Zoradiť podľa:
536 produktov
536 produktov
PÔVOD: Francúzsko, Dreux, vybral ju v r. 1884 záhradník William Fourcine ako semenáč neznámeho pôvodu. V r. 1889 bola prvýkrát popísaná vo francúzskom záhradkárskom časopise.
RAST: rast stredne bujný, neskôr slabší, koruna je menšia, široko ihlanovitá, plodonosné drevo kratšie a husté, konáre sa pod váhou úrod ohýbajú a rozkladajú.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, dobre opeľuje iné odrody. Vhodné opeľovače: Boscova fľaša, Clappova maslovka, Dekanka Robertova, Drouardova, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Konferencia, Krivica, Lectierova, Madame Verté, Mechelenská, Solanka, Trévouxská, Williamsova.
PLODNOSŤ: skorá (5.-6. rok po výsadbe), pravidelná, vysoká až veľmi vysoká.
PLODY: stredne veľké (priemerne 180 g), podlhovastého, hruškovitého, zaobleného, pravidelného tvaru. Šupka je drsná, hrubá, tuhá, polomatná, farba zelenožltá až žltá, s hrdzavými lenticelami a hrdzavým mramorovaním pri kalichu a stopke. Dužina je biela, jemná, šťavnatá. Chuť z dobrých polôh je príjemne sladká, korenistá, len mierne kyslastá.
DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, konzumne dozrieva v decembri, vydrží do februára, v chladiarňach aj 6 mesiacov.
VYUŽITIE: plody sú vhodné najmä na priamy konzum a na výrobu džemov, muštov, kompótov či sušenie. Plody dobre znášajú prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, ideálne sú úrodné, výhrevné pôdy s dostatkom vlahy. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí, v drsnejších polohách ovocie úplne nedozrieva.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne až slabšie v kvete, stredne až vyššie odolná voči chrastavitosti, odolná voči monilióze a rakovine, nebýva napádaná škodcami. V daždivom lete môžu plody praskať.
PÔVOD: Nemecko, Berlín, jedna z najstarších nemeckých odrôd z 80. rokov 20. storočia.
RAST: stredný vzrast do 2-3 m, vytvára bohato rozvetvený ker s nepravidelnou korunou.
OPEĽOVACIE POMERY: odroda je čiastočne samoopelivá. Plodí aj bez prítomnosti samčieho opeľovača, ale jeho prítomnosť úrodu zvýši.
PLODNOSŤ: skorá, nižšia v prípade samotného kríka, vyššia v prípade prítomnosti samčieho opeľovača.
PLODY: stredne veľké, oválne, oranžové až tmavooranžové, so stredne pevnou dužinou. Obsahujú vysoký obsah vitamínu C a ďalších vitamínov, aminokyselín, trieslovín, minerálnych látok, karotenoidov - posilnenie imunity, pozitívny vplyv na obranyschopnosť organizmu.
DOZRIEVANIE: od konca augusta.
VYUŽITIE: všestranné použitie: priamy konzum, zaváranie, výroba štiav, džemov, mrazenie, sušenie, výroba kozmetiky.
STANOVIŠTE: nenáročná drevina, vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú pôdu, dostatok priestoru.
ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná odroda, odolná voči chorobám a škodcom.
PÔVOD: nejasný, buď Francúzsko, okolie Nancy, alebo ho niektorý francúzsky kráľ priviezol z Ázie, veľmi stará odroda známa vo Francúzsku od roku 1490, v okolí Nancy bola veľmi rozšírená.
RAST: najskôr bujný, neskôr stredne bujný, polovzpriamený, tvorí spočiatku ihlanovité, neskôr guľovité až rozložité, neveľké koruny. Je vhodná do sadov aj menších záhrad.
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom.
PLODNOSŤ: (stredne) skorá, vysoká až veľmi vysoká, pri preplodení niekedy striedavá.
PLODY: sú veľmi malé (priemerne 9,5-10 g), guľaté alebo niekedy mierne pretiahnuté, súmerné. Šupka je pod osrienením žltá, v plnej zrelosti zlatožltá, s červenými bodkami, stredne hrubá, mäkká, dá sa stiahnuť. Dužina je zelenožltá až zlatožltá, pevná, menej šťavnatá. Chuť je sladká až veľmi sladká, aromatická, veľmi dobrá až výborná, bez kyslosti typickej pre iný botanický druh - myrobalán (Prunus insititia), kotrý sa často ľudovo prezýva mirabelka. Kôstka sa dobre oddeľuje od dužiny.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, 15 dní pred Bystrickou, teda v 3.-4. týždni augusta.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu kompótov, džemov, kvalitných destilátov či slivkových gulí.
STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie sa jej darí v teplejších polohách do stredných nadmorských výšok, vo vlhkejších a úrodných pôdach, ale celkovo je nenáročná. Len v suchej pôde bývajú plody drobné a v chladných polohách nie sú také chutné.
ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorná v dreve aj kvete, spoľahlivo tolerantná voči šarke a málo náchylná na infikovanie jej vírusom, pri dlhotrvajúcich dažďoch plody praskajú a napadá ich monilióza (Monilinia fructigena).
PÔVOD: USA, semenáč odrody Halehaven.
RAST: bujný rast, vytvára stredne husté, polovzpriamené až rozložité koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro a trvá stredne dlho.
PLODNOSŤ: skorá, stredná, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, súmerné, s výrazným švom. Šupka je stredne pevná, stredne silno prilieha k dužine, je stredne silne plstnatá. Základná farba je žltá až žltooranžová, na slnečnej strane prekrytá červeným líčkom, pruhovaná. Dužina je žltooranžová, mäkká až stredne tuhá, nevláknitá, sladká až sladkokyselkavá, šťavnatá, jemne korenistá, veľmi dobrá. Horšie sa oddeľuje od kôstky. Náchylnosť k praskaniu kôstky je nízka až stredná. Plody sú dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie počas dažďov.
DOZRIEVANIE: Skorá odroda, dozrieva v 2. pol. júla - 14 dní pred odrodou Redhaven. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom alebo len veľmi málo.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum. Je dobre skladovateľná a vhodná na prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné a teplé, úrodné pôdy v chránených, teplých polohách.
ODOLNOSŤ: Menej odolná voči mrazu v dreve aj kvetných pukoch, najmä ak dôjde k rýchlemu striedaniu vyšších a nižších teplôt. Je síce náchylná na glejotok, ale málo náchylná na bakteriálnu škvrnitosť listov (Xanthomonas arboricola pv. pruni). Voči kučeravosti listov (Taphrina deformans) je stredne tolerantná.
PÔVOD: ČR, Šľachtiteľská stanica vo Velkých Losinách, vyšľachtená ako kríženec odrôd George Soltwedel x Sparlee, povolená v r. 1971.
RAST: vzpriamený, vysoký, hustý, plocho guľovitého tvaru. Tvorí stredné množstvo pomerne dlhých poplazov, najmä v prvom roku.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá. Kvetné stvoly sa tvoria vo veľkom množstve pod listami a v ich úrovni.
PLODNOSŤ: vysoká (0,88 kg/rastlinu).
PLODY: veľké, v prvej polovici zberu ľadvinovité, potom tupo kužeľovité, karmínovočervené, lesklé pri zbere. Dužina je tmavočervená, šťavnatá, s výraznou dutinou, veľmi mäkká. Chuť je vynikajúca, dezertná, sladká a silne aromatická po lesných jahodách.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, od 2. týždňa júna do konca júna, krátke, trvá asi 18 dní.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na mrazenie a spracovanie na džemy a sirupy.
STANOVIŠTE: slnečné stanovište, prípadne polotieň. Znáša veľmi dobre všetky typy pôd, ale preferuje polopriepustné pôdy. Je nenáročná, vhodná aj do vyšších polôh. Sadenice jahôd vysádzame na jar alebo na jeseň, ideálne do priepustnej, živnej pôdy premiešanej s kompostom, v spone 50x80 cm od seba. Zamulčujeme a v prvých dňoch dbáme o pravidelnú zálievku (tá je dôležitá aj v suchom období počas leta). Na rastlinách priebežne odstraňujeme suché a choré listy, pred mrazom ich chránime prikrytím čečinou.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v zime aj v kvete, stredne až viac odolná voči plesni sivej (Botrytis cinerea), menej voči múčnatke (Podosphaera aphanis), odolnejšia voči koreňovým hnilobám.
PÔVOD: Nový Zéland, náhodný semenáč druhu Actinidia deliciosa nájdený na farme a pomenovaný v roku 1968.
RAST: bujný, vyvára plstnaté ovíjavé liány vyžadujúce oporu, je vhodné zabezpečiť mu letný rez, najmä ak má opeliť len jednu samicu.
OPEĽOVACIE POMERY: neskoro kvitnúci samec potrebný na opelenie samičích odrôd A. deliciosa, napr. odrody Hayward či Bruno, klon 8, zvládne opeliť 4-5 samíc, ak sú v dostatočnej blízkosti, peľ prenáša hmyz. Zvyšuje úrodu a veľkosť plodov aj čiastočne samoopelivých odrôd Zakarpacie a Jenny. Zvládne dokonca opeliť aj odrody aktinídie význačnej (A. arguta), minimálne tetraploidné odrody Geneva, Weiki a Bingo, hoci ich plody sú mierne menšie ako po opelení samcom A. arguta.
PLODNOSŤ: netvorí plody.
PLODY: netvorí plody.
DOZRIEVANIE: netvorí plody.
VYUŽITIE: výborný, produktívny opeľovač a zároveň veľmi dekoratívna liana vhodná na pergoly, ploty apod.
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške. Vhodná len do teplých oblastí Slovenska.
ODOLNOSŤ: odroda je v dreve mrazuodolná do asi -15 °C, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Lepšie odolná voči hubovým chorobám a plesniam.
PÔVOD: ČR, Kostelec u Heřmanova Městce, ako náhodný semenáč ju našiel učiteľ a pomológ Karel Hájek okolo r. 1885.
RAST: v mladosti stredne bujný, neskôr až slabší, koruna je guľovitá, rozložitá, hustá, neskôr previsnutá. Vyžaduje častejšie preriedenie a zmladzovanie koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Golden delicious, James Grieve, Oldenburgovo, Ontário, Watervlietské mramorované. Neopeľuje sa s Parménou zlatou zimnou.
PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká a pravidelná.
PLODY: stredne veľké, plocho guľovité, plocho zhranatelé, nesúmerné. Šupka je suchá, kožená, drsná, slamovožltá s oranžovým pruhovaným líčkom, hrdzavá. Je to tzv. kožovka. Dužina je biela až žltkastá, na vzduchu málo hnedne, je krehká, v optimálnej zrelosti šťavnatá, neskôr suchšia. Chuť je výborná, sladkokyslá, s aromatickou muškátovou príchuťou.
DOZRIEVANIE: zber v polovici októbra, dozrieva v polovici novembra, vydrží do februára až marca.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a sušenie, ale aj na muštovanie. Dobre znáša prepravu, neotláča sa. Vyžaduje vyššiu vlhkosť ovzdušia pri skladovaní, inak vädne. Vädnú aj predčasne otrhané plody.
STANOVIŠTE: slnečné, s úrodnou, dostatočne vlhkou, ale priepustnou pôdou. V suchých, ale aj ťažkých pôdach sú plody len malé a nevyvinuté. Najvhodnejšia je do stredne teplých, chránených oblastí, znesie aj vyššie chránené polohy s kvalitnou pôdou.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete. Silne odolná voči chrastavitosti a málo náchylná voči monilióze, stredne odolná voči múčnatke, stredne až menej odolná voči rakovine v ťažkej, mokrej, studenej pôde.
PÔVOD: Ukrajina, Krym, druh Crataegus orientalis subsp. pojarkovae.
RAST: tvorí kríky či stromy s rozložitou korunou, ktoré v jeho domovine dosahujú aj 10 m, ale u nás skôr dorastá do 4 m.
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivý, kvitne v júni, opeľujú ho muchy. Ľahko sa kríži s inými druhmi rodu hloh.
PLODNOSŤ: nastupuje v 3. roku po výsadbe, je vysoká a pravidelná.
PLODY: malvice guľovitého tvaru a žiarivej citrónovožltej farby s výraznými bodkami (lenticelami) a priemerom cca. 2,5 cm. Majú vzhľad a konzistenciu malého jabĺčka, v strede je 4-5 väčších jadierok, ktoré sú často tak pevne spojené, že vyvolávajú dojem jednej kôstky. Dužina je šťavnatá až kašovitá, chuťovo sú výborné, pripomínajú azarolky (t.j. plody hlohu C. azarolus) alebo šípky.
DOZRIEVANIE: od polovice septembra do začiatku októbra.
VYUŽITIE: priamy konzum, sušenie, kandizovanie, výroba želé, džemov či kompótov.
STANOVIŠTE: veľmi nenáročný druh, preferuje slnečné stanovište, ale zvládne aj polotieň, len tam treba počítať s nižšou plodnosťou. Preferuje dobre odvodnenú, ale vlhkú hlinitú pôdu, ale poradí si po zakorenení so širokou škálou pôd - aj s veľmi ťažkými ílovitými aj s presychavými či vápenitými pôdami. Dobre zvláda aj znečistené ovzdušie a keďže je celoročne veľmi dekoratívny a neláka bodavý hmyz, je vhodný aj do mestskej výsadby.
ODOLNOSŤ: plne mrazuodolný a odolný voči škodcom a chorobám. Dobre suchuvzdorný.
PÔVOD: Anglicko, Emneth, vyšľachtil ju William Lynn ako kríženca odrôd Lord Grosvenor x Codlin Keswick, množí sa od r. 1899. Synonymá: Early Victoria, Emneth Early, Früher Viktoria, Viktória biela.
RAST: miernejší, zdravý, vytvára menšie koruny.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Ananásová reneta, Banánové zimné, Baumannova reneta, Bernské ružové, Coxova reneta, Discovery, Gascoyneho šarlátové, Gdanský hranáč, Golden Delicious, Harbertova reneta, Hrkáč súdkovitý, Jadernička moravská, James Grieve, Kalvil biely zimný, Kidd's Orange, Lebelovo, Matkino, Ontario, Parména zlatá zimná, Peasgoodovo, Pinova, Red Delicious, Spartan, Wealthy, Zuccalmagliova reneta.
PLODNOSŤ: je veľmi skorá, veľmi vysoká, skôr striedavá.
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 140-200 g), tupo kužeľovité, mierne rebrovité. Šupka je mierne mastná, zelenožltá až slamovožltá, niekedy s nevýrazným líčkom, mierne voňavá, často sa cez plod ťahá 1-2 čiary. Dužina je biela, pod šupkou žltkastá, šťavnatá. Chuť je osviežujúco a pikantne kyslastá.
DOZRIEVANIE: zber od polovice augusta, dozrieva postupne, vydrží často až do konca septembra.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a výrobu jablčného pyré.
STANOVIŠTE: slnečné, je nenáročná na polohu. Je vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve aj kvete, silne odolná voči chrastavitosti, stredne až vyššie voči múčnatke, silne odolná voči rakovine aj voči voške vlnačke krvavej.
PÔVOD: Nemecko, z vinohradníckych terás nad riekou Moselou, už zrejme veľmi stará odroda, znovuobjavená v 20. storočí
RAST: slabší až stredne silný rast, vytvára atraktívny dekoratívny strom. Na jar kvitne krásne sfarbenými ružovočervenými kvetmi, na jeseň sa listy sfarbujú do červena.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ: vysoká, je nutná prebierka.
PLODY: stredne veľké, guľovité. Šupka je silne plstnatá, základná farba zelená, takmer po celom povrchu prekrytá atraktívnou červeňou. Dužina je pevná, intenzívne červená, dobre sa oddeľuje od kôstky. Plod je mierne sladký, výrazne aromatický.
DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, počas septembra.
VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum a najmä na zaváranie, výrobu ružovo sfarbených džemov, čatní a likéru.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Menej náročná na kvalitu pôdy. Je vhodná skôr do teplých a stredne teplých polôh ani nie kvôli mrazuodolnosti, ako kvôli neskorému dozrievaniu.
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná v dreve, stredne tolerantná voči kučeravosti listov (Taphrina deformans).
PÔVOD: Poľsko, získaný výberom zo semenáčov z kríka, ktorý bol vysadený v 19. storočí na majetku poľskej rodiny Zamojských vo Florianke.
RAST: pomerne silný a vzpriamený habitus. Nakoniec dorastie do výšky 3 - 4 m.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.
PLODY: stredne veľké (priemerne 3 g, 2,8 cm), hruškovitého tvaru, tmavočervenej farby, jeden z najtmavších. Plody sú považované za najsladšie, majú vysoký obsah cukru približne 16 % a obsah kyselín len 2,4 %. Má síce len stredne vysoký obsah vitamínu C (75 mg/100 g), ale zato veľmi vysoký obsah antokyánov (160 mg/100 g) a polyfenolov (464 mg/100 g).
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, veľmi dlhé od polovice augusta do konca septembra postupne počas 6 týždňov.
VYUŽITIE: Vhodný najmä na priamy konzum ako dezertná odroda aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.
STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.
PÔVOD: Anglicko, asi už od pol. 17. storočia, v r. 1729 ju prvýkrát popísal pomológ Battey Langley ako Hamden's Bergamot.
RAST: v mladosti bujný a rovný, neskôr stredne bujný, koruna široko ihlanovitá až vysoko guľovitá. Kostrové konáre rastú šikmo hore, vedľajších konárov je veľa a pod úrodami sa ohýbajú, takže neskôr koruna pôsobí previslo. V období plodnosti vyžaduje presvetľovací rez.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: síce neoverené, ale podľa času kvitnutia asi: Amanliská, Angoulemská, Avranšská, Bezjaderka Říhova, Drouardova, Hardyho maslovka, Hohensaatenská, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova, Williamsova červená.
PLODNOSŤ: veľmi skorá, vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké (priemerne 150-180 g), cibuľovité, niekedy pri stopke viac zúžené, inokedy tupo skosené. Šupka je jemná, drsná, nelesklá, zelenožltá, s červeným pruhovaným líčkom, s množstvom lenticiel. Niekedy býva celá, inokedy len okolo stopky a kalichu pokrytá škoricovou hrdzou. Dužina je biela, žltkastá, okolo jadrovníka hrubo zrnitá, inak veľmi jemná, mäkká, šťavnatá a rozplývavá. Chuť je výborná, sladká, jemne korenistá, jemne aromatická.
DOZRIEVANIE: zber koncom septembra až začiatkom októbra, konzumná zrelosť od 10 dní po zbere, skladovateľná do konca októbra až do druhej polovice novembra. Plody sú v zberovej zrelosti málo náchylné na otlaky, pri konzumnej naopak veľmi náchylné.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na džemy, pečenie, mušty a destiláty. Je menej vhodná na sušenie a kompóty kvôli zrnitosti dužiny okolo jadrovníka.
STANOVIŠTE: slnečné, nenáročná na pôdu, neznáša len príliš suchú alebo naopak príliš mokrú a studenú, na nich plody zostávajú drobné, praskajú a nedozrievajú. Na polohu tiež nie je náročná, znesie otvorené aj chránené, nižšie aj vyššie polohy. Veľmi vhodná do alejí, sadov aj záhrad.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, silne odolná voči chrastavitosti, monilióze, rakovine.
RAST: vzpriamený, umiernený, dorastá do výšky 3-9 m a šírky 3-7,5 m a vytvára oválnu až guľatú, kompaktnú korunu. Konáre sú otŕnené menej než u iných druhov hlohu až 5 cm dlhými tŕňmi. Oválne, nepravidelne zúbkaté listy sú kožovité, tmavozelené, na jeseň sa sfarbujú do bronzova až bordova a ostávajú veľmi dlho na strome, plody ešte dlhšie.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý s obojpohlavnými kvetmi usporiadanými v metlinách, ktoré kvitnú u nás v máji, prípadne júni.
PLODNOSŤ: je veľmi skorá, pravidelná, stredne vysoká až vysoká. Výchovným rezom treba oddialiť vstup do plodnosti, aby strom najskôr rástol.
PLODY: na hloh stredne veľké (priemerne 16–20 mm), eliptické, oranžovočervené, pevné. Dužina je polotuhá, šťavnatejšia, menej múčna než u nášho hlohu jednosemenného. Obsahuje cca. 4 jadierka, ktoré sú pohromade tak, že vytvárajú dojem kôstky. Najmä sa však líši chuť, kde chýba horkosť našich hlohov, dominuje sladkokyslá chuť veľmi pripomínajúca šípky, najmä neskôr počas zimy.
DOZRIEVANIE: veľmi postupné, v teplých oblastiach začínajú plody dozrievať asi v polovici septembra a vydržia na strome veľmi dlho do zimy, v niektoré roky až do začiatku februára bez opadávania, jedine kvôli náhlym zmenám vo vlhkosti pôdy môže časť z nich popraskať, ani pôsobením mrazu nemäknú. Konzumne zrelé sú hneď po obratí zo stromu a vydržia uskladnené v chlade asi týždeň až dva.
VYUŽITIE: strom využiteľný v parkoch, menších aj väčších záhradách, ale aj v medziach, vetrolamoch a živých plotoch je veľmi dekoratívny celoročne: bez olistenia striebristou farbou borky, počas vegetácie tmavozelenými, zdravými listmi a bielymi súkvetiami, ako aj metlinami postupne dozrievajúcich plodov, ktoré vydržia na strome dlho do zimy. Plody sú vhodné na priamy konzum len tak či ako veľmi atraktívna ozdoba dezertov, spracovanie na džemy, výživy, pretlaky, na sušenie do čajových zmesí podporujúcich činnosť srdca. Liečivé účinky majú aj kvety, čaj z nich podporuje činnosť srdca, pomáha pri nervozite, zlepšuje spánok a znižuje krvný tlak.
STANOVIŠTE: slnečné či mierny polotieň, lepšie je slnečné a teplé miesto, aby stihlo vyzrieť čo najviac plodov. Nie je náročný na pôdu, ale preferuje dobre odvodnenú, no znesie aj ílovitú. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých oblastí.
ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve do asi -25 °C, kvitne neskoro a kvety sú dobre mrazuodolné, nebývajú poškodzované neskorými jarnými mrazmi. Po zakorenení je suchuvzdorný, ale znesie aj dočasné zamokrenie pôdy, veterné lokality či znečistenie ovzdušia. Na rozdiel od iných hlohov nezvykne trpieť bakteriálnou spálou ani hrdzou (Gymnosporangium globosum).
PÔVOD: Francúzsko, v Charmes v departamente Rhône ho okolo roku 1895 vybral ako náhodný semenáč škôlkar Sandrin, preto sa zvykne volať aj (Bigarreau) Sandrin, či Souvenir des Charmes. O jej rozšírenie sa však najviac zaslúžila škôlka Moreau vo Villefranche-sur-Saône od roku 1909.
RAST: bujný, koruna je stredne veľká, rozložitá, kostrové konáre rastú šikmo, bočné viac vodorovne.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Kassinova raná, Van, Marmotte. Nekompatibilná s odrodou Burlat.
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, podpriemerná až stredne vysoká, nepravidelná v horších oblastiach, kde vymŕzajú kvety.
PLODY: stredne veľké až veľké (5,8-7 g), guľovitého či široko srdcovitého, zhrboleného tvaru. Šupka je lesklá, tmavočervená. Dužina je (stredne) pevná, hustá, tmavočervená, šťavnatá, šťava farbí stredne až silno. Chuť je sladkokyselkavá a príjemne korenistá, veľmi dobrá až výborná. Kôstka je stredne veľká až veľká.
DOZRIEVANIE: skoré, v prvých dňoch 2. čerešňového týždňa, teda podľa lokality niekedy v 1. polovici júna. Uniká vrtivke čerešňovej, teda nebýva červivá.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj spracovanie. Horšie sa zbiera kvôli krátkym stopkám. Plody dobre znášajú prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné, najlepšie s dobre priepustnou, úrodnou, dostatočne vlhkou, ale nie mokrou pôdou v teplých a stredne teplých polohách menej ohrozených neskorými jarnými mrazmi.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, slabšie v kvete. Dobre až stredne odolná voči praskaniu plodov počas dažďov, stredne náchylná na moniliózu a glejotok.
PÔVOD: Ukrajina, Kyjev, v Ukrajinskej Národnej Botanickej Záhrade M.M. Gryška vyšľachtený Svetlanou Klimenko ako semenáč zo spontánneho opelenia, prvýkrát rodil v r. 1975.
RAST: bujný, vzpriamený
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa. Zle sa opeľuje so Svetljačokom (Svetljačok je jeho mutáciou) a Ekzotičejskym (ten je mutáciou Lukjanovského).
PLODNOSŤ: vysoká, 15-ročný krík dosiahne 35-40 kg, 20-ročný krík dosiahne aj 70 kg. Výťažnosť v pomere k veľkosti kríka je skôr nižšia (hmotnosť plodov / objem stromu: 1,14 kg/m3).
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 6-7,5 g), fľaškovité, tmavočervené až čierne, príjemne sladkokyslé so stredne vysokým obsahom cukru (9,8-10,2 %) a nízkym obsahom kyselín (1,7-1,9 %) a vysokým obsahom vitamínu C (128 mg/100 g). Kôstka je v pomere k plodu menšia až stredná (9,8-10,2 % z hmotnosti plodu) a ťažko oddeliteľná od dužiny.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, počas 2. polovice augusta. Plody neopadávajú, majú po dozretí dobrú trvanlivosť a skladovateľnosť asi 3 - 4 týždne.
VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.
STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.
PÔVOD: ČR, okolie obce Němčičky na Znojemsku, kde bola začiatkom 20. storočia nájdená ako náhodný semenáč
RAST: rast najskôr bujný, neskor slabší. Vytvára stredne husté, veľké pyramidálne, polovzpriamené koruny so silnými hlavnými vetvami, ktoré sa nesklňajú.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Hedelfingenská, Van, Troprichterova.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, skoro pravidelná, niekedy mierne striedavá.
PLODY: stredne veľké až veľké srdcovitého tvaru (5,5-7 g), šupka je lesklá, hladká, tmavočervená so svetlými bodkami a čiarkami, dužina je tuhá, svetločervená, žilkovaná, veľmi šťavnatá, šťava slabo farbí. Chuť je veľmi dobrá, pomerne aromatická, jemne korenistá, kyselkavo sladká až sladká. Kôstka je stredne veľká až veľká a dobre sa oddeľuje od dužiny.
DOZRIEVANIE: stredne skoré, dozrieva v 4. čerešňovom týždni, teda niekedy v 1. polovici júla.
VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum a výrobu kompótov či ďalšie spracovanie. Dobre znáša prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Odroda vhodná aj do suchších oblastí, ale preferuje hlbšie, priepustné a primerane vlhké pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: v dreve dobre mrazuodolná, v kvete stredne až nižšie. Voči praskaniu plodov pri dažďoch je stredne odolná, podobne aj voči monilióze.
RAST: veľmi bujný, polovzpriamený až takmer vzpriamený. Výhony sú beztŕnne.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ: vysoká (až 15 kg na rastlinu).
PLODY: spočiatku len priemerne veľké plody, ale v 3.-4. roku po vysadení obrovské plody (priemerne 10 g, ale aj viac ako 20 g) vajcovitého tvaru, pevné, čierne. Chuť je výborná, aromatická, sladká (až 12 °Brix a do 1 % kyselín).
DOZRIEVANIE: skoré až neskoré, od konca júla až do konca septembra počas veľmi dlhého obdobia.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako dezertné ovocie, ale aj na mrazenie a ďalšie spracovanie (sirupy, džemy, zaváraniny atď.). Sú veľmi dobre skladovateľné.
STANOVIŠTE: slnečné, úrodná a zavlažovaná pôda bez zatrávnenia. Vyžaduje okopávku alebo zamulčovanie, v suchom období pravidelnú zálievku. Pôdu možno vylepšiť zapravením vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu. Vhodná do všetkých oblastí.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná, mierne tolerantná na teplo, silne odolná voči chorobám a škodcom.
PÔVOD: Ukrajina, Kyjev, v Ukrajinskej Národnej Botanickej Záhrade M.M. Gryška bol vyšľachtený ako kombinácia genotypov, prvý krát rodil v roku 1990
RAST: stredne bujný až bujný. Vytvára ker až polostrom. Dorastá do výšky 2 - 4 m.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.
PLODNOSŤ: vysoká, 17-ročný krík dosiahne úrodu až 45-50 kg.
PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 5,6−8 g), fľaškovité, tmavočervené, aromatické, sladkokyslé, veľmi dobré. Kôstka je stredne veľká (priemerne 11,7 % z hmotnosti plodu), dobre oddeliteľná od dužiny.
DOZRIEVANIE: veľmi neskoré, v 2. polovici septembra až začiatkom októbra počas asi 3 týždňov.
VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív a vďaka dobrej oddeliteľnosti kôstky od dužiny aj na sušenie .
STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy. Vhodnejší do teplých a stredne teplých oblastí, kde stihne vyzrieť.
ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorný v dreve, ale náchylnejší na poškodenie mrazom počas kvitnutia. Odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

