Ovocné stromy

PÔVOD: Belgicko, náhodný semenáč nájdený p. Meurisom, riaditeľom Van Monsových ovocných škôlok pri Vilvoarden medzi Bruselom a Mechelenom, pri dvore Dry Toreu okolo roku 1800. Je pomenovaná po nemeckom pomológovi Augustinovi Diealovi. Iné názvy má “Mačacia hlava”, “Cisárska”.

 
RAST: bujný, v škôlke krivý, koruna je charakteristicky vysoká a úzko pyramidálna so spodnými kostrovými konármi vodorovnými, pod váhou úrod postranné konáre s krátkym plodonosným obrastom prevísajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, sama je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Boscova, Guyotova, Hardyho, Charneuská, Júlová, Konferencia, Kozačka štuttgartská, Krivica, Lectierova, Madame Verté, Magdalénka, Nelisova zimná, Parížanka, Poiteau, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá (asi po 6 rokoch), vysoká a pravidelná.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (11x9 cm, priemerne 180-250 g, ale aj 600 g či viac), baňatého, často hrboľatého tvaru, ktorý je smerom ku stopke mierne zúžený. U veľmi veľkých plodov býva jedna polovica plodu väčšia než druhá. Šupka je drsná, matná, svetlozelená, po dozretí jemnejšia, lesklá, žltá až zlatožltá, pokrytá nápadnými hnedými lenticelami, vonia muškátovo. Biela dužina je jemná, šťavnatá, maslová. Chuť je vynikajúca, korenistá, kyslasto sladká, u plodov z vyšších a horších polôh však trpkastá a repovitá.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra alebo začiatkom októbra, konzumne dozrieva v novemberi, niekedy už skôr, vydrží do Vianoc, prípadne až do januára.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na muštovanie, výrobu džemov, destilátov či ďalšie kuchynské využitie. Má sklon k otlačeniu a hnednutiu šupky, horšie znáša skladovanie v chladiarni.

 
STANOVIŠTE: vyžaduje hlboké, hlinité, dostatočne vlhké pôdy, znesie i vyššie polohy, ale musia byť teplé a chránené pred vetrom. Plody z mokrých a studených polôh bývajú trpké, mokré a studené polohy podporujú aj rozvoj chrastavitosti. Je vhodná do záhrad, sadov či alejí.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, menej v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, náchylnejšia na úpal listov.

PÔVOD: Maďarsko, sikulský kraj, popísaná prvýkrát v roku 1875. Synonymá sú: Sikulai alma, Sikulaer Apfel, Sikula, Székely alma, Seklerapfel, Pomme de Sikula.

 
RAST: stredne bujný až umiernený, so vzpriamenou až polorozložitou korunou.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a krátko, je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Aderslebenský kalvil, Bathské, Berlepschova reneta, Biesterfeldská reneta, Coxova reneta, Dukát, Florina, Hammersteinovo, Hviezdnatá reneta, Ingrid Marie, James Grieve, Jonathan, Macoun, Melba, Míšeň jaroměřská, Osnabrücká reneta, Signe Tillisch, Stayman Winesap, Vejlímek červený, Zvonkové.

 
PLODNOSŤ: skorá (do 5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 220-260 g), plocho guľovité, pravidelné, najširšie uprostred. Šupka je lesklá, hladká, silne voňavá, základnej farby zelenožltej až ružovej, takmer celej rovnomerne pokrytej rozmytou červenou farbou v ktorej sú husté, nie veľmi nápadné, tmavočervené pruhy, na celom povrchu je množstvo nápadných svetlých bodiek - lenticiel. Dužina je biela, pod šupkou žltkastá, riedka, kyprá, tuhá a šťavnatá. Chuť je veľmi príjemná, sladkokyslá, plná, s medovou príchuťou.

 
DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, čo najneskôr, dozrieva v decembri, vydrží do apríla.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a muštovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé s vlhkejším ovzduším, dobre prospieva najmä v naplavených, úrodných pôdach v nivách riek, znesie aj veternejšie lokality. Neznáša suchú pôdu.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, nezvykne trpieť chorobami, maximálne v uzavretých polohách je stredne náchylná na chrastavitosť.

PÔVOD: Spojené kráľovstvo, Anglicko, Sawbridgeworth, vyšľachtil ju škôlkar Thomas Rivers ako kríženca odrôd Prince Englebert a Early Prolific. Jej názov v angličtine znie (The) Czar, prvýkrát zarodila v roku 1874 a bola pomenovaná po ruskom cárovi, ktorý v tom istom roku navštívil Anglicko.

 
RAST: v mladosti a najmä v škôlke bujný, neskôr spomaľuje. Vytvára len stredne veľké stromy spočiatku so štíhlymi, vznosnými korunami, ktoré sú ale neskôr guľovité, keďže sa rozkadajú pod váhou plodov. Plodonosné konáriky sú krátke a dosť krehké.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká až nadmerná, pravidelná, v domácich podmienkach je vhodné robiť prebierku.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 20 g), tvarovo nepravidelné, niektoré podlhovasté, iné guľatejšie, ku koncom buď zúžené alebo zaguľatené. Šupka je jemná, kyslá, ťažko sa sťahuje, je krásne osrienená, pod osrienením je čiernomodrá, pri nadmernej úrode a horšom vyzrievaní ostáva červenkastá. Dužina je zelenožltá až žltá, miestami priehľadná, menej šťavnatá. Chuť je dobrá, sladkastá, podobná slivkovej, ale menej výrazná. Kôstka sa od dužiny oddeľuje väčšinou dobre, len pri veľkých úrodách a horšom dozrievaní horšie. Je to sliva.

 
DOZRIEVANIE: skoré, v 1. polovici augusta, niekedy naraz, inokedy postupne, zbiera sa prebierkou.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, na spracovanie tam, kde nevadí kyslejšia chuť šupky, teda napr. do džemov a lekvárov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, kvôli vysokej plodosti uprednostňujeme úrodné hlinité a primerane vlhké pôdy, v suchšej pôde stromy predčasne starnú a plody sú horšej kvality. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Je stredne tolerantná voči šarke, teda prejavuje sa len na listoch.

PÔVOD: Kanada, Vineland, Horticultural Research Institute of Ontario, vyšľachtená v roku 1967 ako kríženec odrôd Imperial Epineuse a Grand Duke.

 
RAST: stredne bujný až bujný, habitus vzpriamený až polovzpriamený, neskôr až rozložitý.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodní opeľovači: Stanley, Opal, Cárska, Čačanská rodná, Duranzia, Hamanova.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké, elipsovité, nesúmerné. Šupka je tenká, osrienená, pod ňou fialovomodrá. Dužina je žltozelená, stredne tuhá až tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je kyslosladká, pri plnom vyzretí sladká až veľmi sladká, veľmi aromatická, veľmi dobrá až vynikajúca. Dužina môže v horších rokoch na kôstke čiastočne držať. Je to poloslivka.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, asi 7 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta a začiatkom septembra.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, lekváre, destiláty, na pečenie či sušenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, preferuje úrodnú, dostatočne vlhkú, hlinitú pôdu. Vhodná do teplých a stredne teplých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete, menej tolerantná voči šarke, na listoch má málo prejavov, na plodoch viac, je náchylnejšia na poškodenie plodov moníliovou hnilobou (Monilinia fructigena), treba ich pri vyššej úrode pretrhať, lebo rodí v zhlukoch.

PÔVOD: Nemecko, kláštor Adersleben, v r. 1839 vyšľachtil záhradník Lichthardt na základe poverenia úradníkom Meyerom ako kríženca Kalvilu bieleho zimného a zrejme Cára Alexandra, hoci sa uvádzalo, že jedným z rodičov je Grávštýnske (to má ale veľmi zlú klíčivosť peľu). Synonymá: Aderslebener Calville, Aderslebener Kalvill, Aderslebener Kalvill-Samling, Adersleber Calvil, Adersleber Calvill, Adersleber Kalvil, Adersleber Kalvill, Calville d'Adersleben, Kalvil Aderslebenskii.

RAST: stredne bujný, vytvára rozložité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Coxova reneta, Croncelské, Oldenburgovo, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, takmer pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (až 250 g), kalvilovitého tvaru, rebrovité. Šupka je žlté s hnedočerveným líčkom. Dužina je žltobiela, stredne tuhá, veľmi krehká, jemná, veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyselkavá, korenistá, dobrá až výborná.

DOZRIEVANIE: zber v 1. polovici októbra, konzumne dozrievajú v decembri, vydržia do marca. Vyžadujú vlhkejšie uskladnenie, inak vädnú.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a pečenie či výrobu pyré.

STANOVIŠTE: slnečné, aj otvorené, dobre znáša veterné polohy. Uprednostňuje hlboké, výživné, skôr ľahšie, piesočnatohlinité pôdy. V nepriaznivých, ílovitých, ťažkých pôdach predčasne opadávajú listy a plody sa nevyvíjajú dobre a je náchylnejší na rakovinu. Znesie aj chladnejšie polohy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti a múčnatke, menej odolná voči spále ružokvetých (Erwinia amylovora).

PÔVOD: Anglicko, Bedford, v r. 1907 ho vyšľachtili v škôlke Laxton Bros. ako kríženca odrôd Worcesterská parména a James Grieve. Je pomenovaná po Ameliusovi Lockwoodovi, prvom barónovi Lambourne (1847–1928), bývalom prezudentovi Kráľovskej záhradníckej spoločnosti (Royal Horticultural Society).

RAST: v mladosti bujný až stredne bujný, neskôr stredne bujný až miernejší. Vytvára stredne veľké a stredne husté, guľovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro a relatívne krátko, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Alkmene, Banánové zimné, Carola, Coxova reneta, Čistecké lahôdkové, James Grieve, Oldenburgovo, Wagenerovo. Neopeľuje sa s odrodou Šampion.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké (priemerne 120-140 g), guľovité či plocho guľovité, pravidelné, súmerné, tvarovo vyrovnané. Šupka je hladká, pololesklá, mastná, tenšia, stredne pevná, zelenožltá až žltá, prekrytá tmavočerveným pruhovaným či rozmytým líčkom na 1/2 až 2/3 plodu, na horších stanovištiach aj s mramorovanou hrdzou. Dužina je biela, pod šupkou žltkastá, rozplývavá, veľmi šťavnatá, jemná, hustá, po rozkrojení nehnedne. Chuť je aromatická, sladká, lahodne kyselkavá, jemne korenistá, výborná .

DOZRIEVANIE: zber okolo polovice septembra, zberové obdobie je relatívne krátke, plody rýchlo opadávajú. Konzumne dozrievajú čoskoro po zbere a vydržia uskladnené približne do konca decembra. Plody sa dajú skladovať v chladiarňach pri teplote okolo 0 °C.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na muštovanie, pečenie či výrobu jablčného pyré. Kvôli súmernému tvaru plodov z nich býva málo odpadu.

STANOVIŠTE: slnečné, chránené, ale dostatočne vzdušné, nie je veľmi náročná na stanovište a pôdu, ale vyžaduje úrodnú pôdu kvôli vysokej plodnosti a umiestnenie mimo mrazových kotlín a suchých pôd. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: je stredne mrazuodolná v dreve, menej v kvete. Je stredne až silne odolná voči múčnatke, stredne voči chrastavitosti, menej voči viróze gumovitosti. Plody veľmi nepadajú vo vetre.

PÔVOD: Francúzsko, Montfortin, ovocná škôlka pani Ebertovej, na trh uvedená v 2. pol. 19. stor.

RAST: v mladosti bujný rast, tvorí malé, riedke, široko guľovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, striedavá.

PLODY: veľké, oválne, pri stopke viac baňaté. Šupka je tmavofialová s modrým osrienením a riedkymi bodkami alebo hrdzavými škvrnkami, pevná, dobre sa sťahuje. Dužina je veľmi šťavnatá, jemná, tuhšia, zelenožltá až zlatistá, chuť výborná, aromatická, korenistá, sladká. Dužina sa ťažko oddeľuje od kôstky.

DOZRIEVANIE: v polovici augusta, postupne po dobu 14 dní

VYUŽITIE: priamy konzum a výrobu džemov a destilátov.

STANOVIŠTE: teplé a chránené polohy, živné a primerane vlhké pôdy.

ODOLNOSŤ: silná odolnosť voči mrazu v dreve, slabšia v kvete, silná odolnosť voči suchu, tolerantná voči šarke.

PÔVOD: Anglicko, Sawbridgeworth, vypestoval ju Thomas Rivers zo známej škôlky Rivers ako semenáč neznámeho pôvodu, v r. 1895 získala ocenenie britskej Kráľovskej záhradníckej spoločnosti a v r. 1901 ju uviedli na trh.

RAST: slabý až stredne bujný, polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Bystrická, Čačanská lepotica, Stanley.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, niekedy mierne striedavá.

PLODY: veľké až veľmi veľké (65-85 g), podlhovasté, nesúmerné. Plodí v zhlukoch. Šupka je pod svetlomodrým osrienením fialová. Dužina je žltozelená až svetložltá, stredne tuhá, stredne až veľmi šťavnatá. Chuť je sladkastá až sladká, lepšia z priaznivých polôh a v dobrej sezóne. Kôstka je veľmi dobre odlučiteľná od dužiny.

DOZRIEVANIE: je neskoré až veľmi neskoré, zároveň s Bystrickou, teda v 1. a 2. dekáde septembra, dozrieva krátko, maximálne týždeň, treba vystihnúť čas zberu, aby plody neprezreli a nezmúčnateli na strome.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie, len do slivkových gulí a buchiet je priveľká.

STANOVIŠTE: slnečné, je náročná na pôdu, vyžaduje hlbokú, úrodnú, zásobenú vlahou. Je vhodná do teplých a chránených stredne teplých polôh s ohľadom na čas dozrievania a náchylnosť na moniliózu pri vysokej hustote plodov.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, tolerantná voči šarke, prejavuje sa len v malej miere na listoch, stredne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa).

PÔVOD: Nemecko, Besigheim v regióne Württenberg, v škôlke Gerstetter ju v r. 1920 vypestoval Adolf Gerstteter ako kríženec odrôd Bryskej a Cárskej a v r. 1932 ju uviedli na trh.

RAST: stredne bujný, vytvára široko pyramidálnu, nepravidelnú, redšiu a menšiu korunu. Je vhodná aj do menších záhrad.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Althanova ringlota, Čačanská lepotica, Čačanská raná, Hanita, Jojo, Katinka, Lützelsachsenská, Tragédia a niekedy aj Zimmerova. Dobre opeľuje odrody: Jefferson, Lützelsachsenská, Tragédia, Presenta, Zimmerova.

PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až nižšia, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 35-40 g), guľovito eliptické. Šupka je fialovočervená až čiernomodrá s modrošedým osrienením, je jemná a dá sa stiahnuť z plodu. Dužina je zelenožltá až svetložltá, pod šupkou červenkastá, okolo kôstky belavá, smerom ku stopke hnedastá, tuhá, riedka a šťavnatá, dobre sa oddeľuje od kôstky. Chuť je sladkokyselkavá, aromatická, korenistá, lepšia pri teplom počasí.

DOZRIEVANIE: veľmi skoré, okolo polovice júla, v teplejších polohách aj na prelome júna a júla, jedna z najskoršie dozrievajúcich odrôd. Zrelé plody ľahko opadávajú, vyžadujú zber prebierkou.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom. Najlepšie sa jej darí v teplých, úrodných pôdach, ale zvládne aj horšie. Je vhodná najmä do teplých a chránených stredných polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, citlivejšia v kvetných pukoch, stredne až viac tolerantná voči šarke (prejavuje sa maximálne na listoch), stredne odolná voči monilióze (Monilinia spp.).

PÔVOD: Nemecko, Lauf pri meste Bühl v Bádensku, objavil ju okolo r. 1900 Leonhard Zimmer vo svojej vinici ako náhodný semenáč.

RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr slabý, vytvára menšie, guľovité, kompaktné koruny. Je vhodná do menších záhrad. Kostrové konáre rastú hore a slabšie sa rozkonárujú. Postranné konáre majú hustý plodný obrast. Vyžaduje skoršie zmladzovanie.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Bystrická, Cárska, Esslingenská, Lucasova raná, Oullinská, Ruth Gerstetter, Tragédia, Viktória, Wangenheimova.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká a pravidelná.
PLODY: stredne veľké (priemerne 25 g), oválne. Šupka je pod svetlofialovomodrým osrienením tmavofialová až tmavomodrá, miestami hrdzavá, je stredne hrubá, kyslastá, dá sa stiahnuť z plodu. Dužina je zelenožltá až zlatožltá, stredne tuhá a stredne šťavnatá. Chuť je sladkokyslá až sladká, aromatická, veľmi dobrá, najmä z teplých stanovíšť. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, v polovici augusta. Dobre sa prepravuje a krátkodobo aj skladuje. Prezreté plody mäknú a padajú.

VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Najlepšie sa jej darí v hlinitých, úrodných, vlhkejších pôdach. V suchých pôdach sú plody drobné, v chladých oblastiach nie sú tak kvalitné. Je vhodná najmä do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, dobre mrazuodolná a odolná aj voči nepriaznivému počasiu v kvete. Je náchylnejšia na šarku. Plody za dlhotrvajúcich dažďov praskajú a napáda ich monilióza.

PÔVOD: Nemecko, Dessau-Dallnau, našiel ju v r. 1930 učiteľ Ganzer na svojej záhrade ako náhodný semenáč a v r. 1934 ju Heimann uviedol na trh v Blankenburg/Harz. Po ňom má aj svoje alternatívne mená Heimanns Konservenweichsel či Heimanns 23.

RAST: stredne bujný, vzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6,3 g), v mladosti alebo po zmladení až veľmi veľké, guľovité. Šupka je tenká, pevná, lesklá, tmavočervená či hnedočervená, je to typ kyselka. Dužina je tmavočervená so svetlými žilkami, mäkká až stredne tuhá, (stredne) šťavnatá, šťava je tmavočervená, silne farbí. Chuť je kyslá až kyselkavá, dobre aromatická, dobrá, typicky višňová. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny. Po oddeľení stopky od plodu z neho nevyteká šťava.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6.-7. čerešňovom týždni, teda v 2. polovici júla, asi týždeň pred Morelou neskorou. Plody vydržia dlho na strome. Sú stredne vhodné na prepravu a skladovanie.

VYUŽITIE: najmä na výrobu kompótov a ďalšie spracovanie na džemy, sirupy a sušenie, menej vhodná na priamy konzum.

STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na stanovište, hoci najlepšie sa jej darí v teplejších polohách s hlinitou až hlinitopiesočnatou pôdou s dostatkom vlahy. Je vhodná aj do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: je silne mrazuvzdorná v dreve, stredne až silne mrazuvzdorná v kvete. Je silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov a stredne odolná voči monilióze. Je náchylnejšia voči škvrnitosti listov čerešní a višní (Blumeriella jaapii) a voči bakteriálnej spále (Pseudomonas syringae pv. morsprunorum).

PÔVOD: Francúzsko, veľmi stará odroda vypestovaná zrejme v zámockých záhradách zámku Château de Moreilles.
RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr slabý. Vytvára malé, guľovité, previsnuté koruny. Je vhodná do menších záhrad.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne neskoro až veľmi neskoro, je dobrým opeľovačom.
PLODNOSŤ: veľmi skorá, veľmi vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké (priemerne 5,5-5,7 g), guľaté až tupo vajcovité. Šupka je tenká, matne lesklá, tmavohnedočervená až čiernohnedá, dá sa ľahko stiahnuť. Dužina je tmavočervená až kalne červená, mäkká, šťavnatá, šťava je silne farbiaca. Chuť je trpkokyselkavá až kyslá, aromatická so slabou vôňou horkých mandlí, typicky višňová, dobrá, pre priamy konzum ale príliš kyslá. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny. Pri oddelení plodu od stopky z neho šťava nevyteká.
DOZRIEVANIE: neskoré, v 8. čerešňovom týždni, koncom júla až začiatkom augusta. Dobre drží na strome, hodí sa aj na mechanizovaný zber. Dobre znáša prepravu a skladovanie v neprezretom stave.
VYUŽITIE: najmä na všestranné spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, destiláty či sušenie.
STANOVIŠTE: slnečné aj polotieň. Najlepšie sa jej darí v teplých polohách s hlinitopiesočnatou pôdou s dostatkom vlahy, rastie však aj na dostatočne vlhkých ľahších či ťažších pôdach. Je vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve a kvete, silne odolná voči praskaniu plodov počas dlhotrvajúcich dažďov. Náchylnejšia na moniliózu.

PÔVOD: Španielsko, pohorie Sierra Morena, odkiaľ bola prevezená do Ostheimu v Nemecku na začiatku 18. stor.

RAST: bujný, hustý, ale nevadí to plodom ani plodnosti, tvorí úhľadné, guľovité až previsnuté koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: neskoro kvitnúca, cudzoopelivá.

PLODNOSŤ: stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké, guľovité, od stopky k temenu mierne sploštené, lesklé, tmavočervené až hnedé. Dužina je riedka, rôsolovitá, tmavočervená, veľmi šťavnatá, farbiaca, s príjemne sladkokyselkavou chuťou s výraznou višňovou príchuťou.

DOZRIEVANIE: v polovici júla.

VYUŽITIE: na priamy konzum, pečenie, sušenie, výrobu kompótov, džemov, sirupov, destilátov či likérov.

STANOVIŠTE: nenáročná na teplo, vhodná aj do vyšších polôh, toleruje vlhkejšie pôdy, na suchých bývajú drobnejšie plody.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, odolná voči praskaniu plodov, stredne odolná voči monilióze, vrtivka čerešňová ju napáda.

PÔVOD: kyselka z Maďarska.

RAST: rastie stredne bujne až bujne, polovzpriamene. Vytvára guľovité až pyramidálne koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne neskoro až veľmi neskoro.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká až vysoká a pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké, sploštené. Šupka je jemná, lesklá, tmavočervená. Dužina jemná, mäkká, šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, pri plnom vyzretí až kyslosladká, veľmi aromatická, výborná. Šťava stredne farbí.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 7. čerešňovom týždni, takže koncom júla až začiatkom augusta.

VYUŽITIE: na priamy konzum, výrobu džemov, sirupov, kompótov, likérov.

STANOVIŠTE: slnečné, na pestovanie vhodnejšie teplejšie lokality, kde dosahujú plody lepšie kvality.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve aj kvete, plody sú odolné voči praskaniu počas dlhotrvajúcich dažďov.