Hruška Williamsova

PôVOD: Anglicko, Aldermaston v Berkshire, okolo roku 1770 ju ako náhodný semenáč našiel riaditeľ školy John Stair. Rozmnožovala ju škôlka Richarda Williamsa v Turnham Green v Middlesexe a neskôr sa dostala aj do USA. Dnes je jednou z najpestovanejších odrôd. 

RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr slabý. Stromy veľmi rýchlo starnú. Koruna je ihlanovitá, široko pyramidálna, neskôr nepravidelná, vyššia, guľovitá.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Clappova maslovka, Crassanská, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Krivica, Konferencia, Parížanka, Mechelenská, Neue Poiteau. Je nekompatibilná s Avranšskou.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá (2-5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 180-190 g), baňato kužeľovité, k stopke mierne prehĺbené, ku kalichu niekedy zúžené, nesúmerné. Šupka je hladká, bez osrienenia a hrdze alebo len s minimom, mierne mastná, nerovná, zelenobiela, v plnej zrelosti zelenožltá až žltá, zriedkavo s menším červeným, pruhovaným líčkom. Dužina je biela, veľmi jemná, maslovitá bez kamienkovitosti, veľmi šťavnatá, nehnedne. Chuť je výborná, sladkokyslá, aromatická, výrazne korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber na prelome augusta a septembra, zbiera sa ešte zelenobiela, konzumne dozrieva po 10-14 dňoch, vydrží 1-2 týždne, v chladiarni aj 3 mesiace. Prepravu znáša dobre po dostatočne včasnom zbere.

 
VYUŽITIE: veľmi univerzálna odroda, veľmi vhodná na priamy konzum, výrobu kompótov, džemov a destilátov, ale aj na muštovanie, sušenie a pečenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Vyžaduje úrodnejšie, priepustné, hlinité pôdy. Vo vlhkých a studených pôdach a v otvorených a inverzných polohách namŕza a plody sú repovité.

 
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete, ak kvety namrznú, tvorí aj bezsemenné plody. Dobre odolná voči chrastavitosti, málo ju napadajú škodcovia okrem obaľovača - plodokazu hruškového (Cydia pyrivora)