Ovocné kry

Muštová odroda vhodná na výrobu červeného vína.
Stredne silný rast. Strapce sú stredne veľké, podlhovasté, s voľne nasadenými guľatými bobuľami strednej veľkosti a tmavomodrej farby. Dužina je sladká, osviežujúca, lahodná. Vhodný na výrobu červeného vína - chuť intenzívna, plná, s vôňou čiernej ríbezle a čerešní. Dozrieva na prelome septembra - októbra. Slnečné stanovište, stredné polohy, pôda hlinitá, s dostatkom vlahy a živín. Optimálne miesta pre dopestovanie kvalitného hrozna sú západné, juhozápadné svahy s celodenným slnkom a hlboké výživné pôdy. Zimným rezom odstraňujeme vyrodené výhony z minulého roka. Odroda dobre znáša kratší rez. Vysoká odolnosť voči mrazu a chorobám. Samoopelivá odroda. Pôvodom z Nemecaka, r. 1967, kríženec odrôd Diana x Chambourcin.

PÔVOD: Rakúsko, HBLVA Wien Schönbrunn, vyšľachtil Johannes Lischka

RAST: slabší, skoro vstupuje do plodnosti a rast spomaľuje.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, jedna z najvyšších výťažností (hmotnosť plodov / objem stromu: 3,07 kg/m3)

PLODY: veľké (priemerne 5,6-6 g, až do 9 g, dĺžka 2,5-3 cm, šírka 1,3-2 cm), oválne, červené, pri plnom vyzretí s veľmi sladkou chuťou, s jedným z najvyšších obsahov cukru (14 %) a stredným obsahom kyselín (2,28 %) s nižším až stredným obsahom vitamínu C (40-55 mg/100 g). Kôstka je stredne veľká (10 % hmotnosti plodu) a zle oddeliteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, v 2. polovici septembra až začiatkom októbra. Na vyzretie do dobrej chuti potrebuje teplú jeseň.

VYUŽITIE: vhodný najmä na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, a vďaka veľkosti a tvaru aj veľmi vhodný na nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy. Vhodnejší do teplých a stredne teplých oblastí, kde stihne vyzrieť.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Švajčiarsko, región Jura, v r. 1992 vyšľachtil Valentin Blattner ako medzidruhový kríženec odrôd Medina (Seyve Villard 12-286 x Medoc noir) x Kaberne severnyj ((Galan x V. amurensis) x (V. amurensis x V. vinifera)).

RAST: veľmi bujný. Raší skoro.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý.

PLODNOSŤ: dobrá, je stredne citlivý na spŕchanie.

PLODY: strapce sú stredne veľké, kužeľovité, riedke až husté, často krídlaté. Bobule sú malé až stredne veľké. Šupka je modročierna, pružná a pokrytá hrubou vrstvou voskovitého osrienenia. Dužina je riedka.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom septembra až začiatkom októbra.

VYUŽITIE: muštová odroda na výrobu aromatického vína s osobitou muškátovou vôňou a s menším množstvom trieslovín.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Vo vlhkej pôde dobre rastie, ale menej plodí. Vhodná najmä do teplých či chránených stredne teplých oblastí pestovania viniča.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve v zime, kvôli skorému rašeniu náchylnejší na poškodenie jarnými mrazmi, ale dobre regeneruje a rodí z podočiek. Je vyššie odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a stredne voči botrytíde (Botrytis cinerea) a voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola), neatraktívny pre muchu drozofilu japonskú (Drosophila suzukii).

PÔVOD: Ukrajina, kríženec Podarok Zaporožiu x Vostorg.

RAST: stredne silný až silný.

OPEĽOVACIE POMERY: obojpohlavný, samoopelivý.

PLODNOSŤ: plodnosť a kvalita je vysoká.

PLODY: Strapce sú veľmi veľké (800-1200 g, niekedy až 1800 g) cylindricko kónického tvaru, stredne husté až husté, rozvetvené, voľnejšie. Bobule sú svetlozelenej až zlatožltej farby s tenšou šupkou, sú veľké (32x22 mm, 8-12 g). Dužina je mäsitá, šťavnatá s vyváženou, harmonickou, jemne muškátovou chuťou. Cukornatosť je stredne vysoká, 16-19 °NM. Má semienka.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, postupne od začiatku augusta. Potrebuje 110 – 115 dní pri sume aktívnych teplôt 2300-2400 °C. Pred mäknutím bobúľ odlisťujeme zónu strapcov na 50 %. Úroda môže zostať dlho po vyzretí na kríku, pričom nestráca chuťové vlastnosti.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj ďalšie spracovanie. Veľmi dobre sa prepravujú.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vyžaduje dostatočne vlhké pôdy.

ODOLNOSŤ: Drevo dobre vyzrieva, je dobre mrazuodolné.

PÔVOD: veľmi dlho bola považovaná za jednu z najstraších odrôd s pôvodom z Egypta či Jordánska, ale ampelografická štúdia z roku 2009 vylúčila severoafrický a blízkovýchodný pôvod a ako miesto pôvodu označila oblast mezi Švajčiarskom, Talianskom a Francúzskom, pravdepodobne okolie Ženevského jazera, možno kantón Waadt (Vaud), kde sa v 19. storočí na viniciach našlo veľké množstvo klonov tejto odrody. Synonymá a cudzie názvy: Ušľachtilé biele, Šasla belaja, Gutedel weisser, Chasselas doré, Chasselas blanc, Fendant blanc.

RAST: stredne bujný. Raší skoro, hneď po najskorších odrodách. Listy sú stredne veľké, stredne až hlboko vykrajované, päťuholníkové až vajcovité, má výrazne dlhé úponky. Dobre vyzrieva v dreve. Režeme na 6-8 očiek na m2.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný, kvitne približne v strede júna či skôr, je náchylnejší na opad kvetov v prípade chladného a daždivého počasia.

PLODNOSŤ: priemerne 10-13 t/h.

PLODY: strapce sú stredne veľké (priemerne 142 g), valcovito kužeľovité, s rozvetveným hlavným vretenom, riedke. Bobule sú stredne veľké (priemerne 15-19 mm, 2,2 g), guľaté. Šupka je zelenožltá, na slnečnej strane s hnedým líčkom, veľmi tenká, ale stredne pevná až pevná s osrienením a priesvitnými škvrnami. Dužina je stredne pevná, šťavnatá, semenná. Chuť je sladká, plná. Cukornatosť je 16-18 °NM, obsah kyselín 7-7,5 g/l.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, po 1. dekáde septembra. Pri prezrievaní bobule nestrácajú chuť. Dobre sa prepravujú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu muštov, prípadne na výrobu ľahkých vín vhodných na sceľovanie.

STANOVIŠTE: slnečné. Vhodná do všetkých pôd, ale najlepšiu kvalitu dosahuje v teplých polohách na slnečných svahoch a dostatočne hlbokých pôdach zásobených živinami. V silne vápenitých pôdach trpí chlorózou. Horšie znáša dlhšie sucho.

ODOLNOSŤ: mrazuodolný v dreve a pukoch v zime do -17 °C, citlivejší je na neskoré jarné mrazy. Vyššie odolný voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola) a voči botrytíde (Botrytis cinerea),menej voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola).

PÔVOD: Grécko, Atény, Aténsky vinársky inštitút, Oddelenie ampelológie, vyšľachtil v r. 1979 Vassilos Michos ako kríženca odrôd Alphonse Lavalee x Black Monukka.

RAST: bujný.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: veľmi vysoká, až 25-30 t/ha, vyžaduje prebierku.

PLODY: strapce sú veľmi veľké (až 30 cm dlhé, 600-900 g), husté. Bobule sú veľké (4-5 g, 25 mm x 19 mm), oválne alebo podlhovasté. Šupka je fialová, mierne hrubšia, ale bez trpkej chuti. Dužina je hustá, chrumkavá, s nepatrnými pozostatkami semien, teda v II. tirede bezsemennosti. Chuť je príjemná, neutrálna, prípadne s príchuťou čerešní. Obsah cukru v čase dozrievania 16-18 °Brix, kyslosť <5 %.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 1. polovici augusta.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie na hrozienka, ale aj na výrobu muštu, džemov či zaváranie. Plody sú dobre skladovateľné a prepravovateľné.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Optimálne miesta pre dopestovanie kvalitného hrozna sú západné, juhozápadné svahy s celodenným slnkom a hlboké výživné pôdy. Vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolný v dreve a pukoch - zrejme do -21 °C. Voči hubovým chorobám odolný podobne ako odolnejšie odrody Vitis vinifera (napr. Chardonnay), konkrétne viac odolný voči botrytíde - plesni sivej (Botrytis cinerea), menej odolný voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) a voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola).

PÔVOD: Moldavsko, Moldavský výskumný inštitút vinársky Vierul, vyšľachtili v r. 1985 M.S. Žuravel, G.M. Borzikova a I.P. Gavrilov ako kríženca odrôd Moldova x Maršalskij. Je to medzidruhový kríženec Vitis vinifera x Vitis labrusca, pôvodne pomenovaný ako Kodrianka. Synonymá a cudzie názvy: Кодрянка, Kodrjanka, Kodryanka, VII 24-15.

RAST: bujný. Listy sú stredne veľké až veľké, päťlaločnaté, stredne hlboko vykrojené. Stopka listu je dlhá, červenkastá. Pestujeme so zaťažením 40-50 očiek na ker, režeme na 6-8 očiek na výhon, ponechávame priemerne 1,1-1,7 strapcov na výhon. Výhony dobre vyzrievajú.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný.

PLODNOSŤ: priemerne 15-22 t/ha.

PLODY: strapce sú stredne veľké až veľké (300–600 g), kužeľovité, rovnomerne husté. Bobule sú veľké (priemerne 31х21 mm, 6-8 g), obrátene vajcovité, elipsovito predĺžené. Šupka je tmavo fialovomodrá s jemným osrienením, hrubá, pevná, nedá sa stiahnuť. Dužina obsahuje semená. Chuť je harmonická, príjemná. V Rusku pri degustáciách dosiahla v priemeru za roky 2005-2007 vysoké ohodnotenie 8,3 bodu (z 10 bodov). Cukornatosť je v priemere 18-19 %, kyslosť 6-7 g/l.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 2. polovici augusta (po 110-120 dňoch). Konzumne dozrieva veľmi skoro, už pri cukornatosti 12-14 % sú bobule úplne sladké vďaka rýchlemu zníženiu kyslosti u tejto odrody. Strapce môžu po dozretí dlho visieť na kroch bez straty chuťových kvalít.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu muštov, kompótov či džemov.

STANOVIŠTE: Slnečné stanovište (mierne svahy s južnou expozíciou), vhodný najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a pukoch počas zimy (do -22 °C), neskoro raší, takže dobre odoláva neskorým jarným mrazom. Je vyššie odolná voči botrytíde (Botrytis cinerea) (2 zo škály 1-5, kde nižšie je lepšie), stredne až vyššie odolná voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (2-3 zo škály 1-5) a stredne odolná voči múčnatke (Uncinula necator) (2,5-3,5 na škále 1-5).

PÔVOD: Francúzsko, nájdená v r. 1863 ako mutácia odrody Chrupka biela. Synonymá a cudzie názvy: Chrupka červená, Rotgutedel, Fendant rosé, Chasselas rosé.

RAST: bujný, s poliehavými letorastami. Raší skoro, hneď po najskorších odrodách. Listy sú stredne veľké, stredne až hlboko vykrajované, päťuholníkové až vajcovité, má výrazne dlhé úponky. Dobre vyzrieva v dreve. Režeme na 6-8 očiek na m2.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný, kvitne približne v strede júna či skôr, je náchylnejší na opad kvetov v prípade chladného a daždivého počasia.

PLODNOSŤ: priemerne 10-13 t/h.

PLODY: strapce sú stredne veľké (priemerne 152 g), valcovito kužeľovité, s rozvetveným hlavným vretenom, stredne husté. Bobule sú stredne veľké (priemerne 15-19 mm, 2,1 g), guľaté. Šupka je ružová až tmavočervená, veľmi tenká, ale stredne pevná až pevná s osrienením a priesvitnými škvrnami. Dužina je stredne pevná, šťavnatá, semenná. Chuť je sladká, plná. Cukornatosť je 16-18 °NM, obsah kyselín 7-7,5 g/l.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, začiatkom septembra, pred Chrupkou bielou.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu muštov. Menej s používa na výrobu vín, lebo mušt z nej intenzívnejšie červený.

STANOVIŠTE: slnečné. Vhodná do všetkých pôd, ale najlepšiu kvalitu dosahuje v teplých polohách na slnečných svahoch a dostatočne hlbokých pôdach zásobených živinami. V silne vápenitých pôdach trpí chlorózou. Horšie znáša dlhšie sucho.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve a pukoch v zime až do -17 °C (vysoko v rámci Vitis vinifera), citlivejší je na neskoré jarné mrazy. Vyššie odolný voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola) a voči botrytíde (Botrytis cinerea), menej voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola).

PÔVOD: neznámy

 
RAST: nízkeho vzrastu (50 cm), je preto vhodná na pestovanie na balkónoch, v kvetináčoch.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá

 
PLODNOSŤ: na minuloročných výhonoch.

 
PLODY: čierne, lesklé, pevné a vajcovité, sladkokyslé, aromatické.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v 2. polovici júla.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie

 
STANOVIŠTE: slnečné s južnou alebo juhovýchodnou expozíciou. Hlinitá až hlinitopiesčitá a priepustná záhradná pôda, bohatá na živiny. V zatrávnení rastlina stráda. Vhodná do teplých a chránených stredne teplých oblastí.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuvzdorná.

PÔVOD: Kanada, Alberta, pri Beaverlodge, náhodný semenáč muchovníka jelšolistého (Amelanchier alnifolia) z voľnej prírody vybral v r. 1958 J.A. Wallace zo škôlky Beaverlodge Nursery a uviedol na trh v r. 1965.

 
RAST: vzrast má kríkový, na začiatku vzpriamený, neskôr rozložito previsnutý. Dorastá do výšky 1,5-4 m a do šírky až 6 m. Odnožuje stredne silno. Je dlhoveký, dožíva sa viac než 50 rokov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý. Kvitne neskoro počas apríla.

 
PLODNOSŤ: skorá, stredná až veľmi vysoká, priemerne 4,14 kg/krík, niekedy striedavo vysoká.

 
PLODY: na muchovník sú veľké (priemerne 12,2-12,4 mm), oválne až guľovité, fialovočiernej farby s modrým osrienením. V strapci je 7-13 plodov, ktoré dozrievajú relatívne rovnomerne. Plody sú pevné, odolné voči praskaniu a ich chuť je výborná, plná, sladká. Sú bohaté na vitamíny, antioxidanty, flavonoidy a podporujú imunitu.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoršie, v druhej polovici júna. Po odrodách Thiessen, Martin, Smoky.

 
VYUŽITIE: ker je dekoratívny celoročne, najmä bielymi kvetmi na jar a červeno sfarbenými listami počas jesene. Je vhodný stredne vysokých živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, výrobu džemov, štiav, pečenie, mrazenie. Obsahujú veľa pektínu, dobre želírujú.

 
STANOVIŠTE: je vysoko prispôsobivý, má nízke nároky na prostredie a pestovanie. Preferuje slnečné stanovište a vlhkú, dobre priepustnú pôdu. Odroda vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: odroda je silne mrazuvzdorná v dreve do -40 °C až -46 °C, silne mrazuvzdorná aj v kvete, lepšie odolná voči listovej škvrnitosti (Entomosporium mespili).

PÔVOD: Holandsko.

 
RAST: zdravý a silný rast do cca 30 cm. Kvitne v apríli a máji.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: stredne veľké, rovnomerné, tupo kužeľovité, lesklé, atraktívne, žiarivo červené. Chuť je osviežujúca, sladká. Plody sú pomerne dobre odolné voči otlačeniu.

 
DOZRIEVANIE: v júni.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, zaváranie, výrobu džemov, mrazenie. Sú pomerne dobre odolné voči otlačeniu.

 
STANOVIŠTE: slnečné stanovište, príp.polotieň. Pôda priepustná, vzdušná, hlinito piesčitá, s dostatkom živín a vlahy. Sadenice jahôd vysádzame na jar alebo na jeseň, ideálne do priepustnej, živnej pôdy premiešanej s kompostom, vo vzdialenosti 30-40 cm od seba. Zamulčujeme a v prvých dňoch dbáme o pravidelnú zálievku (tá je dôležitá aj v suchom období počas leta). Na rastlinách priebežne odstraňujeme suché a choré listy, pred mrazom ich chránime prikrytím.

 
ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči múčnatke.

PÔVOD: Maďarsko, Eger, KRF Výskumná stanica pre vinárstvo a enológiu, v r. 1963 ju vyšľachtili József Csizmazia a László Bereznai ako medzidruhový kríženec odrôd Eger 2 (Villard Blanc) x Bouvier, registrovaná bola v Maďarsku v r. 1982. Je hybridom obsahujúcim vo svojom genetickom profile tieto botanické druhy: 78,09 % Vitis vinifera, 1,56 % V. labrusca, 14,58 % V. rupestris, 3,13 % V. berlandieri, 2,64 % V. lincencumii.

 
RAST: stredne bujný. Raší neskoro. Dobre znáša rez na čapíky. Optimálne je stredné vedenie.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, obojpohlavný, kvitne skoro.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká, 8–12 t/ha pri cukornatosti 18–22 °NM a kyslosti 7–10 g/l a zaťažení 50–60 očiek na ker.

 
PLODY: strapce sú malé až stredne veľké (priemerne 100–250 g so 62 bobuľami), kužeľovité s krídelkami, redšie až priemerne husté. Bobule sú stredne veľké (priemerne 1-2 g, 14-15 mm), guľaté. Šupka je zelenožltá až zlatožltá, na oslnenej strane niekedy hnedoružová až bronzová, bodkovaná, pevná. Dužina je rozplývavá, riedka. Chuť je neutrálna, veľmi príjemná, veľmi sladká (priemerne 21,7 °NM, ale aj až 28 °NM).

 
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, začiatkom až v polovici septembra pri sume aktívnych teplôt 2600–2700 °C.

 
VYUŽITIE: na výrobu muštu, jemného vína s mierne ovocným buketom podobným chrupkám či Rulandskému bielemu i na priamy konzum ako stolové hrozno.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, nie je veľmi náročný na polohu a pôdu, ale potrebuje dostatok vlahy. Vhodný do teplých, stredne teplých či chránených vyšších polôh pre pestovanie viniča.

 
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolný v dreve (−25 až −27 °C), hoci v nepriaznivých rokoch na jeseň horšie vyzrieva v dreve, dobre regeneruje a obrastá z podočiek a spiacich očiek. Vďaka neskorému rašeniu je dobre mrazuodolný aj voči neskorým jarným mrazom. Pri nepriaznivom počasí v dobe kvetu je náchylný na spŕchanie kvetov. Je vysoko odolný voči voči perenospóre - plesni viničovej (Plasmopara viticola) (7 bodov z maxima 9 bodov), veľmi vysoko voči múčnatke viniča (Plasmopara viticola) (9 bodov z maxima 9), odolný voči botrytíde (Botrytis cinerea), náchylnejší len na červenú spálu viniča (Pseudopeziza tracheiphila). Je vhodný na pestovanie v ekologickom režime.

PÔVOD: USA, San Diego, University of California, kríženec genotypov Cal 87.112-6 × Cal 88.270-1 vyšľachtený v r. 1991 a uvedený na trh v roku 1994.

RAST: bujný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne bez ohľadu na dĺžku dňa najskôr počas mája a potom počas leta.

PLODNOSŤ: vysoká, najmä v druhej časti sezóny.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 15 g), krátko kužeľovité, niekedy srdcovité alebo mierne sploštené, tmavočervené a výrazne lesklé, stredne pevné. Dužina je tmavšie červená ako u viacerých opakovane rodiacich odrôd. Chuť je silne aromatická, sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: opakovane rodiaca odroda, od júna až do septembra.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na mrazenie, výrobu džemov a iné spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, veľmi prispôsobivá rôznym podmienkam, najmä do teplých aj stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: silne odolná voči vysokým teplotám v lete, stredne mrazuodolná. Relatívne odolná voči múčnatke (Podosphaera macularis), antraknóze (Colletotrichum acutatum) a voči roztočcu chmeľovému (Tetranychus urticae), stredne náchylná na škvrnitosť listov (Ramularia tulasnei) a verticíliové vädnutie (Verticillium dahliae).

PÔVOD: USA, Illinois, USDA-ARS (Výskumný ústav amerického Ministerstva poľnohospodárstva)
RAST: polovzpriamený až vzpriamený, hustota nízka až stredná. Výhony sú beztŕnne, zelené, na oslnenej strane tmavočervené, stredne hrubé, na priereze hranaté. Vyžaduje zimný rez odrodeného dreva.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá
PLODNOSŤ: hlavná na minuloročných výhonoch v lete.
PLODY: stredne veľké až veľmi veľké (4,7-7,2 g) plody čiernej, stredne lesklej farby (""Čierny satén""), vyrovnaného guľovitého až elipsovitého tvaru. Plody pevne držia na lôžku až do plnej zrelosti. Chuť je aromatická, sladkokyslá (priemerne 6,8 ° Brix) s vysokým obsahom antioxidantov polyfenolov.
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, od polovice júla do augusta, zbiera sa dobre až pri plnom vyzretí.
VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie na džemy, sirupy, zaváraniny.
STANOVIŠTE: slnečné, úrodná a zavlažovaná pôda bez zatrávnenia. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie, v suchom období pravidelnú zálievku. Pôdu možno vylepšiť zapravením vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu. Vhodná do teplých a chránených stredne teplých oblastí.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuvzdorná, stredne odolná voči plesni šedej (Botrytis cinerea).

PÔVOD: Srbsko, uvedená v roku 1997, ako kríženec Dirksen Thornless x Black Satin z roku 1984ju vyšľachtil Dr. Miloljub Stanisavljević v Ovocinárskom inštitúte v Čačaku
RAST: silný, polovzpriamený, výhony sú bez tŕňov, vyrastajú po 4-5 kusoch a sú relatívne husto olistené. Súkvetia sú na vrchole výhonov vyrastajúcich priamo zo zeme a sú husté.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.
PLODNOSŤ: vysoká, dosahuje výnos 13 kg na rastlinu, teda až 28 t/ha aj pri extenzívnom pestovaní.
PLODY: sú veľmi veľké (priemerne 9,3 g, najväčšie 15 g a viac), valcovitého tvaru, čierne, lesklé, pevné s veľmi sladkou a aromatickou chuťou.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, začínajú dozrievať začiatkom augusta a posledné sa dajú obrať na začiatku septembra. Po obratí sa dajú niekoľko dní skladovať v chladničke.
VYUŽITIE: Sú vynikajúce na priamy konzum, mrazenie aj na spracovanie (zaváraniny, džemy, sirupy atď.), výborne sa prepravujú.
STANOVIŠTE: slnečné, úrodná a zavlažovaná pôda bez zatrávnenia. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie, v suchom období pravidelnú zálievku. Pôdu možno vylepšiť zapravením vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu. Vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, odolná voči chorobám, vrátane hrdze ostružinovej (Kuehneola uredinis).

PÔVOD: USA, USDA/Southern Illinois University, kríženec (US 1482 x Darrow) x Thornfree
RAST: plazivý až polovzpriamený, stredne hustý. Výhony sú beztŕnne, hladké, lesklé, nevýrazne hranaté.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ: vysoká, hlavná je na minuloročných výhonoch v lete.
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 6,9 g), tvarovo vyrovnané, vajcovité, tmavo čierne, stredne lesklé, málo až stredne pevné, plod slabo až stredne silne drží na lôžku. Chuť je sladkokyslá až sladká (priemerne 6,8-12,2 Brix).
DOZRIEVANIE: stredne skoré, od polovice augusta do septembra.
VYUŽITIE: na priamy konzum, mrazenie aj ďalšie spracovanie (sirupy, džemy a zaváraniny).
STANOVIŠTE: slnečné, úrodná a zavlažovaná pôda bez zatrávnenia. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie, v suchom období pravidelnú zálievku. Pôdu možno vylepšiť zapravením vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu. Vhodná do teplých a chránených stredne teplých oblastí.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná, stredne odolná voči plesni šedej (Botrytis cinerea).

PÔVOD: Moldavsko
RAST: bujný, zdravý, vzpriamený so zvislými sekundárnymi výhonmi, dobre sa rozkonárujú. Výhony sú beztŕnne.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ: stredná až vysoká, na minuloročných výhonoch.
PLODY: sú až veľmi veľké (priemerne 10 g), pevné, sladkokyslé, výborné.
DOZRIEVANIE: veľmi skoré až veľmi neskoré, počas júla, dozrievajú počas veľmi dlhého obdobia až do októbra.
VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, mrazenie aj ďalšie spracovanie (na sirupy, džemy, zaváraniny atď.). Veľmi dobre sa prepravujú.
STANOVIŠTE: slnečné, úrodná a zavlažovaná pôda bez zatrávnenia. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie, v suchom období pravidelnú zálievku. Pôdu možno vylepšiť zapravením vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná (minimálne do -23 °C), vysoko odolná voči chorobám.

PÔVOD: ČR, kríženec Captivator x Zlatá figa, 2007.

 
RAST: stredne rýchlo rastúci ker, koruna je riedka. Takmer beztŕnny, otŕnený jednoduchými a niekedy dvojitými krátkymi tŕňmi.

 
OPEĽOVACIE POMERY: nevyžaduje opeľovača, samoopelivá rastlina.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké, hruškovité plody bez chĺpkov, stredne osrienené, pri plnej zrelosti tmavočervené, nevýrazne žilkované. Šupka stredne hrubá až hrubá. Dužina je sladkokyslá, aromatická.

 
DOZRIEVANIE: stredne skorá odroda, dozrieva od polovice júla.

 
VYUŽITIE: priamy konzum i ďalšie spracovanie.

 
STANOVIŠTE: nenáročná odroda vhodná do všetkých polôh. Obľubuje pred vetrom chránené, slnečné stanovište až polotieň, a humózne, priepustné pôdy bohaté na živiny.

 
ODOLNOSŤ: odroda vysoká odolná voči chorobám a mrazuvzdorná.