Ovocné stromy

PÔVOD: Bielokarpatská krajová odroda.

RAST: mohutný, dlhoveký strom dorastajúci do výšky 15-30 metrov a dožívajúci sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (v prípade soliterneho stromu je jej šírka až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je koruna menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené z 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom, ktoré sú v mladosti jemne chlpaté. Vrchná strana listov je tmavozelená, spodná svetlozelená, na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta - oranžova- červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (vo veku 5-7 rokov), úrodnosť bohatá (dospelý strom plodí až 300-1200 kg plodov).

PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, jabĺčkového tvaru, v čase zrelosti prevažne červené. Plod dozrieva až po uhniličení, kedy sa pôvodná trpká chuť mení na príjemne sladkú, aromatickú. .

DOZRIEVANIE: koncom augusta až začiatkom novembra, podľa lokality.

VYUŽITIE: plody sú po uhniličkovaní vhodné na priamy konzum a inak sa používajú na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - “oskorušovice”, ďalej na sušenie (sušené plody možno pomlieť a používať na dochucovanie), muštovanie. Drevo oskoruše je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vinných lisov, pri výrobe nábytku (intarzie).

STANOVIŠTE: teplomilná a svetlomilná drevina, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, v slnečných oblastiach a tam, kde sa pestuje vinič. Dobre adaptovaná na bielokarpatské miestne klimatické pomery.

ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazu (do -30 stupňov), vysoká odolnosť voči smogu a exhaláciám.

Mohutný, dlhoveký strom dorastajúci do výšky 15-30 metrov a dožívajúci sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (v prípade solitérneho stromu je jej šírka až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je koruna menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené z 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom, ktoré sú v mladosti jemne chlpaté. Vrchná strana listov je tmavozelená, spodná svetlozelená, na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta - oranžova- červena.

Strom kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v chocholíkoch. Plodnosť je neskorá (vo veku 10-20 rokov), úrodnosť bohatá.

Plod je guľovitá až hruškovitá malvica (veľkosť 2- 4cm), v čase zrelosti žltá - červenožltá - zelenkasto hnedá, bodkovaná. Dozrieva koncom augusta až začiatkom novembra, podľa lokality. Plod dozrieva až po uhniličení, kedy sa pôvodná trpká chuť mení na príjemne sladkú, aromatickú. 

Plody sú po uhniličkovaní vhodné na priamy konzum a inak sa používajú na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - “oskorušovice”, ďalej na sušenie (sušené plody možno pomlieť a používať na dochucovanie), muštovanie. Drevo oskoruše je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vinných lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Známe sú i viaceré liečivé účinky plodov a kvetov.

Teplomilná a svetlomilná drevina, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, v slnečných oblastiach a tam, kde sa pestuje vinič. Vysoká odolnosť voči mrazu (do -30 stupňov), vysoká odolnosť voči smogu a exhaláciám.

Samoopelivá. 

Oskoruše boli v minulosti využívané ako stromy určujúce hranicu pozemkov. Dnes je ich výskyt ojedinelý, stávajú sa symbolom kultúrneho dedičstva a vďaka svojej dlhovekosti naším odkazom pre ďalšie generácie.

PÔVOD: neznámy, veľmi stará odroda známa už od 17. storočia.

RAST: veľmi bujný, vytvára mohutné, vysoké a široké koruny. Má sklon k vyhoľovaniu.

OPEĽOVACIE POMERY: zrejme samoopelivá, kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (6,5 g), tvarovo nevyrovnané, niekedy tupo zaguľatené, inokedy zo strán sploštené. Šupka je lesklá, priesvitná, žiarivočervená až tmavočervená, ľahko sa dá stiahnuť, je to kyselka. Dužina je jemná, žiarivočervená, šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, jemne korenistá, výborná.

DOZRIEVANIE: začiatkom júla, postupne. Dopravu znáša dobre len neprezretá.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj všestranné spracovanie na kompóty, sirupy, džemy, destiláty.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, vyžaduje ľahšie, hlinitopiesočnaté, priepustné a dostatočne vlhké pôdy. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete.

PÔVOD: pôvodný druh Pistácia pravá (Pistacia vera) zo Strednej Ázie, najmä z Iránu, Iraku a Turkestanu. Tam v drsných a suchých horách, kde je v lete veľmi horúco a v zime mrazivo a sucho, prežíva vo forme riedkych lesostepí. Semená tejto odrody boli aj s ďalšími privezené v roku 1929 z Iránu z mesta Kerman do USA, kde bola na malej experimentálnej farme na Chico vybraná v roku 1952 ako perspektívna odroda a v roku 1957 uvedená na trh.

 
RAST: je slabší. Je to nižší, opadavý strom s rozložitou až mierne previsnutou korunou, dosahujúci u nás výšku asi 4 až 6 m a šírku 3 až 5 m. V Stredozemí sa zvykne sadiť v spone 5x6 m až 7x7 m. Pistácie sú vo svojej domovine veľmi dlhoveké stromy, môžu sa dožiť aj niekoľko storočí.

 
OPEĽOVACIE POMERY: pistácia je dvojdomá, vetrom opelivá rastlina, Kerman samčia odroda, na tvorbu plodov vyžaduje opelenie samičou odrodou Peters. Vrcholíkovité súkvetia kvitnú neskoro v rámci pistácií, asi v polovici apríla. Jej súkvetia sú veľké, voľnejšie. Na vyvolanie kvitnutia je potrebné dostatočne dlhé chladné obdobie, približne 800-1000 hodín pri teplote nižšej než 7,2 °C.

 
PLODNOSŤ: skorá (do 5-6 rokov po výsadbe), vysoká, niekedy striedavá, dosť závislá na priebehu počasia, vyžaduje veľa tepla.

 
PLODY: veľké trsy oválnych až guľatých plodov - kôstkovíc, ktoré sú stredne veľké až väčšie (priemerne asi 2 cm). Šupka s tenkou dužinou vonia živične a po úplnom dozretí sa sfarbí do žiarivočevenej farby. Hladká krémovo sfarbená kôstka, ktorá pri správnom dozretí stvrdne a otvorí sa, ukrýva veľké, zelené, sladké, výživné a chutné jadro. Časť plodov sa nevyvinie správne a kôstky sú buď prázdne, alebo neprasknú a neotvoria sa.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, koncom septembra až začiatkom októbra. Potrebuje približne 180-190 dní pri sume aktívnych teplôt 2010 °C.

 
VYUŽITIE: strom pôsobí veľmi exoticky a okrasne a hodí sa na spestrenie chránenej záhrady, terasy či strešnej záhrady. Jadrá plodov najmä na priamy konzum, prípadne výrobu cukroviniek a zmrzliny. 

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s dobre odvodnenou pôdou len mierne kyslou, neutrálnou alebo zásaditou do pH maximálne 8, optimálne medzi 6-8. Vyvarovať sa treba prílišnému prehnojeniu pôdy. Vhodná do najteplejších oblastí Slovenska, prípadne do veľkých kvetináčov ako prenosná rastlina, ani nie kvôli mrazu, ale kvôli riziku premokrenia pôdy počas zimy. 

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do približne -15 °C, ale vyžaduje suchšiu, dobre odvodnenú pôdu počas zimy. Na použitom podpníku UCB1 je odolnejšia voči verticíliovému vädnutiu.

PÔVOD: pôvodný druh Pistácia pravá (Pistacia vera) zo Strednej Ázie, najmä z Iránu, Iraku a Turkestanu. Tam v drsných a suchých horách, kde je v lete veľmi horúco a v zime mrazivo a sucho, prežíva vo forme riedkych lesostepí. Táto samčia odroda bola vybraná vo Fresne v USA okolo polovice 20. storočia ako perspektívna odroda na opeľovanie samičej odrody Kerman.

 
OPEĽOVACIE POMERY: pistácia je dvojdomá rastlina, Peters je samčia rastlina potrebná na opelenie samičej odrody Kerman. Kvitne bohato približne 2 týždne v dobe prekrývajúcej sa s kvitnutím odrody Kerman. Aby ste dosiahli dobré opelenie, vysádzajte samca tak, aby peľ z neho letel v smere prevládajúceho vetra k samici(am). Jeden samec opelí 4-7 samíc.

 
PLODNOSŤ: netvorí plody.

 
PLODY: netovrí plody.

 
DOZRIEVANIE: netvorí plody.

 
VYUŽITIE: strom pôsobí veľmi exoticky a okrasne a hodí sa na spestrenie chránenej záhrady, terasy či strešnej záhrady. Je opeľovačom pre odrodu Kerman.

 
STANOVIŠTE:  slnečné, teplé, s dobre odvodnenou pôdou len mierne kyslou, neutrálnou alebo zásaditou do pH maximálne 8, optimálne medzi 6-8. Vyvarovať sa treba prílišnému prehnojeniu pôdy. Vhodná do najteplejších oblastí Slovenska, prípadne do veľkých kvetináčov ako prenosná rastlina, ani nie kvôli mrazu, ale kvôli riziku premokrenia pôdy počas zimy. 

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do približne -15 °C, ale vyžaduje suchšiu, dobre odvodnenú pôdu počas zimy. Na použitom podpníku UCB1 je odolnejšia voči verticíliovému vädnutiu.

PÔVOD: pravdepodobne z Anglicka z pol. 18. storočia.

 
RAST: bujný, vytvára veľkú, ihlanovitú korunu, neskôr je široko guľovitá. Má výrazne tmavozelené listy kontrastujúce so svetlozelenými listovými stopkami.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, sama je zlým opeľovačom, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Avranšská, Hardyho maslovka, Kozačka štuttgartská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, hojná, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (až 10 cm dlhé), pretiahnuté, fľaškovitého tvaru, niekedy aj zakrivené. Šupka je hladká, lesklá, svetlozelená až žltozelená, na slnečnej strane s karmínovočerveným líčkom, z horších polôh môže byť trpkastá. Dužina je biela, jemná, veľmi šťavnatá, rozplývavá. Chuť je sladkokyselkavá až sladká, jemne vínovito korenistá, veľmi príjemná.

 
DOZRIEVANIE: zber okolo polovice augusta alebo aj skôr ešte v tvrdej, svetlozelenej zrelosti, konzumná zrelosť o 1-2 týždne, nevydrží dlho, výnimočne do začiatku septembra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, muštovanie, pečenie, na výrobu kompótov, džemov a lekvárov alebo destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Uprednostňuje hlboké, výživné pôdy, dostatočne vlhké, ale dobre odvodnené pôdy, ale uspokojí sa aj s horšími pôdami, ak nie sú príliš mokré a studené. Je vhodná do väčších záhrad a sadov alebo aj do alejí s dostatočne vysoko zapestovanou korunou. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh, v chladnejších síce dobre rastie, ale plody nedosahujú dobrú kvalitu.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Odolná voči chorobám, len v nevhodných polohách a pri prehustení koruny môže trpieť chrastavitosťou. Udržiavame vzdrušnú korunu a sadíme ju na vzdušné, otvorené lokality.

PÔVOD: Slovensko, Bošácka dolina, krajová odroda. Synonymá: Jahodárka.

 
RAST: bujný, tvorí veľké stromy s riedkou korunou, rastie šľahúňovito, vytvára dlhé plodonosné oblúky, vďaka čomu sa dá spoznať už z diaľky.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, opelivosť nebola preskúmaná, ale rodí v prítomnosti všeobecne dobrých opeľovačov ako Avranšská, Hardyho maslovka, Charneuská, Krivica.

 
PLODNOSŤ: skorá (4-5 rokov po výsadbe), striedavo vysoká.

 
PLODY: menšie až stredne veľké, baňaté až zaguľatené. Šupka je žltkastá s červenkastý líčkom, často s hrdzou. Dužina je mierne ružová, šťavnatá. Chuť je sladká, veľmi príjemná, s jahodovou príchuťou, je to delikatesa za čerstva aj sušená.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré, v polovici júla, zároveň s Magdalénkou. Treba ju oberať v tvrdej zrelosti, rýchlo dozrieva po uskladnení, vydrží 7-10 dní po zbere.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, ale najmä na sušenie a výrobu destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná na pôdu a polohu. Vhodná do alejí a veľkých sadov, do krajiny.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, nezvykne trpieť chrastavitosťou ani moniliózou.

PÔVOD: Belgicko, Fidelité pri Bruseli, pravdepodobne semenáč škôlkara van Monsa, vypestovaný okolo r. 1800. Bola pomenovaná po botanikovi Salisburym. Synonymá: Malá koruna, Kleine Keiserkrone, Prinzessin Marianne, Princesse Marianne.

 
RAST: bujný, vzpriamený, tvorí vysoké, veľké, vysoko až široko ihlanovité koruny. Plodonosný obrast je stredne dlhý.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Clapova, Hardyho maslovka, Charneuská.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, väčšinou pravidelná, niekedy po väčších úrodách nižšia.

 
PLODY: stredne veľké, baňaté, fľaškovité, zhrbolené, dosť podobné Boscovej fľaši, ale pri stopke sa tak nezužujú. Šupka je zelenožltá, v konzumnej zrelosti citrónovožltá, niekedy na slnečnej strane jemne červenkastá, pokrytá množstvom hrdzavých lenticiel a miestami aj plošne škoricovo hrdzavá. Dužina je biela až jemne žltkastá, jemná a veľmi šťavnatá, rozplývavá. Chuť je výborná, aromatická, sladkokyselkavá, korenistá, inak než Boscova fľaša. Z horších pôd je síce maslovitá, ale môže byť trpkastá.

 
DOZRIEVANIE: zber v polovici septembra, konzumne dozrieva pri skladovaní v chlade za týždeň, z teplejších polôh vydrží asi 2 týždne po zbere, z chladnejších asi 3-4 týždne.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a muštovanie, ale aj ostatné využitie na sušenie, výrobu džemov a lekvárov, kompótov a destilátov. Tesne po zbere dobre znáša prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na polohu, znáša aj otvorené aj pred vetrom chránené polohy, nie je náročná ani na pôdu, ale v úrodnej, dobre odvodnenej, no dostatočne vlhkej pôde sú plody chutnejšie. Je vhodná najmä do stredne teplých a chladnejších polôh, kde sa už nedarí Boscovej fľaši.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve po vysadení na stanovište, silne mrazuodolná a odolná nepriazni počasia aj v kvete, stredne až silne odolná voči chrastavitosti, odolná voči monilióze.

PÔVOD: Slovensko, Bošácka dolina, staršia krajová odroda.

 
RAST: pomalý, ale zdravý, vytvára stredne vysoké guľovité koruny. Má charakteristicky hrubé a krátke letorasty bordovej farby s výraznými, bielymi lenticelami. Uchováva si vysokú životnosť plodonosného obrastu, do vysokého veku ju netreba zmladzovať, stromy sú dlhoveké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače neboli overené, ale opeľujú ju zrejme iné hrušky kvitnúce v podobný čas, napr. Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: malé (priemerne 40-50 g), plocho guľovité, najširšie v strede, smerom k stopke sa veľmi krátko pravidelne zužujú, niekedy sú cibuľovité. Stopka je dlhá a tenká až stredne hrubá, na plod sa pripája so závalom. Šupka je tenká, pevná, lámavá, nevadí pri jedle, je zelená až šedozelená, husto posiata drobnými lenticelami, 1/3 až 2/3 plodu pokrýva škoricovočervené líčko. Dužina je krehká, celkovo len mierne zrnitá, viac v okolí jadrovníka. Počas dozrievania sa z bielej začína od šupky smerom k jadrovníku zafarbovať doružova až dočervena. Zrelé plody majú svetlokrvavú dužinu, skoro začínajú hniličiť. Chuť je sladká s mierne korenistou príchuťou, chutnejšia na priamy konzum než pri Krvavke letnej.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom augusta, nedá sa skladovať. Spadnuté plody bývajú už zhniličené.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, výrobu destilátu. Sušené plody sú pikantné, ale drobné.

 
STANOVIŠTE: slnečné, je menej náročná na kvalitu pôdy, znáša aj suchšie aj vlhkejšie. Je vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Je menej náchylná na chrastavitosť, ale vyžaduje otvorenú polohu a vzdušnú korunu. Je značne odolná voči roztočom, málo napádaná voškami a odolnejšia voči hrdzi hruškovej.

PÔVOD: Belgicko, Tongre - Notre Dame v provincii Henegavsko, vypestoval ju ako náhodný semenáč okolo r. 1811 Ch. L. Durendeau, pivovarník a záhradnícky nadšenec. Synonymá: Tonárovka, Beurré de Tongre, Beurré de Durendeau, Birne von Tongern, Birne von Tongre, Birne von Tongrés, Poire de Tongres, Tongern.

 
RAST: stredne bujný až mierny, šľahúňovitý, tvorí široké ihlanovité koruny. Kostrové konáre rastú šikmo hore, polokostrové viac vodorovne, sú stredne husté a s množstvom dlhého plodonosného obrastu. V období plodnosti vyžaduje udržovací rez a relatívne skoro aj rez zmladzovací.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a stredne dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova fľaša, Clappova, Dekanka Robertova, Dekanka zimná, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Krivica, Madame Verté, Parížanka, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, takmer vždy pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľmi veľké (priemerne 150 g, ale dosiahne aj 400 g), pretiahnuto hruškovité, zhrbolené, s plytkou ryhou pri stopke. Šupka je pevná, drsná, pri zbere zelenožltá, v konzumnej zrelosti zlatožltá s krásnym červenkastým či červenohnedým líčkom, celá je posiata veľkými, šedými lenticelami, miestami sa objaví aj hrdza. Dužina je žltkastá, rozplývavá až polorozplývavá, veľmi šťavnatá. Chuť je veľmi príjemná, harmonicky sladkokyselkavá, jemne aromatická a pikantná. Má len mierny sklon k otlačeniu, hnednutiu a kamienkovitosti dužiny.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva v priebehu októbra, vydrží do novembra. So zberom netreba otáľať, oneskorenie je nielen na úkor chuti, ale aj trvanlivosti, vtedy rýchlo múčnatie. Tesne po zbere dobre znáša prepravu, neskôr už nie.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na výrobu kompótov, muštov, výživ, džemov a lekvárov, destilátov či na sušenie a pečenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, pred vetrom chránené, s teplou, úrodnou, priepustnou, ale dostatočne vlhkou pôdou. Neznáša suché a studené pôdy. Je vhodná do teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve aj kvete. Na vhodných lokalitách málo náchylná na choroby, na nevhodných náchylnejšia na chrastavitosť a rakovinu.

PÔVOD: Belgicko, Tournai, vypestoval ju okolo r. 1840 ako náhodný semenáč M. Norbert Daras de Naghin v Tournai neďaleko francúzskych hraníc, kde bola v r. 1858 predstavená na výstave. Z genetických testov vychádza, že je potomkom Hardenpontovej. Synonymá: Naghinova maslovka, Nanghinova maslovka, Nanghinova, Beurré de Naghin, Naghins Butterbirne, Nanghins. Butterbirne.

 
RAST: bujný, vzpriamený. Vytvára široké pyramidálne koruny. Charakteristický je jej úzky tmavý list, ktorý pripomína list rododendronu.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale opeľujú ju zrejme iné hrušky kvitnúce v podobný čas, napr. Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

 
PLODNOSŤ: skorá, pravidelná, každý druhý rok vysoká.

 
PLODY: veľké, baňaté až guľovité, takmer hladké. Šupka je hrubá, matná, tuhá, kožovitá, pri zbere zelená, v konzumnej zrelosti zelenožltá, jemne bodkovaná, bez líčka. Dužina je biela, často aj žltkastá, maslovitá, často len polorozplývavá, šťavnatá. Chuť je príjemná, sladkokyselkavá, mierne korenistá. Sklon k otlačeniu je veľmi malý, k hnednutiu dužiny malý, ku kamienkovitosti stredný.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, konzumne dozrieva v decembri až februári.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na kompóty, mušty, výživy, džemy a lekváre, destiláty, pečenie a sušenie. Prepravu znáša dobre nielen hneď po zbere, ale aj v čase konzumnej zrelosti. Dobre sa skladuje.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom. Vyžaduje dobrú, priepustnú a dostatočne vlhkú a výživnú pôdu. Je vhodná do teplých a stredne teplých chránených polôh.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, silne v kvete. Je silne odolná voči monilióze, vyššie odolná voči chrastavitosti, tá ju môže potrápiť v uzavretých, vlhkých, studených polohách.

PÔVOD: nie je presne známy, zrejme Litva, ale je to stará odroda, popísaná už začiatkom 19. stor. Synonymá: Virginischer Rosenapfel, Rosenapfel der Jungfrau, Milerosa virginiana, Polskie panieriskie, Virginjski rožnik, Rozovka Virginskaja, Virginischer Glasapfel, Virginischer Sommerapfel, Virginischer Sommer-Rosenapfel, Liefländer Liebling, Pomme Jéruzalem Doubelde Witte, Sommer Gulderling, Apfel aus St. Germain.

 
RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr bujný, nepreplodzuje, takže do vysokého veku si zachováva dobrý rast. Tvorí v koruny najskôr vysoké, so šľahúňovitými konármi s riedkym plodonosným obrastom, neskôr sú koruny vysoko, široko guľovité.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Hammersteinovo, Priesvitné letné.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá až neskorá, stredne vysoká, pravidelná, hoci striedavo vysoká, nepreplodzuje, najviac rodí vo vysokom veku.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 120-150 g, niekedy až 180 g), tvarovo nepravidelné, niekedy kužeľovité, inokedy plocho guľovité, niekedy dokonca uťato vajcovité. Šupka je na strome jemne bielo osrienená, jemná, hladká, menej lesklá, slamovobiela, neskôr jemne žltkastá, často, ale nie vždy, s menším či väčším ružovočerveným pruhovaným líčkom. Dužina je biela až jemne žltkastá, mäkká, jemná a šťavnatá. Chuť je osviežujúco kyslastá, aromatická, s jemne korenistou, ružovou príchuťou.

 
DOZRIEVANIE: zber začiatkom augusta, konzumne dozrievajú vzápätí, pri uskladnení v chlade vydržia do konca augusta, prípadne až do konca septembra. V chladnejších polohách dozrievajú podstatne neskôr. So zberom netreba otáľať, treba zbierať, keď začínajú padať červivé plody, zrelé plody voňajú, príliš dlho na strome ponechané plody rýchlo múčnatejú. Prepravu znesú len tesne po zbere, neskôr sa ľahko otlačia.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, muštovanie a výrobu jablčného pyré.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené, ale neuzavreté. Nie je náročná na pôdu, vyhovujú jej nielen hlboké, hlinité pôdy, ale aj suchšie, hlinitopiesočnaté, na ktorých plodí skôr. Nevyhovujú jej ale ílovité, ťažké pôdy, kde zle rastie a málo plodí. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh, ak sú chránené.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, stredne až vyššie odolná voči múčnatke a chrastavitosti, v ťažkých ílovitých pôdach stredne náchylná na rakovinu.

PÔVOD: neznámy, pravdepodobne z Francúzska alebo Severnej Ameriky. Je to stará odroda uvádzaná v katalógoch už v r. 1771. Synonymá: Kmínová reneta, Reinette de Canada, Kanada Renette, Reneta Kanadyjska, Pariser Rambur, Renet Kanadskij.

RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr bujný, vytvára veľké, plocho guľovité, rozložité až prevísavé koruny. Dobre obrastá krátkym až stredne dlhým plodonosným obrastom.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a veľmi dlho, je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Baumannova reneta, Berlepschova reneta, Boikovo, Coxova reneta, Gdanský hranáč, Jonathan, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Malinové holovouské, Oldenburgovo, Ontario, Sudetská reneta, Zvonkové. Neopeľuje sa s Parménou zlatou zimnou a Hájkovou muškátovou renetou.

PLODNOSŤ: stredne skorá (5-6 rokov po výsadbe), stredne vysoká, striedavá.

PLODY: sú veľké až veľmi veľké, veľkostne stredne vyrovnané (priemerne 180 g, ale aj 450 g), plocho guľovité, pravidelne 5-hranne rebrovité, súmerné. Šupka je hladká, matná, pevná, v nepriaznivých podmienkach drsná a hrdzavá, najskôr hnedavozelená, neskôr bronzovožltá, s oranžovočerveným mramorovaným alebo pruhovaným líčkom, s hrdzavými lenticelami odrodovo typického kmínovitého, prípadne hviezdicovitého tvaru. Často vytvárajú nesúvislú, mramorovanú hrdzu po väčšej časti plodu. Dužina je žltobiela, krehká, neskôr jemná, niekedy mierne zrnitá, šťavnatá, po rozkrojení rýchlo hnedne. Chuť je veľmi dobrá, sladkokyslá, korenistá, renetovitá, s príjemnou vôňou.

DOZRIEVANIE: zber približne v polovici októbra, čo najneskôr, inak vädne pri skladovaní. Konzumne dozrieva v decembri a vydrží do februára. Vyžaduje vyššiu vzdušnú vlhkosť pri skladovaní, teplotu okolo 4 °C, nemá klesnúť pod 2 °C. Dobre sa prepravuje, najmä pri zbere, plody sa neotláčajú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, sušenie, muštovanie výrobu lekvárov a vína.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené. Vyžaduje teplú, vlhkejšiu, ale dostatočne odvodnenú, výživnú, najlepšie hlinitú pôdu. Je vhodná najmä do stredne teplých polôh. V drsných a suchých podmienkach sa jej nedarí dobre, v suchu trpí obaľovačom, v ílovitej pôde rakovinou.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve a v kvete, silnejšie odolná voči chrastavitosti a múčnatke, stredne odolná voči rakovine, menej odolná voči monilióze.

PÔVOD: Maďarsko, neznámy presnejší pôvod.

RAST: bujný. Dorastá v mohutný, veľmi dlhoveký strom do výšky 15-30 metrov a dožíva sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (u solitérneho stromu je široká až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené zo 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom. Na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta, oranžova, červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (po 5-6 rokoch od výsadby pri dobrom reze), vysoká pravidelne ob rok alebo ob 2 roky.

PLODY: sú stredne veľké, hruškového tvaru. Šupka je zlatožltá, bez líčka. Dužina je žltkastá, pred zhniličením trpká. Po zhniličení je svetlohnedá až stredne hnedá, krémovitá, jemná, sladká, šťavnatá, aromatická.

DOZRIEVANIE: od polovice do konca septembra. Pri uskladnení hniličia veľmi rýchlo a do niekoľkých dní je treba ich spotrebovať.

VYUŽITIE: ako mohutný, dlhoveký strom je využiteľná ako krajinotvorný strom vhodný do alejí, sadov, do veľkých záhrad či voľnej krajiny. Plody sú po uhniličení vhodné na priamy konzum a na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - oskorušovice, na sušenie (a pomleté na pracharandu), muštovanie. Drevo je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vínnych lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Kvety a plody majú liečivé účinky proti tráviacim ťažkostiam.

STANOVIŠTE: teplé a slnečné, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, tam, kde sa pestuje vinič, môže sa jej dariť aj vo vyšších polohách, ale s menej vlhkým ovzduším.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve až do -30 °C, plody a listy sú menej odolné voči chrastavitosti (Venturia inaequalis). Vysoko odolná voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: Nemecko, Dolné Sasko, Vienburg, okolo roku 1816 ju ako náhodný semenáč našiel hostinský Multhaupt. Synonymá: Moldenhauptrenette, Multhaupts Karminrenette, Renette Multhaupt.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, tvorí rozložité, ale menšie koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Batul, Čistecké lahôdkové, Hájkova muškátová reneta, Hammerstein, Jadernička moravská, Krasokvet žltý, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion, Švajčiarske oranžové, Wesenerovo, Zvonkové.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké, plocho guľovité či tupo vajcovité, súmerné. Šupka je hladká, v plnej zrelosti lesklá, mierne mastná, spočiatku svetložltá, prekrytý takmer celý plod pruhovaným karmínovočerveným líčkom, s výraznými svetlými lenticelami, jemne voní. Dužina je žltobiela, jemná, šťavnatá. Chuť je veľmi dobrá, kyslastosladká, príjemne renetovitá, ale len mierne korenistá.

DOZRIEVANIE: zber začiatkom októbra, konzumne dozrieva v novembri, vydrží uskladnená do januára až februára. Plody padajú vo vetre.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a ďalšie spracovanie okrem muštovania. Plody pri skladovaní nevädnú.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom, s ľahšou, dobre priepustnou pôdou, v ťažkej, mokrej pôde majú plody sklon k hnitiu pri skladovaní. Vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve aj kvete, zrejme silne odolná voči bakteriálnej spále (Erwinia amylovora), chrastavitosti aj múčnatke.

PÔVOD: lombardská lieska (Corylus maxima) nie je presne známeho, európskeho pôvodu.

 
RAST: stredne bujný až bujný, vytvára husté kry polovzpriameného tvaru do výšky a šírky 4-6 m. Stredne silno až silno podrastá. Listy sú sfarbené do bordova.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samičie kvety začínajú rozkvitať skoro až stredne skoro a skôr než samčie, ktoré kvitnú neskoro až veľmi neskoro, ale napriek tomuto protogynickému kvitnutiu je samoopelivá. Vhodné opeľovače: Hallská obrovská, Webbova atď.

 
PLODNOSŤ: stredná (2,5 kg/strom), stredne pravidelná.

 
PLODY: súplodie tvoria viac než 4 plody. Ich pančušky sú červené, dlhšie než plody, iba málo vykrajované. Plody sú malé až stredne veľké, dlhé, valcovité, hnedé s ružovkastým nádychom. Jadro je stredne veľké až veľké, veľmi dobre vypĺňa celú škrupinu. Šupka jadra je červenkastá až hnedočervená a buď nie je vôbec alebo len veľmi slabo skorkovatená. Jadro sa lúska stredne dobre. Chutí veľmi dobre, aromaticky, sladkasto až sladko, má vysoký podiel tukov. Podiel jadra z hmotnosti plodu je stredný až vysoký (až 55 %), dvojité jadrá sa nevyskytujú.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré - počas 2. dekády septembra.

 
VYUŽITIE: priamy konzum aj cukrárenské spracovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, chránené pred severnými vetrami a mimo mrazových kotlín. Pôdy najlepšie ľahšie hlinitopiesčité či piesčitohlinité s dostatkom živín a vlahy v teplých až stredne teplých pestovateľských oblastiach (do cca. 450 m n.m.).

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do -34 °C, silne mrazuodolná aj v samčích kvetoch. Veľmi málo náchylná na botrytídu (Botrytis cinerea).

PÔVOD: vznikla v USA ako výsledok dlhodobého vnútrodruhového kríženia, kde posledným rodičovským párom boli genotypy C4R8T143 × C4R9T26 a následne bola zo semenáčov vybraná v ČR na Záhradníckej fakulte Mendelovej univerzity v Lednici a registrovaná bola v r. 1999.

 
RAST: stredne bujný, vzpriamený.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne veľmi skoro až skoro. Vhodné opeľovače podľa času kvitnutia: Barbora, Delta, Goldrich, Harcot, Harogem, Jitka, Karola, Lebela, Lenova, Lerosa, Mirka, Palava, Pinkcot, Radka, Sylvercot, Veecot, Vemina, Zetka.

 
PLODNOSŤ: pomerne skorá, vysoká, niekedy mierne striedavá.

 
PLODY: stredne veľké až malé, elipsovité, súmerné, hladké. Šupka je veľmi slabo až slabo plstnatá, oranžová, čiastočne krytá purpurovým rozmytým menším líčkom. Dužina je oranžová, stredne tuhá, stredne hrubá, stredne až veľmi šťavnatá, veľmi dobre odlučiteľná od kôstky. Chuť je sladkokyslá až kyslosladká, aromatická, pikantná, veľmi dobrá. Jadro kôstky je silne horké.

 
DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, od 2. polovice júna, 17 dní pred Velkopavlovickou.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre marhule, vrátane tých okrajových, kde ich treba sadiť na chránené stanovište. Veľmi dobre prispôsobivá rôznym klimatickým podmienkam.

 
ODOLNOSŤ: dobre až silne mrazuodolná v kvetných pukoch a v mladých plôdikoch, silne odolná voči suchej škvrnitosti listov a plodov (Stigmina carpophilla), silne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), dobre odolná voči hnednutiu listov (Gnomonia erythrostoma).

PÔVOD: ČR, Šľachtiteľská stanica vo Valticiach, zaregistrovaný v r. 1971.

 
RAST: bujný, tvorí vznosné, široko guľovité koruny, dostatočne zahustené. 20-ročný môže dosiahnuť výšku aj 22 m. Raší skoro.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, čiastočne samoopelivý, samičie kvety rozkvitajú 2-3 dni pred dozretím samčích jahňád, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Jupiter, prípadne Hartley.

 
PLODNOSŤ: skorá (v 3.-4. roku po výsadbe), stredne vysoká až vysoká, takmer pravidelná. Plodí prevažne na koncoch jednoročných výhonov.

 
PLODY: sú veľké (priemerne 14-14,8 g a 43,5x38x35,5 mm), vajcovité s menšou špičkou, u niektorých plodov sú polovice nerovnako veľké. Rubina je hrubá, zelená, v zrelosti sa otvrára a orechy sa dobre z nej vylupujú. Škrupina je stredne hrubá - polopapierová, dobre až stredne dobre uzavretá, mierne až stredne zvrásnená, skoro hladká, stredne dobre až veľmi dobre lúskateľná. Jadro je veľké (tvorí 51,5 % plodu), dobre vypĺňa škrupinku, ale v porovnaní s ostatnými odrodami menej, je svetložlté, s mnohonásobne členenými lalokmi, preto sa horšie vyťahujú zo škrupinky vcelku. Chuť je dobrá, sladkastá, stredne aromatická s výrazne osobitnou príchuťou, ktorá sa však pri dlhšom skladovaní stráca, v suchom stave len mierne horkastá.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom 2. dekády, začiatkom 3. dekády septembra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj cukrárenské využitie (najmä mleté orechy). Jadro obsahuje dosť vody a aj kvôli členitosti ho treba rýchlejšie sušiť. Pri skladovaní môže čiastočne zosychať. Pri dlhodobom skladovaní v škrupine v príliš vlhkom prostredí sa môže vyskytnúť choroba jadier (Alternaria alternata).

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo severnej strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké pôdy (najmä ak je hladina podzemnej vody prihlboko) či príliš ťažké a zamokrené pôdy. Vhodný najmä do teplých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve, kvôli skorému rašeniu a kvitnutiu náchylnejší na zmrznutie kvetov. Vo vlhkých rokoch v zahustených výsadbách môže trpieť bakteriózou (Xanthomonas juglandis), na stanovišti netrpí hubovými chorobami.