Ovocie na pálenie

PÔVOD: Francúzsko, 2. pol. 19. st.

RAST: stredný rast, vytvára v mladosti ihlanovitú korunu, ktorá je u starých stromov previsnutá. Listy sú na jeseň nádherne sfarbené do oranžovo-červena.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Drouardova, Hardyho maslovka, Guyotova, Lectierova. Dobrý opeľovač.

PLODNOSŤ: skoršia, veľká, pravidelná.

PLODY: atraktívne, stredne veľké plody tupo kužeľovitého/ valcovitého tvaru. Šupka je zeleno-žltá, neskôr žltá, s karmínovo červeným líčkom, niekedy s hrdzavými pruhmi. Biela dužina je mäkká, veľmi šťavnatá, rozplýva sa; chuťovo je vynikajúca, polosladká - sladko kyselkavá, špecifická.

DOZRIEVANIE: zber v 2. pol. augusta, konzumná zrelosť: v 2. pol. augusta, skladovateľnosť len 2-3 týždne.

VYUŽITIE: priamy konzum, muštovanie, výroba destilátu, džemov.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené stanovište a dostatočne živná a hlboká pôda. Odrode sa darí vo vyšších, chladnejších polohách.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, dobre odolná voči chorobám, len vo vlhkých rokoch mierne náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: ČR, pravdepodobne z okolia Čáslavi či Kutnej Hory, stará odroda, zrejme z 2. polovice 18. storočia. Synonymá: Böhmische Birne, Graue Muskatellerbirne, Muszkatelka, Musqué Grise de Bohême.

 
RAST: bujný, zdravý. Tvorí mohutné, vysoko guľovité koruny, ktoré sa neskôr pod váhou plodov rozkladajú šľahúňovitými kostrovými konármi do charakteristických oblúkov. Charakteristické je v čase vegetácie aj bohaté a zdravé olistenie. Plodonosný obrast je stredne dlhý. Stromy sú veľmi dlhoveké a do vysokého veku nevyžadujú zmladenie, len pravidelné presvetlenie.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače neboli preskúmané, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Anglická bergamotka, Angoulemská, Avranšská, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova, Williamsova červená.

 
PLODNOSŤ: neskorá (až po 8-12 rokoch po výsadbe), potom vysoká, pravidelná, ob rok veľmi vysoká.

 
PLODY: malé (priemerne 100 g), vajcovité až špicato vajcovité s tenkou, dlhou stopkou. Šupka je v zberovej zrelosti zelená, neskôr žltozelená, hrubá a drsná, len stredne lesklá a bez líčka, často jemne hrdzavá, najmä pri stopke, s množstvom nevýrazných lenticiel. Dužina je belavá, mierne žltkastá, polorozplývavá, jemne zrnitá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladká, jemne kyselkavá, s výbornou muškátovou príchuťou. Táto jej výnimčnú chuť sa rozvinie pri zbere v tvrdej zrelosti a po niekoľkodňovom uskladnení.

 
DOZRIEVANIE: zber väčšinou začiatkom augusta, niekedy aj skôr, dozrieva nerovnomerne. Treba ju zbierať v tvrdej zrelosti (asi týždeň pred konzumnou), dozrieva v chladnom uskladnení po 5-7 dňoch, vydrží asi 1-2 týždne od zberu. Prezreté plody hniličia od jadrovníka.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie, ale aj na výrobu džemov a lekvárov, muštov, destilátov či na pečenie. Na výrobu kompótov je vhodná pevnosťou dužiny, ale plody sú dosť malé.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je veľmi nenáročná na polohu a kvalitu pôdy, hoci preferuje dostatočne vlhké a úrodné pôdy, znesie aj piesočnaté a kamenisté pôdy, ak sú dosť vlhké a aj drsnejšie a veternejšie polohy. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh. Vhodná najmä do väčších sadov, alejí, do krajiny ako krajinotvorný strom.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, silne odolná voči chrastavitosti aj monilióze, nezvykne trpieť ani škodcami.

Na Slovensku sa bežne vyskytujúci bujne rastúci tŕnistý ker, dorastajúci do výšky 1 až 3m. Plody- šípky majú všestranné využitie.

PÔVOD: Rumunsko, nájdená na zač. 20. stor. ako náhodný semenáč.

RAST: stredne silný rast, koruna pyramidálna alebo vysoko guľovitá, vetvy nepravidelné a dosť krehké.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda. Vhodné opeľovače: Stanley, Vlaška, Althanova ringlota, Anna Späth.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká.

PLODY: stredne veľké, oválne, šupka tmavofialovomodrá až modročierna s jemným osrienením. Dužina je zelenožltá až žltá, stredne šťavnatá, s harmonickou, veľmi dobrou, sladko-kyselkavou chuťou, veľmi podobnou chuti Bystrickej; veľmi dobre sa oddeľuje od kôstky.

DOZRIEVANIE: v 1.-2. polovici septembra, v závislosti od lokality.

VYUŽITIE: lahodné plody majú univerzálne použitie.

STANOVIŠTE: odrode vyhovujú teplejšie polohy a pôdy dostatočne zásobené vlahou.

ODOLNOSŤ: stromy sú v dreve odolné voči mrazu a v dobe kvetu dobre odolávajú neskorým jarným mrazom. Ja viac tolerantná voči šarke ako Bystrická a je stredne odolná voči hubovým chorobám, náchylnejšia len na moniliózu.

PÔVOD: Slovensko, Bošácka dolina, krajová odroda. Synonymá: Jahodárka.

 
RAST: bujný, tvorí veľké stromy s riedkou korunou, rastie šľahúňovito, vytvára dlhé plodonosné oblúky, vďaka čomu sa dá spoznať už z diaľky.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, opelivosť nebola preskúmaná, ale rodí v prítomnosti všeobecne dobrých opeľovačov ako Avranšská, Hardyho maslovka, Charneuská, Krivica.

 
PLODNOSŤ: skorá (4-5 rokov po výsadbe), striedavo vysoká.

 
PLODY: menšie až stredne veľké, baňaté až zaguľatené. Šupka je žltkastá s červenkastý líčkom, často s hrdzou. Dužina je mierne ružová, šťavnatá. Chuť je sladká, veľmi príjemná, s jahodovou príchuťou, je to delikatesa za čerstva aj sušená.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v polovici júla, zároveň s Magdalénkou. Treba ju oberať v tvrdej zrelosti, rýchlo dozrieva po uskladnení, vydrží 7-10 dní po zbere.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, ale najmä na sušenie a výrobu destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná na pôdu a polohu. Vhodná do alejí a veľkých sadov, do krajiny.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, nezvykne trpieť chrastavitosťou ani moniliózou.

PÔVOD: Slovensko, vyšľachtil ju Gustav Čejka skrížením odrôd Cresthaven a Luna, registrovaná bola v r. 1993.

RAST: stredne silný až silný. Habitus je polovzpriamený až mierne rozložitý, koruna stredne zahustená.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne skoro až stredne skoro, kvitnutie trvá stredne dlho, je samoopelivá.

PLODNOSŤ: stredná, pravidelná. Pre dobrú kvalitu plodov vyžaduje kvalitný rez a prebierku plodov.

PLODY: stredne veľké, mierne ploché, guľovité. Šupka je stredne hrubá až hrubá, stredne silne až silne priliehavá k dužine, stredne až husto plstnatá, svetlozelená s tmavočerveným líčkom. Dužina je zelenobiela, mäkká až stredne pevná, šťavnatá, nevláknitá, kyslosladká až sladká, aromatická, veľmi dobrá. Dužina je stredne až ťažšie oddeliteľná od stredne veľkej kôstky. Plody sú stredne dobre veľkostne vyrovnané. Plody nie sú výrazne náchylné na praskanie kôstky ani na praskanie plodov počas dažďov.

DOZRIEVANIE: koncom júla, 8 dní pred odrodou Redhaven. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom.

VYUŽITIE: vhodná predovšetkým na priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Pôdu vyžaduje dobre zásobenú vlahou aj živinami. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch. Stredne tolerantná voči kučeravosti.

PÔVOD: vysokobylinné lesy bohaté na dusík, vlhké jaseňové lesy, rúbaniská a medze v rámci Európy okrem najsevernejších oblastí, sever Afriky, v Ázii od Malej Ázie cez Kaukaz po Kaspické more

 
RAST: rýchly. Dorastá na až 7 m vysoký krík alebo strom, bohato rozkonárený, s plochým koreňovým systémom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, prítomnosť ďalšieho geneticky odlišného kríka zvyšuje plodnosť, opeľovaná hmyzom. Kvitne od mája do júna žltobielymi kvetmi s charakteristickou vôňou a liečivými účinkami.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: čierne lesklé kôstkovice veľke až 6 mm s tmavočervenou farbiacou šťavou usporiadané do okolíkov.

 
DOZRIEVANIE: v auguste a septembri.

 
VYUŽITIE: Využíva sa celá rastlina, najčastejšie jej kvety a plody. Kvety sa používajú na čaj proti horúčke, sú močopudné a potopudné, podporujú tvorbu mlieka a uľahčujú vykašliavanie, externe pôsobia protizápalovo, vyprážajú sa, vyrába sa z nich limonáda, šumivé víno, ochucujú sa nimi krémy a zmrzliny, ale aj zavárané ovocie či džemy, napr. egrešový, dajú sa použiť ako posýpka na koláče. Plody treba pred konzumáciou aspoň 15 minút tepelne upraviť a prepasírovať semienka. Veľmi chutné sú z nich sirupy, džemy a výživy (oboje najlepšie doplnené o hrušky či jablká bohaté na pektín). Dajú sa použiť aj pri pečení koláčov, výrobe omáčok a čatní, robí sa z nich víno, destiláty. Využívajú sa v potravinárstve na prifarbovanie potravín a majú aj protivírusové účinky. Mladé rovné konáre sa používajú pri výrobe píšťal a iných hudobných nástrojov.

 
STANOVIŠTE: Zvláda aj polotieň, aj horšie pôdy, ale uprednostňuje slnečné, dostatočne vlhké miesto s výživnou pôdou.

 
ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná do -29 °C. Dobre znáša veterné polohy, toleruje znečistenie ovzdušia.

PÔVOD: Nemecko, Výskumná ovocinárska stanica Jork pri Hamburgu, kríženec odrôd Thurn-Taxis (Schneiderova) a Rube z roku 1957, na trh uvedená v roku 1977.

RAST: veľmi bujný, koruny tvorí polovzpriamené.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Kordia, Thurn-Taxis (Schneiderova), Hedelfingenská, Napoleonova, Sam, Summit, Lapins, Irena, Halka.

PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké, srdcovité, s dlhou, tenkou až stredne hrubou stopkou. Šupka je tenká, hnedočervená s malými svetlejšími lenticelami v stredne veľkom až veľkom počte. Dužina je červená, tuhá, chrumkavá, stredne šťavnatá, sladkokyslá až kyslosladká, s vyrovnaným pomerom cukrov a kyselín, dobre aromatická, dobrá až veľmi dobrá. Šťava je purpurová a farbí. Kôstka je v porovnaní k plodu stredne veľká až veľká, dužina sa na nej môže jemne zachytávať.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6. až 7. čerešňovom týždni, t.j. v 2. polovici až koncom júla, teda neuniká vrtivke čerešňovej, býva červivá.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum, výrobu džemov aj kompótov a ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné mimo mrazových kotlín. Pôda pokiaľ možno hlboká s dostatkom vápniku, ľahšia, dostatočne priepustná, ale nie suchá, neznáša vysokú hladinu podzemnej vody a zamokrené stanovište. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre čerešne.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a stredne až silne mrazuodolná v kvete. Plody sú vysoko odolné voči praskaniu plodov pri dlhšie trvajúcich či intenzívnych dažďoch, stredne odolné voči monilióze.

PÔVOD: Belgicko, Leuven, vypestoval ju známy šľachtiteľ van Mons ako semenáč neznámeho pôvodu a nazval ju „Conseiller de la cour“ (Súdny radca). Prvýkrát rodila v roku 1841 či 1844.

 
RAST: zdravý a bujný, koruna je ihlanovitá, nápadne sýtozeleno olistená.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Eliška, Hardyho maslovka, Charneuská, Kongresovka, Krivica, Lectierova, Madame Verté, Mechelenská, Parížanka, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: pomerne skorá, striedavo vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké, tvarovo dosť nevyrovnané, najčastejšie kužeľovité, často končia šikmou špičkou. Šupka je hladká, hrubá, matná, zelenej až žltosivozelenej farby, posiata nápadnými bodkami, niekedy aj sieťkovito hrdzavá. Dužina je belavá, prepletená žltými žilkami, maslovitá, šťavnatá, rozplývavá, hrubo zrnitá v strede od jadra po stopku. Chuť je pikantne sladkokyslá, príjemne trpkastá, z horších pôd trpkejšia. Chutnejšie plody sú z vyšších polôh.

 
DOZRIEVANIE: zber podľa lokality od začiatku do konca októbra, konzumne zreje od konca októbra až od polovice novembra, nerovnomerne, vydrží do novembra až decembra, mala by sa zbierať čo najneskôr, ale tak, aby nepopadala.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a výrobu muštov, kompótov či destilátov. Po zbere sa dobre prepravuje. Skladuje sa stredne dobre, treba ju čas od času kontrolovať.
STANOVIŠTE: slnečné, náročnejšia na úrodnú a hlbokú, vápenitú pôdu. Je vhodná aj do vyšších polôh, ale chránených pred vetrom.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, najmä vo vyššom veku, silne mrazuodolná v kvete. Je stredne až silne odolná voči chrastavitosti, náchylná je len v teplých, uzavretých polohách s vysokou vlhkosťou vzduchu.

PÔVOD: zrejme Francúzsko, známa od zač. 2. polovice 19. storočia, množila ju škôlka bratov Baltetových v Troyes.

RAST: v mladosti bujný, v plnej plodnosti stredne bujný, tvorí najskôr vysoko guľovité, neskôr guľovité, rozložité až previsnuté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: je čiastočne samoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Mirabelka nancyská, Ontario, Oullinská, Kráľovná Viktória, Zelená ringlota, Zimmerova. 

PLODNOSŤ: skorá až neskoršia, stredne vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 30 g), guľaté, asymetrické. Šupka je tenká, žltozelená, na slnečnej strane červeno pruhovaná, bodkovaná či striekaná, modravo osrienená. Dužina je žltá, mäkká až stredne tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyslá až veľmi sladká, aromatická, veľmi dobrá až výborná. Kôstka je stredne dobre až dobre oddeliteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, 5 dní pred Bystrickou, teda približne koncom augusta až v 1. polovici septembra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, pre konzervovanie sa zbiera tvrdá, asi 2 týždne pred plnou zrelosťou. Ak nie je prezretá, dobre sa prepravuje a môže sa aj krátkodobo skladovať.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, preferuje pôdy úrodné, hlinité, dostatočne vlhké. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh .

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch, silne mrazuodolná v kvete, je (stredne) tolerantná voči šarke. Pri dlhotrvajúcich dažďoch plody praskajú a napadá ich monilióza.

PÔVOD: Čína, patrí medzi takzvané čínske biele hrušky, druh Pyrus x bretschneideri

 
RAST: bujný na ázijskú hrušku

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, opeľujú ju iné ázijské hrušky alebo skoro kvitnúce európske hrušky (napr. Konferencia, Blumenbachova, Dekanka zimná, Giffardova, Grosdemange, Charneuská, Kozačka štuttgartská, Lectierova, Parížanka, Predobrá, Sixova, Šedá zimná či Trévouxská).

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (150-200 g), podlhovasté až súdkovité. Šupka je hladká, zelená až zelenožltá v plnej zrelosti s červenkastým líčkom. Dužina je krémovobiela, chrumkavá, šťavnatá, sladkastá a len mierne kyslá. Niekedy môže byť zrnitá. Má jemnú muškátovú, ale aj medovú arómu.

 
DOZRIEVANIE: Na zber dozrieva v druhej polovici septembra, na konzum po odležaní.

 
VYUŽITIE: Vhodná na priamy konzum aj na spracovanie na džemy, kompóty, mušty, šaláty či koláče.

 
STANOVIŠTE: slnečné, znesie aj suchšie pôdy než ázijské hrušky druhu Pyrus pyrifolia.

 
ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná do cca. -25 °C, rezistentná voči hubovým chorobám ázijskej chrastavitosti (Venturia nashicola) aj voči alternárii premenlivej (Alternaria alternaria).

PÔVOD: neistý, buď z Nemecka v 2. pol. 19. storočia vypestovaná škôlkarom Küpperom v Guben an der Neiße v Dolnej Lužici a zavedená na trh v r. 1887/88 alebo privezená do Nemecka z Francúzska ešte počas francúzsko-nemeckej vojny v rokoch 1870/71. Známa bola aj ako Küpperova raná alebo Früheste der Mark (Najskoršia z kraja).

RAST: v mladosti bujný, v plodnosti stredne bujný. Vytvára vysoké pyramidálne, neskôr až guľovité, ale celkovo menšie koruny, relatívne riedke, vhodné aj do menších záhrad. Kostrové konáre rastú vzpriamene, postranné vodorovne, neskôr až previslo.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Lyonská skorá, Veľká čierna chrupka, Büttnerova, Braunauer, prípadne aj neskôr kvitnúca Napoleonova.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, nepravidelná, závislá od ročníka.

PLODY: menšie (priemerne 3,5-5 g), s nepravidelným tvarom, srdcovitým až guľovitým, šupka je lesklá červená, neskôr tmavohnedočervená, vínovočervená; dužina je mäkká (srdcovka), červená, v plnej zrelosti fialovohnedá, stredne šťavnatá, málo farbiaca, dobrá, sladká, ľahko sladkokyslá, jemne aromatická, treba ju nechať plne vyzrieť a neuponáhľať sa so zberom. Kôstka ide dobre oddeliť od dužiny.

DOZRIEVANIE: 1. deň čerešňového týždňa, je to najskoršia odroda, od ktorej sa počítajú čerešňové týždne. Podľa lokality a priebehu počasia dozrieva koncom mája až začiatkom júna. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale vzhľadom na dobrú oddeliteľnosť kôstky od dužiny je využiteľná aj na iné spracovanie, vrátane sušenia. Plody v červenej zrelosti dobre znášajú prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, uprednostňuje teplé polohy s dobre priepustnou, ale dostatočne vlhkou a vápenitou, hlinitou či hlinitopiesočnatou pôdou. V suchých pôdach sú plody drobné, podobne aj v ílovitých, kde naviac stromy trpia glejotokom. Teplé polohy jej svedčia nielen kvôli malej mrazuodolnosti skoro kvitnúcich kvetov, ale aj kvôli tomu, že sa najlepšie prejaví jej najlepšia prednosť - ranosť a plody sú kvalitnejšie.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, ale slabo v kvete, stredne odolná voči praskaniu plodov počas dažďov, náchylnejšia na moniliózu po popraskaní.

PÔVOD: Bulharsko, okolie dediny Shanovo, výber z prirodzene sa vyskytujúcich divých semenáčov.

RAST: stredne bujný, kompaktnejší, dorastá do 2-3 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 5,3 g, 23x18 mm), súdkovité až guľaté. Jedna z najväčších odrôd s týmto tvarom, veľmi chutná. Kôstka je v pomere k plodu veľká.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, počas 2. polovice augusta, relatívne krátko (počas 6-7 dní), vhodná na nárazový zber.

 
VYUŽITIE: vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, likéry, kandizované ovocie, a vďaka tvaru veľmi vhodná nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

 
STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Anglicko, vypestovaná v Newarku a uvedená na trh Pearsonom v Chilwell v grófstve Nottinghamshire. Zrejme odroda botanického druhu Corylus maxima s alternatívnymi názvami Pearson's Prolific či Nottingham Prolific.

 
RAST: stredne bujný, vytvára stredne veľké, kompaktnejšie kry dorastajúce do výšky 3-4 m, rozložité a riedke. Odnožuje stredne.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá. Vyššiu úrodu prinesie v prítomnosti inej odrody kvitnúcej v rovnaký čas. Vhodné opeľovače: Cosfordská, Hallská obrovská, Katalónska, Webbova.

 
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé až stredne veľké (priemerne 1,9-2,1 g), úzko elipsovité, na oboch stranách špicaté. Pančuška je o niečo kratšia ako plod. Škrupina je stredne hrubá, lesklá, hnedá, veľmi ľahko sa lúska luskáčikom. Jadro veľmi dobre vypĺňa škrupinu (tvorí 50-53 % z celkovej hmotnosti), je svetlohnedé. Chuť je veľmi dobrá, sladká a šťavnatá.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, už koncom augusta a začiatkom septembra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné či mierny polotieň, teplejšie, chránené. Vyžaduje úrodné a teplé pôdy, vo vlhkých a studených alebo suchých piesočnatých nemáva dobré výnosy a kvalitné plody. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: je stredne mrazuvzdorná, odolná voči vetru a škodcom.

PÔVOD: Ukrajina, Kyjev, v Ukrajinskej Národnej Botanickej Záhrade M.M. Gryška, vyšľachtila ho Svetlana Valentinovna Klimenko, na trh bol uvedený v roku 1982.

RAST: vzpriamený, stredne silný rast do výšky asi 3 m, kužeľovitý habitus.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: Vysoko úrodný, úroda z dospelého kríka okolo 40 kg/rok.

PLODY: stredne veľké plody (2,5 - 2,8 cm, 4-6 g) žltej farby. Dužina je hustá, po dozretí sladká, aromatická.

DOZRIEVANIE: skoré, v 2. pol. júla až v auguste.

VYUŽITIE: vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Poľsko, náhodný semenáč nájdený v zámockom parku Józefom Paczoskim

RAST: stredne bujný rast a rozložitý habitus, dorastá do výšky 6 m.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ:

PLODY: stredne veľké (priemerne 2,9 g, 2,6 cm), predĺžené hruškovité až fľaškovité, červené, príjemne sladkokyslé s vysokým obsahom cukru (12 %) a stredným obsahom kyselín (2,7 %). Kôstka je v pomere k hmotnosti plodu veľká (14 %) a zle sa oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, v septembri.

VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Francúzsko, veľmi stará odroda vypestovaná zrejme v zámockých záhradách zámku Château de Moreilles.

 
RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr slabý. Vytvára malé, guľovité, previsnuté koruny. Je vhodná do menších záhrad.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne neskoro až veľmi neskoro, je dobrým opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: veľmi skorá, veľmi vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 5,5-5,7 g), guľaté až tupo vajcovité. Šupka je tenká, matne lesklá, tmavohnedočervená až čiernohnedá, dá sa ľahko stiahnuť. Dužina je tmavočervená až kalne červená, mäkká, šťavnatá, šťava je silne farbiaca. Chuť je trpkokyselkavá až kyslá, aromatická so slabou vôňou horkých mandlí, typicky višňová, dobrá, pre priamy konzum ale príliš kyslá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny. Pri oddelení plodu od stopky z neho šťava nevyteká.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, v 8. čerešňovom týždni, koncom júla až začiatkom augusta. Dobre drží na strome, hodí sa aj na mechanizovaný zber. Dobre znáša prepravu a skladovanie v neprezretom stave.

 
VYUŽITIE: najmä na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, destiláty či sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné aj polotieň. Najlepšie sa jej darí v teplých polohách s hlinitopiesočnatou pôdou s dostatkom vlahy, rastie však aj na dostatočne vlhkých ľahších či ťažších pôdach. Je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve a kvete, silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov. Náchylnejšia na moniliózu.

PÔVOD: ČR, veľmi stará odroda neznámeho pôvodu známa už z 18. storočia, kedysi veľmi rozšírená ako najskoršia česká odroda. Synonymá: Jakubka jaroměřická.

 
RAST: bujný, zdravý, vytvára obrovské, široko rozložité, ihlanovité koruny. Jej stromy sú veľmi dlhoveké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli preskúmané, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Boscova fľaša, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Esperenova bergamotka, Guyotova, Hardenpontova, Jeanne d' Arc, Madame Verté, Magdalénka, Nelisova zimná, Olivier de Serres, Sterkmanova, Viennská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: neskorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé, cibuľovité, s veľmi dlhou stopkou. Šupka je žltozelená, s malým, oranžovočerveným líčkom. Dužina je polojemná. Chuť je sladkokyslastá, dobrá.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 2. polovici až koncom júla, vydržia len niekoľko dní až týždeň, majú sklony k hniličeniu.

 
VYUŽITIE: na rýchly priamy konzum, ale najmä na lekváre, destiláty, mušty a sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na pôdu. Vhodná najmä do alejí a väčších sadov. Je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete a silne odolná voči chrastavitosti a ďalším chorobám, netrápia ju ani škodcovia, len osy rady vyhľadávajú plody.