Listnaté

PÔVOD: Takmer celá Európa, S Irán, S Turecko až po Kaukaz. Na Slovensku sa vyskytuje v nížinách a pahorkatinách, v polohách od 200 do 800 m.n.m.

RAST: stredne rýchly. Je to statný strom dorastajúci do výšky 10-25 metrov a šírky 20 m, niekedy rastie aj ako ker. Vytvára hustú, mohutnú korunu, kôra je hladká, červenohnedá až tmavosivá, borka svetlo až tmavosivá, pruhovaná. Listy sú sviežozelené, oválne, s dvojito pílkovitým okrajom a výrazne vystupujúcou žilnatinou. Na jeseň sa sfarbujú do zlatožlta.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, opeľovaný vetrom. Kvitne v apríli a máji, samčie kvety tvoria valcovité, visiace, asi 3-6 cm dlhé, voľné jahňady, samičie kvety tvoria jahňady asi 5-15 cm dlhé, vyrastajúce zo zmiešaných púčikov na konci letorastov.

PLODNOSŤ: neskorá (10-20 rokov od výsevu).

PLODY: vajcovité oriešky dlhé 5-9 mm, uložené na báze trojlaločnatého krídla. Krídla sú usporiadané do 10-12 cm dlhých súplodí. Oriešok je najprv zelený, po dozretí hnedý.

DOZRIEVANIE: v októbri.

VYUŽITIE: veľmi dobre znášajúci rez a tvarovanie, je ideálny na živý plot, ale krásne sa vyníma aj ako solitér v parkoch, záhradách či v skupine v alejách a vetrolamoch. Hrá dôležitú úlohu ako výplňová drevina v dubinách - pomáha u dubov vytvárať priame priebežné kmene. Opadom zlepšuje vlastnosti pôdy. Jeho drevo je veľmi tvrdé, mechanicky pevné, ťažké, využívalo sa na výrobu nástrojov. Kôra v minulosti slúžila na farbenie vlny. Listy sa dajú použiť externe do obväzu na hojenie rán, zastavujú krvácanie.

STANOVIŠTE: nenáročný na svetelné podmienky, vyhovuje mu slnečné stanovište, polotieň i tieň. Nenáročný aj na pôdu, najlepšie sa mu darí na hlinitej neutrálnej pôde, ale zvládne aj vápenitú či mierne kyslú. Nemá rád len vyslovene zamokrené pôdy, veľmi kyslú rašelinu.
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -26 °C až -29 °C, dobre vetruodolný, dobre zakorenený znáša sucho či vyššie teploty.

PÔVOD: USA, Tennessee, McMinnville, U.S. State Arboretum, vyšľachtená ako selekcia druhej generácie kríženia z roku 1998 medzi odrodami Snow Queen a Pee Wee, na trh bola uvedená v r. 2010.

 
RAST: stredne bujný, dorastá do výšky 1 m a šírky 1,5 m. Je to opadavý krík s guľatým tvarom. Listy sú oválne s 5 až 7 lalokmi, dlhé do 15 cm a široké do 17 cm, pripomínajú dubové listy. Počas sezóny sú stredne zelené, na jeseň sa prefarbujú do rôznych odtieňov mahagónovej červenej. V zime zas zaujme odlupujúcou sa borkou na konároch.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne počas júla až septembra pyramidálnymi súkvetiami dlhými až 25 cm a širokými až 10 cm, ktoré vytŕčajú nad olistenie. Obojpohlavné kvety sú na začiatku biele, ale čoskoro zružovejú až do tmavoružovej farby.

 
PLODNOSŤ: nižšia, väčšina kvetov je sterilná.

 
PLODY: drobné (2x2 mm) tobolky.

 
DOZRIEVANIE: v septembri a októbri, ostanú na kríku dlho do zimy.

 
VYUŽITIE: veľmi okrasná trvalka, vhodná ako solitéra, súčasť záhonov, skupiny kríkov či voľnejšieho živého plotu. Vďaka kompaktnému vzrastu je obzvlášť vhodná do menších záhrad, ale skrášli aj tie väčšie či parky.

 
STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, stredne výživná a dobre odvodnená pôda, nie nutne kyslejšia. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chránených chladnejších polôh.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná do -23,3 °C až -28,9 °C. Väčšinou netrpí chorobami ani škodcami, niekedy sa môže vyskytnúť na listoch múčnatka či antraknóza alebo roztoče či vošky.

PÔVOD: svetlé háje teplých oblastí juhovýchodnej Európy a Malá Ázia, od roku 1759 v západnej Európe.

RAST: stredne bujný, tvorí nízky, obvykle krovitý strom dorastajúci do 7 až 10 m. Asi 4-cm veľké listy sú málo laločnaté, niekedy takmer jednoduché, len pri báze bývajú naznačené dva laloky. Sú okrúhlo vajcovité a hrubo dvakrát pílkovité. Na jeseň sa pekne vyfarbujú dožlta alebo dočervena.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v máji až júni vo visiacich stopkatých metlinách s belavými korunnými lupienkami.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: dvojnažky, najskôr zelené, potom horné hrany s karmínovočervenou kontúrou.

DOZRIEVANIE: v septembri.

VYUŽITIE: ako celoročne okrasný strom do parkov a záhrad, dobre znáša mestské prostredie.

STANOVIŠTE: uprednostňuje kvalitnú, vlhkú, ale dobre odvodnenú pôdu na slnečnom stanovišti, ale rastie dobre aj v ťažkých ílovitých pôdach. Pôdy mu vyhovujú od mierne kyslých po mierne zásadité.

ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorný do -34 °C až -40 °C, odolný voči suchu, znečisteniu ovzdušia a voči zasoleniu pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: nie je úplne jasný, zrejme ide o kríženec druhov Platanus occidentalis a P. orientalis. U nás bol prvý krát vysadený zrejme v 1. polovici 19. storočia. V súčasnosti ide o v Európe najčastejšie vysadzovaný platan.

RAST: opadavý strom dorastajúci do výšky až okolo 40 m, so širokou korunou a hrubým kmeňom. Borku starších stromov tvorí niekoľko vrstiev s rôznou farbou a postupne sa odlupuje, čím kmeň získáva veľmi charakteristický a dekoratívny vzhľad. Listy sú stredne hlboko dlaňovito laločnaté, listová čepeľ je 3-7-klanná.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v apríli až máji, súčasne s pučaním listov. Kvety sú jednopohlavné a strom je jednodomý.

PLODNOSŤ: skorá (do 10 rokov), pravidelná.

PLODY: guľovité súplodie nažiek je výrazne štetinovité, dosahuje priemer 2,5–3,5 cm, vyrastá na stopkách po 1–3 kusoch.

DOZRIEVANIE: v novembri až decembri.

VYUŽITIE: vhodný do parkov, veľkých záhrad či alejí.

STANOVIŠTE: ideálne slnečné, teplé, s dostatočne vlhkou pôdou, namŕza len veľmi výnimočne. Dobre znáša vysokú hladinu podzemnej vody. U nás je drevinou nížin a pahorkatín, ale vo Švajčiarsku rastie až do 800 m n.m.

ODOLNOSŤ: mrazuvzdorný do -23 °C, je vhodný aj do pôd s vyšším obsahom vápnika, je odolný proti znečisteniu mestského prostredia.

PÔVOD: Európa až po západnú Sibír a Strednú Áziu, Predná Ázia a SZ Afriky.

RAST: bujný rast, vytvára stromy vysoké 25 m a široké 10 m.

OPEĽOVACIE POMERY: dvojdomá, tvorí samčie a samičie stromy, kvety sú opeľované hmyzom. Významý zdroj peľu pre hmyz v apríli a máji.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká.
PLODY: tobolky.

DOZRIEVANIE: po 5 týždňoch od oplodnenia.

VYUŽITIE: ikonická drevina vodných plôch a tokov, kde spevňuje brehy. Strom je hostiteľom vyše 200 hmyzích druhov, okrem iného je významnou potravou pre mnohé húsenice motýľov. Minuloročné výhony sa používajú v košikárstve. Liečivé využitie: vŕbová kôra sa používa vnútorne proti horúčkam, reumatizmu a neuralgiám. Drevo sa používa na výrobu rúčok a násad, ale aj drevného uhlia na vnútorné použitie pri hnačkách apod.

STANOVIŠTE: neznáša zatienenie, vyžaduje slnečné stanovište. Preferuje hlboké, piesočnato-hlinité až hlinité, na živiny bohaté pôdy, ale znesie aj chudobnejšie pôdy. Je súčasťou lužných lesov, brehových porastov, neodmysliteľne patrí k vodným plochám aj tokom.

ODOLNOSŤ: silno mrazuodolná, znáša dlhotrvajúce záplavy, znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: zrejme v západnom Stredozemí, dnes sa vyskytuje na Kanárských ostrovoch, v celom Stredozemí, smerom na východ až po Turecko však zriedkavejšie.

 
RAST: pomalý. Je to stálozelený mohutný strom dorastajúci do výšky 25 m a šírky 20 m, v suchých podmienkach len niekoľko metrov. Má širokú, rozložitú korunu s hrubými konármi.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý so samčími a samičími kvetmi, opeľovaný vetrom, dobre ho opeľujú aj duby iných druhov.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá (vyššia po 6-8 rokoch po vysadení), vysoká.

 
PLODY: žalude (veľké až 3 cm) na krátkych stopkách, na bázi s miskovitou čiaškou pokrytou plochými šupinami. Môžu byť horké alebo sladké.

 
DOZRIEVANIE: v septembri až októbri.

 
VYUŽITIE: celý strom je celoročne veľmi dekoratívny, vhodný do parkov a mestskej zelene. Plody niektorých stromov sú sladké, bez horkosti. Plody sú jedlé sladké aj tie horké po odstránení horkosti premývaním po usušení a pomletí, používajú sa v podobe múky pridávanej pri pečení do iných múk či opražné ako náhrada kávy. Používajú sa aj ako výživné krmivo, najmä pre ošípané. Kôra je zdrojom tanínu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, mladé rastliny znášajú aj polotieň. Darí sa mu vo všetkých pôdach okrem studených a podmáčaných. Znáša dobre aj vápenité, suchšie, piesčité či plytké pôdy. Vhodný do najteplejších polôh mestských tepelných ostrovov.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolný do -12 °C až -17 °C, po zakorenení silne suchuvzdorný, dobre znáša zasolenie pôdy posypovou soľou.

PÔVOD: Japonsko, stredná a Z Čína, kde rastie v horských lesoch od 600 do 2700 m n. m. Do Európy introdukovaný v r. 1865.

 
RAST: stredne bujný, neskôr slabší. Je to často viackmenný strom s oválnou pôvodnom areáli dorastá do výšky 30–40 m a šírky 15 m, u nás len asi do 20 m. Kmeň má šedohnedú a hlboko ryhovanú borku. Dekoratívne listy má vajcovité až srdcovité, dlhé 4–7 cm. Dlhá stopka je červenkastá. Opadané listy pri vädnutí charakteristicky prenikavo voňajú - ako perník, karamel či čerstvé pečivo alebo buchty. Stromy sú veľmi dlhoveké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, dvojdomý, vetrom opelivý. Jednotlivé stromy majú buď samčie alebo samičie kvety, na získanie plodov sú potrebné oba. Samčie kvety majú nápadne červené tyčinky, samičie dlhé piestiky. Kvitne v apríli a máji pred olistením nenápadnými kvetmi.

 
PLODNOSŤ: neskorá (v poraste aj po 100 rokoch, pri pestovaní po 15-20 rokoch).

PLODY: mechúrik dlhý 1,5-2 cm s hnedastými semenami s jednostranným krídlom.

 
DOZRIEVANIE: v auguste.

 
VYUŽITIE: je to okrasný strom, ktorý najmä na jeseň spestrí väčšiu záhradu či park nielen srdcovitými, pekne žlto až červeno sfarbenými, ale aj príjemne voňavými listami.

 
STANOVIŠTE: polotieň až priame slnko, vlhkejšia, výživná, hlboká pôda. Znesie aj mierne zásaditú, ale preferuje skôr kyslejšiu pôdu. Vhodný do teplých aj chladnejších polôh, ale chránených pred neskorými jarnými mrazmi.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve do asi -34 °C, náchylnejší na zmrznutie kvetov a rašiacich pukov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Kvôli plytšiemu koreňovému systému horšie znáša sucho, ale aj utuženie pôdy. Silne vetruodolný. Dobre odolný voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: USA, Ohio, vyšľachtil ju Karle A. Lucal a na trh uviedla škôlka Good & Reese Nursery, v roku 1942 bola patentovaná. V r. 1950 získala ocenenie Award of Merit od britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti (RHS), v r. 1993 ocenenie Award of Garden Merit a opätovne v roku 2010.

RAST: stredne bujný, vzpriamený, je to čiastočne opadavý krík dorastajúci do výšky 2-2,5 m a šírky 2-2,5 m. Má dlhé, stredne zelené listy s plstnatým rubom.

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne bohato od júla do septembra 20-25 cm dlhými súkvetiami purpurovočervených kvetov so sladkou vôňou, bohatých na nektár.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná, na rozdiel od niektorých iných kultivarov nie je sterilná.

PLODY: hnedé tobolky dlhé 5-10 mm, s množstvom veľmi drobných, krídlatých semienok.

DOZRIEVANIE: v septembri až novembri.

VYUŽITIE: celý krík je veľmi dekoratívny záplavou kvetou počas dlhého obdobia kvitnutia, takže je vhodný ako okrasný do menších aj väčších záhrad, na terasy, do parkov. Ako nektárodajná rastlina láka veľké množstvo opeľovačov. Súkvetia sa dajú použiť aj na rez do vázy.

STANOVIŠTE: slnečné, prípadne slabý polotieň. Preferuje dobre odvodnené pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolná vo vyzretom dreve do asi -20 °C, v kvete uniká mrazom, v chladnejších oblastiach ju odporúčame na zimu chrániť napr. lístím apod. Po zakorenení je dobre suchuvzdorná. Nezvykne trpieť chorobami, málokedy voškami a roztočmi. Prevenciou voči hubovým chorobám je zabezpečenie dobrej drenáže pôdy a dostatočné prúdenie vzduchu okolo rastliny.

PÔVOD: Vyskytuje sa v strednej a východnej Európe, u nás prevažne v tvrdých lužných lesoch.

RAST: Až 35 m vysoký, dlhoveký strom so štíhlym kmeňom a často s hrčatými výrastkami a dobre rozvinutou, nepravidelnou korunou a hrubými vetvami odklonenými pod ostrým uhlom. Kôra je sivohnedá, hladká, borka sa odlupuje v tenkých plochých šupinách. Listy sú jednoduché, striedavé, s asymetrickou čepeľou, po okrajoch pílkovité. Na vrchnej strane je list tmavozelený, lesklý, na spodnej sivozelený a mierne chlpatý.

OPEĽOVACIE POMERY: Drobné, obojpohlavné červenohnedé kvety v riedkych zväzkoch kvitnú v marci až apríli, sú vetrom opelivé. Aj keď kvitnú protandricky, teda samčie kvety rozkvitajú skôr ako samičie, miera samoopelivosti môže byť vysoká.

PLODNOSŤ: vysoká, najmä v prítomnosti opeľovača.

PLODY: svetlohnedé, elipsovité nažky so zeleným, širokým a okrúhlym krídlom.

DOZRIEVANIE: v máji.

VYUŽITIE: Veľmi atraktívny krajinotvorný prvok, vysádza sa ako okrasný strom, je vhodný do miest i alejí. V nezrelej, zelenej podobe sú plody veľmi chutné, chutia po orieškoch. Drevo je veľmi pevné a hojne sa používalo v nábytkárstve.

STANOVIŠTE: vyhovuje mu polotieň, úrodné a dostatočne hlboké pôdy, znesie i sezónne záplavy.

ODOLNOSŤ: Dobre mrazuodolný do -23 až -29 °C, odolný voči vysokej hladine podzemnej vody aj sezónnym záplavám. Z brestov je najmenej preferovaným druhom pre druhy chrobákov prenášajúcich hubové ochorenie grafióza kvôli obsahu triterpénu alnulínu v kôre, ktorý ich odpudzuje. Dobre znáša aj zasolenie pôdy posypovou soľou.

Veľký, rýchlorastúci strom s krásnou, široko rozloženou korunou. V dobrých podmienkach dorastá do výšky 30 - 40m. a šírky 15 m. a dožíva sa i 400 rokov. Kôra stromu je sivá až hnedosivá, v mladosti hladká, neskôr rozpukaná, odlupuje sa. Listy na dlhých červenkastých stopkách sú päť-laločnaté, veľké 10-15 cm, po okraji hrubo pílkovité. Žltozelené kvety sú sústredené do 5 -15 cm dlhých visiacich strapcov (metlín), v ich spodnej časti spravidla prevládajú samčie kvety, v strednej a hornej časti samičie kvety. Strom kvitne v máji, po rozvití listov. Plod je rídlatá dvojnažka, pričom vnútorný okraj krídiel zviera ostrý uhol. Krídla sú lysé alebo chlpaté, zelenkasté až červenkasté, pri dozretí hnedé. Nažky sú vypuklé až guľaté, dozrievajú v septembri až októbri. Polotienna drevina,obľubuje hlboké humózne pôdy vlhkej horskej klímy a chladnejších údolí okolo vodných tokov. Dobre odoláva mrazu.

Mohutný strom s priamym kmeňom, dorastajúci do výšky 20-30 metrov a dožívajúci sa vyše 100 rokov. Koruna je vajcovitého, neskôr valcovitého tvaru, vetvy sú pomerne tenké. Kôra je zelenohnedá, s početnými priečnymi lenticelami na letorastoch. Borka je tmavosivá až čierna, v mladosti hladká, neskôr rozpukaná. Púčiky sú veľmi lepkavé, fialovo-hnedé. Listy sú jednoduché, tvarom obráteno vajcovité, na vrchole oblé, okraj je dvojito pílkovitý. Vrchná strana listov je lesklá, tmavozelená, spodná strana svetlozelená, s hrdzavými chĺpkami, v mladosti lepkavá. Listy sa na jeseň nesfarbujú, opadávajú zelené. Jahňady sa začínajú tvoriť už na jeseň a kvitnú v marci a apríli. Samčie kvety tvoria visiace, 4-7 cm dlhé jahňady. Samičie jahňady (dlhé 5-7 mm) sú vajcovité, vzpriamené, fialovo-hnedé, v čase kvitnutia s červenými bliznami. Vajcovité šištičky na dlhšej stopke, v stave zrelosti tmavohnedé, zdrevnatené, dozrievajú v septembri až októbri. Semenom je okrúhla až päť-hranná semenná nažka (veľká 2-4 mm), ktorá je lesklá, hnedá, s úzkym obojstranným krídlom. Svetlomilná brehová drevina, na Slovensku sa vyskytuje v lužných lesoch, okolo riek a potokov, v polohách do 750 m.n.m. Preferuje hlboké pôdy so stálou hladinou podzemnej vody, obľubuje slnečné stanovište a je pomerne odolná voči mrazu.

PÔVOD: S Amerika, územie Pennsylvánie, Nebrasky, Texasu a Missouri. V Európe sa prvýkrát objavila okolo roku 1700, je pomenovaná po botanikovi Johannovi Gottliebovi Gleditschovi. Beztŕnna varianta sa prirodzene vyskytuje v pôvodnom území a ďalej sa množí.

 
RAST: stredne bujný. Je to strom s riedkou korunou, dorastá do výšky 20–30 m a šírky 15 m. Borka je tmavošedá, neskôr sa plátkovito odlupuje. Na rozdiel od pôvodného tŕnitého druhu sa na kmeni a starších konároch netvoria tŕne, ktoré bývajú v tŕnitom druhu jednoduché až trojdielne, lesklé, hnedé a veľké. Listy sú striedavé, jeden až dvakrát párnoperovité. Jednotlivé svetlozelené lístky sú buď celokrajné alebo jemne vrúbkované.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá. Jedna rastlina tvorí obojpohlavné aj jednopohlavné kvety. Žltozelené kvety v krátkých, cca. 5 cm dlhých, vzpriamených strapcoch sa objavujú pred rašením listov alebo aj trochu neskôr, najčastejšie v júni.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, do 5-7 rokov po výsadbe pri jednotlivých stromoch, okolo 10. roku v zápoji. Je pravidelná a vysoká.

 
PLODY: sploštené tmavé struky, dlhé 20-45 cm a hrubé až 2,5 cm. Obsahujú oválne semená dlhé asi 8-20 mm.

 
DOZRIEVANIE: v októbri a ostávajú na strome až do jari.

 
VYUŽITIE: ako okrasný strom najmä do parkov a alejí v mestách. Vo svojej domovine pomáha predchádzať erózii, používa sa ako vetrolam či v agrolesníctve ako krmivo pre dobytok. Semená sú jedlé aj pre ľudí, mladé chutia surové ako hrášok, dajú sa aj tepelne upravovať, môžu obsahovať až 30 % cukru. Pražené semená sa dajú použiť ako náhrada kávy. Dužina mladých, krehkých strukov je sladká a dá sa jesť zasurova, použiť na prípravu nápojov alebo z nej získať cukor, neskôr pri dozrievaní zhorkne. Drevo je tvrdé a príležitostne sa používa na výrobu nábytku či v rezbárstve.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň. Je veľmi prispôsobivá z hľadiska pôdy, optimálne rastie v úrodných, vlhkých, nivných či vápenitých pôdach, ale znesie širokú škálu pôd od piesočnatých cez hlinité až po ílovité, kyslé aj zásadité a aj suchšie pôdy.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -28,9 °C až -34,4 °C. Znesie aj utužené pôdy, sucho, mestské prostredie, zasolenie pôdy, znečistenie ovzdušia a krátkodobé zaplavenie.

PÔVOD: druh má pôvod v regiónoch sousediacich s Čiernym morom, od Albánska cez Kaukaz až do Turecka a Iránu, od stredoveku sa pestuje ako okrasný druh pre svoje neopadavé listy, do Európy bol privezený v r. 1546. Hoci sa listami podobá vavrínu pravému, nie je s ním príbuzný, ale s ďalšími druhmi rodu Prunus ako čerešňa, višňa či slivka. Odroda Novita bola vybraná v Taliansku okolo roku 2000 ako mrazuodolnejšia a na choroby menej náchylná.

RAST: stredne bujný. Je to stálozelený krík alebo nízky strom dorastajúci u nás do 6 m do výšky a do 10 m do šírky, s tmavohnedou až čiernou borkou. Veľmi dobre znáša rez na živý plot. Listy sú veľmi dekoratívne - lysé, lesklé, eliptické až vajcovité, dlhé až 20 cm a široké 1–10 cm.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, kvitne v apríli až máji silne voňajúcimi kvetmi, na dosiahnutie plodov potrebujete inú odrodu alebo semenáč vavrínovca lekárskeho v blízkosti do cca. 100 m.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: guľovité až vajcovité lesklé černé kôstkovice s priemerom asi 8 mm a jednou veľkou kôstkou usporiadané do priamych strapcov. V plnej zrelosti sú plody sladké a podľa niektorých autorov jedlé.

DOZRIEVANIE: v septembri.

VYUŽITIE: najmä ako dekoratívny živý plot veľmi dobre znášajúci rez aj zatienenie. V plnej zrelosti sú plody sladké a podľa niektorých autorov jedlé surové či tepelne upravené, hoci celá rastlina obsahuje jedovatý kyanovodík, ktorý dáva charakteristickú chuť a vôňu horkým mandliam, no tu sa koncentruje najmä do listov a jadier kôstok, ktoré sa nekonzumujú. Ak sú plody horké, neodporúča sa ich konzumácia. Čerstvé listy majú protikŕčové, upokojujúce účinky, používali sa na liečbu kašľa, vrátane čierneho kašľa, astmy a nechutenstva, ale používať ich treba s opatrnosťou. Studený výluh z listov sa používal na výplach očí pri ich infekciách. Voda destilovaná z listov sa využíva v parfumérii a z listov sa dá získať zelené farbivo.

STANOVIŠTE: slnečné, polotieň až hustý tieň pod stromami. Preferuje dobre odvodnenú, vlhkú, hlinitú pôdu, ale dobre znáša aj ťažkú ílovitú, či mierne vápenitú pôdu. Vhodný do teplých a stredne teplých chránených polôh.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný do asi -23 °C, silnejšie než mnohé iné odrody, dobre regeneruje po prípadnom namrznutí. Táto odroda je menj náchylná na múčnatku než mnohé iné. Znáša širokú škálu pôd a aj silnejšie zatienenie.

PÔVOD: svetlomilná a veľmi prispôsobivá drevina kontinentálnej klímy, vyskytujúca sa na Slovensku od najnižších polôh až do 1150-1450 m.n.m.

RAST: elegantný strom so štíhlym kmeňom dorastá do výšky 15 až 30 metrov a dožíva sa 60 až 100 rokov. Koruna je nepravidelná, tenké konáre posledného rádu prevísajú. Kôra je žltohnedá až červenohnedá, borka biela až striebristá, matná, odlupujúca sa v priečnych pásoch hlavne v strednej časti kmeňa, zatiaľčo v spodnej časti kmeňa černie a puká. Jednoduché listy sú kosoštvorcového až trojuholníkového tvaru s predĺženým hrotom, ich farba je jasne zelená, na jeseň žltá, v mladosti sú lepkavé.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne v marci až máji a má samičie i samčie kvety (valcovité jahňady) na tom istom strome, ale je silne cudzoopelivá. Je opeľovaná vetrom.

PLODY: 2-3 mm veľké nažky lemované blanitými krídlami, ktoré sú asi 3x širšie ako samotné semeno. Nažky sú usporiadané v šišticovom súplodí, ktoré po dozretí opadáva.

DOZRIEVANIE: v auguste.

VYUŽITIE: je dôležitým krajinotvorným prvkom a hrá významnú úlohu pri ozeleňovacích prácach a rekultivácii krajiny. Patrí k pionierskym druhom - ako jedna z prvých osídľuje rúbaniská, voľné plochy, brownfield-y, prostredie zničené požiarmi či kalamitami. Je výborným výplňovým rýchlorastúcim druhom do vetrolamov a vytvára krásne háje. Vytvára priaznivé ekologické podmienky pre ostatné rastliny a svojimi opadnutými listami tiež zabezpečuje zvýšenie mikrobiálnej aktivity. Liečivé využitie: Mladé listy a puky sa využívajú vo forme čaju močopudne, na bezpečné rozpustenie obličkových kameňov, proti dne a reumatizmu, znižujú cholesterol, olej získaný z kôry na rôzne kožné problémy. Kulinárne využitie: Na jar sa zo starších stromov môže získavať navŕtaním kmeňa v primeranom množstve miazga, teda tzv. brezová voda, ktorá sa môže ďalej povariť na sirup alebo sa z nej robí aj pivo.

STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná na pôdu, pionierska drevina vyžadujúca len dostatok slnka. 

ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolná v dreve až do -40 °C až -45,6 °C, mrazuodolná v kvete do -3 °C, zriedkavé poškodenie kvetov mrazmi pri kvitnutí vie kompenzovať sekundárnym kvitnutím. Dobre odoláva suchu a vetru, je nenáročná na teplo, živiny a vlahu. Toleruje zasolenie pôdy posypovou soľou a znečistenie ovzdušia.