Ovocné

PÔVOD: Francúzsko, Seine-et-Oise, Arborétum de Segrez neďaleko Paríža, objavil ho Pierre Alphonse Martin Lavallée v r. 1870 medzidruhový kríženec materského druhu hlohu mexického (Crataegus mexicana syn. C. stipulacea) a otcovského druhu hlohu neskorého (C. calpodendron). Správne by sa mal podľa objaviteľovi volať hloh Lavalléeov (podľa latinského Crataegus x lavalleei) či hloh Lavalléov , ale zaužívaný názov na Slovensku je Hloh Lavallov (Crataegus x lavallei).

RAST: vzpriamený, umiernený, dorastá do výšky 3-9 m a šírky 3-7,5 m a vytvára oválnu až guľatú, kompaktnú korunu. Konáre sú otŕnené menej než u iných druhov hlohu až 5 cm dlhými tŕňmi. Oválne, nepravidelne zúbkaté listy sú kožovité, tmavozelené, na jeseň sa sfarbujú do bronzova až bordova a ostávajú veľmi dlho na strome, plody ešte dlhšie.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý s obojpohlavnými kvetmi usporiadanými v metlinách, ktoré kvitnú u nás v máji, prípadne júni.

PLODNOSŤ: je veľmi skorá, pravidelná, stredne vysoká až vysoká. Výchovným rezom treba oddialiť vstup do plodnosti, aby strom najskôr rástol.

PLODY: na hloh stredne veľké (priemerne 16–20 mm), eliptické, oranžovočervené, pevné. Dužina je polotuhá, šťavnatejšia, menej múčna než u nášho hlohu jednosemenného. Obsahuje cca. 4 jadierka, ktoré sú pohromade tak, že vytvárajú dojem kôstky. Najmä sa však líši chuť, kde chýba horkosť našich hlohov, dominuje sladkokyslá chuť veľmi pripomínajúca šípky, najmä neskôr počas zimy.

DOZRIEVANIE: veľmi postupné, v teplých oblastiach začínajú plody dozrievať asi v polovici septembra a vydržia na strome veľmi dlho do zimy, v niektoré roky až do začiatku februára bez opadávania, jedine kvôli náhlym zmenám vo vlhkosti pôdy môže časť z nich popraskať, ani pôsobením mrazu nemäknú. Konzumne zrelé sú hneď po obratí zo stromu a vydržia uskladnené v chlade asi týždeň až dva.

VYUŽITIE: strom využiteľný v parkoch, menších aj väčších záhradách, ale aj v medziach, vetrolamoch a živých plotoch je veľmi dekoratívny celoročne: bez olistenia striebristou farbou borky, počas vegetácie tmavozelenými, zdravými listmi a bielymi súkvetiami, ako aj metlinami postupne dozrievajúcich plodov, ktoré vydržia na strome dlho do zimy. Plody sú vhodné na priamy konzum len tak či ako veľmi atraktívna ozdoba dezertov, spracovanie na džemy, výživy, pretlaky, na sušenie do čajových zmesí podporujúcich činnosť srdca. Liečivé účinky majú aj kvety, čaj z nich podporuje činnosť srdca, pomáha pri nervozite, zlepšuje spánok a znižuje krvný tlak.

STANOVIŠTE: slnečné či mierny polotieň, lepšie je slnečné a teplé miesto, aby stihlo vyzrieť čo najviac plodov. Nie je náročný na pôdu, ale preferuje dobre odvodnenú, no znesie aj ílovitú. Je vhodný najmä do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: je mrazuodolný v dreve do asi -25 °C, kvitne neskoro a kvety sú dobre mrazuodolné, nebývajú poškodzované neskorými jarnými mrazmi. Po zakorenení je suchuvzdorný, ale znesie aj dočasné zamokrenie pôdy, veterné lokality či znečistenie ovzdušia. Na rozdiel od iných hlohov nezvykne trpieť bakteriálnou spálou ani hrdzou (Gymnosporangium globosum).

PÔVOD: Francúzsko, oblasť Languedoc-Roussillon vo východných Pyrenejách, objavila sa okolo roku 1830 ako náhodný semenáč.

 
RAST: stredne bujný, stredne vzpriamený.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro až stredne skoro.

 
PLODNOSŤ: skorá (v 3. roku po výsadbe), vysoká, relatívne pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké, guľaté. Šupka je svetlooranžová s karmínovočerveným líčkom. Dužina je oranžová, stredne tuhá až mäkká, šťavnatá. Chuť je vynikajúca, sladká, výnimočne aromatická.

 
DOZRIEVANIE: neskoré, koncom júla až začiatkom augusta.

 
VYUŽITIE: vynikajúca na priamy konzum, výrobu džemov, výživ, destilátov, v nie úplne zrelom stave aj kompótov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s výživnou, dobre odvodnenou pôdou. Vhodná skôr do teplých oblastí.

 
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve a kvetných pukoch, stredne až menej tolerantná voči šarke, stredne až silnejšie odolná voči hubovým chorobám, silne odolná voči bakteriálnej škvrnitosti listov spôsobovanej baktériou Pseudomonas syringae.

PÔVOD: USA, semenáč odrody Halehaven

 
RAST: bujný rast, vytvára stredne husté, polovzpriamené až rozložité koruny.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro a trvá stredne dlho.

 
PLODNOSŤ: skorá, stredná, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké až veľké, guľovité, súmerné, s výrazným švom. Šupka je stredne pevná, stredne silno prilieha k dužine, je stredne silne plstnatá. Základná farba je žltá až žltooranžová, na slnečnej strane prekrytá červeným líčkom, pruhovaná. Dužina je žltooranžová, mäkká až stredne tuhá, nevláknitá, sladká až sladkokyselkavá, šťavnatá, jemne korenistá, veľmi dobrá. Horšie sa oddeľuje od kôstky. Náchylnosť k praskaniu kôstky je nízka až stredná. Plody sú dobre veľkostne vyrovnané a nie sú náchylné na praskanie počas dažďov.

 
DOZRIEVANIE: Skorá odroda, dozrieva v 2. pol. júla - 14 dní pred odrodou Redhaven. Plody nie sú náchylné na predčasný opad pred zberom alebo len veľmi málo.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum. Je dobre skladovateľná a vhodná na prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné a teplé, úrodné pôdy v chránených, teplých polohách.

 
ODOLNOSŤ: Menej odolná voči mrazu v dreve aj kvetných pukoch, najmä ak dôjde k rýchlemu striedaniu vyšších a nižších teplôt. Je síce náchylná na glejotok, ale málo náchylná na bakteriálnu škvrnitosť listov (Xanthomonas arboricola pv. pruni). Voči kučeravosti listov (Taphrina deformans) je stredne tolerantná.

PÔVOD: ČR, okolie obce Němčičky na Znojemsku, kde bola začiatkom 20. storočia nájdená ako náhodný semenáč

RAST: rast najskôr bujný, neskor slabší. Vytvára stredne husté, veľké pyramidálne, polovzpriamené koruny so silnými hlavnými vetvami, ktoré sa nesklňajú.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Napoleonova, Hedelfingenská, Van, Troprichterova.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, skoro pravidelná, niekedy mierne striedavá.

PLODY: stredne veľké až veľké srdcovitého tvaru (5,5-7 g), šupka je lesklá, hladká, tmavočervená so svetlými bodkami a čiarkami, dužina je tuhá, svetločervená, žilkovaná, veľmi šťavnatá, šťava slabo farbí. Chuť je veľmi dobrá, pomerne aromatická, jemne korenistá, kyselkavo sladká až sladká. Kôstka je stredne veľká až veľká a dobre sa oddeľuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, dozrieva v 4. čerešňovom týždni, teda niekedy v 1. polovici júla.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum a výrobu kompótov či ďalšie spracovanie. Dobre znáša prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Odroda vhodná aj do suchších oblastí, ale preferuje hlbšie, priepustné a primerane vlhké pôdy. Je vhodná do teplých a stredne teplých polôh.

ODOLNOSŤ: v dreve dobre mrazuodolná, v kvete stredne až nižšie. Voči praskaniu plodov pri dažďoch je stredne odolná, podobne aj voči monilióze.

PÔVOD: Ukrajina, z voľného opelenia odrody Semjon.

RAST: pomalý, dorastá do výšky len približne 2-3 m, takže je vhodný aj do menších záhrad.

OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

PLODNOSŤ: Na svoj nízky vzrast sa odroda vyznačuje vysokou úrodnosťou až do 30 kg z kríka.

PLODY: veľké podlhovasté plody fľaškovitého tvaru a tmavočervenej farby s priemernou hmotnosťou 5,5-9 g. Dužina je tmavočervená, hustá, dobre oddeliteľná od kôstky, s jemnou arómou a plnou sladko-kyslastou chuťou s vysokým obsahom cukru 9,1 %, s obsahom kyselín 1,8 %.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, od začiatku augusta do začiatku septembra. Plody neopadávajú, vydržia na kríku až do vysušenia. Po zbere majú veľmi dlhú skladovateľnosť až 4-5 týždňov.

VYUŽITIE: Vhodný na priamy konzum aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, sušené alebo kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: pravdepodobne Francúzsko, pol. 19. st.

 
RAST: veľmi bujný rast.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, výborný opeľovač pre mnohé odrody hrušiek. Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Dekanka zimná, Hardenpontova, Charneuská, Krivica, Lectierova, Magdalenka, Madame Verté, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: pravidelná a bohatá.

 
PLODY: veľké a pravidelné, tupo kužeľovité, šupka šedozelená, husto bodkovaná, škoricovo hrdzavá, na slnečnej strane načervenalá. Dužina belavá, niekedy až lososovo ružovkastá, veľmi šťavnatá, rozplývavá , jemná, chuť výborná , sladko korenistá.

 
DOZRIEVANIE: okolo polovice septembra, plody sú vhodné na konzum cca. za 2-3 týždne.

 
VYUŽITIE: stolová a tržná odroda, vhodná aj na zaváranie, výrobu lekváru, vína.
STANOVIŠTE: znesie aj vyššie, ale chránené polohy, darí sa jej v dobrých pôdach.
ODOLNOSŤ: dobrá odolnosť voči mrazu, vo veľmi teplých polohách ju vyhľadáva škodca kvetovka hrušková.

PÔVOD: Belgicko, náhodný semenáč zo zač. 19. st., šírený škôlkou De la Fidelité v Bruseli, pomenovaná v r. 1819 po grófovi Mérode-Westerloo.

 
RAST: bujný, spomaľuje sa so vstupom do plodnosti, vytvára široko kužeľovitú korunu.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro, je zlým opeľovačom (triploid). Vhodné opeľovače: Avranšská, Clappova maslovka, Hardyho maslovka, Charneuská, Júlová, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: skorá (4. rok po výsadbe), vysoká až veľmi vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké (priemerne 200 g, ale aj 500 g), tupo zaoblené, kužeľovité plody. Šupka je šedozelená, v plnej zrelosti svetložltá, hrubšia, drsná, pokrytá hrdzavými lenticelami, na slnečnej strane s načervenalým líčkom. Dužina je smotanovobiela, stredne tuhá - polomaslovitá, veľmi šťavnatá, jemná, chuťovo výborná, sladká, mierne korenistá.

 
DOZRIEVANIE: zber za zelena začiatkom až v polovici septembra, konzumne dozrieva koncom septembra, vydrží asi 14 dní, z vyšších polôh do konca októbra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, muštovanie, výrobu lekvárov a džemov, prípadne aj kompótov.

 
STANOVIŠTE: odroda je veľmi prispôsobivá, znesie i menej kvalitné pôdy a vyššie polohy, len v suchších pôdach bývajú drobnejšie plody.

 
ODOLNOSŤ: dobre až silne mrazuodolná v dreve, silne v kvete, silne odolná voči chrastavitosti a monilióze, nezvykne trpieť škodcami.

PÔVOD: Belgicko, Leuven, vyšľachtil ju v r. 1800 van Mons, ktorý jej dal meno po majiteľovi veľkého záhradníctva v Bollweileri v Hornom Alsasku.

 
RAST: bujný v mladosti, neskôr slabší, dospelé stromy tvoria najprv vyššie, neskôr širšie pologuľovité, silne rozvetvené, nepravidelné koruny. Vyžaduje kvalitný výchovný rez, neskôr zmladzovanie na udržanie veľkosť plodov.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Ananásová reneta, Boikovo, Croncelské, Gdanský hranáč, Charlamowski, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Malinové holovouské, Oldenburgovo, Ontário, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné, Ušľachtilé žlté, Wagenerovo, Watervlietské mramorované, Zuccalmagliova reneta.

 
PLODNOSŤ: skorá, veľmi vysoká, striedavá, ob rok vždy vyššia.

 
PLODY: mierne sploštené, veľkosťou veľmi premenlivé, menšie, stredné až veľké (priemerne 140-200 g), ku kalichu niekedy mierne zúžené, niekedy mierne hranaté, nesúmerné. Šupka je v zrelosti žltá, krytá karmínovou alebo krvavou červeňou, pruhovaná, s belavými lenticelami. Dužina je žltobiela, stredne šťavnatá, tuhá, hrubšia, po dozretí krehká, chuť dobrá, sladkokyslastá, jemne korenistá. Na vzduchu dužina takmer nehnedne.

 
DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumná zrelosť v decembri, vydrží do marca až apríla. Plody pri skladovaní nevädnú.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, kuchynské spracovanie (pečenie atď.), výrobu vína, veľmi dobre znáša prepravu.

 
STANOVIŠTE: slnečné, úrodné primerane vlhké pôdy, neznáša príliš vlhké ani príliš suché pôdy. Vhodná do nižších aj vyšších polôh, ale chránených pred mrazom, nie uzavretých. Vhodná do záhrad, sadov.

 
ODOLNOSŤ: v kvete stredne mrazuodolná, v dreve slabo, silne odolná voči múčnatke, menej voči chrastavitosti a vlnačke krvavej.

PÔVOD: ČR, Morava, stará krajová odroda známa najmä na Valašsku, Slovácku, na Hanej aj v Slezsku, prvá písomná zmienka o nej je z r. 1764, pričom na Valašsku už vtedy boli veľmi staré stromy tejto odrody.

RAST: bujný rast, veľká, vysoko guľovitá koruna, vo vyššom veku košatá, rozložitá, dosť hustá, vyžaduje pravidelnú prerezávku.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro, dosť dlho, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Landsberská reneta, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: neskorá (od 10. roku po výsadbe), stredná až vysoká, pravidelná.

PLODY: menšie až stredne veľké (priemerne 100 g), tvarovo nepravidelné od plocho kužeľovitých po vysoko kužeľovité či vajcovité, pri kalichu sú na jednu stranu skosené. Šupka je jemná, lesklá, hebká, niekedy mastná až lepkavá, žltá v rôznych odtieňoch s červeným nádychom. Dužina je belavá, tuhá, šťavnatá, jemnozrnná, krehká, chrumkavá, pri skladovaní rýchlo stráca šťavnatosť. Chuť je sladkokyslá a vyvážená, bez zvláštnej vône, ale korenistá s typickou príchuťou. Plod nepodlieha otlačeniu.

DOZRIEVANIE: zber koncom septembra, konzumne dozrieva v októbri/novembri, vydrží do januára až apríla.

VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum, výroba muštu, vína, lekváru, destilátu či na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, pôda dostatočné vlhká, hoci aj menej úrodná. Neznáša len suchú, piesočnatú, ľahkú pôdu. Vhodná do ľubovoľných polôh, teplých aj vyšších a drsnejších, záhrad aj polí.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, kvety dobre znášajú aj daždivé počasie počas kvitnutia. Je menej odolná voči chrastavitosti, náchylnejšia na horkú škvrnitosť šupky, ale ostatnými chorobami nezvykne trpieť.

PÔVOD: veľmi stará odroda, zrejme Francúzsko, Metz v Lotrinsku.

RAST: bujný rast, vytvára mohutnú korunu, ktorá je široko rozložitá, mierne previsnutá.

OPEĽOVACIE POMERY: kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: Baumannova reneta, Boikovo, Coxova reneta, Croncelské, Parména zlatá zimná, Priesvitné letné.

PLODNOSŤ: skorá a vysoká.

PLODY: stredne veľké plody, tvar guľovitý, prípadne aj vyšší alebo sploštený, väčšinou nenápadne päťhranný. Šupka je zelená, pokrytá hnedou "hrdzou", v ktorej sú belavé lenticely, bez líčka, hrubá. Dužina je biela, nazelenalá, veľmi jemná, kyprá a šťavnatá, výbornej sladkokyslej chuti s korenistou príchuťou.

DOZRIEVANIE: zber: koncom septembra, konzumná zrelosť: október-január až marec, ak je dobre uskladnená. Plody predčasne padajú vo vetre.

VYUŽITIE: priamy konzum a kuchynské využitie, sušenie, výroba vína a lekváru.

STANOVIŠTE: slnečné, nie je náročná na kvalitu pôdy, ale nemá rada mokré, ťažké, ílovité, ani príliš suché, hodí sa do vyšších polôh.

ODOLNOSŤ: dobrá mrazuodolnosť. V mokrých pôdach je náchylná na rakovinu, v príliš suchých predčasne padajú plody, náchylná na chrastavitosť v uzavretých polohách, málo náchylná na múčnatku v suchých pôdach.

PÔVOD: Nemecko, púčiková náhodná mutácia odrody James Grieve nájdená po 2. sv. vojne Erichom Neumannom.

RAST: rast stredne bujný, koruna rozložitá, kužeľovitá.

OPEĽOVACIE POMERY: dobrý opeľovač pre iné odrody. Vhodné opeľovače: Boikovo, Coxova reneta, Golden Delicious, Jonathan, Matkino, Ontario, Parména zlatá zimná.

PLODNOSŤ: skorá, bohatá a pravidelná.

PLODY: stredne veľké, guľovité až kužeľovité, šupka hladká, zelenožltá, neskôr žltá s červeným pruhovaným krytím. Dužina biela až krémová, jemná, šťavnatá s dobrou sladkou až kyslastou chuťou.

DOZRIEVANIE: zber august až september, konzumná zrelosť hneď po zbere. Skladovateľnosť do konca septembra, v chladiarňach do januára.

VYUŽITIE: priamy konzum.

STANOVIŠTE: odroda je nenáročná na polohu, s výnimkou mrazových dolín.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v kvete, stredne v dreve, silne odolná voči múčnatke, stredne voči chrastavitosti.

PÔVOD: Japonsko, kde sa pôvodne vyskytoval ako endemit na ostrovoch Honšú, Kjúšú a Šikoku, kde rastie v krovinách a na stanovištiach narušovaných ľudskou činnosťou, v pásmu od morského pobrežia až do nadmorskej výšky okolo 1200 m. Je to druh ostružiny - Rubus illecebrosus. Bol zavlečený do Európy, Severnej a Južnej Ameriky, kde sa pestuje v záhradách a parkoch a splaňuje.
RAST: rýchly horizontálny. Je to poloker s plazivými koreňmi a plazivými či oblúkovitými výhonmi dlhými 50–100(–150) cm. Kvetonosné výhony sú vzpriamené, dlhé až 60 cm, lysé, bez osrienenia, s 3–4 mm dlhými ostňami. Listy sú nepárnoperovité s (3–)5–7 kopijovitými lístkami s pílkovitým okrajom.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá s bielymi, výraznámi kvetmi vyrastajúcimi jednotlivo alebo po 2-3. Kvitne v júni až septembri.
PLODNOSŤ: pravidelná, stredne vysoká.
PLODY: súplodie je veľmi veľké (14–30 mm), tvarovo podobné jahode, červené, mäkké, v plnej zrelosti sa dobre oddeľuje od kvetného lôžka. Je veľmi dekoratívne, ale chuť má menej výraznú, mdlo sladkú.
DOZRIEVANIE: od augusta do mrazov.
VYUŽITIE: na priamy konzum a dekoráciu dezertov a najmä na výrobu džemov, v ktorých sa lepšie rozvinie jej chuť.
STANOVIŠTE: slnečné alebo polotieň, vyhovuje jej kvalitná, vlhká, ale dobre odvodnená, hlinitá pôda.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná do -29 °C až -34 °C.

PÔVOD: Slovensko, Borovce / VŠS Veselé pri Piešťanoch, vyšľachtili v roku 1964 Pavol Cifranič a Teodor Malík ako kríženec odrody Maďarská a zmesi peľu od Achrori, Arzami a Zard (podobne ako Barbora), odroda registrovaná v roku 1991.

RAST: bujný, tvorí previsnutú korunu.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače podľa času kvitnutia: Bhart (Orangered), Hargrand, Harlayne, Kioto, Ledana, Leala, Maďarská, Minaret, Paviot, Rakovského, Sabinovská, Velbora, Velkopavlovická, Velita, Veselka, Vestar.

PLODNOSŤ: neskorá, stredne vysoká, niekedy striedavá.

PLODY: stredne veľké, guľaté, mierne nesúmerné, hladké. Šupka je len slabo plstnatá, oranžová s pomerne výrazným červeným líčkom. Dužina je oranžová, mäkká, jemná, veľmi šťavnatá, veľmi dobre odlučiteľná od kôstky. Chuť je sladkokyslá až kyslosladká, pri plnom vyzretí až sladká, dostatočne aromatická, veľmi dobrá. Jadro kôstky je sladké.

DOZRIEVANIE: skoré, dozrieva počas 1. a 2. dekády júla, 9 dní pred Velkopavlovickou.

VYUŽITIE: je využiteľná univerzálne, najmä na priamy konzum, ale aj na výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátov, na sušenie.

STANOVIŠTE: slnečné, výhrevné stanovište, pôdy živné, priepustné, primerane vlhké. Vhodná do teplých a stredne teplých oblastí pre marhule.

ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná v dreve, v kvetných pukoch aj kvete, silne odolná voči voči hnednutiu listov (Gnomonia erythrostoma).

PÔVOD: Nemecko, bývalá NDR, registrovaná v roku 1979.

 
RAST: veľmi bujný, vytvára strednú až vyššiu korunu s veľmi silnými konármi, stredne otŕnenými. Dobre znáša rez až do trojročného dreva. Dorastá až do 4 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samičia rastlina, kvôli opeleniu potrebuje vysadiť v blízkosti samca - opeľovača.

 
PLODNOSŤ: skorá a veľmi vysoká, ročne prinesie ako dospelý krík 35-50 kg plodov.

 
PLODY: sú stredne veľké (priemerne 0,65 g, dĺžka 1,45 cm x šírka 1,13 cm), charakteristického vajcovitého tvaru, sýto oranžovej farby s pevnejšou šupkou a skôr kyslejšej chuti. Obsahujú v priemere 240 mg vitamínu C v 100 g, 26 mg vitamínu E v 100 g a 3,4 g kyselín, 4,9 g tukov. Je vhodná na zber orezom a následným zmrazením vetvičiek pri -25 °C.

 
DOZRIEVANIE: v septembri až októbri. Jedna z najneskorších odrôd.

 
VYUŽITIE: pre kyslejšiu chuť plodov je odroda vhodná najmä na spracovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné stanovište, priepustná pôda. Vysádza sa v spone s 3x4 m.

 
ODOLNOSŤ: odroda je mrazuvzdorná, odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: Česká republika, náhodný semenáč z Bezděkova, ktorý od r. 1924 šíril škôlkar J. Vaněk z Chrudimi. Synonymá: Vaňkova úrodná raná, Bezděkovská.

 
RAST: v mladosti bujný, neskôr stredne bujný, polovzpriamený. Tvorí menšie, husté koruny s oblúkovitými konármi. Vyžaduje čo najmenšie zásahy do koruny - len udržovací, presvetľovací rez v jarnom období. Pri nadmernom rezaní hrozí prehustenie koruny tenkými výhonmi a nízka plodnosť.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá (do 5 rokov po výsadbe), stredne vysoká až vysoká, pravidelná.

 
PLODY: sú stredne veľké až veľké, pretiahnuto baňaté, sploštené, zašpicatené, nesúmerné. Šupka je pevná, šedomodro osrienená, pod osrienením je tmavomodrá s fialovým nádychom, s množstvom lenticiel a hrdzavých škvrniek najmä v okolí stopky, ľahko sa šúpe. Dužina je žltozelená, stredne tuhá až tuhá, priesvitná, jemná, stredne šťavnatá. Chuť je kyslosladká, pri plnom vyzretí sladká, aromatická, dobrá až veľmi dobrá. Dužina sa veľmi ľahko odlučuje od kôstky.

 
DOZRIEVANIE: veľmi skoré až skoré, dozrieva asi 35 dní pred Bystrickou, teda začiatkom až v polovici augusta, postupné. Zbiera sa prebierkou 2-3 termínoch s odstupom asi 4 dní. Dá sa dobre prepravovať, zo stromu nepadá.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a najmä na výrobu džemov, lekvárov a kompótov, ale aj na sušenie a výrobu destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, teplé s hlbokými, výživnými, dostatočne vlhkými pôdami. Je vhodná do teplých a stredne teplých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Je tolerantná voči šarke a dobre odolná voči monilióze.

PÔVOD: pôvodný výskyt Európa, Malá Ázia, Severná Afrika.

 
RAST: tŕnistý ker s rozložitou, hustou korunou, dorastajúci do výšky 2-4 m. Kôra je červenohnedá, borka pozdĺžne rozpukaná a sfarbená do čierna. Malé listy sú eliptické, na okraji zúbkované, rastú po odkvitnutí.

 
OPEĽOVACIE POMERY: ker kvitne drobnými bielymi kvetmi v marci až máji.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: malé, guľovité kôstkovice tmavomodrej farby so zelenou až žltou dužinou a hnedou kôstkou. Chuť je trpká, po premrznutí sladkokyslá.

 
DOZRIEVANIE: v októbri, na konároch vytrvá do zimy.

 
VYUŽITIE: výroba vína, destilátu, džemov. Plody, kôra, kvety i listy sa využívajú tiež v ľudovom liečiteľstve (močopudný účinok, laxatívny účinok, podpora látkovej premeny…).

 
STANOVIŠTE: výskyt na Slovensku: nížiny až pahorkatiny do 900 m.n.m., suché pôdy, medze, lesné okraje, slnečné stanovište, teplejšie oblasti.

 
ODOLNOSŤ: drevina je mrazuvzdorná, odolná voči suchu a exhalátom.

PÔVOD: Slovensko, veľkoplodý čiernoplodý genotyp zo stredného a dolného Považia.

RAST: bujný, ale slabší než bieloplodý genotyp, vytvára mohutné a dlhoveké stromy.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké, podlhovasté, čierne. Chuť je sladká až jemne sladkokyselkavá, vyváženejšia, osviežujúca. Plody obsahujú mnohé zdraviu prospešné látky, sú bohaté na železo, vitamíny C, E a B a antioxidanty.

DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, dlhé, od konca júna do augusta. Plody po dozretí opadávajú. Plody zbierame ručne alebo striasaním na plachty.

VYUŽITIE: na priamy konzum a mrazenie, sušenie, pečenie, či výrobu džemov, sirupov, zmrzlín či destilátov či kŕmenie hydiny.

STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, hlinitou či hlinito-ílovitou, výživnou pôdou, v suchších pôdach horšie rastie a ani plody nedosahujú takej veľkosti a kvality. Je vhodná do teplých, stredne teplých a chránených chladnejších polôh.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve v rámci moruší, podobne ako iné moruše náchylná na zmrznutie pukov, kvetov a letorastov počas neskorých jarných mrazov. Dobre odolná voči antraknóze.

PÔVOD: Ukrajina, kríženec Bieloruskaja Sladkaja x hybridná forma C106, 2001.

 
RAST: stredne silný rast.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá; prítomnosť ďalších ríbezľových odrôd zvyšuje úrodnosť.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká. Úrodnosť priemerne 1,6kg na krík.

 
PLODY: čierne, veľmi veľké, so stredne hrubou šupkou. Chuť je sladká, vynikajúca. Po dozretí plody neopadávajú, odtrh je suchý.

 
DOZRIEVANIE: koncom júna - začiatkom júla, cca 2 týždne pred odrodou Jubilejnaja Kopanija.

 
VYUŽITIE: priamy konzum i ďalšie spracovanie.

 
STANOVIŠTE: odroda vhodná aj do drsnejších lokalít, nenáročná na pestovateľské podmienky. Slnečné stanovište.

 
ODOLNOSŤ: odroda je komplexne odolná voči hubovým ochoreniam, škodcom, suchu aj mrazom. Rezistentná voči vlnovníkovi ríbezľovému.