Ovocné stromy

PÔVOD: Belgicko, začiatok 19. st.

 
RAST: rast stredný, neskôr slabší, vytvára vzpriamené, pyramidálne koruny, s krátkym plodonosným obrastom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Dekanka Robertova, Hardenpontova, Hardyho, Charneuská.

 
PLODNOSŤ: stredne neskorá, veľká, každoročná.

 
PLODY: menšie až stredne veľké, široko kužeľovité. Šupka je suchá, hrdzavá, drsná, silná, mierne hrboľatá, hrdzavo zelená až zlatohnedá - bronzová. Dužina je žlto-biela, sladká, výrazne korenistá, rozplývavá.

 
DOZRIEVANIE: zber od polovice októbra, konzumná zrelosť: december - január, skladovateľnosť do februára.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, zaváranie.

 
STANOVIŠTE: úrodné, polopriepustné pôdy s dostatkom vlahy; stredné a nižšie polohy, chránené pred vetrom. V ťažkých a studených pôdach plody trpia kamienkovitosťou.

 
ODOLNOSŤ: odroda je vysoko odolná voči hubovým chorobám, chrastavitosti a voči mrazu.

PÔVOD: Belgicko, Mechelen (Malines), v r. 1830 ju vypestoval major Esperén ako semenáč neznámeho pôvodu a nazval ju podľa svojej ženy Josephine, prvýkrát bola popísaná v r. 1856. Synonymá: Mechellenská, Mechelenská Malinská, Malinská zimná, Josefiny, Malinská zimná maslovka, Canella Josephina, Joséphine, Joséphine de Malines, Josephine von Mecheln, Jozefinga, Poire de Malines, Pucelle de Malines.

RAST: spočiatku bujný, neskôr slabší rast, vytvára široko guľovité, stredne veľké koruny s kostrovými konármi rastúcimi šikmo hore a s postrannými konármi šľahúňovitými, previsnutými, s krátkym, pomerne hustým plodonosným obrastom.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Júlová, Trévouxská, Viennská, Williamsova.

PLODNOSŤ: skorá (do 5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná v dobrých lokalitách, inak má tendenciu k striedaniu.

PLODY: menšie (priemerne 90 g), pravidelné, široko kužeľovité či vajcovité, väčšie plody mierne zhrbolené. Šupka je pevná, hladká, málo lesklá, sivozelená až zelenožltkastá, s tmavožltým až hnedastým líčkom, po celom povrchu posiata lenticelami alebo drobnou hrdzou, najmä v okolí stopky a kalichu. Dužina je belavá až žltkastá, okolo jadrovníku až lososová, mäkká, veľmi šťavnatá, veľmi jemná, rozplývavá. Chuť z dobrých polôh je výborná, jemne aromatická, muškátovo korenistá, pikantne sladkokyselkavá. Dužina na vzduchu hnedne.

DOZRIEVANIE: zber asi polovici októbra, konzumne dozrieva od 1. polovice decembra, niekedy až v januári, vydrží bez straty chuti do februára, niekedy až do marca. Treba vhodne naplánovať zber, lebo predčasne obraté plody vädnú, príliš neskoro obraté zas strácajú chuť. Dobre znáša uskladnenie v chladiarňach.

VYUŽITIE: výborná stolová hruška na priamy konzum, muštovanie, sušenie, výrobu džemov, lekvárov, pyré a destilátov, v domácich podmienkach aj na výrobu kompótov, hoci má mäkšiu a hnednúcu dužinu.

STANOVIŠTE: slnečné, aj otvorené, ak sú dosť teplé. Vyžaduje hlubké, úrodné a teplé pôdy, najmä hlinité či hlinitopiesočnaté s dostatočnou vlhkosťou. V studených pôdach veľmi trpí kvalita plodov, v suchých strom ani plody nedorastú do poriadnej veľkosti. V chránených polohách s vlhkejším vzduchom môže trpieť chrastavitosťou, ktorá sa prejavuje najmä na listoch. Vhodná je najmä do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, málo náchylná na moniliózu. Plody nepadajú vo vetre.

RAST: veľmi bujný, v plnej plodnosti bujný. Koruny sú mohutné, široko rozložité, dáždnikovitého tvaru, stredne husté. Konáre nasadzuje takmer v pravom uhle. Stromy rastú zdravo a dosahujú vysokého veku. Vyžadujú dlhší rez.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Astrachán červený, Baumannova reneta, Bernské ružové, Boikovo, Bismarkovo, Coxova reneta, Croncelské, Gdanský hranáč, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Malinové holovouské, McIntosh, Ontário, Panenské české, Priesvitné letné, Red Delicious, Ušľachtilé žlté, Wagenerovo, Zvonkové. Neopeľuje sa dobre s Parménou zlatou zimnou a Hájkovou muškátovou renetou.

PLODNOSŤ: neskorá, stredne vysoká, nepravidelná a neistá.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 230 g), pravidelné plody plocho guľovitého tvaru. Šupka je čiastočne drsná, pomarančovo žltá, krytá červeným pruhovaním alebo červeným líčkom na slnečnej strane. Dužina je žltkastá, šťavnatá, hutná, sladkokyslá, korenistá, veľmi dobrej „renetovej“ chuti.

DOZRIEVANIE: zber v prvej polovici októbra, vhodné na konzum v decembri, uskladnenie do marca. Plody vo vetre predčasne opadávajú. Pri skladovaní sú náchylné na horkú škvrnitosť dužiny a vädnutie.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, muštovanie. Dužina na vzduchu hnedne.

STANOVIŠTE: vyžaduje hlboké, úrodné a vlhkejšie pôdy s vysokou vzdušnosťou, pred vetrom chránené stanovištia, nemá rada príliš suché a teplé, ale ani príliš drsné polohy.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná, silne odolná voči múčnatke, stredne voči chrastavitosti, menej voči rakovine a vlnačke krvavej.

Zimná odroda jabloní. Bujný, vzpriamený rast v mladosti, neskôr vytvára rozložitejšiu korunu. Skorá a bohatá plodnosť. Veľký plod splošteného tvaru. Šupka je tenká, žltá, na slnečnej strane červenohnedá, s nápadnými lenticelami, niekedy žíhaná. Dužina je tuhá, šťavnatá, kyslastá. Odroda vhodná aj do vyšších polôh. Konzumná zrelosť: december, skladovateľnosť do marca. Mrazuodolná. Je to tzv. kožovka. Pôvodom z Rakúska.

PÔVOD: Bielokarpatská krajová odroda.

RAST: mohutný, dlhoveký strom dorastajúci do výšky 15-30 metrov a dožívajúci sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (v prípade soliterneho stromu je jej šírka až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je koruna menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené z 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom, ktoré sú v mladosti jemne chlpaté. Vrchná strana listov je tmavozelená, spodná svetlozelená, na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta - oranžova- červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (vo veku 5-7 rokov), úrodnosť bohatá (dospelý strom plodí až 300-1200 kg plodov).

PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, jabĺčkového tvaru, v čase zrelosti prevažne červené. Plod dozrieva až po uhniličení, kedy sa pôvodná trpká chuť mení na príjemne sladkú, aromatickú. .

DOZRIEVANIE: koncom augusta až začiatkom novembra, podľa lokality.

VYUŽITIE: plody sú po uhniličkovaní vhodné na priamy konzum a inak sa používajú na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - “oskorušovice”, ďalej na sušenie (sušené plody možno pomlieť a používať na dochucovanie), muštovanie. Drevo oskoruše je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vinných lisov, pri výrobe nábytku (intarzie).

STANOVIŠTE: teplomilná a svetlomilná drevina, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, v slnečných oblastiach a tam, kde sa pestuje vinič. Dobre adaptovaná na bielokarpatské miestne klimatické pomery.

ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazu (do -30 stupňov), vysoká odolnosť voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: Francúzsko, pravdepodobne ju na zač. 19. stor. vypestoval záhradník Girault, zvaný tiež Larose, z kôstky od neho vypestovanej sladkovišne-sklenky Larose. Sladkovišňa je medzidruhový kríženec medzi čerešňou a višňou a jeho podtyp je sklenka s plodmi so svetločervenou šupkou a žltou dužinou.

RAST: v mladosti bujný, v plnej plodnosti stredne bujný. Tvorí vysoké guľovité koruny s tenšími, previsnutými konármi, stredne zahusťuje. Má sklon k vyhoľovaniu, takže vyžaduje adekvátny rez.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: čerešne Hedelfingenská, Thurn Taxis (Schneiderova), Troprichterova.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, pravidelná za prítomnosti vhodných opeľovačov a ak nevymrznú kvetné puky či kvety.

PLODY: sú veľké (priemerne 7-10 g), z 2 strán sploštené, podlhovasté, nevyrovnané. Šupka je lesklá, jemná, "sklenená", žltočervená, ružová a na plnom slnku až červená, trpkoasto kyslá, dá sa ľahko stiahnuť. Dužina je bieložltá, riedka, mäkká, rozplývavá, veľmi šťavnatá, šťava nefarbí. Chuť je kyslosladká, lahodná, občerstvujúca, veľmi dobrá až výborná so zvláštnou korenistou príchuťou. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v 4. čerešňovom týždni, teda v 1. polovici júla, často už koncom júna či začiatkom júla, podobne ako Érdi bőtermő a Favorit. Plody sa veľmi ľahko otláčajú aj vo vetre už na strome, aj pri a po zbere. Zbierajú sa na 2-3-krát.

VYUŽITIE: výborná stolová odroda vhodná najmä na priamy konzum alebo domácu výrobu kompótov, menej vhodná na džemy či sirupy, keďže málo farbí.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom, ale nie uzavreté. Je stredne náročná na kvalitu pôdy, preferuje úrodné, priepustné a vlhkejšie pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých chránených polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, kvetných pukoch a kvetoch, stredne až silnejšie odolná voči monilióze.

PÔVOD: Belgicko, náhodný semenáč nájdený p. Meurisom, riaditeľom Van Monsových ovocných škôlok pri Vilvoarden medzi Bruselom a Mechelenom, pri dvore Dry Toreu okolo roku 1800. Je pomenovaná po nemeckom pomológovi Augustinovi Diealovi. Iné názvy má “Mačacia hlava”, “Cisárska”.

 
RAST: bujný, v škôlke krivý, koruna je charakteristicky vysoká a úzko pyramidálna so spodnými kostrovými konármi vodorovnými, pod váhou úrod postranné konáre s krátkym plodonosným obrastom prevísajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, sama je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova, Guyotova, Hardyho, Charneuská, Júlová, Konferencia, Kozačka štuttgartská, Krivica, Lectierova, Madame Verté, Magdalénka, Nelisova zimná, Parížanka, Poiteau, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá (asi po 6 rokoch), vysoká a pravidelná.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (11x9 cm, priemerne 180-250 g, ale aj 600 g či viac), baňatého, často hrboľatého tvaru, ktorý je smerom ku stopke mierne zúžený. U veľmi veľkých plodov býva jedna polovica plodu väčšia než druhá. Šupka je drsná, matná, svetlozelená, po dozretí jemnejšia, lesklá, žltá až zlatožltá, pokrytá nápadnými hnedými lenticelami, vonia muškátovo. Biela dužina je jemná, šťavnatá, maslová. Chuť je vynikajúca, korenistá, kyslasto sladká, u plodov z vyšších a horších polôh však trpkastá a repovitá.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra alebo začiatkom októbra, konzumne dozrieva v novemberi, niekedy už skôr, vydrží do Vianoc, prípadne až do januára.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na muštovanie, výrobu džemov, destilátov či ďalšie kuchynské využitie. Má sklon k otlačeniu a hnednutiu šupky, horšie znáša skladovanie v chladiarni.

 
STANOVIŠTE: vyžaduje hlboké, hlinité, dostatočne vlhké pôdy, znesie i vyššie polohy, ale musia byť teplé a chránené pred vetrom. Plody z mokrých a studených polôh bývajú trpké, mokré a studené polohy podporujú aj rozvoj chrastavitosti. Je vhodná do záhrad, sadov či alejí.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, menej v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, náchylnejšia na úpal listov.

PÔVOD: Kanada, Vineland, Horticultural Research Institute of Ontario, vyšľachtená v roku 1967 ako kríženec odrôd Imperial Epineuse a Grand Duke.

 
RAST: stredne bujný až bujný, habitus vzpriamený až polovzpriamený, neskôr až rozložitý.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodní opeľovači: Stanley, Opal, Cárska, Čačanská rodná, Duranzia, Hamanova.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké, elipsovité, nesúmerné. Šupka je tenká, osrienená, pod ňou fialovomodrá. Dužina je žltozelená, stredne tuhá až tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je kyslosladká, pri plnom vyzretí sladká až veľmi sladká, veľmi aromatická, veľmi dobrá až vynikajúca. Dužina môže v horších rokoch na kôstke čiastočne držať. Je to poloslivka.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, asi 7 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta a začiatkom septembra.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, lekváre, destiláty, na pečenie či sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, preferuje úrodnú, dostatočne vlhkú, hlinitú pôdu. Vhodná do teplých a stredne teplých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete, menej tolerantná voči šarke, na listoch má málo prejavov, na plodoch viac, je náchylnejšia na poškodenie plodov moníliovou hnilobou (Monilinia fructigena), treba ich pri vyššej úrode pretrhať, lebo rodí v zhlukoch.

PÔVOD: Maďarsko, neznámy presnejší pôvod.

RAST: bujný. Dorastá v mohutný, veľmi dlhoveký strom do výšky 15-30 metrov a dožíva sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (u solitérneho stromu je široká až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené zo 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom. Na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta, oranžova, červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (po 5-6 rokoch od výsadby pri dobrom reze), vysoká pravidelne ob rok alebo ob 2 roky.

PLODY: sú stredne veľké, hruškového tvaru. Šupka je zlatožltá, bez líčka. Dužina je žltkastá, pred zhniličením trpká. Po zhniličení je svetlohnedá až stredne hnedá, krémovitá, jemná, sladká, šťavnatá, aromatická.

DOZRIEVANIE: od polovice do konca septembra. Pri uskladnení hniličia veľmi rýchlo a do niekoľkých dní je treba ich spotrebovať.

VYUŽITIE: ako mohutný, dlhoveký strom je využiteľná ako krajinotvorný strom vhodný do alejí, sadov, do veľkých záhrad či voľnej krajiny. Plody sú po uhniličení vhodné na priamy konzum a na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - oskorušovice, na sušenie (a pomleté na pracharandu), muštovanie. Drevo je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vínnych lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Kvety a plody majú liečivé účinky proti tráviacim ťažkostiam.

STANOVIŠTE: teplé a slnečné, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, tam, kde sa pestuje vinič, môže sa jej dariť aj vo vyšších polohách, ale s menej vlhkým ovzduším.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve až do -30 °C, plody a listy sú menej odolné voči chrastavitosti (Venturia inaequalis). Vysoko odolná voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: Francúzsko, 2. pol. 16. stor.

 
RAST: rast veľmi bujný; strom sa dožíva vysokého veku, vytvára mohutnú, riedku korunu s šľahúňovými vetvami a silným hladkým kmeňom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Blumenbachova, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Hardyho maslovka, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká.

 
PLODY: malé až stredne veľké, krátko kužeľovité, zaoblené. Šupka je svetlozelená alebo mierne nažltlá, pevná, nepodlieha nárazu alebo tlaku. Dužina je maslovitá, jemná, šťavnatá, príjemne vonia, chuť je sladká, sladko-kyslastá, muškátovito korenistá.

 
DOZRIEVANIE: okolo 15.-22. júla, ale zbiera sa skôr (ešte v tvrdom stave, približne o týždeň skôr než úplne dozreje).

 
VYUŽITIE: skorá letná hruška vhodná na priamy konzum, výrobu džemov, sirupov, vína, zaváranie, sušenie.

 
STANOVIŠTE: odroda menej náročná na polohu, ale najviac sa jej darí v teplých polohách; vyžaduje hlbokú, nie príliš ľahkú pôdu.

 
ODOLNOSŤ: menšia odolnosť voči chrastavitosti.

PÔVOD: ČR, Kyjovice, krajová odroda z Ostravska. Matečný strom sa nachádzal v bývalej zámockej záhrade v Kyjoviciach, odrodu šíril J. Kupka.

RAST: zdravý, stredne bujný, vytvára koruny najskôr vzpriamené, neskôr široké, menej pravidelné s prevísajúcimi konármi.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia to môžu byť napr. nasledujúce: Aker, Batul, Červené tvrdé, Čistecké lahôdkové, Hammerstein, Hájkova muškátová reneta, Jadernička Moravská, Krasokvet žltý, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion, Švajčiarske oranžové, Wesenerovo, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, každý druhý rok vyššia.

PLODY: stredne veľké až menšie (priemerne 160 g, 70 x 60 mm),plocho guľovité, pravidelné, len málo zhranatené. Šupka je pevná, tuhá, hladká, pololesklá,
citrónovožltá s hnedastočerveným líčkom, často mramorovanom, po celom plode hrdzavé aj biele bodky, vyfarbuje sa až na jar. Dužina je pevná, šťavnatá, chrumkavá, často zelenkastá, na vzduchu len nepatrne hnedne. Chuť je sladkokyslá, bez výraznej korenitosti, jemne aromatická.

DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, konzumne dozrieva v januári, vydrží do apríla. Plody predčasne nepadajú a nevädnú pri skladovaní.

VYUŽITIE: na priamy konzum a kuchynské spracovanie (pečenie, výroba výživ).

STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, aj veternejšie, je menej náročná na pôdu. Vhodná aj do vyšších polôh, nemá rada uzavreté polohy, kde sa zdržiava vlhký vzduch. 

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne odolná voči múčnatke, menej odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Belgicko, Fidelité pri Bruseli, pravdepodobne semenáč škôlkara van Monsa, vypestovaný okolo r. 1800. Bola pomenovaná po botanikovi Salisburym. Synonymá: Malá koruna, Kleine Keiserkrone, Prinzessin Marianne, Princesse Marianne.

 
RAST: bujný, vzpriamený, tvorí vysoké, veľké, vysoko až široko ihlanovité koruny. Plodonosný obrast je stredne dlhý.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Clapova, Hardyho maslovka, Charneuská.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, väčšinou pravidelná, niekedy po väčších úrodách nižšia.

 
PLODY: stredne veľké, baňaté, fľaškovité, zhrbolené, dosť podobné Boscovej fľaši, ale pri stopke sa tak nezužujú. Šupka je zelenožltá, v konzumnej zrelosti citrónovožltá, niekedy na slnečnej strane jemne červenkastá, pokrytá množstvom hrdzavých lenticiel a miestami aj plošne škoricovo hrdzavá. Dužina je biela až jemne žltkastá, jemná a veľmi šťavnatá, rozplývavá. Chuť je výborná, aromatická, sladkokyselkavá, korenistá, inak než Boscova fľaša. Z horších pôd je síce maslovitá, ale môže byť trpkastá.

 
DOZRIEVANIE: zber v polovici septembra, konzumne dozrieva pri skladovaní v chlade za týždeň, z teplejších polôh vydrží asi 2 týždne po zbere, z chladnejších asi 3-4 týždne.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a muštovanie, ale aj ostatné využitie na sušenie, výrobu džemov a lekvárov, kompótov a destilátov. Tesne po zbere dobre znáša prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na polohu, znáša aj otvorené aj pred vetrom chránené polohy, nie je náročná ani na pôdu, ale v úrodnej, dobre odvodnenej, no dostatočne vlhkej pôde sú plody chutnejšie. Je vhodná najmä do stredne teplých a chladnejších polôh, kde sa už nedarí Boscovej fľaši.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve po vysadení na stanovište, silne mrazuodolná a odolná nepriazni počasia aj v kvete, stredne až silne odolná voči chrastavitosti, odolná voči monilióze.

PÔVOD: Slovensko, Bošácka dolina, staršia krajová odroda.

 
RAST: pomalý, ale zdravý, vytvára stredne vysoké guľovité koruny. Má charakteristicky hrubé a krátke letorasty bordovej farby s výraznými, bielymi lenticelami. Uchováva si vysokú životnosť plodonosného obrastu, do vysokého veku ju netreba zmladzovať, stromy sú dlhoveké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače neboli overené, ale opeľujú ju zrejme iné hrušky kvitnúce v podobný čas, napr. Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé (priemerne 40-50 g), plocho guľovité, najširšie v strede, smerom k stopke sa veľmi krátko pravidelne zužujú, niekedy sú cibuľovité. Stopka je dlhá a tenká až stredne hrubá, na plod sa pripája so závalom. Šupka je tenká, pevná, lámavá, nevadí pri jedle, je zelená až šedozelená, husto posiata drobnými lenticelami, 1/3 až 2/3 plodu pokrýva škoricovočervené líčko. Dužina je krehká, celkovo len mierne zrnitá, viac v okolí jadrovníka. Počas dozrievania sa z bielej začína od šupky smerom k jadrovníku zafarbovať doružova až dočervena. Zrelé plody majú svetlokrvavú dužinu, skoro začínajú hniličiť. Chuť je sladká s mierne korenistou príchuťou, chutnejšia na priamy konzum než pri Krvavke letnej.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom augusta, nedá sa skladovať. Spadnuté plody bývajú už zhniličené.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, výrobu destilátu. Sušené plody sú pikantné, ale drobné.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je menej náročná na kvalitu pôdy, znáša aj suchšie aj vlhkejšie. Je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je menej náchylná na chrastavitosť, ale vyžaduje otvorenú polohu a vzdušnú korunu. Je značne odolná voči roztočom, málo napádaná voškami a odolnejšia voči hrdzi hruškovej.

PÔVOD: komplexné kríženie zahŕňajúce odrody Samarkandský samý raný, Goldcot, Scout a McClure bolo realizované v USA, výber zo semenáčov v ČR na Záhradníckej fakulte Mendelovej univerzity v Lednici, registrovaná bola v roku 1999.

RAST: slabý až stredne bujný

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, stredne dlho, zároveň s odrodou Velkopavlovická alebo tesne po nej. Vhodné opeľovače podľa času kvitnutia: Bhart (Orangered), Hargrand, Harlayne, Kioto, Ledana, Leala, Maďarská, Minaret, Paviot, Rakovského, Sabinovská, Velbora, Velkopavlovická, Velita, Veselka, Vesna, Vestar.

PLODNOSŤ: pomerne skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná. Vyžaduje prebierku plodov.

PLODY: stredne veľké (priemerne 42 g), zboku kruhovitý, zpredu trojuholníkovitý, symetrický, hladký. Šupka je len veľmi slabo až slabo plstnatá, oranžová, s malým červeným, rozmytým líčkom. Dužina je oranžová, tuhá, stredne hrubá, veľmi šťavnatá, veľmi dobre odlučiteľná od kôstky. Chuť je sladkokyslá až kyslosladká, aromatická, pikantná, veľmi dobrá. Jadro kôstky je stredne horké.

DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, od konca júna, 12-14 dní pred Velkopavlovickou.

VYUŽITIE: na priamy konzum, mrazenie, konzerváciu, výrobu lekvárov.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, vrátane tých okrajových, kde ich treba sadiť na chránené stanovište. Veľmi dobre prispôsobivá rôznym klimatickým podmienkam.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v kvetných pukoch a v mladých plôdikoch, silne odolná voči suchej škvrnitosti listov a plodov (Stigmina carpophilla), stredne odolná voči monilióze (Monilinia laxa a Monilinia fructigena), dobre odolná voči hnednutiu listov (Gnomonia erythrostoma), citlivá na šarku.

PÔVOD: SR/ČR, náhodný semenáč z cesty medzi Sencom a Sládkovičovom objavený ovocinárom Jozefom Slobodom v r. 1950 a došľachtený pracovníkmi VŠÚO Holovousy a ÚKZÚZ Želešice v r. 1967, registrovaný v r. 1976.

 
RAST: slabší až stredne bujný, tvorí širšie, stredne husté, polovzpriamené koruny. Raší neskoro až veľmi neskoro.

 
OPEĽOVACIE POMERY: (čiastočne) samoopelivý, samičie kvety síce začínajú kvitnúť skôr ako samčie, ale po väčšinu času sa ich kvitnutie prekrýva. Kvitne veľmi neskoro, je dobrým opeľovačom pre odrodu Jupiter. Vhodné opeľovače na zvýšenie úrody: Jupiter, Franquette, Lake.

 
PLODNOSŤ: skorá (v 2. až 3. roku po výsadbe), vysoká, pravidelná. Plodí najmä na koncoch jednoročných výhonov.

 
PLODY: veľké (priemerne 13,1 g, 45x36x38 mm), veľkostne mierne nevyrované, široko vajcovité s nevýraznou špičkou. Rubina je hrubá, tmavozelená so žltohnedými bodkami, v zrelosti sa otvára, orechy sa dobre vylupujú. Škrupina je stredne hrubá, polopapierová, mierne zvrásnená, takmer hladká, pevná, pieskovožltá, dobre lúskateľná. Jadro je veľké, veľmi dobre vypĺňa škrupinku (52 % hmotnosti plodu), je svetlohnedé. Chuť je veľmi dobrá, sladkastá, príjemne aromatická, bez horkosti v čerstvom aj suchom stave.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, koncom 3. dekády septembra, dozrieva rovnomerne.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a na cukrárenské využitie (nielen mleté orechy, ale aj vcelku). Pri skladovaní nezosychá ani nestráca chuť.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo severnej strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, hlbšia, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké či príliš ťažké a zamokrené pôdy. Neznáša príliš vysokú hladinu podzemnej vody. Vhodný najmä do všetkých pestovateľských oblastí. Pri veľkej násade plodov a suchšej pôde môžu byť plody menšie. V chladnejších oblastiach môže dochádzať k horšiemu uzatvoreniu škrupinky.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve a vďaka neskorému až veľmi neskorému rašeniu a kvitnutiu väčšinou uniká neskorým jarným mrazom. Je náchylnejší na antraknózu, hnednutie jadier a ich následné vysychanie.

RAST: bujný, vzpriamený až rozložitý. Je to menší opadavý strom až krík dorastajúci do výšky 3-4 m a šírky 2,5-3 m. Odporúčame sadiť v spone aspoň 4x3 m. Konáre sú jemne tŕnité. Listy sú lesklé, oválne.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samooopelivá, na dosiahnutie vyššej úrody odporúčame prítomnosť inej kompatibilnej odrody. Vhodné opeľovače: Lang, zrejme aj Honey Jar, Sherwood. Kvety sa tvoria na letorastoch a kvitnú v júni a v júli.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, spoľahlivo pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 3-5 cm, 25 g), súdkovité až oválne, hladké. Tenká šupka dozrieva zo zelenožltej farby do mahagónovohnedej, lesklej. Dužina je najskôr svieža, zelenkavá, stredne šťavnatá a chrumkavá, pri dozrievaní po zbere krémovobiela, suchšia, špongiovitá. Jej chuť je začerstva (v zelenožltej zrelosti) podobná jablku, pri dozrievaní dohneda a strate vlhkosti sa mení na sladkú, podobnú chuti datlí, s jemnou kyselinkou. Obsahuje úzku, vretenovitú kôstku.

DOZRIEVANIE: skoré, od konca septembra do októbra. Môžu dlho ostať na strome, ak je suchšie počasie, tak na ňom pomaly zosychajú a sladnú. Dozrievať do sladkej suchej podoby môžu aj po zbere uložené v jednej vrstve na site. Po vysušení vydržia uskladnené vo vzduchotesných nádobách aj niekoľko mesiacov.

VYUŽITIE: okrasná a ovocná drevina v jednom, pôsobiaca veľmi exoticky. Plody tejto odrody sú vhodné najmä na priamy konzum v zelenožltej zrelosti, ale taktiež na sušenie, kandizovanie a ďalšie použitie. Keď sa sušia získavajú vzhľad aj chuť datlí, preto sa nazývajú aj "čínske datle", môžu sa aj pomlieť na prášok. Pridávajú sa do koláčov, chleba, želé, polievok atď. Nezrelé sa nakladajú do octu či soli. Liečivé využitie: Podporujú imunitu, majú antioxidačné, protirakovinové, protizápalové účinky a chránia pečeň pred poškodením. Listy majú zaujímavú vlastnosť, po požuvaní na chvíľu vyradia receptory sladkej chuti, takže napr. biely cukor chutí ako piesok.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí Slovenska.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve do cca. -25 °C až -28 °C. Raší a kvitne neskoro, takže nebýva ohrozovaná neskorými jarnými mrazmi. Silne odolná voči zasoleniu pôdy a vápenitej pôde a voči vysokým teplotám ovzdušia. U nás ju netrápia choroby ani škodcovia.

PÔVOD: ČR, ako náhodný semenáč ho našli a vybrali pracovníci VŠÚO Holovousy, registrovaný bol v roku 1971.

 
RAST: v mladosti bujný až veľmi bujný, neskôr bujný až stredne bujný. Vytvára vznosné, guľovité, polovzpriamené, riedke až stredne husté koruny. Raší skoro.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivý, kvitne stredne skoro. Samičie kvety začínajú kvitnúť pred samčími, ale čas kvitnutia sa čiastočne prekrýva. Na zvýšenie úrody je potrebná prítomnosť inej odrody kvitnúcej v rovnaký čas. Vhodné opeľovače: Apollo, Jupiter.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá (v 4. roku po výsadbe), stredne vysoká, takmer pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 12-12,5 g, 13x34,5x32 mm), elipsovité, s nepatrnou až stredne výraznou špičkou. Rubina je hrubá, tmavozelená s tmavohnedými j svetlými bodkami, v zrelosti sa otvára, orechy sa dobre vylupujú. Škrupina je polopapierová, pevná, skoro hladká, svetlohnedá, dobre lúskateľná aj luskáčikom, súdržnosť polovíc je stredná až silná. Jadro je stredne veľké až veľké, vyplňuje celú škrupinu (45-47 % celkovej hmotnosti plodu), je svetlohnedé, niekedy býva mierne zaschnuté. Chuť je pomerne aromatická, sladkastá, dobrá, menej výrazná, ani v suchom stave nie je výrazne horkastá.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, koncom 3. dekády septembra, rovnomerné.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a na cukrárenské využitie (nielen mleté orechy, ale aj vcelku). Pri skladovaní jadrá mierne zosychajú.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo severnej strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké pôdy (najmä ak je hladina podzemnej vody prihlboko) či príliš ťažké a zamokrené pôdy. Vhodný najmä do teplých pestovateľských oblastí. V chladnejších oblastiach môže dôjsť k horšiemu uzatvoreniu škrupinky.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve a keďže skoro až stredne skoro raší, je náchylnejší na poškodenie neskorými jarnými mrazmi. Celkovo je dobre odolný voči chorobám, viac náchylný je len na bakteriózu (Xanthomonas campestris).

PÔVOD: Nemecko, nájdený ako náhodný semenáč v r. 1949 v obci Seifersdorf pri Drážďanoch. Registrovaný v r. 1954.

 
RAST: bujný až veľmi bujný, vytvára husté až veľmi husté, guľovité až rozložité, pravidelne stavané, veľké koruny. Raší skoro až stredne skoro. Na jeseň ukončuje vegetáciu skôr ako ostatné odrody, dobre mu vyzrieva drevo, nenamŕza.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivý, samčie aj samičia kvety kvitnú v rovnaký čas, kvitne stredne skoro.

 
PLODNOSŤ: skorá (v 3.-4. roku po výsadbe), vysoká, takmer pravidelná. Plodí najmä na koncoch jednoročných výhonov.

 
PLODY: veľké (priemerne 14 g, 42x35x32 mm), guľovité až mierne oválne, so stredne výraznou špičkou. Rubina je stredne hrubá, zelená, s malým množstvom svetlých bodiek, v zrelosti sa otvára, orechy sa dobre vylupujú. Škrupina je stredne hrubá až hrubšia, polopapierová, mierne ryhovaná, svetlo až strednehnedá, súdržnosť jej polovíc je stredná, je dobre až stredne dobre lúskateľná. Jadro je veľké, vypĺňa takmer celú škrupinu (48 % z celkovej hmotnosti plodu), je slamovožlté. Chuť je typicky orechová, veľmi dobrá, sladká, príjemne lahodná, najmä v čerstvom stave, v suchom stave je stredne horkastá.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, na začiatku 3. dekády septembra, relatívne rovnomerne.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a na cukrárenské využitie (nielen mleté orechy, ale aj vcelku). Pri skladovaní jadrá nezosychajú.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo severnej strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké pôdy (najmä ak je hladina podzemnej vody prihlboko) či príliš ťažké a zamokrené pôdy. Vhodný najmä do teplých a stredných pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: je veľmi silne mrazuodolný v dreve, ale kvôli skorému rašeniu a kvitnutiu je náchylnejší na poškodenie kvetov neskorými jarnými mrazmi. Voči chorobám je pomerne odolný.