Listnaté stromy

PÔVOD: Európa, okrem najjužnejších oblastí, Stredná Ázia, Kaukaz, Malá Ázia a severozápadná Afrika. Na Slovensku sa vyskytuje od nížin po pahorkatiny ako prímes v lesoch, na medziach.

 
RAST: bujný, dorastá do výšky 15-30 m a šírky asi 10-15 m. Je to opadavý strom s priamym kmeňom a s veľkou vajcovitou až pyramidálnou korunou. Kôra je červenohnedá, borka sivohnedá a odlupujúca sa v priečnych pásoch. Listy sú jednoduché, podlhovasto vajcovité, po okraji hrubo pílkovité, veľké asi 10 cm.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Biele kvety vyrastajú v okolíkovitých zhlukoch a kvitnú v apríli až máji.

 
PLODNOSŤ: obvykle neskorá, rôzne vysoká a rôzne pravidelná.

 
PLODY: Plod je guľovitá kôstkovica červenej až tmavočervenej farby, veľká asi 10 mm. Chuť väčšinou dužiny tenšej oproti kultúrnym odrodám je sladkastá až horká, nájdu sa aj semenáče s veľmi chutnými plodmi. Guľovitá kôstka je hladká, žltkastá. Plody obsahujú veľké množstvo flavonoidov.

 
DOZRIEVANIE: v priebehu júna a júla.

 
VYUŽITIE: výborná alejová, krajinotvorná a medonosná drevina, vhodná aj na svahy do chránených vyšších polôh. Plody sú bohatým zdrojom potravy pre vtáctvo. Môže slúžiť aj ako ""obetný"" strom pre vtákov, aby toľko nepoškodzovali úrodu na kultúrnych odrodách čerešní. Je veľmi hodnotná aj z hľadiska biodiverzity, keďže je na ňu naviazaných množstvo domácich živočíchov, najmä hmyzu, aj vo vysokom veku, v štádiu odumierania. Vtedy ju môže osídliť aj jedlá drevokazná huba sírovec obyčajný. Kvalitné drevo sa používa na výrobu nábytku a hudobných nástrojov. Stopky plodov sú močopudné a fungujú ako tonikum. Odvar z nich sa používa pri cystitíde, edémoch, ťažkostiach s prieduškami, anémii. Aromatická živica vytekajúca z rán na kmeni sa používa na inhaláciu pri pretrvávajúcom kašli.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je to svetlomilný strom, ale znesie aj polotieň, dobre rastie na sviežich, priepustných, stredne ťažkých až ľahších pôdach bohatých na vápnik.

 
ODOLNOSŤ: väčšinou silne mrazuodolná v dreve s rôznou mrazuodolnosťou kvetov.

Štíhly listnatý strom môže rásť do výšky 20m. Kvety rastú v bohatých súkvetiach a sú krémovobiele. Plody - malvice, gulaté a rastú v prevísajúcich trsoch, keď dozrejú sú jasne červené. Obsahujú vysoké množstvo vitamínu C. Zbierame keď sú mäkké prípadne necháme prejsť prvými mrazmi. Čerstvé plody vo väčšom množstve môžu spôsobiť otravu. V lesníctve je priekopníckou, pionierskou drevinou, ktorá okamžite zarastie rúbaniská a vývratiská. Plodmi sa živia vtáky. Slúži na výrobu kompótov, sirupov, likérov a používa sa v ľudovom liečiteľstve. Nemáročná, svetlomilá drevina, ktorej sa darí na suchých, ale aj vlhkých a kamenistých pôdach. Používa sa na výsadbu vkusných alejí. Je vhodná na výsadbu aj do horských oblastí.

PÔVOD: južná Európa, Španielsko, juhozápadná Ukrajina až Stredná Ázia. V strednej Európe rastie hlavne v teplejších oblastiach, na Slovensku na karbonátoch v teplejších oblastiach, najvyššie položené výskyty sú zaznamenané z Muránskej planiny.

 
RAST: stredne bujný, tvorí vyšší viackmenný ker až strom dorastajúci do 9–13 m výšky a 9 m šírky, často so zakriveným kmeňom. Koruna je široká, guľovitá až nepravidelná. Listy sú široko vajcovité až okrúhle, krátko hrotité, po okraji vrúbkovano zubaté, na vrchnej strane tmavozelené lesklé, lysé, na spodnej svetlozelené.

 
OPEĽOVACIE POMERY: variabilne samoopelivá aj cudzoopelivá so stromami s obojpohlavnými kvetmi aj so stromami len s funkčne samičími voňavými kvetmi opeľovanými hmyzom, kvitne v máji.

 
PLODNOSŤ: skorá (v 3-6 rokoch), vyššia v prípade stromov s funkčne samičími kvetmi.

 
PLODY: malé (6–7 mm), guľovité, tmavočervené až čierne kôstkovice horkej chuti. Kôstka je asi 4 mm veľká, vajcovitá s dvoma rebrami, žltkastá až svetlosivá, hladká.

 
DOZRIEVANIE: koncom júna a v júli.

 
VYUŽITIE: celý strom je veľmi ozdobný, tvarom koruny, listami, voňavými kvetmi aj plodmi, vhodný do parkov a záhrad, alejí či medzí a voľnej krajiny. Používa sa ako suchuvzdorný a vzrast oslabujúci podpník pre čerešne a višne. Pomleté jadrá kôstok sa v Grécku, Egypte a v Malej Ázii používajú v malých množstvách ako korenie "mahleb" / "mahlepi" s chuťou a vôňou kombinujúcou horké mandle a čerešne či marcipán do pečiva či syrov. Má tvrdé a ťažké drevo vhodné na rezbárstvo.

STANOVIŠTE: slnečné, preferuje vlhké, ale dobre odvodnené, hlinité, chudobnejšie pôdy, ale je odolná voči suchu, rastie v lesostepných spoločenstvách spolu s dubom plstnatým a jaseňom mannovým a inými teplo a suchomilnými drevinami, hlavne na výhrevných, vysychavých, vápenatých a kamenitých stanovištiach. Je vhodná aj do tepelných ostrovov miest.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná do -29 °C až -34 °C, silne suchuvzdorná a dobre odolná voči znečisteniu ovzdušia.

PÔVOD: stredná a južná Európa, stredná Ázia, severozápadná Afrika, Severná Amerika. Niekedy je považovaný za kultivar, inokedy za prirodzenú mutáciu európskeho druhu, možno zo severotalianského Lombardska, kde ho pestovali už v 18. storočí. Jeho atraktívny a najmä nezameniteľný habitus mu zabezpečil rýchle rozšírenie do všetkých klimaticky vhodných oblastí sveta, vysádza sa v Európe, Severnej Amerike aj vo východnej Ázii.

 
RAST: v mladosti pozvoľný, potom rýchlejší, dožíva sa zhruba 150 rokov. Vytvára mohutné stromy s úzkou, vretenovito valcovitou korunou, dorastá do výšky 30-40 m, šírky a kmeňom v priemere 1-2 m s výraznými koreňovými nábehmi. Borka je černavá , pozdĺžne rozpukaná. Konáre vyrastajú z kmeňa pod uhlom asi 20 stupňov a smerujú zvislo hore. Listy sú striedavé, s dlhými stopkami, kosoštvorcové až vajcovité, dlhé 4-10 cm, obykle širšie než dlhšie, lysé.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v marci až apríli, vytvára len samčie súkvetia - jahňady.

 
PLODNOSŤ: keďže tvorí len samčie jahňady, netvorí plody. Rozmnožujeme ho odrezkami, ktore výborne zakoreňujú.

 
PLODY: netvorí plody.

 
DOZRIEVANIE: netvorí plody.

 
VYUŽITIE: vhodný na výsadby pozdĺž vodných tokov a nádrží, znáša však aj suššie podmienky, vhodný aj do alejí či stromoradí, parkov, pri športových ihriskách. Púčiky sú liečivé a využívajú sa v tzv. gemmoterapii. Pôsobia proti skorbutu, antisepticky, podporne, močopudne, potopudne, podporujú vykašliavanie, pôsobia proti bolesti. Spolu s kôrou mladých konárikov bsahujú aj salicín, ktorý sa v tele rozkladá na kyselinu salicylovú, teda acylpyrín, ktorý znižuje horúčku.

 
STANOVIŠTE: slnečné. Jeho nominátny druh, topoľ čierny, prirodzene rastie v lužných lesoch. Je dominantou na piesočnatých brehoch riek alebo na štrkovitých podložiach. Dobre znáša suché podmienky v hornej časti pôdy, potrebuje ale vyšší stav hladiny podzemnej vody. Ako jeden z mála druhov stromov je schopný kolonizovať štrkové pôdy. Je výrazne svetlomilný. Preferuje dobre odvodnené, ale vlhké pôdy, ale zvládne širokú škálu pôd od piesčitých až po veľmi ťažké ílovité. Pôdu preferuje od mierne kyslej až po mierne zásaditú.
ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorný do -34 °C až -40 °C.

PÔVOD: Európa od Islandu až po S Afriky, Ázia mierneho pásma až po Japonsko.

 
RAST: rýchly, dosahuje výšky 15-30 m a šírky 10 m s nepravidelnou, riedkou korunou, dožíva sa aj 150, maximálne 200 rokov. Vytvára čast rozľahlé polykormony, teda výmladky, ktorými sa šíri na čo najsvetlejšie miesto.

 
OPEĽOVACIE POMERY: dvojdomý, opeľovaný vetrom, kvitne od konca marca do apríla, najneskôr z európskych topoľov, pred vyrašením listov. Jahňady sú dlhé 5–10 cm, samčie sú dlhšie s červenými tyčinkami, samičie sú zelené a menšie.

 
PLODNOSŤ: skorá (už 5. rok od výsevu), vysoká, ale v rôznych oblastiach rôzne pravidelná a s malou úspešnosťou klíčenia. Najvyššia úspešnosť je na zhoreniskách, inak sa rozmnožuje najmä koreňovými výmladkami.

 
PLODY: tobolky v jahňadách s páperím.

 
DOZRIEVANIE: v máji a júni.

 
VYUŽITIE: Vhodný do medzí a vetrolamov ako rýchlorastúca výplňová drevina, do alejí pri vodných tokoch a brehových porastov, do brownfieldov, do agrolesníckych systémov. Z topoľov má najkvalitnejšie drevo, ktoré sa používa na výrobu zápaliek, dýh a celulózy. Kôra a listy sú mierne močopudné a podporujú vykašliavanie. Podobne ako iné druhy topoľov kôra z mladých konárikov obsahuje glykozidy salicín a populín, ktoré sa používajú proti horúčke a pri ochoreniach močového mechúra.

 
STANOVIŠTE: slnečné od nížin po hory, najčastejšie v pahorkatinách. Je tolerantná k širokej škále pH a vlhkosti pôdy, najlepšie sa jej darí na piesčitohlinitých, živných pôdach. Spolu s brezou rýchlo obsadzuje obnažené pôdy, čistinky, opustené pasienky.

 
ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolný do -40 °C až -45 °C, tolerantný k širokej škále pH a vlhkosti pôdy.