Ovocné

PÔVOD: pravdepodobne Rusko.

RAST: v mladosti rastie veľmi bujne, má vznosnú korunu; neskôr sa konáre ohýbajú k zemi.

OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač pre mnohé odrody. Vhodné opeľovače: Priesvitné žlté, Croncelské, Baumannova reneta, Ananásová reneta, Krasokvet žltý, Astrachan červený, Bismarkovo, Delicious, Jonathan.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná, vo vyššom veku striedavá.

PLODY: veľmi pekné plody menšej až strednej veľkosti, hladká, tenká šupka slamovožltej farby s typickým krátkym červeným pruhovaním. Dužina je biela, šťavnatá, ostrejšej kyslej chuti. Plody majú intenzívnu vôňu.

DOZRIEVANIE: zber v auguste, plody vydržia cca 3-4 týždne.

VYUŽITIE: raná odroda vhodná na priamy konzum, na kuchynské spracovanie, mušty, vína, sušenie.

STANOVIŠTE: vhodná aj do drsnejších polôh – musia byť však chránené pred vetrom, nie veľmi náročná na pôdu, ale v suchej sú plody malé a rýchlo opadávajú strom trpí múčnatkou, v ílovitých a ťažkých pôdach trpí rakovinou. Vhodná do záhrad, poľných sadov.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, stredne odolná voči múčnatke, náchylnejšia na rakovinu v nevhodných pôdach a na chrastavitosť v uzavretých polohách bez prúdenia vzduchu.

PÔVOD: Francúzsko, 2.pol. 17. stor.

RAST: stredná až bujná intenzita rastu, koruna mohutná, široká, vysoká, guľovitá.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, zle opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače napr.: Baumannova reneta, Croncelské, Coxova reneta, Priesvitné žlté, Zuccalmagliova reneta.

PLODNOSŤ: plodnosť 5-7 rokov po výsadbe, stredne vysoká.

PLODY: stredne veľké, tvar guľovitý, základná farba šedozelená, neskôr so žltým nádychom, na slnečnej strane s hnedočerveným líčkom a silnou hrdzavosťou. Je to tzv. kožovka. Šupka drsná, kožovitá, hrdzavá, dužina šťavnatá, jemná, kyprá, rýchlo hnedne; chuť výborná, sladkokyslá, jemne trpkastá.

DOZRIEVANIE: zber od prvej polovice októbra, konzumne dozrieva v decembri až januári, skladovateľná je do marca až augusta.

VYUŽITIE: odroda výborná na priamy konzum, výrobu vína, muštu či sušenie.

STANOVIŠTE: menej náročná na stanovište, miluje teplé polohy a znesie aj vyššie polohy, ale slnečné; pôda úrodná, hlboká, vlhšia. Vhodná do záhrad, na polia, do alejí.

ODOLNOSŤ: odolná voči mrazu, stredne náchylná na múčnatku, v príliš vlhkých pôdach trpí rakovinou.

PÔVOD: veľmi stará odroda, ktorej pôvod nie je presne známy, vznikla zrejme z druhu Corylus tubulosa v prímorských oblastiach južnej Európy.

 
RAST: stredný až slabší, tvorí husté, rozložité kry. Veľmi silne podrastá. Vyžaduje menej priestoru pri výsadbe.

 
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, samičie kvety začínajú kvitnúť skôr ako samčie, ale kvitnutie sa prekrýva. V prítomnosti ďalšej v rovnaký čas kvitnúcej odrody je úroda ešte vyššia. Vhodné opeľovače: Barcelonská, Corabel, Hallská obrovská, Katalónska, Tonda di Romana, Webbova, Zellská červenolistá.

 
PLODNOSŤ: stredne skorá (od 4. roku po výsadbe), stredne vysoká až vysoká vo vhodných podmienkach, menej až stredne pravidelná.

 
PLODY: stredné až veľké (priemerne 23 g), dlhé valcovité, či podlhovasto vajcovité, svetlohnedé, stredne dobre lúskateľné, nie všetky jadrá ostanú vcelku, ale veľmi ľahko sa lúska luskáčikom. Pančuška je dlhšia než plod, je iba jemne cípovitá. V súplodí býva viac než 4 plody. Jadro je veľké, veľmi dobre vypĺňa celú škrupinku (z hmotnosti plodu tvorí asi 50 %). Je dlhé valcovité, šupka je tenká, hlakdá, svetlohnedá, len veľmi slabo až slabo skorkovatená. Chuť má aromatickú, veľmi dobrú, sladkastú až sladkú. Dvojité jadrá sa nevyskytujú.

 
DOZRIEVANIE: skoré, počas 1. dekády septembra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné či mierny polotieň, teplejšie, chránené. Vyžaduje úrodné a teplé pôdy, vo vlhkých a studených alebo suchých piesočnatých nemáva dobré výnosy a kvalitné plody. Vhodná len do teplých a stredne teplých chránených polôh.

 
ODOLNOSŤ: je menej mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch, aj kvety sú kvôli skoršiemu času kvitnutia poškodzované mrazmi. Kvety sú citlivé aj na iné nepriaznivé klimatické podmienky v čase kvitnutia. Nezvykne trpieť chorobami, nosánik lieskový (Curculio nucum) aj veveričky a vtáky jej plody s obľubou vyhľadávajú.

PÔVOD: ČR, Šlachtiteľská stanica Želešice, vyšľachtil ju J. Urban v r. 1968 ako kríženec odrôd Heinemannova neskorá a zmes peľu Red Lake a Jonkheer van Tets.

 
RAST: stredne bujný až bujný, stredne hustý, tvar je guľovitý až krovitý, v plnej rodivosti rozložitý, ale nepolieha. Výhony rastú polovzpriamene. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

 
OPEĽOVACIE POMERY: vysoko samoopelivá, kvitne stredne skoro. Kvety nespŕchajú.

 
PLODNOSŤ: je skorá, vysoká (priemerne 5-10 kg, maximálne 16,2 kg), pravidelná. Plodí na jednoročnom obraste dvojročných výhonov aj na dvojročných výhonoch.

 
PLODY: strapce sú dlhé (priemerne 7,8 cm, na mladom dreve 12 cm, maximálne 15 cm), stredne husté, s 20 až 34 bobuľami. Bobule sú stredne veľké (priemerne 9-9,5 mm), guľaté, pevné. Šupka je lesklá, smotanovobiela, priesvitná, pevná, tuhá, stredne hrubá. Dužina je šťavnatá, tuhšia, bezfarebná. Chuť je lahodná, kyslejšia až sladkokyslá. Má stredne vysoký obsah vitamínu C v rámci ríbezlí.

 
DOZRIEVANIE: stredne neskoré až neskoré, v 2. polovici júla až do začiatku augusta. Určená pre ručný zber. Plody dobre znášajú prepravu aj skladovanie do 6 dní.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum aj sirupy, vína, džemy či želé.

 
STANOVIŠTE: slnečné, preferuje pôdu bohatú na humus a živiny, dobrú úrodu poskytuje aj v podmienkach menej priaznivých pre pestovanie ríbezlí, dobre znáša sucho. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: vysoko mrazuodolná v dreve aj kvete, vysoko odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae), menej odolná voči antraknóze (Drepanopeziza ribis).

PÔVOD: bývalá Juhoslávia, dnešné Srbsko, Čačak, Výskumný ústav ovocinársky, vyšľachtená v r. 1975 ako kríženec odrôd Wangenheimova a Požegača.

RAST: stredne bujný, polovzpriamený.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne skoro. V prítomnosti ďalších odrôd kvitnúcich zároveň sa zvýši úroda. Vhodné opeľovače: Čačanská lepotica, Haganta, Herman, President.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: sú veľmi veľké (priemerne 60 g), elipsovité, nesúmerné. Šupka je pod osrienením purpurovo fialová, na slnečnej strane intenzívnejšia. Dužina je žltozelená, mäkká až stredne tuhá, veľmi šťavnatá. Chuť je kyslo sladká, pri plnom vyzretí sladká až veľmi sladká, dobre aromatická, dobrá až výborná. Kôstka sa stredne dobre oddeľuje od dužiny, niekedy môže dužina na jej rebrách ostávať.

DOZRIEVANIE: je veľmi skoré, 42 dní pred Bystrickou, teda v 2. polovici júla, treba zbierať postupnou prebierkou najzrelšie plody.

VYUŽITIE: výborná na priamy konzum, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, sušenie či pečenie.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na stanovište a pôdu. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná, stredne tolerantná voči šarke (prejavuje sa na listoch a vo veľmi malej miere na plodoch) a stredne až silne odolná voči ostatným chorobám.

PÔVOD: Čína, zrejme provincia Šantung (Shandong), delta Žltej rieky.

 
RAST: slabší. Tvorí malý strom dorastajúci do výšky asi 7 m s lesklými listami a beztŕnnymi výhonmi.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, potrebuje inú odrodu na dosiahnutie úrody. Kvitne v júni až auguste. Vhodné opeľovače: napr. Huizao, Jinsi, Lizao, Wuhezao, Changhong a ďalšie.

 
PLODNOSŤ: v prvých rokoch nižšia, až neskôr je vyššia.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 33x36 mm, 17,5 g), guľaté až mierne oválne. Šupka je tenká a hladká, svetlozelená až žltozelená, prechádzajúca do hnedej farby. Plody sú chrumkavé, dužina je jemná a veľmi šťavnatá. Chuť je jedinečná, je to najobľúbenejšia a najchutnejšia odroda v Číne. Plody sú sladké (v domovine obsahujú priemerne 22-26 % cukru). Sú bohaté na nutričné látky, vitamín C (304-334 mg/100 g), flavonoidy a polyfenoly.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, od októbra do začiatku novembra.

 
VYUŽITIE: okrasná a ovocná drevina v jednom, pôsobiaca veľmi exoticky. Plody tejto odrody sú vhodné najmä na priamy konzum, ale aj na sušenie, kandizovanie a ďalšie použitie. Keď sa sušia získavajú vzhľad aj chuť datlí, preto sa nazývajú aj "čínske datle", môžu sa aj pomlieť na prášok. Pridávajú sa do koláčov, chleba, želé, polievok atď. Nezrelé sa nakladajú do octu či soli. Liečivé využitie: Podporujú imunitu, majú antioxidačné, protirakovinové, protizápalové účinky a chránia pečeň pred poškodením. Listy majú zaujímavú vlastnosť, po požuvaní na chvíľu vyradia receptory sladkej chuti, takže napr. biely cukor chutí ako piesok.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne priepustnou pôdou. Vhodná do teplých oblastí Slovenska.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve do cca. -20 °C. Raší a kvitne neskoro, takže nebýva ohrozovaná neskorými jarnými mrazmi. Silne odolná voči zasoleniu pôdy a vápenitej pôde a voči vysokým teplotám ovzdušia. Je náchylnejšia na nasledujúce choroby: metlovitosť jujuby spôsobenú Candidatus Phytoplasma ziziphi, hrdza spôsobenú Phakopsora zizyphi-vulgaris, hnilobu plodov a zakrpatenie, ale v Európe sa tieto choroby zatiaľ nevyskytujú. 

PÔVOD: Nemecko, Hedelfingen pri Stuttgarte, v pol. 19. storočia nájdená ako náhodný semenáč

RAST: v mladosti bujný, v plnej plodnosti stredný. Tvorí majestátne dlhoveké stromy, vysoké rozložité a mohutne vetvené koruny najširšie hore so skláňajúcimi sa spodnými konármi, takže sú až dážnikovité.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá odroda, kvitne neskoro, je veľmi dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Karešova, Troprichterova, Granát, Germersdorfská, Thurn-Taxis (Schneiderova), Kordia, Veľká čierna chrupka, Kassinská, Dönissenova, Španielska višňa, Ostheimská višňa. Tieto odrody tiež sama vhodne opeľuje.

PLODNOSŤ: neskoršia, stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké až obrovské (priemerne 7 až 9 g), krásne, vajcovité, tuhé, tmavočervené až čierne. Dužina je pevná, tmavočervená so svetlejšími žilkami, šťavnatá, šťava farbí stredne. Chuť je kyslosladká, aromatická, mierne horkastá, korenistá, výborná s osobitou príchuťou. Pri napadnutí vrtivkou čerešňovou zhorkne.

DOZRIEVANIE: neskoré, 6. čerešňový týždeň, v 2. polovici júla. Keďže dozrieva neskoro, napáda ju vrtivka čerešňová, býva červivá. Vydrží aj 2 týždne na strome.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum aj všestranné spracovanie: kompóty, džemy, marmelády, sirupy, sušenie aj destiláty. Dobre znáša prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné. Prospieva v úrodných hlinitých a piesčitohlinitých, dostatočne vlhkých pôdach, nemá rada suché pôdy (plody sú drobnejšie a padajú), ale ani príliš vlhké, studené, ílovité pôdy. Je vhodná skôr do teplých polôh.

ODOLNOSŤ: V dreve je silne mrazuvzdorná, ale kvety sú náchylné na neskoré mrazíky, plody pri trvalých dažďoch praskajú. Voči monilíovej spále je odolná až stredne odolná, voči monilióze plodov je stredne odolná až náchylná pri popraskaní plodov a napadnutí vrtivkou čerešňovou.

PÔVOD: Francúzsko, v Oullins pri Lyone ju vo svojej škôlke ako náhodný semenáč vzpierajúci sa zaštepeniu objavil v roku 1822 M. Jaboulay. Nazýva sa aj Jaboulay alebo Oliva či Ramon Oliva.

RAST: stredne bujný až veľmi bujný (aj na mahalebke), vytvára mohutnú, pritom však riedku korunu, rozložitú, neusporiadanú, konáre sú vodorovne rozložené, neskôr ovisnú. Kvôli tvaru koruny sa veľmi nehodí do stromoradí a alejí.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Karešova, Kaštánka, Rýchlica nemecká, Hedelfingenská, Büttnerova, Kassinova raná, Srdcovka preúrodná.

PLODNOSŤ: stredne skorá, stredne vysoká, nepravidelná, závislá na ročníku. Typicky

vyholuje a plodí na konci konárov. 
PLODY: veľké (priemerne 6 g), tuposrdcovitého alebo guľatého tvaru, šupka veľmi lesklá, tmavočervenej farby. Dužina je v skorej zrelosti tuhšia, neskôr mäkká (polochrupka), červená, popretkávaná bledými žilkami, veľmi šťavnatá s červenou, bledo farbiacou šťavou. Chuť výborná, sladkokyslá až sladká, príjemne vínovastá, stredne aromatická. Kôstka je veľká, stredne dobre oddeliteľná od dužiny. Je to asi najskoršia veľkoplodá odroda zo starých odrôd čerešní.

DOZRIEVANIE: skoré, v 2.-3. čerešňovom týždni, zároveň s Karešovou a Kaštánkou, teda podľa lokality niekedy v 1. polovici júna. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá. Na prepravu a krátkodobé skladovanie ju treba obrať ešte pred plnou zrelosťou, keď sa ešte toľko neotlačuje.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na kompóty a ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, darí sa jej v teplých aj stredne teplých oblastiach, na pôdu nie je náročná.

ODOLNOSŤ: stredne až silne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete. Náchylnejšia na praskanie plodov počas dlhšie trvajúcich dažďov. Je málo náchylná na moniliózu, ale vo vyšších polohách ňou trpí viac.

PÔVOD: Bielokarpatská krajová odroda, pochádzajúca z lieskovskej doliny.

RAST: mohutný, dlhoveký strom dorastajúci do výšky 15-30 metrov a dožívajúci sa niekoľko sto rokov. Koruna je široko rozložitá, jej veľkosť závisí od stanovišťa (v prípade soliterného stromu je jej šírka až 20 metrov, u stromu rastúceho v lese je koruna menšia). Kôra je sivá, v mladosti hladká, borka tmavohnedá a rozpukaná. Listy sú 15-20 cm dlhé, zložené z 6-10 párov jednotlivých lístkov so zúbkovitým okrajom, ktoré sú v mladosti jemne chlpaté. Vrchná strana listov je tmavozelená, spodná svetlozelená, na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta - oranžova - červena.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, výnimočne i ružové, zoskupené v okolíkoch.

PLODNOSŤ: skorá (vo veku 5-7 rokov), úrodnosť bohatá (dospelý strom plodí až 300-1200 kg plodov).

PLODY: guľovité, jabĺčkového tvaru, v čase zrelosti žlté až červenožlté. Plod dozrieva až po uhniličení, kedy sa pôvodná trpká chuť mení na príjemne sladkú, aromatickú.

DOZRIEVANIE: koncom augusta až začiatkom novembra, podľa lokality.

VYUŽITIE: plody sú po uhniličkovaní vhodné na priamy konzum a inak sa používajú na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - “oskorušovice”, ďalej na sušenie (sušené plody možno pomlieť a používať na dochucovanie), muštovanie. Drevo oskoruše je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vinných lisov, pri výrobe nábytku (intarzie).

STANOVIŠTE: teplomilná a svetlomilná drevina, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, v slnečných oblastiach a tam, kde sa pestuje vinič. Dobre adaptovaná na bielokarpatské miestne klimatické pomery.

ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazu (do -30 stupňov), vysoká odolnosť voči smogu a exhaláciám.

PÔVOD: Rusko, selekcia z náhodných semenáčov aktinídie význačnej (Actinidia arguta) realizovaná Ivanom Vladimírovičom Mičurinom.

 
RAST: veľmi bujný. Lianovité výhony sú hladké, bez chĺpkov, svetlozelené s výraznými lenticelami, listy stredne veľké s klinovitou bázou a ostrou špičkou a výrazne červenými stopkami. Pestujeme so silnou opornou konštrukciou - buď na pergole, na plote alebo na vysokom vedení v tvare T. Sadíme vo vzdialenosti asi 5 m od seba.

 
OPEĽOVACIE POMERY: je cudzoopelivé , hmyzom opelivé, je to samičia odroda na tvorbu plodov vyžadujúca opelenie samčou odrodou druhu aktinídia význačná (Actinidia arguta), napr. Prince Jumbo alebo obojpohlavnou odrodou Weiki či samčou odrodou aktinídie lahodnej (Actinidia deliciosa) Tomuri.

 
PLODNOSŤ: skorá (3 roky po výsadbe), do plnej plodnosti vstupuje až vo veku 7-8 rokov, veľmi vysoká (až 70 kg z rastliny), pravidelná v prípade zabezpečenia pred poškodením neskorými jarnými mrazmi. Rodí na minuloročných výhonoch vyrastajúcich z 2-ročného aj staršieho dreva.

 
PLODY: sú stredne veľké (3,5x2,5 cm, 6-15 g), valcovité. Šupka je hladká, zelená s výrazným purpurovým líčkom, ktoré v prípade dostatočného osvetlenia pokrýva väčšinu plodu. Dužina je zelená, šťavnatá. Chuť je sladkokyslá, svieža, silne aromatická, pripomína chuť ananásu, jahôd či rebarbory.

 
DOZRIEVANIE: je skoré, v prvej polovici septembra. Vyžaduje približne 150 bezmrazých dní na dozretie.

 
VYUŽITIE: plody najmä na priamy konzum a spracovanie na džemy, marmelády apod.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, príp. polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. odporúčame zamulčovať. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve do -30 °C, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči väčšine hubových chorôb, jedine ju môže v príliš mokrých pôdach ohrozovať fytoftóra (Phytophthora cryptogea).

 

PÔVOD: USA, New York, Geneva, Cornell University, v r. 1973 vyšľachtená ako kríženec odrôd ostružiny západnej (Rubus occidentalis), zrejme [(Bristol x Dundee) x Dundee].

 
RAST: bujný, vzpriamený, bez rezu dosahujú výhony aj 2,5 m. Výhony sú tyrkysové, purpurové až fialové, otŕnené. Menej odnožuje, ale dlhé výhony veľmi dobre zakoreňujú pri dotyku so zemou. Vyžaduje rez dvakrát za rok na výšku asi 100 cm, aby bola zvládnuteľná a aby sme podporili plodnosť. Vyžaduje oporu a spon 90-120 cm x 180-240 cm.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne počas asi 2 týždňov v máji a júni bielymi kvetmi atraktívnymi pre opeľovače.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, pravidelná. Rodí na minuloročných výhonoch.

 
PLODY: na ostružinu západnú veľké, poľguľovité, pevné, čierne s miernym osrienením medzi kôstkovičkami, lesklé. Sú menej šťavnaté než klasické maliny, ale prevažne sladké s minimom kyseliny, s osobitou, veľmi príjemnou príchuťou a vôňou. Obsahujú veľa antokyánov. Bolo vedecky dokázané, že majú protirakovinové účinky: pôsobia nielen ako prevencia, ale aj proti progresu či metastázam.

 
DOZRIEVANIE: raz ročne v 2. polovici júna až začiatkom júla.

 
VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, mrazenie aj všestranné spracovanie na džemy, sirupy, do koláčov, sušené do ovocných čajov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Silne odolná voči odumieraniu výhonov spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum, odolná voči antraknóze.

PÔVOD: USA, Wisconsin, Elm Grove, muchovník veľkokvetý (Amelanchier x grandiflora), teda prirodzene sa vyskytujúci kríženec medzi muchovníkom stromovitým (A. arborea) a muchovníkom hladkým (A. laevis). Na trh ho uviedol v r. 1983 Tom Watson zo škôlky Christom Farms Nursery, z Cambridge vo Wisconsine.

 
RAST: bujný, vzpriamený, v dospelosti dosahuje výšku 6-7,5 m a šírku 4,5-6 m, tvorí jeden kmeň či viackmeň s elegantne sa široko rozvetvujúcimi konármi. Listy sú hrubé, dlhé 7 cm a široké 4 cm so zubami 2 cm hlbokými, ktoré sa skoro na jeseň zafarbujú do žiarovočervenej až tmavooranžovej farby a dlho zdobia strom.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne stredne skoro veľkým množstvom veľkých bielych dekoratívnych kvetov (s priemerom 2 cm), ktoré sú v pukoch výrazne žlté.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká, pravidelná.

 
PLODY: menšie až stredne veľké (priemerne 8x9 mm), guľaté, tmavomodropurpurové. Chuťovo menej výrazné ako iné odrody.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v druhej polovici júna.

 
VYUŽITIE: ker či strom je veľmi dekoratívny celoročne, najmä veľkými bielymi kvetmi na jar a žiarivočerveno sfarbenými listami dlho počas jesene. Je vhodný do vyšších živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, výrobu džemov, štiav, pečenie, mrazenie. Obsahujú veľa pektínu, dobre želírujú.

 
STANOVIŠTE: je vysoko prispôsobivý, má nízke nároky na prostredie a pestovanie. Preferuje slnečné stanovište a vlhkú, dobre priepustnú pôdu. Odroda vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -29 °C až -34 °C, silne mrazuodolný aj v kvete.

PÔVOD: Francúzsko, vypestoval ju p. Gilbert približne okolo r. 1905 a šíril ju škôlkar Charles Baltet z Troyes v departamente Aube. U nás sa množila aj pod názvom Čistecká banánová.

RAST: v mladosti bujne, v škôlke tvorí rovné kmene, na trvalom stanovišti stredne bujne až slabšie a rýchlo začína starnúť. Vytvára vzpriamenú, riedku korunu, ktorá neskôr vplyvom úrod prevísa.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Konferencia, Madame Verté, Williamsova.

PLODNOSŤ: skorá (3.-4. rok po výsadbe), stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 180-190 g), fľaškovité, mierne hranaté, nepravidelné, kalíšna časť je šikmo uťatá, povrch plodov je hladký, u väčších plodov niekedy mierne zhrbolený. Šupka je hladká, pololesklá, zelená až žltkastá s hnedočerveným až červeným pruhovaným líčkom, s množstvom drobných, zeleno obrúbených lenticiel, ktoré miestami splývajú v hrdzavé mramorovanie. Dužina je belavá až žltobiela, šťavnatá, krémová, jemná, rozplývavá. Chuť je sladká až veľmi sladká, jemne korenistá a kyselkavá, veľmi dobrá.

DOZRIEVANIE: zber v 2. polovici októbra, konzumne dozrieva koncom novembra až v decembri a pri postupnom dozrievaní vydrží do konca januára. Po zbere sa dobre prepravuje, neotláča sa.

VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj univerzálne využiteľná na sušenie, pečenie, muštovanie, výrobu kompótov, džemov, pyré či destilátov. Dobre sa skladuje.

STANOVIŠTE: vyžaduje slnečné a teplé stanovište a úrodné, hlboké, priepustné, výživné a vlahou dobre zásobené pôdy. Vhodná do teplých aj stredne teplých oblastí, s ohľadom na chrastavitosť otvorenejšie.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj kvete, stredne odolná voči chrastavitosti, netrpí kamienkovitosťou a škodcami.

PÔVOD: Francúzsko, našiel ju Alexander Lucas v lese neďaleko Blois, záhradníctvo Franson Freres v Orléanse ju uviedlo na trh v rokoch 1874-75.

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný. Vytvára vysoko ihlanovité, široké koruny, so spodnými kostrovými konármi takmer vodorovnými, postranné konáre vplyvom úrod časom prevísajú.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Blumenbachova, Boscova fľaša, Clappova maslovka, Crassanská, Drouardova, Esperenova bergamotka, Esperenova maslovka, Giffardova maslovka, Guyotova, Hardyho maslovka, Charneuská, Konferencia, Krivica, Madame Verté, Mechelenská, Parížanka, Solanka, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké (200 g, ale aj 400 g), tupo kužeľovité, baňaté, pravidelné. Šupka je hladká, jemná, pri zbere svetlozelená, zrelá svetložltá až zlatožltá s množstvom veľkých lenticiel. Dužina je belavá, jemne žltkastá, nepatrne zrnitá, mäkká, veľmi šťavnatá, rozplývavá. Chuť je sladká, jemne korenitá, silne aromatická, príjemne pikantne trpkastá.

 
DOZRIEVANIE: zber kedysi v 1. pol. októbra, dnes často už v septembri, konzumne dozrieva postupne od októbra, vydrží do novembra až februára. Prepravu zvláda len hneď po zbere.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu kompótov, na sušenie, pečenie, výrobu džemov a destilátov. Po rozkrojení dužina nehnedne. Dobre sa skladuje, najmä v chladiarňach, kde vydrží aj 6 mesiacov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, ale nie uzavreté. Vyžaduje úrodné, hlinité, primerane vlhké pôdy. V studenej ílovitej pôde je dužina repovitá a bez chuti. Vhodná do teplých a stredne teplých chránených polôh.

 
ODOLNOSŤ: málo mrazuodolná v dreve v mladosti, neskôr stredne, málo v kvete, stredne odolná voči chrastavitosti.

PÔVOD: Taliansko, Rím, Istituto Sperimentale per la Frutticoltur, 1988, ako ožiarením vzniknutá mutácia odrody Tuono.

RAST: stredne bujný. Veľmi dobre znáša tvarovanie.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne neskoro, asi 5 dní po Sladkoplodej krajovej, ale skôr než Ferragnes. Rodí aj bez prítomnosti inej odrody mandle, ale prítomnosť zároveň kvitnúcej odrody zvýši úrodu. Vhodné opeľovače: Tétényi Rekord, Tétényi Kedvenc, Tuono, Marta, Filippo Ceo, Lauranne, prípadne aj Ferragnes a Ferraduel.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6,4 g, jadrá 1,5 g), špicaté. Škrupina, ktorá je vlastne kôstkou, je polopapierová, polotvrdá, ľahko lúskateľná luskáčikom. Jadro je zvrásnené, svetlohnedé, veľmi dobrej, sladkej a aromatickej chuti. Výťažnosť jadier z kôstok je asi 36 %. Dvojité jadrá sa objavujú asi v 10-20 % prípadov.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom septembra až začiatkom októbra.

VYUŽITIE: na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu atď.

STANOVIŠTE: ideálne je slnečné stanovište, stredne ťažká pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti.

ODOLNOSŤ: je síce stredne mrazuodolná v dreve, kvetných pukoch a kvete, ale neskoro kvitnúca. Stredne náchylná na moniliózu (Monilinia spp.).

PÔVOD: ČR, Střižovice u Turnova, vyšľachtil v r. 1970 Otto Louda ako kríženec Golden Delicious a Coxova reneta, odroda bola registrovaná v r. 1978.

 
RAST: stredne bujný až bujný, koruna guľovitá, polovzpriamená.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne, sama je dobrým opeľovačom. Vhodní opeľovači: Idared, James Grieve, Pilot, Rubinola, Spartan. Je nekompatibilná s odrodou Lord Lambourne.

 
PLODNOSŤ: skorá (často už v škôlke) a veľmi vysoká.

 
PLODY: stredne veľké až veľmi veľké (priemerne 137 g), veľkostne nevyrovnané, guľovité, pravidelné. Šupka je hladká, základná farba žltá, na slnku prekrytá výrazným pruhovaným červeným až tmavočerveným líčkom. Dužina biela až krémová, stredne tuhá, jemná, chrumkavá, stredne šťavnatá. Chuť je výborná, sladkokyslá, harmonická.

 
DOZRIEVANIE: zber v prvej polovici októbra, konzumná zrelosť v novembri, skladovateľnosť do februára až marca.

 
VYUŽITIE: vhodná najmä na priamy konzum a kuchynské spracovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, pôda vlhká, hlboká, priepustná, výživná. Je plastická, vhodná najmä pre teplé a stredne teplé, ale aj vyššie chránené, skôr otvorené polohy.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, silne mrazuodolná v kvete. Je stredne odolná voči múčnatke, menej voči chrastavitosti, Je citlivá na gumovitosť jabloní.

PÔVOD: Poľsko, Niwa Hodowla Plant Berry.
RAST: veľmi bujný, dorastie až do 3 m, vyžaduje silnú oporu. Na letorastoch sa plody tvoria na 1/3 výhonu, na minuloročných výhonoch na zvyšných 2/3.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ: je pravidelná a veľmi vysoká, asi 25 t/ha, najmä pri ponechaní minuloročných výhonov.
PLODY: sú veľmi veľké (priemerne 8 g), kužeľovité, svetločervené, lesklé, pevné. Chuť je výborná, sladká (13 % cukru). Plody sa dobre oddeľujú z kvetného lôžka, aj keď nie sú ešte úplne zrelé.
DOZRIEVANIE: plodí 2x ročne: 1. na letorastoch pri ponechaní jednej úrody od konca augusta do mrazov, pri dvoch úrodách až asi od polovice septembra do mrazov. 2. na dvojročných výhonoch od polovice júna.
VYUŽITIE: vhodná najmä na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy, sirupy, zmrzliny a pod. a na mrazenie. Plody sú veľmi dobre trvanlivé a po zbere netmavnú.
STANOVIŠTE: slnečné, s vlhkou, ale dobre odvodnenou pôdou. Kvôli neskoršiemu času dozrievania jesennej úrody pri pestovaní na 2 úrody ročne vhodnejšia do teplejších oblastí, pri ponechaní len jednej úrody aj do vyšších oblastí.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Dobre odolná voči chorobám, náchylná len na hnilobu koreňov (Phytophthora rubi).

PÔVOD: pôvodný výskyt Európa, Malá Ázia, Severná Afrika.

 
RAST: tŕnistý ker s rozložitou, hustou korunou, dorastajúci do výšky 2-4 m. Kôra je červenohnedá, borka pozdĺžne rozpukaná a sfarbená do čierna. Malé listy sú eliptické, na okraji zúbkované, rastú po odkvitnutí.

 
OPEĽOVACIE POMERY: ker kvitne drobnými bielymi kvetmi v marci až máji.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: malé, guľovité kôstkovice tmavomodrej farby so zelenou až žltou dužinou a hnedou kôstkou. Chuť je trpká, po premrznutí sladkokyslá.

 
DOZRIEVANIE: v októbri, na konároch vytrvá do zimy.

 
VYUŽITIE: výroba vína, destilátu, džemov. Plody, kôra, kvety i listy sa využívajú tiež v ľudovom liečiteľstve (močopudný účinok, laxatívny účinok, podpora látkovej premeny…).

 
STANOVIŠTE: výskyt na Slovensku: nížiny až pahorkatiny do 900 m.n.m., suché pôdy, medze, lesné okraje, slnečné stanovište, teplejšie oblasti.

 
ODOLNOSŤ: drevina je mrazuvzdorná, odolná voči suchu a exhalátom.