Ovocné stromy

PÔVOD: neznámy, zrejme Anglicko, veľmi stará odroda, známa aj pod menami Rote Nektarine, Peach plum, Prune Péche či Nectarina rosie.

RAST: bujný, tvorí široko nálevkovitú korunu, kostrové konáre smerujú najskôr šikmo hore a potom sa pod váhou úrod ohýbajú.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Cárska, Kirkeho, Mirabelka nancyská a Zelená ringlota.

PLODNOSŤ: skorá, stredná, striedavá.

PLODY: veľké až veľmi veľké (60-80 g, ale aj 90 g), guľovité, zhora aj zdola zmačknuté, takmer súmerné, pripomínajú nektarinky. Šupka je pevná, pod silným osrienením lesklá, jasne až tmavočervená, kyslastá, dá sa stiahnuť. Dužina je zelenkastá až žltkastá, tuhá, šťavnatá. Chuť je veľmi závislá na stanovišti a priebehu počasia v danom roku: z teplých polôh a dostatočne vlhkých a úrodných pôd dobrá až veľmi dobrá, sladká a ľahko kyslastá, z chladnejších polôh a daždivých rokov kyslejšia a trpkastá. Podobne na polohe a priebehu počasia závisí odlučiteľnosť kôstky od dužiny.

DOZRIEVANIE: skoré, začiatkom augusta, nerovnomerne, oplatí sa zbierať prebierkou.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj kuchynské spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Vyžaduje úrodné, dostatočne vlhké pôdy, v suchej a chudobnej pôde sa plody nevyvíjajú dobre, predčasne opadávajú a nie sú chutné. Vhodná len do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: málo mrazuvzdorná v dreve, málo až stredne mrazuvzdorná v kvete, stredne tolerantná voči šarke, silne odolná voči monilióze (Monilinia laxa), červenej škvrnitosti sliviek (Polystigma rubrum) a suchej škvrnitosti listov a plodov (Stigmina carpophila).

PÔVOD: neznámy, zrejme západné Slovensko.

RAST: bujný, rovný, tvorí hustejšie, rozložité koruny. Má veľmi veľké listy.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké, bucľaté, tmavofialové, mäkké a šťavnaté. Šťava farbí. Chuť nie je mdlo sladká, ale príjemne sladkokyslá.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, relatívne rovnomerné, približne od konca júna asi 2 týždne.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a na spracovanie na sirupy a džemy, destiláty, do koláčov či zmrzliny, dá sa zamraziť na neskoršie použitie. Dobre sa vyníma ako jedlá dekorácia dezertov v kombinácii s bielymi a čiernymi plodmi. Kvôli vysokej šťavnatosti je menej vhodná na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, hlinitou či hlinito-ílovitou, výživnou pôdou, v suchších pôdach horšie rastie a ani plody nedosahujú takej veľkosti a kvality. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve v rámci moruší, podobne ako iné moruše náchylná na zmrznutie pukov, kvetov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Stredne až menej odolná voči antraknóze.

PÔVOD: Taliansko.

RAST: stredne bujný, dorastá do výšky približne 8 m, má zdravé, pekné olistenie.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v máji.

PLODNOSŤ: skorá (do 3 rokov po výsadbe), veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: veľmi veľké, podlhovasté, v plnej zrelosti lesklé čierne. Dužina je šťavnatá, farbiaca. Chuť je výborná, sladká s jemnou kyselinkou.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, dlhšie, od júna do júla.

VYUŽITIE: plody na priamy konzum a všestranné spracovanie na džemy, lekváre, džúsy, sirupy, likéry, destiláty, na sušenie vcelku aj v podobe ovocnej kože.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, hlinitou či hlinito-ílovitou, výživnou pôdou, v suchších pôdach horšie rastie a ani plody nedosahujú takej veľkosti a kvality. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve v rámci moruší, podobne ako iné moruše náchylná na zmrznutie pukov, kvetov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Dobre odolná voči antraknóze.

PÔVOD: ČR, vznikol ako semenáč neznámeho pôvodu na pozemkoch firmy SEVA-FLORA Valtice, registrovaný bol v roku 2002.

RAST: bujný až veľmi bujný, korunu tvorí stredne hustú, vzpriamenú. Raší skoro až stredne skoro.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, samčie kvety kvitnú skôr než samičie, kvitne skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače síce neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Apollo, Lake, Seifersdorfský, Sychrov, Victoria.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká, takmer pravidelná. Plodí najmä na konci jednoročných výhonov. Vo vyššom veku sú plody menej tvarovo a veľkostne vyrovnané.

PLODY: veľké až veľmi veľké, vajcovité, so silne výraznou špičkou. Rubina je hrubá, zelená so svetlejšími bodkami. Škrupina je mierne ryhovaná, tenká až stredne hrubá - polopapierová, súdržnosť polovíc je slabá až stredná. Jadro je veľké až veľmi veľké, dobre vypĺňa celú škrupinku, s vysokým podielom k celkovej hmotnosti plodu, je svetlohnedé až hnedé a veľmi dobre sa lúska. Chuť je veľmi dobrá, aromatická, sladkastá, bez výraznej horkosti.

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, koncom 3. dekády septembra.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj cukrárenské využitie (nielen mleté orechy, ale aj vcelku). Pri skladovaní nezosychá a nemení svoju veľmi dobrú chuť.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo severnej strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké pôdy (najmä ak je hladina podzemnej vody prihlboko) či príliš ťažké a zamokrené pôdy. Vhodný najmä do teplých pestovateľských oblastí.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolný v dreve a keďže skoro až stredne skoro raší, je náchylnejší na poškodenie neskorými jarnými mrazmi.

PÔVOD: Francúzsko, INRA, 1995, kríženec Franquette x Lara.
RAST: stredne bujný, vzpriamený, dosiahne výšku asi 10-15 m. Raší neskoro.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, kvitne neskoro, vďaka čomu lepšie uniká neskorým jarným mrazom. Kvitne protandricky, teda samčie kvety rozkvitajú o niečo skôr než samičie. Vhodné opeľovače: Fernette, Franquette, Ronde de Montignac, Lara. Sám je dobrým opeľovačom pre odrody: Chandler, Lara.
PLODNOSŤ: skorá (do 3-5 rokov po výsadbe), vysoká (4-5 t/ha po 10 rokoch po výsadbe), pravidelná, rodí aj na bočnom obraste, nielen na koncoch výhonov.
PLODY: sú veľké (priemerne 12,4 g, 60 % plodov viac ako 32 mm), guľovité až vajcovité, škrupina nápadne žltkastá, stredne hrubá, stredne ryhovaná, jadro sa dá dobre vylúpnuť. Jadro je svetlé, v priemere váži 6,9 g a úplne vypĺňa škrupinu, má strednú výťažnosť (tvorí 44-48 % hmotnosti plodu). Chuť je aromatická, sladkastá, vynikajúca, bez horkosti.
DOZRIEVANIE: dozrieva neskoro, v prvej polovici októbra.
VYUŽITIE: priamy konzum, cukrárenské využitie. Skladovať v škrupine na tmavom chladnom mieste sa dá aj pol roka.
STANOVIŠTE: slnečné s hlbokou, dobre odvodnenou pôdou bohatou na živiny, hlinitou, mierne kyslou alebo neutrálnou aj v chladnejších oblastiach.
ODOLNOSŤ: vysoko odolný voči bakterióze (Xanthomonas arboricola pathovar. juglandis) a antraknóze (Gnomonia leptostyla). Vysoko mrazuodolný v dreve aj v kvetoch. Dobre toleruje sucho. Celkovo je vitálny a prispôsobivý na rôzne klimatické podmienky.

PÔVOD: ČR, zrejme náhodný semenáč z obce Hospozín v okrese Kladno.
RAST: stredne bujný.
OPEĽOVACIE POMERY: nie sú overené.
PLODNOSŤ: nie je overená.
PLODY: veľké, oválneho tvaru. Škrupina je tenká, dobre lúskateľná, papierová. Jadro je stredne veľké, temnej karmínovej farby. Chuť je lahodná, sladkastá.
DOZRIEVANIE: počas septembra.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na cukrárenské využitie - nielen mleté orechy, ale aj vcelku, je veľmi dekoratívny. Zrelé jadro obsahuje viac vody, po vysušení môže zosychať.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo severnej strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké pôdy či príliš ťažké a zamokrené pôdy. Vhodný najmä do teplých pestovateľských oblastí.
ODOLNOSŤ: mrazuodolnosť a odolnosť voči chorobám nebola overená.

PÔVOD: USA, Kalifornia, UC Davis, v roku 1979 ho patentoval Harold Forde, ktorý ho vyšľachtil ako kríženca odrôd Pedro a 56-224 a pomenoval po pomológovi W. H. Chandlerovi.
RAST: stredne bujný, polovzpriamený, vytvára guľovité, husté koruny. Dokáže dorásť do výšky 10-20 m a šírky 18-20 m, ale veľmi skoro vstupuje do plodnosti, ktorá brzdí rast, preto sa pestuje aj v intenzívnom spone 5x6 m. Raší neskoro.
OPEĽOVACIE POMERY: je (čiastočne) samoopelivý, kvitne neskoro. Kvitne obvykle vyše 2 týždňov, samčie kvety síce začínajú kvitnúť aj 5 dní pred prvými samičími, ale prekryv kvitnutia je dostatočne dlhý (asi 6 dní). Pre zvýšenie úrodnosti doplňte ďalšie odrody. Vhodné odrody: Franquette (v pomere 3:30 až 1:30), Fernette.
PLODNOSŤ: skorá (4-5 rokov po výsadbe), v súčasnosti najvyššia, pravidelná a spoľahlivá (aj vyše 10 t/ha). Asi 70-90 % úrody je na bočnom plodonosnom obraste, nie na koncoch jednoročných výhonov ako u starších odrôd. Zo stromov starých 15-20 rokov môže byť úroda až 150 kg.
PLODY: stredne veľké (priemerne 13,4 g, 42x33x35 mm), oválne, s nevýraznou špičkou. Škrupina je tenká, veľmi ľahko lúskateľná, súdržnosť polovičiek je slabá. Jadrá sa pri lúskaní veľmi ľahko zachovávajú ako 2 celé polovičky, bez poškodenia. Jadro je svetlokrémové, stredne veľké, dobre vypĺňa škrupinku (50-55 % z hmotnosti plodu). Chuť je veľmi dobrá až výborná, stredne aromatická, sladká bez výraznej horkosti či trpkosti.
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, koncom septembra.
VYUŽITIE: na priamy konzum aj cukrárenské využitie (nielen mleté orechy, ale aj vcelku, vďaka svetlej šupke jadra je veľmi dekoratívny).
STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo S strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, hlbšia, vápenitá, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké pôdy či príliš ťažké a zamokrené pôdy, ale ani kyslé. Neznáša príliš vysokú hladinu podzemnej vody. Vhodný do všetkých pestovateľských oblastí.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve, vďaka neskorému rašeniu a kvitnutiu väčšinou uniká neskorým jarným mrazom. Dobre zvláda teplo a sucho. Je vysoko odolný voči antraknóze a bakterióze (Xanthomonas campestris).

PÔVOD: ČR, náhodný semenáč nájdený na hraniciach s Rakúskom neďaleko Valtíc okolo r. 1955 a vybraný na Šľachtiteľskej stanici vo Valticiach, registrovaný v roku 1971.
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, koruny vytvára široké, guľovité až rozložité, riedke, mierne previsnuté. Kostrové konáre rastú mierne šikmo hore a dobre obrastajú slabšími postrannými konármi. Raší neskoro.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, samičie kvety rozkvitajú 5-8 dní po začiatku kvitnutia samčích jahňád, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Mars, prípadne Lake.
PLODNOSŤ: skorá (2.-3. rok po výsadbe), vysoká, pravidelná, spoľahlivá. Plodí najmä na konci jednoročných výhonov.
PLODY: veľké (priemerne 14,5-15,7 g, 45,5x37x34 mm), široko vajcovité až oválne, s nepatrnou špičkou. Rubina je stredne hrubá, tmavozelená so svetložltými bodkami, v zrelosti sa otvára, orechy sa dobre vylupujú. Škrupina je stredne hrubá, polopapierová, jemne zvrásená, šedohnedá, stredne dobre až veľmi dobre lúskateľná. Jadro je veľké (51-58 % hmotnosti plodu), svetlohnedé až hnedé, veľmi dobre vypĺňa škrupinu. Chuť je mierne sladkastá, aromatická, výborná a lahodná najmä v čerstvom stave, v suchom stave má viac horkosti.
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, začiatkom 3. dekády septembra, dozrieva rovnomerne.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum čerstvých jadier a spracovanie sušených, najlepšie v zmesi s inými odrodami. Jadrá obsahujú veľa vody, treba ich rýchlo vysušiť. Pri skladovaní nezosychá, ale môže sa čiastočne otvárať.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo severnej strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, hlbšia, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké pôdy či príliš ťažké a zamokrené pôdy. Neznáša príliš vysokú hladinu podzemnej vody, ale je náročný na vlahu v čase rastu a najmä dozrievania plodov. Vhodný do všetkých pestovateľských oblastí.
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolný v dreve, neskoro raší, takže väčšinou nebýva poškodzovaný neskorými jarnými mrazmi. Počas vegetácie je náchylnejší na antraknózu, hnednutie a následné vysychanie jadier. Pri nadbytku dusíka sa môžu prejavovať príznaky nadmernej papierovitosti, keď škrupina na niektorých plodoch úplne chýba.

Skorý až stredne skorý polopapierak z ČR so stredne veľkými plodmi so stredne veľkým jadrom krásnej žiarivo karmínovočervenej farby a sladkej aromatickej chuti; vhodný na priamy konzum a výrobu cukroviniek; stredne až silne mrazuodolný v dreve, stredne odolný voči chorobám a škodcom. PÔVOD: ČR, Vlastibořice u Sychrova, vyselektoval Ing. Jan Zima, registrovaný v r. 2002.
RAST: stredne bujný až bujný, vytvára stredne husté až husté, veľké, rozložité koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, kvitne skoro. Samičie kvety kvitnú skôr ako samčie. Vhodné opeľovače: Apollo, Hartley, Seifersdorfský, Saturn.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná. Plodí najmä na koncoch jednoročných výhonov.
PLODY: stredne veľké až menšie pri vysokej násade, oválne. Rubina je zelená so svetlejšími bodkami. Škrupina je polopapierová, stredne hrubá, so silne výraznou špičkou, polovice držia spolu stredne silno. Jadro je stredne veľké, žiarivo karmínovočervené a dobre až stredne dobre sa lúska, veľmi ľahko luskáčikom. Podiel jadra k celkovej hmotnosti plodu je vysoký. Chuť je sladká, veľmi dobrá, aromatická, aj v suchom stave bez horkosti.
DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, v 2.-3. týždni septembra.
VYUŽITIE: atraktívna stolová odroda, vhodná aj na potravinárske využitie (napr. zdobenie cukrárskych výrobkov); veľmi dobre skladovateľná, pri skladovaní jadrá nezosychajú.
STANOVIŠTE: slnečné, chránené zo severnej strany pred studeným vetrom, mimo mrazových kotlín, ideálne mierny svah s J a JV expozíciou. Pôda mu vyhovuje stredne ťažká, dostatočne vlhká, ale dobre odvodnená, nemá rád príliš ľahké pôdy (najmä ak je hladina podzemnej vody prihlboko) či príliš ťažké a zamokrené pôdy. Vhodný najmä do teplých a stredných pestovateľských oblastí.
ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolný v dreve, ale kvôli skorému rašeniu a kvitnutiu je náchylnejší na poškodenie kvetov neskorými jarnými mrazmi. Je stredne odolný voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: Švédsko, výskumná stanica Alnarp, vyšľachtená v r. 1946 ako kríženec odrôd Early Favorit a Oullinská ringlota.

RAST: stredne bujný, polovzpriamený, tvorí stredne husté, guľaté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne skoro.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pri preplodení mierne striedavá. Rezom je vhodné preplodzovaniu predchádzať.

PLODY: stredne veľké, takmer guľaté, súmerné. Šupka je osrienená, svetlofialová, na oslnenej strane fialová až tmavofialová. Dužina je žltá až oranžová, mäkká až stredne tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je sladká až veľmi sladká, väčšinou dobre aromatická, dobrá. Kôstka sa veľmi dobre odlučuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, 45 dní pred Bystrickou, teda v 1. polovici júla.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu džemov či výživ. Plody majú sklony k otlačeniu v plnej zrelosti.

STANOVIŠTE: slnečné, kvôli vysokej plodnosti vyžaduje hlbokú, úrodnú, vlhkejšiu pôdu. Vhodná do všetkých pestovateľských oblastí pre ringloty, aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve, tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Francúzsko, okolie mesta Agen.

 
RAST: v škôlke bujný, po presadení na trvalé miesto ustáva a dosiahne výšku a šírku okolo 4 m. Koruna je spočiatku vzpriamená, pod váhou úrody sa konáre rozložia a koruna získa široko guľovitý tvar. Vyžaduje kvalitný výchovný rez a neskôr presvetľovací rez v závislosti od množstva prírastkov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá. Vhodné opeľovače: Althanova ringlóta, Anna Späth, Kráľovna Viktória a Zelené ringlóta. Kvitne neskoro, kvety sú dobre mrazuodolné.

 
PLODNOSŤ: skorá (4.-5. rok po výsadbe), vysoká a pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (35 g), elipsovité, vajcovité, často nesúmerné, červenofialové, na zatienenej strane aj červenožltozelené, pokryté dosť intenzívne fialovým osrienením, s množstvom belavých či kávových pieh. Šupka je tenká, ale pevná a zle sa šúpe. Dužina je žltozelená až žltooranžová, mäkká, šťavnatá, veľmi sladká, bez kyselín a vône, dobre sa oddeľuje od kôstky.

 
DOZRIEVANIE: neskoro - v polovici septembra.

 
VYUŽITIE: vynikajúca na sušenie (celosvetovo najpestovanejšia na tento účel), ale vhodná aj na priamy konzum, džem, lekvár, kompóty.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, s priepustnou, piesočnatou, či piesočnatohlinitou pôdou, zvláda dobre aj suchšie pôdy. Vhodná do teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne tolerantná voči šarke (prejavuje sa na listoch).

PÔVOD: Maďarsko+Nemecko, Franz Späth z berlínskej škôlky L. Späth v r. 1870 vybral perspektívny náhodný semenáč v Kadoszbegu v Maďarsku a o štyri roky neskôr ho uviedol na trh pod menom svojej manželky Anny Späth.
RAST: stredne bujný, zdravý, tvorí riedke, rozložité koruny
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 55 g), guľovité až široko elipsovité, zrastovou jazvou rozdelené na dve nerovnaké polovice. Šupka je tuhá, pevná, purpurovo červená až modravo červená, po celom plode sú roztrúsené bodky, prechádzajúce niekedy v čiarky. Dužina je sviežo žltozelená až zlatožltá, pevná, veľmi šťavnatá a odlučiteľná od kôstky v závislosti od polohy a miery vyzretia v daný rok. Chuť je niekedy výborná, inokedy mdlá, po teplom lete v kvalitnej pôde je sladká, vyvážená, jemne pikantná a aromatická.
DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, koncom septembra, začiatkom októbra.
VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum aj výrobu kompótov či džemov a lekvárov.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Pôdu preferuje výživnú. Je vhodná do teplých a stredne teplých, chránených polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, tolerantná voči šarke, prejavuje sa u nej len na listoch a v minimálnej miere na plodoch. Na moniliózu plodov je stredne citlivá a najnáchylnejšia je na červenú škvrnitosť listov sliviek.

PÔVOD: bývalá Juhoslávia, dnešné Srbsko, Čačak, Výskumný ústav ovocinársky, vyšľachtená v r. 1975 ako kríženec odrôd Wangenheimova a Požegača.

RAST: stredne bujný, polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne skoro. V prítomnosti ďalších odrôd kvitnúcich zároveň sa zvýši úroda. Vhodné opeľovače: Čačanská lepotica, Haganta, Herman, President.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: sú veľmi veľké (priemerne 60 g), elipsovité, nesúmerné. Šupka je pod osrienením purpurovo fialová, na slnečnej strane intenzívnejšia. Dužina je žltozelená, mäkká až stredne tuhá, veľmi šťavnatá. Chuť je kyslo sladká, pri plnom vyzretí sladká až veľmi sladká, dobre aromatická, dobrá až výborná. Kôstka sa stredne dobre oddeľuje od dužiny, niekedy môže dužina na jej rebrách ostávať.

DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, 42 dní pred Bystrickou, teda v 2. polovici júla, treba zbierať postupnou prebierkou najzrelšie plody.

VYUŽITIE: výborná na priamy konzum, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, sušenie či pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na stanovište a pôdu. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná, stredne tolerantná voči šarke (prejavuje sa na listoch a vo veľmi malej miere na plodoch) a stredne až silne odolná voči ostatným chorobám.

PÔVOD: Nemecko, Ersingen pri Pforzheime, nájdená ako náhodný semenáč okolo roku 1890.

RAST: v mladosti veľmi bujný, neskôr stredne bujný rast. Bohaté olistenie, listy sú veľké a nápadne svetlé.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (dĺžka cca 5 cm), tvar pravidelný, oválny, s krátkou stopkou. Šupka je hnedomodrá až modročervená, miestami výrazne bodkovaná i hrdzavá, osrienená, dá sa stiahnuť. Dužina je mäkká, šťavnatá, zelenožltá, sladkokyselkavá, korenistá, v plnej zrelosti sa dobre oddeliteľná od kôstky.

DOZRIEVANIE: v teplých polohách od polovice júla, inde začiatkom augusta.

VYUŽITIE: priamy konzum, zaváranie.

STANOVIŠTE: živné pôdy a skôr vlhkejšie ako suchšie pôdy, teplejšie polohy.

ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť kvetu voči jarným mrazom, málo náchylná na praskanie plodov, spoľahlivo tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Nemecko, Univerzita v Hohenheime, vyšľachtil Dr. Walter Hartmann ako kríženec odrôd Čačanská najbolja a Valor, registrovaná v r. 2005.

RAST: stredne bujný, polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne veľmi skoro až stredne skoro. Vhodné opeľovače: Čačanská lepotica, Čačanská najbolja, Jojo, Hanita, Opal, President.

PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 65 g, ale aj 80 g), podlhovasté, nesúmerné. Šupka je pod silným osrienením fialovomodrá. Dužina je žltozelená, tuhá, vláknitá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, pri plnom vyzretí sladká až veľmi sladká, veľmi aromatická, výborná až vynikajúca. Kôstka sa väčšinou dobre oddeľuje od dužiny, ojedinele na jej rebrách môže dužina ostávať.

DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, 10-12 dní po Bystrickej, teda od polovice do konca septembra.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na podmienky stanovišťa, ani pôdne pomery. Vzhľadom na neskorý čas dozrievania je vhodná do teplých a stredne teplých oblastí, aby stihla plne vyzrieť.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve a kvete, tolerantná voči šarke, stredne odolná voči monilióze (Monilinia laxa).

PÔVOD: Nemecko, Univerzita v Hohenheime, vyšľachtil Dr. Walter Hartmann ako kríženec odrôd Jojo a Felsina.

RAST: stredne bujný.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná, po preplodení striedavá.

PLODY: stredne veľké (35-40 g), podlhovasté či oválne. Šupka je pod silným osrienením tmavomodrá až tmavofialová. Dužina je pevná, zlatožltá, stredne šťavnatá, dobre oddeliteľná od kôstky. Chuť je sladkokyslá, vyvážená (cca 18 °Brix), korenistá a mimoriadne aromatická, výborná.

DOZRIEVANIE: neskoré, zároveň s Bystrickou, teda v 1. a 2. dekáde septembra.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, najviac jej vyhovuje dostatočne vlhká, ale priepustná, úrodná pôda. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, vďaka hypersenzitivite rezistentná voči šarke, málo náchylná na moniliózu.

PÔVOD: Nemecko, Lützelsachsen pri Weinheime, v roku 1914 ju objavil ako náhodný semenáč G. P. Nickel medzi inými semenáčmi a odkopkami.

RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, tvorí guľovité, redšie, neskôr široko rozložité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Bryská, Bühlská, Cárska, Ontário, Ruth Gerstetter, Zimmerova.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná, hoci striedavá, čo sa týka objemu úrody.

PLODY: stredne veľké (20-22 g), podlhovasté, oválne, súmerné. Šupka je pod svetlomodrým osrienením tmavofialovomodrá až tmavomodrá, v tieni červenkastá, tuhšia, hrubšia, kyselkavá, dá sa stiahnuť z dužiny a takmer nevoní. Dužina je zelenožltá až oranžovohnedá, stredne šťavnatá, mäkká. Chuť je sladkokyslá, aromatickejšia len na dobrom stanovišti a v teplom roku.

DOZRIEVANIE: v druhej polovici júla, patrí medzi najskoršie slivky. Plody dobre držia na strome.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Darí sa jej najlepšie v hlbšej, hlinitej, úrodnej, stredne vlhkej pôde. Je vhodná len do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: menej mrazuodolná v dreve aj kvete, menej až stredne tolerantná voči šarke, stredne odolná voči ďalším chorobám, často ju napadajú roztočce a obaľovač slivkový (Cydia funebrana).

PÔVOD: nejasný, buď Francúzsko, okolie Nancy, alebo ho niektorý francúzsky kráľ priviezol z Ázie, veľmi stará odroda známa vo Francúzsku od roku 1490, v okolí Nancy bola veľmi rozšírená.

RAST: najskôr bujný, neskôr stredne bujný, polovzpriamený, tvorí spočiatku ihlanovité, neskôr guľovité až rozložité, neveľké koruny. Je vhodná do sadov aj menších záhrad.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: (stredne) skorá, vysoká až veľmi vysoká, pri preplodení niekedy striedavá.

PLODY: sú veľmi malé (priemerne 9,5-10 g), guľaté alebo niekedy mierne pretiahnuté, súmerné. Šupka je pod osrienením žltá, v plnej zrelosti zlatožltá, s červenými bodkami, stredne hrubá, mäkká, dá sa stiahnuť. Dužina je zelenožltá až zlatožltá, pevná, menej šťavnatá. Chuť je sladká až veľmi sladká, aromatická, veľmi dobrá až výborná, bez kyslosti typickej pre iný botanický druh - myrobalán (Prunus insititia), kotrý sa často ľudovo prezýva mirabelka. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, 15 dní pred Bystrickou, teda v 3.-4. týždni augusta.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu kompótov, džemov, kvalitných destilátov či slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie sa jej darí v teplejších polohách do stredných nadmorských výšok, vo vlhkejších a úrodných pôdach, ale celkovo je nenáročná. Len v suchej pôde bývajú plody drobné a v chladných polohách nie sú také chutné.

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorná v dreve aj kvete, spoľahlivo tolerantná voči šarke a málo náchylná na infikovanie jej vírusom, pri dlhotrvajúcich dažďoch plody praskajú a napadá ich monilióza (Monilinia fructigena).