných pukoch jednoročného dreva môžu vyskytovať len kvetné puky (obzvlášť u čerešní a višní, ale jav platí pre všetky kôstkoviny, pričom výnimky z pravidla samozrejme sú). Ak chceme zachrániť starú višnu, môže sa stať, že nám roky budú vrúble len kvitnúť. V rozprávaní záhradkarov sa občas stretneme s takmer až mýtickými príbehmi o nemožnosti zaštepenia konkrétneho stromu. Pritom recept na úspech je jednoduchý – na vrúbli kôstkovín (napr. višní a čerešní) sa nesmú nachádzať len bočné púčiky, ale mali by obsahovať aj púčik vrcholový. Ak štepíme tenké vrúble zo starých stromov, táto zásada sa môže stať kľúčovou. Pri odbere vrúbľov z mladých stromov je založenie kvetov v bočných pukoch menej pravdepodobné.

Štepením to nekončí 

Ak sme zaštepili hruškovú plánku v prírode alebo zaočkovali broskyňový semenáčik v záhrade a nemusíme ho presádzať, máme nespornú výhodu bujnosti rastu a rýchlosti vývoja mladého stromu. I tak sa však musíme počas roka k stromu začiatkom leta vrátiť, aby sme uvoľnili a zložili úväzok. Po niekoľko nasledujúcich rokov zasa na jar vykonávame rez. Tri až štyri roky po štepení by už štep vysadený na trvalom mieste mal byť dostatočne vyvinutý (nie však vždy), aby niekoľko rokov vydržal aj bez našej opatery. Najviac starostlivosti vyžadujú stromy preštepené „na hlavu“, teda väčšinou spôsobmi, kde bolo použitých 2 a viac vrúbľov (do rázštepu, pod kôru, bočné plátkovanie). Pri následnej výchove štepu dochádza k zakracovaniu výhonov, opakovanému čisteniu podpníka, odstraňovaniu konkurenčných výhonov i znižovaniu počtu pôvodných vrúbľov na hlave. Počiatočný väčší počet vrúbľov má za cieľ zabezpečiť dostatočnú výživu a rast kalusu po celom obvode rany. Ak je všetko v poriadku, rana sa v priebehu 2-4 rokov celkom zahojí novým kalusom.

 

Štepenie zo stromu na strom 

Výborný spôsob štepenia nielen pre lenivých záhradníkov ☺. Pri tomto spôsobe nám odpadá pracné odkladanie vrúbľov do pivníc a opakovaná kontrola ich stavu. Je výborne použiteľné vtedy, ak vrúble nepotrebujeme ďaleko a dlho presúvať – napr. medzi susediacimi záhradami. Čím viac sú vrúble narašené, tým skoršie ich treba zaštepiť. Ak z púčikov vyrašia lístky, je lepšie už ukončiť štepenie a kochať sa krásou jarnej prírody. Stále však môžeme zájsť do pivnice a pokračovať v štepení vrúbľami uskladnenými ☺. Hurá do štepenia!