Listnaté stromy

PÔVOD: Eurázia, na Z po Anglicko, na S po juh Škandinávie, na V cez Ural až po Omsk, na J po severné Španielsko, južné Farncúzsko, stredné Taliansko a severné Grécko.

 
RAST: stredne rýchly. Je to dlhoveký, mohutný listnatý strom s rozložitou, husto rozkonárenou korunou, dorastajúci do výšky 20 až 40 ma šírky asi 12 m. Kôra je svetlohnedá až sivá, borka tmavosivá, plytko rozpukaná do pozdĺžnych pásov. Sýtozelené listy sú súmerné, široko srdcovité, po okrajoch pílkovité, na spodnej strane šedozelené, chlpaté. Dožije sa aj 1000 rokov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: prevažne samoopelivá. Žltobiele kvety sú usporiadané vo vzpriamených vrcholíkoch, kvitnú v júni a júli, asi 2 týždne po kvetoch lipy veľkolistej, krásne voňajú.

 
PLODNOSŤ: pri voľne stojacich stromoch stredne skorá, v 12.-20. roku života, pri stromoch v lese neskorá, až v 25.-30. roku života.

 
PLODY: oriešky oválneho tvaru, nesúce hnedé semená.

 
DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

 
VYUŽITIE: celý strom je veľmi dekoratívny, krajinotvorný, vhodný na výsadbu v záhradách, parkoch a na verejných priestranstvách, do alejí a stromoradí, ako solitéry či dvojice do krajiny ku kaplnkám atď. Je to významná medonosná drevina. Listové púčiky sú jedlé, chutia ako oriešky. Jedlé a veľmi chutné sú práve sa rozvíjajúce či čerstvo rozvinuté, ešte polopriesvitné listy - samotné či v šalátoch. Kvety sú jedlé aj liečivé: majú protikŕčové účinky, podporujú potenie a vykašliavanie, znižujú krvný tlak, sú upokojujúce a mierne preháňavé, používajú sa pri prechladnutí a proti zlému tráveniu, kôrnateniu ciev, zvracaniu či búšeniu srdca. Jedlé sú aj kvetné púčiky či ešte mäkké mladé plody, z ktorých sa dá vyrobiť falošná čokoláda. Drevo je mäkké a veľmi vhodné na rezbárstvo, drevné uhlie z konárikov sa používa na kreslenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, znesie aj veterné miesta. Uprednostňuje úrodnú, vlhkú, hlinitú, vápenitú až neutrálnu pôdu, toleruje aj mierne kyslú pôdu. Neznáša len príliš suchú či príliš vlhkú pôdu. Prirodzene rastie na humóznych a vlhkejších pôdach, v suťových a lužných lesoch, v dubohrabinách. Vhodná od nížin po vyššie polohy.

 
ODOLNOSŤ: spoľahlivo mrazuodolná v dreve do -34 °C až -40 °C, silne vetruodolná.

PÔVOD: Z, stredná a JV Európa, na S po Dánsko, na V po Z Ukrajinu, na J končí S Španielskom a J Talianskom. Izolované lokality jsou v J Švédsku a Malej Ázii.

 
RAST: stredne rýchly. Je to mohutný, dlhoveký strom dorastajúci do výšky 30-40 metrov a šírky 20 m, dožíva sa až 600 rokov. Koruna je široko vajcovitá až guľovitá, rozložitá. Kôra červenohnedá až hnedosivá, borka sivá, rozpukaná. Listy sú jednoduché, široko srdcovité, s výrazne pílkovitým okrajom, na vrchnej strane sú tmavo zelené, lysé, na spodnej strane žltkasto zelené, na žilkách husto chlpaté.

 
OPEĽOVACIE POMERY: zrejme samoopelivá, hmyzom opelivá. Žltobiele kvety sú usporiadané v previsnutých vrcholíkoch po 2-3, max. 7, kvitnú v júni, asi 2 týždne pred l. malolistou.

 
PLODNOSŤ: Plody spoľahlivo dozrievajú aj v chladnejších polohách - na rozdiel od plodov l. malolistej.

 
PLODY: guľovité oriešky s 4-5 hranami s veľkosťou 0,6-1 cm, oplodie je v plnej zrelosti tvrdé, husto plstnaté, nedá sa stlačiť prstami.

 
DOZRIEVANIE: v septembri a októbri, plody ostávajú na strome cez zimu.

 
VYUŽITIE: veľmi dekoratívna, krajinotvorná, významná medonosná drevina vhodná do záhrad, parkov, alejí a stromoradí, ako solitér či dvojice do krajiny ku kaplnkám. Listové púčiky sú jedlé, chutia ako oriešky. Jedlé a veľmi chutné sú práve sa rozvíjajúce listy. Kvety sú jedlé aj liečivé: majú protikŕčové účinky, podporujú potenie a vykašliavanie, znižujú krvný tlak, sú upokojujúce a mierne preháňavé, používajú sa pri prechladnutí a proti zlému tráveniu, kôrnateniu ciev, zvracaniu či búšeniu srdca. Jedlé sú aj kvetné púčiky či ešte mäkké mladé plody, z ktorých sa dá vyrobiť falošná čokoláda. Drevo je mäkké a veľmi vhodné na rezbárstvo, drevné uhlie z konárikov sa používa na kreslenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, znesie aj veterné. Uprednostňuje úrodnú, vlhkú, hlinitú, hlbokú, vápenitú až neutrálnu pôdu, toleruje aj mierne kyslú, neznáša len príliš suchú či príliš vlhkú. Prirodzene rastie na humóznych, vlhkejších pôdach, v suťových a roklinových lesoch, v javorových a lipových bučinách. Dobre znáša zatienenie a udrží sa aj pod inými drevinami aspoň ako krík. Je náročná na vyššiu vzdušnú vlhkosť. Vhodná od nížin po vyššie polohy.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve do -29 °C až -34 °C, je citlivejšia na neskoré jarné mrazy.

RAST: rast je pomalý, vytvára strom dorastajúci do výšky 30m v prípade samčích stromov, samičie jedince sú zvyčajne nižšie so širokou korunou. Kôra je hladká, borka tmavosivá, rozpukaná do nepravidelných platničiek. Listy sú 4-10 cm veľké, vejárovité, dvojlaločné, opadavé, na jeseň sa sfarbujú do jasnožlta.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v marci až máji, samčie kvety tvoria žlté, jahňadovité šištice, samičie vyrastajú z pazúch listov na 3-4cm dlhej stopke.

PLODNOSŤ: neskorá, začína po 20-30 rokoch, do plnej plodnosti vstupuje asi v 40 rokoch a môže sa udržať do 150 - 200 rokov (v Číne sú aj 500-ročné rodiace stromy). Plodnosť je rôzne vysoká a rôzne pravidelná v závislosti od kvalít semenáča, vzdialenosti od opeľovača a podmienok prostredia. Vo svojej domovine môže dospelý strom produkovať aj 200-400 kg semien ročne.

PLODY: semeno obalené dužinatým mieškom, spočiatku zeleným, po dozretí žltým, nepríjemne zapáchajúcim. Semeno je jedlé v malom množstve za surova, vo veľkom po tepelnej úprave - zvyčajne opečení, opražení či uvarení.

DOZRIEVANIE: koncom leta, na jeseň po opadnutí.

VYUŽITIE: v Číne sa ginko pestuje vo veľkom kvôli semenám, existuje minimálne 44 odrôd. Inak je to krásna parková drevina či strom do veľkých záhrad. Listy podporujú krvný obeh a majú tonizujúci efekt na mozog, pamäť, periférne cievy, pomáhajú pri diagnózach ako tinnitus uší či glaukóm očí. Obsahujú gingkolidy, ktoré inhibujú alergické reakcie, takže sa používajú pri astme.

STANOVIŠTE: drevina je svetlomilná, nenáročná na pôdu.

ODOLNOSŤ: odolná a adaptabilná drevina, v dospelosti dobre znáša mrazy do -34,4 °C až -40 °C, odoláva znečisteniu, zasoleniu pôdy posypovou soľou, vysokým teplotám, suchu, vetru, škodcom a chorobám.

PÔVOD: veľká časť Európy a Ázie, vystupuje vysoko na sever, v Škandinávii až po 71° s. z. šírky a na východ zasahuje až po povodie rieky Leny. Na Slovensku rastie hlavne vo vyšších polohách od 700 do 1670 m n. m., v ČR od nížin až po hory. V nižších polohách rastie na močariskách a rašeliniskách, v horských polohách väčšinou v pásme kosodreviny.

RAST: bujný, je to opadavý strom dorastajúci do výšky 20–25 m a šírky 10 m, ale niekedy v extrémnych polohách rastie ako ker. Koruna je vajcovitá, konáre - na rozdiel od brezy previsnutej - sú vzpriamené pod ostrým uhlom, teda neprevísajú. Borka je biela, hladká aj vo vyššom veku, odlupuje sa v priečnych plátoch. Listy sú široko vajcovité až okrúhlasté, po okraji jednoducho pílkaté, mladé plstnaté, neskôr z vrchu lysejúce a chĺpky ostávajú len na rube na žilkách.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, čiastočne samoopelivá, vetrom opelivá, kvety sú rôznopohlavné, samčie jahňady sa zakladajú už na jeseň, v čase kvitnutia sú 30–60 mm dlhé, previsnuté, samičie jahňady sú vzpriamené, 10–15 cm dlhé. Kvitne od marca do apríla.

PLODNOSŤ: neskorá (vo veku 10-15 rokov v zápoji, skôr pri solitéroch v parku apod.), veľmi vysoká počas semenných rokov, ktoré sú každých 2-4 rokov, v medzičase nižšia.

PLODY: krídlaté nažky (1–2 mm), krídelko je široké ako nažka, nažky sú usporiadané do šišticovitého súplodia.

DOZRIEVANIE: podľa lokality v júli až v septembri, neskôr než plody brezy previsnutej v rovnakej lokalite.

VYUŽITIE: strom je vhodný ako pioniersky druh na výsadbu do podmáčaných plôch, na spevnenie brehov, do parkov a väčších záhrad s dostatočne vlhkou pôdou, k vodným prvkom. Vytvára priaznivé ekologické podmienky pre ostatné rastliny a svojimi opadnutými listami tiež zabezpečuje zvýšenie mikrobiálnej aktivity. Liečivé využitie: Mladé listy a puky sa využívajú vo forme čaju močopudne, na bezpečné rozpustenie obličkových kameňov, proti dne a reumatizmu, znižujú cholesterol, esenciálny olej získaný z vnútornej kôry na rôzne kožné problémy (najmä na ekzémy a psoriázu) či vracajúcu sa horúčku. Kulinárne využitie: Na jar sa zo starších stromov môže získavať navŕtaním kmeňa v primeranom množstve miazga, teda tzv. brezová voda, ktorá sa môže ďalej povariť na sirup alebo sa z nej robí aj pivo. Technické využitie: Drevo je mäkké a ľahké a používa sa najmä na výrobu papiera a ako palivové, ale aj v rezbárstve či výrobe hračiek. Kôra sa používala na výrobu nádob, kanoe či došiek na strechu. Mladé konáriky sa dajú použiť na výrobu metiel. Z dreva sa získava veľmi kvalitné drevné uhlie použiteľné ako umelecký uhlík.

STANOVIŠTE: slnečné, je výrazne svetlomilná. Môže rásť v ílovitých, hlinitých aj piesočnatých pôdach, ale je náročná na pôdnu vlhkosť, neznáša suché pôdy.

ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolná v dreve do - 40 °C až -45,6 °C, znáša veľké výkyvy teplôt. Je silne odolná voči zamokreniu pôdy aj krátkodobému zaplaveniu, toleruje aj zasolenie pôdy posypovou soľou.

Dlhoveký, opadavý listnatý strom s kužeľovitou korunou, dorastajúci v našich podmienakch do výšky až 25 m. a šírky 10-15 m. Zaujímavo tvarované, štvorlaločné zelené listy sa na jeseň sfarbujú do žlta. Strom v máji až júli vyniká veľkými, kalíškovitými, žltozelenými kvetmi s oranžovým pruhovaním, vovnútri s početnými svetlo-žltými tyčinkami. Kvety pripomínajú tvar tulipánu. Plod je jednosemenná krídlatá nažka. Semená dozrievajú od augusta do októbra, podľa lokality. Slnečné stanovište. Pôdy hlboké, priepustné, mierne kyslé, vyvážene vlhké. Mrazuvzdornosť do - 30℃. Veľmi stará drevina pochádzajúca z východu USA.

PÔVOD: takmer celá Európa po Ural a Kaukaz. Na Slovensku rozšírený najmä v nížinách (tvrdé lužné lesy) a pahorkatinách, vyššie len vtrúsene v porastoch iných drevín.

RAST: pomalý, dorastá výšky 30-50 m a šírky 30 m. Kmeň je v mladosti zakrivený, neskôr vzpriamený, v zápoji rovný, koruna je nepravidelná, hustá, široká. Borka je olivovohnedá, najskôr hladká, potom popraskaná a hrubá až do 10 cm. Listy sú stopkaté, čepeľ podlhovasto až obrátene vajcovitá, na báze s výraznými uškami, pravidelne perovito laločnatá so 6–8 tupými lalokmi. Koreňový systém je kolovitý a veľmi hlboký. Majestátny, dlhoveký strom, dožíva sa 500, výnimočne aj 1000 rokov.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý so samčími a samičími kvetmi, cudzoopelivý, kvitne v máji, ľahko ho opelia aj iné druhy dubov.

PLODNOSŤ: neskorá, po asi 70-100 rokoch. Veľmi variabilná v závislosti od genetických predispozícií semenáčov a od počasia. Vyššia je v prípade suchého, chladného počasia počas kvitnutia a suchšieho leta.

PLODY: žalude sú usporiadané po 2–5, sú stopkaté, čiašky sú miskovité až pologuľovité. Žalude sú podlhovasto elipsoidné, 15–30 mm dlhé, nezrelé často po dĺžke nevýrazne pruhované.

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

VYUŽITIE: okrem toho, že je významnou lesnou drevinou, je vhodný aj ako okrasná drevina do parkov, alejí, medzí, veľkých záhrad, ako solitér či v skupinke vo voľnej krajine. Plody sú významným zdrojom potravy pre zver a vtáctvo, dajú sa použiť aj na kŕmenie hospodárskych zvierat, najmä prasiat. Včely zbierajú jeho peľ, hoci je pre ne menej výživný. Kulinárne využitie: Je významným tvorcom medovice, teda včelárskou drevinou. Po dôkladnom vymytí tanínov z plodov (sušených a pomletých) sa tieto dajú použiť ako prídavok k múke, opražené žalude ako náhrada kávy. Liečivé využitie: Odvar z kôry sa používa pri liečbe chronickej hnačky, dyzentérie, horúčok, krvácania. Zvonka sa používa na vymývanie rán, vyrážok, potiacich sa nôh, hemoroidov, pri zápaloch a výtokoch z pohlavných orgánov aj ako výplach pri infekciách hrdla a úst. Kôra sa zbiera z konárov starých 5-12 rokov a suší sa na neskôr. Technické využitie: Drevo je tvrdé, veľmi kvalitné a vodeodolné, používa sa v stavebníctve, stolárstve, na výrobu sudov. Z dubienok, teda hálok hmyzu na listoch, sa dajú získať taníny a farbivo využiteľné ako atrament.

STANOVIŠTE: slnečné, ale znáša aj mierne zatienenie. Je to druh so širokou ekologickou amplitúdou, znáša kontinentálnu aj oceánickú klímu. Najlepšie sa mu darí na hlbokých pôdach, znáša však aj chudobnejšie.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, citlivejšie sú kvety na neskoré mrazy. Staršie stromy sú dobre odolné voči suchu. Je silne vetruodolný, dobre znáša znečistenie ovzdušia či zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: Takmer celá Európa, S Irán, S Turecko až po Kaukaz. Na Slovensku sa vyskytuje v nížinách a pahorkatinách, v polohách od 200 do 800 m.n.m.

RAST: stredne rýchly. Je to statný strom dorastajúci do výšky 10-25 metrov a šírky 20 m, niekedy rastie aj ako ker. Vytvára hustú, mohutnú korunu, kôra je hladká, červenohnedá až tmavosivá, borka svetlo až tmavosivá, pruhovaná. Listy sú sviežozelené, oválne, s dvojito pílkovitým okrajom a výrazne vystupujúcou žilnatinou. Na jeseň sa sfarbujú do zlatožlta.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, opeľovaný vetrom. Kvitne v apríli a máji, samčie kvety tvoria valcovité, visiace, asi 3-6 cm dlhé, voľné jahňady, samičie kvety tvoria jahňady asi 5-15 cm dlhé, vyrastajúce zo zmiešaných púčikov na konci letorastov.

PLODNOSŤ: neskorá (10-20 rokov od výsevu).

PLODY: vajcovité oriešky dlhé 5-9 mm, uložené na báze trojlaločnatého krídla. Krídla sú usporiadané do 10-12 cm dlhých súplodí. Oriešok je najprv zelený, po dozretí hnedý.

DOZRIEVANIE: v októbri.

VYUŽITIE: veľmi dobre znášajúci rez a tvarovanie, je ideálny na živý plot, ale krásne sa vyníma aj ako solitér v parkoch, záhradách či v skupine v alejách a vetrolamoch. Hrá dôležitú úlohu ako výplňová drevina v dubinách - pomáha u dubov vytvárať priame priebežné kmene. Opadom zlepšuje vlastnosti pôdy. Jeho drevo je veľmi tvrdé, mechanicky pevné, ťažké, využívalo sa na výrobu nástrojov. Kôra v minulosti slúžila na farbenie vlny. Listy sa dajú použiť externe do obväzu na hojenie rán, zastavujú krvácanie.

STANOVIŠTE: nenáročný na svetelné podmienky, vyhovuje mu slnečné stanovište, polotieň i tieň. Nenáročný aj na pôdu, najlepšie sa mu darí na hlinitej neutrálnej pôde, ale zvládne aj vápenitú či mierne kyslú. Nemá rád len vyslovene zamokrené pôdy, veľmi kyslú rašelinu.
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -26 °C až -29 °C, dobre vetruodolný, dobre zakorenený znáša sucho či vyššie teploty.

PÔVOD: svetlé háje teplých oblastí juhovýchodnej Európy a Malá Ázia, od roku 1759 v západnej Európe.

RAST: stredne bujný, tvorí nízky, obvykle krovitý strom dorastajúci do 7 až 10 m. Asi 4-cm veľké listy sú málo laločnaté, niekedy takmer jednoduché, len pri báze bývajú naznačené dva laloky. Sú okrúhlo vajcovité a hrubo dvakrát pílkovité. Na jeseň sa pekne vyfarbujú dožlta alebo dočervena.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v máji až júni vo visiacich stopkatých metlinách s belavými korunnými lupienkami.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: dvojnažky, najskôr zelené, potom horné hrany s karmínovočervenou kontúrou.

DOZRIEVANIE: v septembri.

VYUŽITIE: ako celoročne okrasný strom do parkov a záhrad, dobre znáša mestské prostredie.

STANOVIŠTE: uprednostňuje kvalitnú, vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu na slnečnom stanovišti, ale rastie dobre aj v ťažkých ílovitých pôdach. Pôdy mu vyhovujú od mierne kyslých po mierne zásadité.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorný do -34 °C až -40 °C, odolný voči suchu, znečisteniu ovzdušia a voči zasoleniu pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: nie je úplne jasný, zrejme ide o kríženec druhov Platanus occidentalis a P. orientalis. U nás bol prvý krát vysadený zrejme v 1. polovici 19. storočia. V súčasnosti ide o v Európe najčastejšie vysadzovaný platan.

RAST: opadavý strom dorastajúci do výšky až okolo 40 m, so širokou korunou a hrubým kmeňom. Borku starších stromov tvorí niekoľko vrstiev s rôznou farbou a postupne sa odlupuje, čím kmeň získáva veľmi charakteristický a dekoratívny vzhľad. Listy sú stredne hlboko dlaňovito laločnaté, listová čepeľ je 3-7-klanná.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v apríli až máji, súčasne s pučaním listov. Kvety sú jednopohlavné a strom je jednodomý.

PLODNOSŤ: skorá (do 10 rokov), pravidelná.

PLODY: guľovité súplodie nažiek je výrazne štetinovité, dosahuje priemer 2,5–3,5 cm, vyrastá na stopkách po 1–3 kusoch.

DOZRIEVANIE: v novembri až decembri.

VYUŽITIE: vhodný do parkov, veľkých záhrad či alejí.

STANOVIŠTE: ideálne slnečné, teplé, s dostatočne vlhkou pôdou, namŕza len veľmi výnimočne. Dobre znáša vysokú hladinu podzemnej vody. U nás je drevinou nížin a pahorkatín, ale vo Švajčiarsku rastie až do 800 m n.m.

ODOLNOSŤ: mrazuvzdorný do -23 °C, je vhodný aj do pôd s vyšším obsahom vápnika, je odolný proti znečisteniu mestského prostredia.

PÔVOD: Európa až po západnú Sibír a Strednú Áziu, Predná Ázia a SZ Afriky.

RAST: bujný rast, vytvára stromy vysoké 25 m a široké 10 m.

OPEĽOVACIE POMERY: dvojdomá, tvorí samčie a samičie stromy, kvety sú opeľované hmyzom. Významý zdroj peľu pre hmyz v apríli a máji.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.
PLODY: tobolky.

DOZRIEVANIE: po 5 týždňoch od oplodnenia.

VYUŽITIE: ikonická drevina vodných plôch a tokov, kde spevňuje brehy. Strom je hostiteľom vyše 200 hmyzích druhov, okrem iného je významnou potravou pre mnohé húsenice motýľov. Minuloročné výhony sa používajú v košikárstve. Liečivé využitie: vŕbová kôra sa používa vnútorne proti horúčkam, reumatizmu a neuralgiám. Drevo sa používa na výrobu rúčok a násad, ale aj drevného uhlia na vnútorné použitie pri hnačkách apod.

STANOVIŠTE: neznáša zatienenie, vyžaduje slnečné stanovište. Preferuje hlboké, piesočnato-hlinité až hlinité, na živiny bohaté pôdy, ale znesie aj chudobnejšie pôdy. Je súčasťou lužných lesov, brehových porastov, neodmysliteľne patrí k vodným plochám aj tokom.

ODOLNOSŤ: silno mrazuodolná, znáša dlhotrvajúce záplavy, znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: zrejme v západnom Stredozemí, dnes sa vyskytuje na Kanárských ostrovoch, v celom Stredozemí, smerom na východ až po Turecko však zriedkavejšie.

 
RAST: pomalý. Je to stálozelený mohutný strom dorastajúci do výšky 25 m a šírky 20 m, v suchých podmienkach len niekoľko metrov. Má širokú, rozložitú korunu s hrubými konármi.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý so samčími a samičími kvetmi, opeľovaný vetrom, dobre ho opeľujú aj duby iných druhov.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá (vyššia po 6-8 rokoch po vysadení), vysoká.

 
PLODY: žalude (veľké až 3 cm) na krátkych stopkách, na bázi s miskovitou čiaškou pokrytou plochými šupinami. Môžu byť horké alebo sladké.

 
DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

 
VYUŽITIE: celý strom je celoročne veľmi dekoratívny, vhodný do parkov a mestskej zelene. Plody niektorých stromov sú sladké, bez horkosti. Plody sú jedlé sladké aj tie horké po odstránení horkosti premývaním po usušení a pomletí, používajú sa v podobe múky pridávanej pri pečení do iných múk či opražné ako náhrada kávy. Používajú sa aj ako výživné krmivo, najmä pre ošípané. Kôra je zdrojom tanínu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, mladé rastliny znášajú aj polotieň. Darí sa mu vo všetkých pôdach okrem studených a podmáčaných. Znáša dobre aj vápenité, suchšie, piesčité či plytké pôdy. Vhodný do najteplejších polôh mestských tepelných ostrovov.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -12 °C až -17 °C, po zakorenení silne suchuvzdorný, dobre znáša zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: Japonsko, stredná a Z Čína, kde rastie v horských lesoch od 600 do 2700 m n. m. Do Európy introdukovaný v r. 1865.

 
RAST: stredne bujný, neskôr slabší. Je to často viackmenný strom s oválnou pôvodnom areáli dorastá do výšky 30–40 m a šírky 15 m, u nás len asi do 20 m. Kmeň má šedohnedú a hlboko ryhovanú borku. Dekoratívne listy má vajcovité až srdcovité, dlhé 4–7 cm. Dlhá stopka je červenkastá. Opadané listy pri vädnutí charakteristicky prenikavo voňajú - ako perník, karamel či čerstvé pečivo alebo buchty. Stromy sú veľmi dlhoveké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, dvojdomý, vetrom opelivý. Jednotlivé stromy majú buď samčie alebo samičie kvety, na získanie plodov sú potrebné oba. Samčie kvety majú nápadne červené tyčinky, samičie dlhé piestiky. Kvitne v apríli a máji pred olistením nenápadnými kvetmi.

 
PLODNOSŤ: neskorá (v poraste aj po 100 rokoch, pri pestovaní po 15-20 rokoch).

PLODY: mechúrik dlhý 1,5-2 cm s hnedastými semenami s jednostranným krídlom.

 
DOZRIEVANIE: v auguste.

 
VYUŽITIE: je to okrasný strom, ktorý najmä na jeseň spestrí väčšiu záhradu či park nielen srdcovitými, pekne žlto až červeno sfarbenými, ale aj príjemne voňavými listami.

 
STANOVIŠTE: polotieň až priame slnko, vlhkejšia, výživná, hlboká pôda. Znesie aj mierne zásaditú, ale preferuje skôr kyslejšiu pôdu. Vhodný do teplých aj chladnejších polôh, ale chránených pred neskorými jarnými mrazmi.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve do asi -34 °C, náchylnejší na zmrznutie kvetov a rašiacich pukov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Kvôli plytšiemu koreňovému systému horšie znáša sucho, ale aj utuženie pôdy. Silne vetruodolný. Dobre odolný voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: Vyskytuje sa v strednej a východnej Európe, u nás prevažne v tvrdých lužných lesoch.

RAST: Až 35 m vysoký, dlhoveký strom so štíhlym kmeňom a často s hrčatými výrastkami a dobre rozvinutou, nepravidelnou korunou a hrubými vetvami odklonenými pod ostrým uhlom. Kôra je sivohnedá, hladká, borka sa odlupuje v tenkých plochých šupinách. Listy sú jednoduché, striedavé, s asymetrickou čepeľou, po okrajoch pílkovité. Na vrchnej strane je list tmavozelený, lesklý, na spodnej sivozelený a mierne chlpatý.

OPEĽOVACIE POMERY: Drobné, obojpohlavné červenohnedé kvety v riedkych zväzkoch kvitnú v marci až apríli, sú vetrom opelivé. Aj keď kvitnú protandricky, teda samčie kvety rozkvitajú skôr ako samičie, miera samoopelivosti môže byť vysoká.

PLODNOSŤ: vysoká, najmä v prítomnosti opeľovača.

PLODY: svetlohnedé, elipsovité nažky so zeleným, širokým a okrúhlym krídlom.

DOZRIEVANIE: v máji.

VYUŽITIE: Veľmi atraktívny krajinotvorný prvok, vysádza sa ako okrasný strom, je vhodný do miest i alejí. V nezrelej, zelenej podobe sú plody veľmi chutné, chutia po orieškoch. Drevo je veľmi pevné a hojne sa používalo v nábytkárstve.

STANOVIŠTE: vyhovuje mu polotieň, úrodné a dostatočne hlboké pôdy, znesie i sezónne záplavy.

ODOLNOSŤ: Dobre mrazuodolný do -23 až -29 °C, odolný voči vysokej hladine podzemnej vody aj sezónnym záplavám. Z brestov je najmenej preferovaným druhom pre druhy chrobákov prenášajúcich hubové ochorenie grafióza kvôli obsahu triterpénu alnulínu v kôre, ktorý ich odpudzuje. Dobre znáša aj zasolenie pôdy posypovou soľou.

Veľký, rýchlorastúci strom s krásnou, široko rozloženou korunou. V dobrých podmienkach dorastá do výšky 30 - 40m. a šírky 15 m. a dožíva sa i 400 rokov. Kôra stromu je sivá až hnedosivá, v mladosti hladká, neskôr rozpukaná, odlupuje sa. Listy na dlhých červenkastých stopkách sú päť-laločnaté, veľké 10-15 cm, po okraji hrubo pílkovité. Žltozelené kvety sú sústredené do 5 -15 cm dlhých visiacich strapcov (metlín), v ich spodnej časti spravidla prevládajú samčie kvety, v strednej a hornej časti samičie kvety. Strom kvitne v máji, po rozvití listov. Plod je rídlatá dvojnažka, pričom vnútorný okraj krídiel zviera ostrý uhol. Krídla sú lysé alebo chlpaté, zelenkasté až červenkasté, pri dozretí hnedé. Nažky sú vypuklé až guľaté, dozrievajú v septembri až októbri. Polotienna drevina,obľubuje hlboké humózne pôdy vlhkej horskej klímy a chladnejších údolí okolo vodných tokov. Dobre odoláva mrazu.

Mohutný strom s priamym kmeňom, dorastajúci do výšky 20-30 metrov a dožívajúci sa vyše 100 rokov. Koruna je vajcovitého, neskôr valcovitého tvaru, vetvy sú pomerne tenké. Kôra je zelenohnedá, s početnými priečnymi lenticelami na letorastoch. Borka je tmavosivá až čierna, v mladosti hladká, neskôr rozpukaná. Púčiky sú veľmi lepkavé, fialovo-hnedé. Listy sú jednoduché, tvarom obráteno vajcovité, na vrchole oblé, okraj je dvojito pílkovitý. Vrchná strana listov je lesklá, tmavozelená, spodná strana svetlozelená, s hrdzavými chĺpkami, v mladosti lepkavá. Listy sa na jeseň nesfarbujú, opadávajú zelené. Jahňady sa začínajú tvoriť už na jeseň a kvitnú v marci a apríli. Samčie kvety tvoria visiace, 4-7 cm dlhé jahňady. Samičie jahňady (dlhé 5-7 mm) sú vajcovité, vzpriamené, fialovo-hnedé, v čase kvitnutia s červenými bliznami. Vajcovité šištičky na dlhšej stopke, v stave zrelosti tmavohnedé, zdrevnatené, dozrievajú v septembri až októbri. Semenom je okrúhla až päť-hranná semenná nažka (veľká 2-4 mm), ktorá je lesklá, hnedá, s úzkym obojstranným krídlom. Svetlomilná brehová drevina, na Slovensku sa vyskytuje v lužných lesoch, okolo riek a potokov, v polohách do 750 m.n.m. Preferuje hlboké pôdy so stálou hladinou podzemnej vody, obľubuje slnečné stanovište a je pomerne odolná voči mrazu.

PÔVOD: Európa, Malá Ázia.

RAST: pomalý. Tvorí tŕnitý, rozložitý ker alebo strom dorastajúci do výšky 2-10 m. Kôra kmeňa je sivá až sivočierna, listy sú tmavozelené, striedavé, okrúhlo vajcovité, viaclaločnaté s hlbokými zárezmi. Dobre znáša rez a tvarovanie, aj v živých plotoch, ale bez rezu v nich vie byť plodnejšia (až cca. 300 g/2,5 m2).

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, hmyzom opeľovaný. Kvitne v máji a júni, súkvetia s 10-20 bielymi kvetmi sú usporiadané do vzpriamených vrcholíkov.

PLODNOSŤ: skorá (5-8 rokov po výseve), v prípade prítomnosti geneticky odlišného jedinca v dosahu opeľovačov vysoká, kvety nezvyknú vymŕzať.

PLODY: malé (5-11 x 4-7 mm), elipsovité až guľovité šarlátovo červené malvice na krátkej stopke, so suchou, múčnou, chuťovo mierne horkastou dužinou a jedným tvrdým semenom uprostred.

DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

VYUŽITIE: Často sa vysádza do nepreniknuteľných živých plotov, medzí, ale je krásny aj ako solitér v záhrade či parku. Je naň naviazané veľké množstvo domáceho hmyzu. Kvety majú na začiatku kvitnutia príjemnú vôňu, ktorá sa ale neskôr stáva pre mnohých ľudí nepríjemnou. Komu nevadí, môže kvety použiť do sirupu či pudingu. Plody sú dôležitou potravou pre vtáctvo. Surové nie sú veľmi chutné, ale dajú sa spracovať na džemy, ovocné kože, vysušiť a pomlieť a pridať k múke či použiť do čaju. Obsahujú veľa bioflavonoidov a pôsobia pozitívne na krvný obeh, znižujú krvný tlak a pomáhajú obnoviť normálny rytmus srdca, v kombinácii s ginkom zlepšujú prekrvenie mozgu. Rozširujú cievy, pôsobia ako proti kŕčom a ukľudňujúco. Podobne pôsobia aj kvety a spolu s plodmi sa používajú v podobe čajov alebo tinktúr. Veľmi chutné sú čerstvo rozvité lístky s orieškovou príchuťou v šaláte. Sušené listy sa dajú použiť ako náhrada čínskeho čaju, opražené semienka ako náhrada kávy.

STANOVIŠTE: svetlomilná a teplomilná drevina, porastie aj v polotieni, ale tam nebude tak plodná. Obľubuje síce hlinito piesčité, odvodnené pôdy, ale nie je vôbec náročný na pôdu. Po dobrom zakorenení sa mu darí aj v ťažkej, mokrej, ílovitej či suchšej pôde, kyslej či zásaditej.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, silne suchuvzdorný po dobrom zakorenení. Náchylný na bakteriálnu spálu, chrastavitosť.

PÔVOD: juhozápadná a južná Európa, dnes sa vyskytuje v celom Stredozemí, na ostrovoch Tenerife a Gran Canaria, pestuje sa aj v Severnej Amerike.

 
RAST: pomalý. Je to stálozelený strom dorastajúci vo svojej domovine do výšky 20 m a šírky 15 m. Borka je veľmi hrubá (až 13 cm), pórovitá, zvrásnená. Listy sú premenlivého tvaru, vajcovité, dlhé 3–7 cm, celokrajové alebo zubaté, na líci lesklé, na rube husto šedo chlpaté. Dožíva sa aj 500 rokov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý so samčími a samičími kvetmi na tom istom strome, vetrom opelivý, dobre ho opeľujú aj duby iných druhov.

 
PLODNOSŤ: neskorá (vo veku 15-20 rokov), striedavá.

 
PLODY: žalude (dlhé 2-4,5 cm, široké 1-1,8 cm) umiestnené v sivých, drsných čiaškach. Oplodie je holé, hladké a lesklé, hnedočervenej farby. Plody sú horké.

 
DOZRIEVANIE: v októbri toho istého roku (menšie žalude) a niekedy aj po 18 mesiacoch od opelenia (väčšie žalude).

 
VYUŽITIE: veľmi dekoratívna drevina vhodná do parkov a veľkých záhrad v mestských tepelných ostrovoch. V Stredomorí sa od 25. roku z dubu opakovane po 9-12 rokoch zbiera borka - korok, ktorý má mnohoraké využitie vďaka jeho jedinečným vlastnostiam (pružnosť, stlačitelnosť, vodeodolnosť, tepelná, zvuková a elektrická izolácia), najčastejšie na výrobu zátok, ako izolačný materiál a podlahová krytina. Plody sú jedlé ako múka po odstránení horkosti premývaním po vysušení a rozomletí či použiteľné ako náhrada kávy po opražení.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Znesie širokú škálu pôdu, ale uprednostňuje piesočnaté, ľahšie pôdy. Vhodný do voľnej pôdy do najteplejších polôh miest a do prenosných veľkých kvetináčov.

 
ODOLNOSŤ: mrazuvzdorný len asi do -10 °C, po zakorenení silne suchuvzdorný , ale znesie aj množstvo zrážok (aj 2400 mm ročne na SZ Portugalska), dobre znáša zasolenie pôdy posypovou soľou.