Zoradiť podľa:
536 produktov
536 produktov
PÔVOD: lombardská lieska (Corylus maxima) nie je presne známeho, európskeho pôvodu.
RAST: stredne bujný až bujný, vytvára husté kry polovzpriameného tvaru do výšky a šírky 4-6 m. Stredne silno až silno podrastá. Listy sú sfarbené do bordova.
OPEĽOVACIE POMERY: samičie kvety začínajú rozkvitať skoro až stredne skoro a skôr než samčie, ktoré kvitnú neskoro až veľmi neskoro, ale napriek tomuto protogynickému kvitnutiu je samoopelivá. Vhodné opeľovače: Hallská obrovská, Webbova atď.
PLODNOSŤ: stredná (2,5 kg/strom), stredne pravidelná.
PLODY: súplodie tvoria viac než 4 plody. Ich pančušky sú červené, dlhšie než plody, iba málo vykrajované. Plody sú malé až stredne veľké, dlhé, valcovité, hnedé s ružovkastým nádychom. Jadro je stredne veľké až veľké, veľmi dobre vypĺňa celú škrupinu. Šupka jadra je červenkastá až hnedočervená a buď nie je vôbec alebo len veľmi slabo skorkovatená. Jadro sa lúska stredne dobre. Chutí veľmi dobre, aromaticky, sladkasto až sladko, má vysoký podiel tukov. Podiel jadra z hmotnosti plodu je stredný až vysoký (až 55 %), dvojité jadrá sa nevyskytujú.
DOZRIEVANIE: stredne skoré - počas 2. dekády septembra.
VYUŽITIE: priamy konzum aj cukrárenské spracovanie.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, chránené pred severnými vetrami a mimo mrazových kotlín. Pôdy najlepšie ľahšie hlinitopiesčité či piesčitohlinité s dostatkom živín a vlahy v teplých až stredne teplých pestovateľských oblastiach (do cca. 450 m n.m.).
ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do -34 °C, silne mrazuodolná aj v samčích kvetoch. Veľmi málo náchylná na botrytídu (Botrytis cinerea).
PÔVOD: neznámy, zrejme Rusko.
RAST: stredne bujný, s pevne rozloženými a mierne tŕnitými konármi. Dobre regeneruje po reze do trojročného dreva.
OPEĽOVACIE POMERY: samičia odroda, na dosiahnutie úrody potrebuje v blízkosti na opelenie vetrom samčieho opeľovača.
PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká, v 5. roku po výsadbe 9-10 kg plodov/krík.
PLODY: stredne veľké (priemerne asi 0,5 g), oválne, oranžovočervené, sladkokyslé (2,8 % cukru, 1,5 % kyselín, 6,7 % tuku). Majú veľmi vysoký obsah vitamínu C (až 248 mg/100 g) aj vysoký obsah karotenoidov (17,5 mg/100g). Táto odroda sa vyznačuje aj vysokým obsahom rutínu (519 mg/100 g), ktorý zvyšuje účinnosť vitamínu C, zlepšuje pružnosť ciev a je výborným antioxidantom. Odtrhnutie plodov je polosuché, treba vystihnúť zrelosť, keď sú plody ešte pevné, ale už dostatočne zrelé, aby nepraskali.
DOZRIEVANIE: v druhej polovici júla.
VYUŽITIE: na priamy konzum, ale aj zaváranie, výrobu štiav, džemov, mrazenie, sušenie, vďaka vysokému obsahu oleja veľmi vhodný na výrobu výrobu kozmetiky s hojivými účinkami.
STANOVIŠTE: nenáročná drevina, vyžaduje slnečné stanovište, priepustnú pôdu, dostatok priestoru - spon volíme 2x4 až 3x4 m.
ODOLNOSŤ: plne mrazuvzdorná odroda (do -34 °C), odolná voči chorobám a škodcom.
PÔVOD: Slovensko, VÚOOD Bojnice, v r. 1964 ju vyšľachtili Jozef Cvopa a Eva Cvopová ako kríženec odrôd Heinemannova neskorá a Red Lake.
RAST: stredne bujný až bujný, ker je vysoký, stredne hustý, polovzpriamený, široko guľovitého až krovitého tvaru. Kostrové konáre sú silné, stredne dlhé až dlhé. Rodivý obrast je bohatý, stredne dlhý. Raší skoro. Odporúčame sadiť aspoň o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.
OPEĽOVACIE POMERY: vysoko samoopelivá, kvitne stredne skoro. Kvety málo spŕchajú.
PLODNOSŤ: stredne skorá, vysoká, pravidelná, (priemerne 6-11 kg, maximálne 19,5 kg/krík).
PLODY: strapce sú veľmi dlhé, veľmi husté. Bobule sú stredne veľké až veľké (priemerne 10,2 mm), guľovité, stredne pevné. Šupka je hrubá, tuhá, lesklá, bieložltej farby. Dužina je bezfarebná až žltobiela, šťavnatá. Chuť je príjemne kyslá, mierne aromatická . Má stredne vysoký až nižší obsah vitamínu C v rámci ríbezlí.
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, od polovice do konca júla na konzum, týždeň predtým na zaváranie. Je určená na ručný zber. Dobre znáša prepravu.
VYUŽITIE: najmä na spracovanie na džemy, želé, sirupy, vína apod., ale aj na priamy konzum.
STANOVIŠTE: slnečné až polotieň, najviac sa jej darí v ľahšej pôde s dostatkom humusu. Je vhodná do všetkých, aj vyšších pestovateľských oblastí.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, menej v kvetných pukoch v zime a dobre v kvete, stredne až silne odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae), menej odolná voči hrdzi (Cronartium ribicola) a stredne voči antraknóze (Drepanopeziza ribis).
PÔVOD: USA, Berries Unlimited.
RAST: bujný, vytvára kupolovitý krík s výškou aj šírkou 150 cm.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivý. Vhodné opeľovače: Giant's Heart, Strawberry Sensation (výborní).
PLODNOSŤ: stredne vysoká, jeden krík dosahuje úrodu priemerne 3,6 kg za rok.
PLODY: oválne, vretenovité, dlhé 2,5-3 cm, veľmi šťavnaté a aromatické.
DOZRIEVANIE: neskoro, v druhej polovici až koncom júna.
VYUŽITIE: priamy konzum, zaváranie, mrazenie.
STANOVIŠTE: odroda nenáročná na výber stanovišťa (ideálne slnko, polotieň), na rozdiel od čučoriedok nevyžaduje kyslú pôdu. Odvďačí sa za dostatočnú vlahu.
ODOLNOSŤ: mrazuvzdorná odroda v dreve aj v kvete, odolná voči škodcom a chorobám.
PÔVOD: neznámy, zrejme Ukrajina. Je uvádzaná ako hybrid, kríženie je neznáme, zrejme je to Actinidia deliciosa lebo Actinidia chinensis skrížená s nejakým mrazuodolnejším druhom, pravdepodobne Actinidia arguta.
RAST: veľmi bujný, už v prvý rok po vysadený narastie 2-3 m.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá odroda so samčími aj samičími kvetmi. Kvitne v máji a júni. Pre vyššiu úrodu odporúčame kombinovať so samčou odrodou aktinídie lahodnej (Actinidia deliciosa), napr. Tomuri.
PLODNOSŤ: skorá (3-4 roky po výsadbe), vysoká.
PLODY: veľké (70-80 g), podlhovasté, chlpaté so zelenou, veľmi chutnou dužinou a vysokým obsahom vitamínu C.
DOZRIEVANIE: neskoré, počas októbra. Plody sa zberajú ešte tvrdé a dajú sa uskladniť v chlade a nechať postupne dozrievať do konzumnej zrelosti.
VYUŽITIE: na priamy konzum a spracovanie na džemy, marmelády apod.
STANOVIŠTE: slnečné, pred vetrom chránené stanovište, príp. polotieň; ideálne (juho)západná orientácia; kvalitná humózna pôda s dostatkom vlahy, na ktorú je kvôli plytkej koreňovej sústave náročná. Kvôli citlivosti letorastov na neskoré jarné mrazy je výhodné vysadiť ju k múrom či nádržiam s vodou, ktoré akumulujú teplo a v noci ho sálajú do okolia. Podobne je vhodné zapestovať rodivé konáre až vo vyššej výške.
ODOLNOSŤ: odroda je v dreve silne mrazuodolná, listové puky a mladé letorasty s kvetnými pukmi sú náchylné na neskoré jarné mrazy už pod 0 ℃, po zmrznutí je malá šanca, že ten rok ešte zakvitnú. Odolná voči hubovým chorobám a plesniam.
PÔVOD: Škótsko, Dundee, Scottish Crop Research Institute, vyšľachtená v r. 1978 ako kríženec odrôd Glen Prosen x Meeker.
RAST: stredne bujný, vzpriamený, výhony sú bez ostňov, dorastajú do 1,2-1,5 m. Odporúčame pestovať v rade s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, už v 1. roku plodenia 1,6 kg/ker, ďalšie roky 3,8 kg/ker. Je to raz rodiaca odroda, rodí na bočných konároch vyrastajúcich z vlaňajších výhonov.
PLODY: sú veľké (priemerne 4-6 g), pevné, lesklé, červené s jemným voskovým nádychom, srdcovitého tvaru. Chuť je sladká, aromatická, príjemne harmonická.
DOZRIEVANIE: raz rodiaca, ale počas relatívne dlhého obdobia v závislosti od polohy od začiatku júna do júla či až od polovice júla do polovice augusta.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na univerzálne spracovanie a mrazenie. Veľmi dobre a dlho držia na kríkoch a po zbere majú dlhú trvanlivosť a dobre znášajú prepravu.
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh.
ODOLNOSŤ: stredne až vyššie mrazuodolná, odolná voči voške malinovej (Amphorophora idaei), stredne až vyššie odolná voči fytoftóre (Phytophthora sp.), stredne náchylná na antraknózu (Colletotrichum acutatum) a náchylnejšia na poškodenie roztočmi.
RAST: bujný, tvorí beztŕnne výhony, zelené s tyrkysovým až modrým nádychom, ktoré sa v zime sfarbujú do fialova.
OPEĽOVACIE POMERY: Samoopelivá, kvitne v máji až júni.
PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná, dozrieva postupne na minuloročných výhonoch.
PLODY: stredne veľké, tvorené väčšími kôstkovičkami, purpurové až fialové, s osrienením vyzerajú ako zamatové, sú mäkké a šťavnaté ako maliny. Chuť pripomína viac maliny, je mimoriadne príjemne sladkokyslá až sladká a voňavá, ale je v nich cítiť aj stopy exotiky ostružiny západnej, tzv. čiernej maliny.
DOZRIEVANIE: jedenkrát za rok, zvyčajne od polovice júna do začiatku júla.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na mrazenie a všestranné spracovanie na džemy, sirupy, pečenie, ovocné kože apod.
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve do -28,9 °C, kvitne neskoro a uniká neskorým jarným mrazom. Odolná voči odumieraniu výhonov spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum.
PÔVOD: pravdepodobne Taliansko, stará odroda, existuje veľa jej typov.
RAST: v mladosti stredne bujný, vzpriamený až polovzpriamený, neskôr mierny, tvorí stredne veľké, guľovité, hustejšie, neskôr previsnuté, dáždnikovité.
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro, je dobrým opeľovačom.
PLODNOSŤ: stredne skorá, maximálne stredne vysoká kvôli červivosti, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 28-31 g), oválne, k obom koncom zúžené, nesúmerné. Šupka je pevná, hladká, pod svetlomodrým osrienením fialovomodrá až tmavomodrá, miestami hrdzavá, v plnej zrelosti sa dá stiahnuť z plodu, je kyslastá. Dužina je žltozelená až zlatožltá, stredne tuhá až tuhá, veľmi šťavnatá. Chuť je sladkokyslá až sladkastá, aromatická, výborná. Kôstka sa veľmi dobre oddeľuje od dužiny.
DOZRIEVANIE: neskoré, 6 dní pred Bystrickou, teda koncom augusta až začiatkom septembra.
VYUŽITIE: je vhodná na priamy konzum aj univerzálne spracovanie: sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov, destilátu či na pečenie a do slivkových buchiet či do slivkových gulí.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené. Najlepšie sa jej darí v hlinitých, úrodných a vlhkejších pôdach. Je vhodná len do teplých polôh.
ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve, kvety kvitnú neskoro, tak lepšie unikajú neskorým jarným mrazom. Napadajú jú silnejšie obaľovač slivkový (Cydia funebrana) a piliarka slivková (Hoplocampa minuta), takže často býva červivá. Je náchylnejšia na šarku. Pri dlhotrvajúcich dažďoch plody praskajú a trpia moniliózou (Monilinia spp.).
PÔVOD: Maďarsko, sikulský kraj, popísaná prvýkrát v roku 1875. Synonymá sú: Sikulai alma, Sikulaer Apfel, Sikula, Székely alma, Seklerapfel, Pomme de Sikula.
RAST: stredne bujný až umiernený, so vzpriamenou až polorozložitou korunou.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro a krátko, je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Aderslebenský kalvil, Bathské, Berlepschova reneta, Biesterfeldská reneta, Coxova reneta, Dukát, Florina, Hammersteinovo, Hviezdnatá reneta, Ingrid Marie, James Grieve, Jonathan, Macoun, Melba, Míšeň jaroměřská, Osnabrücká reneta, Signe Tillisch, Stayman Winesap, Vejlímek červený, Zvonkové.
PLODNOSŤ: skorá (do 5 rokov po výsadbe), vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 220-260 g), plocho guľovité, pravidelné, najširšie uprostred. Šupka je lesklá, hladká, silne voňavá, základnej farby zelenožltej až ružovej, takmer celej rovnomerne pokrytej rozmytou červenou farbou v ktorej sú husté, nie veľmi nápadné, tmavočervené pruhy, na celom povrchu je množstvo nápadných svetlých bodiek - lenticiel. Dužina je biela, pod šupkou žltkastá, riedka, kyprá, tuhá a šťavnatá. Chuť je veľmi príjemná, sladkokyslá, plná, s medovou príchuťou.
DOZRIEVANIE: zber koncom októbra, čo najneskôr, dozrieva v decembri, vydrží do apríla.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum a muštovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé s vlhkejším ovzduším, dobre prospieva najmä v naplavených, úrodných pôdach v nivách riek, znesie aj veternejšie lokality. Neznáša suchú pôdu.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj kvete, nezvykne trpieť chorobami, maximálne v uzavretých polohách je stredne náchylná na chrastavitosť.
PÔVOD: Slovensko, Moravské Lieskové, lokálny genotyp.
RAST: miernejší, kompaktnejší, vytvára v rámci oskorúš menšie koruny, má kratšie vzdialenosti medzi internódiami. Vyznačuje sa tmavozelenými, zdravými listami nepoškodzovanými chrastavitosťou. Na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta, oranžova, červena.
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomá, samoopelivá, hmyzom opelivá. Kvitne v máji až júni a kvety sú obojpohlavné, biele, zoskupené v okolíkoch.
PLODNOSŤ: skorá (po 5-6 rokoch od výsadby pri dobrom reze), vysoká pravidelne ob rok alebo ob 2 roky.
PLODY: veľmi veľké, guľatého, jabĺčkového tvaru. Šupka je zlatožltá s červeným líčkom. Dužina je žltkastá, pred zhniličením trpká. Po zhniličení je svetlohnedá až stredne hnedá, krémovitá, jemná, veľmi sladká, šťavnatá, aromatická.
DOZRIEVANIE: skoršie, už začiatkom septembra. Pri uskladnení hniličia veľmi rýchlo a do niekoľkých dní je treba ich spotrebovať.
VYUŽITIE: hoci je v rámci oskorúš menšia, stále je to veľký, krajinotvorný strom vhodný do alejí, sadov, do veľkých záhrad či voľnej krajiny. Plody sú po uhniličení vhodné na priamy konzum a na výrobu lekvárov, kompótov a veľmi jemnej a kvalitnej pálenky - oskorušovice, na sušenie (a pomleté na pracharandu), muštovanie. Drevo je veľmi pevné, ťažké, kvalitné a tvrdé, má krásnu kresbu a farbu, používalo sa na výrobu hudobných nástrojov, vínnych lisov, pri výrobe nábytku (intarzie). Kvety a plody majú liečivé účinky proti tráviacim ťažkostiam.
STANOVIŠTE: teplé a slnečné, dobre sa jej darí v úrodných, skôr suchších pôdach, tam, kde sa pestuje vinič, môže sa jej dariť aj vo vyšších polohách, ale s menej vlhkým ovzduším.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve až do -30 °C, plody a listy sú silnejšie odolné voči chrastavitosti(Venturia inaequalis). Vysoko odolná voči smogu a exhaláciám.
PÔVOD: Švajčiarsko, Lubera, šľachtenie neznáme.
RAST: bujný, vzpriamený, dorastá do výšky asi 140-180 cm. Má svetlejšie, no zdravé listy.
OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne počas apríla.
PLODNOSŤ: stredne vysoká až vysoká.
PLODY: sú veľmi veľké (aj viac než 1 cm, aj 1,5 cm), guľaté, v krátkych strapcoch po 2-4. Sú veľmi šťavnaté. Chuť je výborná, jemná, príjemne sladkastá a aromatická.
DOZRIEVANIE: skoré, v priebehu júna.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum ako dezertné ovocie, ale aj na mrazenie a všestranné spracovanie na džemy, sirupy, likéry, vína, do koláčov či sušené do ovocných čajov.
STANOVIŠTE: slnečné, s výživnou, humóznou pôdou. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí.
ODOLNOSŤ: silne mrazudolná, silne odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae) a listy vydržia zelené dlho do jesene.
PÔVOD: Japonsko, neďaleko obce Jacuhašira, ktorá je dnes súčasťou mesta Ohaši, Matsudo City, našiel ju v r. 1888 ako náhodný semenáč chlapec menom Kakunosuke Matsudo a presadil do rodinného ovocného sadu. V r. 1898 prýkrát rodila a pomenoval ju Shin Daihaku (= Nová veľká sladká). V r. 1904 ju šéfredaktor známeho záhradníckeho časopisu Kohnih Zasshi, v ktorom bola predstavená svetu, premenoval na Nijisseiki. Synonymá a cudzie názvy: 20th Century.
RAST: stredne bujný až bujný na ázijskú hrušku, vzpriamený, plodí v zhlukoch na krátkom dreve. Koruna je zahustená dlhými, hrubými letorastami. Na jar ju presvetľujeme a zakracujeme jednoročné výhony.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne skoro. Vhodné opeľovače: Chojuro, Shinseiki, Kosui, Hosui, Shinsui, Olympic, Yongi, Shinko, Korean Giant, Konferencia a ďalšie skoro kvitnúce európske hrušky.
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, s prebierkou pravidelná. Plodí najmä na jednoročných výhonoch.
PLODY: stredne veľké, plocho guľovité, súmerné. Šupka je tenká, hladká, bez osrienenia, s hrdzavými malými lenticelami, jemne mastná, zo zelenožltej dozrieva do zlatožltej. Dužina je žltkastá, veľmi šťavnatá, jemná, mäkká. Chuť je sladká. Tendencia k praskaniu plodov je nízka.
DOZRIEVANIE: zber koncom augusta, konzumne dozrieva hneď či začiatkom septembra, vydrží do novembra.
VYUŽITIE: vhodná na priamy konzum aj spracovanie na džemy, kompóty, mušty, šaláty či koláče.
STANOVIŠTE: slnečné, preferuje dobre odvodnené, úrodné, vlhké pôdy, ale znesie širšiu škálu pôd, ak nie sú premokrené. Vhodná do teplých, stredne teplých aj chladnejších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Silne odolná voči európskej chrastavitosti (Venturia pyrina), stredne voči ázijskej chrastavitosti (Venturia nashicola) a menej voči alternárii (Alternaria alternata).
RAST: stredne bujný, málo odnožuje, priemerne 6 odnoží na krík za 3 roky, takže je menej náročná na starostlivosť.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, vetrom opelivá, je dobrým opeľovačom. Vhodné opeľovače: Hallská obrovská, Webbova.
PLODNOSŤ: skorá, stredne vysoká až vyššia (priemerne 2,6 kg/ker), pravidelná
PLODY: stredne veľké až menšie (priemerne 2,6-2,7 g), podlhovasté. Jadro s hrubšou šupkou je stredne veľká až menšie (tvorí asi 41-45 % hmotnosti plodu, priemerne 1,1, g), najmä po ošúpaní je veľmi chutné.
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoršie, počas 2.-3. dekády septembra.
VYUŽITIE: okrasný aj úžitkový krík vhodný do voľne rastúcich živých plotov, medzí, vetrolamov, na pastviny, menších či väčších záhrad i parkov, poskytuje včelám prvý peľ v rámci roka. Plody sú vhodné na priamy konzum vcelku aj na spracovanie na pečenie, cukrovinky apod. Drevo sa používa v košikárstve na výrobu lubových košíkov, na výrobu kvalitných uhlíkov na kreslenie.
STANOVIŠTE: preferuje slnečné, ale zvládne aj polotieň, len tam je menej plodná. Najlepšie sa jej darí hlinitopiesčitých až piesčitohlinitých, humóznych, dostatočne vlhkých, ale priepustných pôdach, ale znesie aj horšie pôdy. Neznáša len suché alebo ťažké ílovité pôdy. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí, vo vyšších polohách na chránených stanovištiach.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, v pukoch aj kvete.
PÔVOD: neznámy, zrejme z Balkánu, veľmi stará odroda, na našom území zrejme už od 15. storočia.
RAST: v mladosti veľmi bujný, vplyvom bohatých úrod slabne, tvorí vyššie, neskôr guľovité, husté koruny. Drevo má krehkejšie, pod úrodami sa ľahko láme.
OPEĽOVACIE POMERY: je samoopelivá, kvitne stredne skoro a veľmi bohato.
PLODNOSŤ: stredne skorá, veľmi vysoká, striedavá po preplodení, ale dá sa regulovať rezom.
PLODY: stredne veľké (priemerne 25-30 g), tvarovo >veľmi variabilné od guľatých cez oválne, krátko oválne až po obrátene oválne, často rastúce veľmi husto pri sebe na konári. Šupka je pevná, tenká, najskôr červeno až fialovo modrastá, neskôr fialovomodrá, šedomodro osrienená. Dužina je pri dozrievaní polotuhá, neskôr mäkká až rozplývavá, s jemnými žilkami, žlto- alebo zlatozelená, šťavnatá, veľmi sladká, bez výraznej korenitosti, s typickou vôňou. Chuť je veľmi závislá na stanovišti a priebehu počasia v danom roku. Kôstka sa zle oddeľuje od dužiny.
DOZRIEVANIE: je veľmi neskoré, od polovice, väčšinou od konca septembra do polovice októbra, dozrieva nerovnomerne na strome aj v rôznych lokalitách. Plody dobre držia na strome, nepadajú vo vetre.
VYUŽITIE: najmä na výrobu lekvárov, destilátu, do buchiet, slivkových gulí, prípadne aj do kompótov a sušenie vcelku, menej na priamy konzum.
STANOVIŠTE: slnečné, otvorené, vyžaduje pôdy hlboké, úrodné, dostatočne vlhké, v nehnojených, suchých pôdach sa stromy vysokou plodnosťou skoro vyčerpajú a plody sú menej šťavnaté. Vhodné sú teplé a stredne teplé polohy, aby plody stihli dobre vyzrieť a netrpeli moniliózou.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve aj v kvete, stredne až dobre tolerantná voči šarke, náchylná na moniliózu plodov, najmä pri preplodení, nebýva červivá.
PÔVOD: ČR, na Prostějovsku vybraný ako mrazuodolnejší klon Brown Turkey a namnožený v roku 2016.
RAST: bujný po zakorenení, dorastá výšky 3-5 m.
OPEĽOVACIE POMERY: je partenokarpický, nepotrebuje opelenie.
PLODNOSŤ: vysoká v prípade dobrého prezimovania a dostatočne slnečného a teplého miesta.
PLODY: stredne veľké až veľké (40-100 g), zelenohnedé, cibuľovité plody s ružovou až červenou dužinou, veľmi sladké.
DOZRIEVANIE: v dvoch vlnách, najskôr breba na vlaňajších výhonoch v júli až auguste a potom hlavná úroda na letorastoch v auguste až októbri.
VYUŽITIE: plody na priamy konzum aj spracovanie: sušenie, výroba džemov, destilátov, sirupov, likérov a podobne. Plody fungujú aj ako bezpečný prostriedok proti zápche. Listy sa tiež dajú využiť a to nielen na zakrytie intímnych partií. :-) Odvar z listov podporuje chuť k jedlu. Napríklad chuť na syr pečený vo figových listoch, na sladký krém či zmrzlinu z nich, ešte poliate sirupom z figových listov.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, najlepšie z južnej či inej strany domu či nejakého múru. Pôda ľahká, na humus bohatá a dobre odvodnená.
ODOLNOSŤ: na figovník silne mrazuodolný, aspoň do -17 °C, možno aj viac.
RAST: silný, vzpriamený ker dorastajúci do výšky 1,5-2,5 m a šírky 1-1,5 m. Tvorí množstvo pevných výhonov s početnými jemnými ostňami. Odporúčame pestovať v rade s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, veľmi atraktívna pre opeľovače.
PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké, široko kužeľovité, svetložltej až citrónovožltej farby. Sú dobre šťavnaté. Majú jemnú, sladkú, aromatickú chuť.
DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda v júni, 2. úroda od polovice augusta až do prvých mrazov.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na univerzálne spracovanie a mrazenie.
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Je stredne odolná voči odumieraniu výhonov spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum.
PÔVOD: neznámy, zrejme na pomedzí Slovenska a Maďarska, veľmi rozšírená je na Honte, ale aj v iných častiach stredného Slovenska. Synonymá: Maďarské rozmarínové, Entzovo rozmarínové, Končiarka, Lančičovka, Hontianske, Vínovka.
RAST: bujný, zdravý, vytvára veľké, široko ihlanovité koruny. Na ich koncoch sú relatívne dlhé a tenké letorasty, vďaka čomu konáre pod váhou úrod prevísajú. Listy sú úzke, dlhé, hrotité, na spodnej časti plstnaté, na vrchnej tmavozelené a lesklé.
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, hmyzom opelivá, kvitne stredne skoro. Je zlým opeľovačom. Vhodné opeľovače neboli overené, ale podľa času kvitnutia by to mohli byť: Batul, Čistecké lahôdkové, Hájkova muškátová reneta, Hammerstein, Jadernička moravská, Krasokvet žltý, Solivarské ušľachtilé, Spartan, Šampion, Švajčiarske oranžové, Wesenerovo, Zvonkové.
PLODNOSŤ: neskoršia, vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké (až 250 g), pomerne premenlivé od guľovitejších po súdkovité, najčastejšie však kužeľovité. Šupka je pevná, hrubšia, hladká a mierne mastná, najskôr zelená, postupne žltne, so súvislým oranžovočerveným až svetlopurpurovým rozmytým líčkom, s množstvom výrazných bodiek - lenticiel, svetlých aj tmavých. Dužina je jemná, zelenkavo biela, šťavnatá, sviežo voňavá. Chuť je v čase optimálnej konzumnej zrelosti príjemná, sladká, len mierne kyslá, veľmi dobrá, menej intenzívna, najmä neskôr.
DOZRIEVANIE: zber v októbri, konzumne dozrieva, v novembri, uskladnená vydrží do mája až júna. Optimálna konzumná zrelosť je v novembri a decembri. Jablká sú veľmi odolné voči poškodeniu, buchnuté či otlčené plody sa v mieste svojho poškodenia ďalej nekazia, rana sa ďalej nerozširuje.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, výrobu muštov, vína, pyré, destilátov, sušené sú jemnejšie v chuti.
STANOVIŠTE: slnečné, uprednostňuje hlboké, výživné, hlinité až hlinitopiesočnaté pôdy, ale je prispôsobivá širšej škále pôd. Je vhodná do teplých, stredne teplých, aj chladnejších polôh.
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolná v dreve a zrejme aj v kvete. Je stredne odolná voči chrastavitosti, nezvykne trpieť múčnatkou ani rakovinou.
PÔVOD: USA, Fayetteville, University of Arkansas, vyšľachtili J.N. Moore a J.R. Clark ako kríženca genotypov Ark. 583 a Ark. 631 v roku 1977, vybrali v r. 1980 a uviedli na trh v roku 1989.
RAST: bujný, polovzpriamený až vzpriamený, riedky, vetvenie stredné. Výhony sú beztŕnne, jemne chlpaté, dorastú do výšky aj vyše 2 m. Po dosiahnutí do výšky 1,2 m ich odporúčame zakrátiť, bočné výhony počas zimy skrátiť na 40 cm.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, kvitne stredne veľkými svetloružovými kvetmi.
PLODNOSŤ: je skorá, vysoká, pravidelná, 8,6-18 kg na krík. Hlavná plodnosť je na rozvetvení minuloročných výhonov na jeseň, časť úrody je aj na letorastoch.
PLODY: súplodia stredne veľké, veľkostne nevyrovnané, guľovité, tmavo čierne, veľmi lesklé, stredne tvrdé. Kalich je malý, zapustený v plode, jeho súdržnosť s plodom je stredná. Chuť je sladkokyslá, sladšia než u starších beztŕnnych odrôd, plody treba nechať plne vyzrieť. (cukornatosť priemerne 8-12,8 °Brix).
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, veľmi dlhé, od začiatku augusta do polovice októbra.
VYUŽITIE: na priamy konzum a aj na spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, koláče, mrazenie apod. Plody výnimočne dobre znášajú prepravu a skladovanie.
STANOVIŠTE: slnečné, so stredne úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou, nenáročná na pôdu. Vhodná do stredných a vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná a silne odolná voči plesni šedej a septorióze, stredne odolná voči antraknóze a hrdzi.
Domov stromov Vám ponúka široký výber ovocných a listnatých stromov, kríkov, podpníkov a kvalitného náradia pre stromy.
PON - PIA 9:00 - 15:00
Obedná prestávka 12:30-13:00