Ovocie na sušenie

Vytvára rozložitý ker až hustý strom, koruna je široká, kvitne v máji až júni veľkými bielymi kvetmi. Listy sú tuhé, tmavo zelené, na jeseň sa atraktívne sfarbujú do žlta až červeno-hneda. Plodnosť obvykle nastupuje 3 - 4 roky po výsadbe. Plod je malvica guľovitého tvaru a atraktívneho vzhľadu: farba šupky je hnedo-bronzová až žlto-hnedá, dužina má muštovú vôňu a korenitú chuť. Po prechode mrazom sú plody jedlé a sladké, dužina mäkne. Malvica vovnútri obsahuje štyri tvrdé semienka. Plody ponechávame na strome čo najdlhšie a po zbere ešte uložíme na 1-2 týždne v chlade a tme; majú vysoký obsah vlákniny a pektínu, na priamy konzum sú vhodné iba prezreté. Používame ich aj na výrobu likérov, džemov, sirupov, rôsolov a zaváranín, na sušenie a na uskladnenie (ideálne na slame - do konca januára). Dozrieva koncom októbra, ale plody obvykle zbierame až v novembri/ decembri, po prvých mrazoch. Nenáročná na stanovište, vyhovujú jej slnečné polohy. Mrazuvzdorná, odolná voči škodcom. Samoopelivá. Pôvodom z malej Ázie.

PÔVOD: USA, White County v štáte Illinois v r. 1958, kríženec Morus alba a Morus rubra.

 
RAST: stredne bujný, dekoratívny strom dorastá do výšky 6 - 10 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá. kvitne v máji až júni.

 
PLODNOSŤ: skorá (2. až 3. rok po výsadbe), vysoká, pravidelná.

 
PLODY: veľké až veľmi veľké (2 - 4 cm), pretiahnutého tvaru a tmavočervenej až čiernej farby. Vyrovnaná, sladkokyselkavá, aromatická chuť a intenzívna vôňa. Dozreté plody silno farbia. Plody obsahujú mnohé zdraviu prospešné látky a sú bohaté na vitamíny.

 
DOZRIEVANIE: postupné a veľmi dlhé od konca júna až po august.

 
VYUŽITIE: priamy konzum, výroba džemov, sirupov, vína.

 
STANOVIŠTE: teplomilná drevina, obľubuje južnejšie, teplejšie oblasti, slnečné stanovište (príp. polotieň) a výživné, priepustné pôdy. Voľný rast alebo presvetľovací rez koruny - tvarovanie podľa požadovaného tvaru. Počas veľkého sucha zabezpečíme dostatok vlahy.

 
ODOLNOSŤ: odroda je mrazuvzdorná, odolná voči chorobám a škodcom, vhodná na ekologické pestovanie.

PÔVOD: pravdepodobne Malá Ázia, Irán a Turecko, veľmi rozšírená je v Libanone a Sýrii, nazývaná aj "moruša trnavská", "moruša pukanská" či "moruša turecká".

 
RAST: relatívne pomalý, do výšky 8-10 m na našom území a aj do podobnej šírky. Pre staršie jedince je typický sklon k rozčesnutiu kostrových konárov, ktoré potom pri kontakte so zemou zakorenia a naďalej plodia. Má veľké tuhé, kožovité až drsné listy, ktorú sú zo spodnej strany chlpaté, čo je jeden zo znakov na jej odlíšenie od moruše bielej čiernoplodej. Semená moruše čiernej dosahujú na Slovensku len veľmi nízku klíčivosť, takže pestovanie podpníkov z moruše čiernej pre overené veľkoplodé genotypy je náročné. Nami ponúkané rastliny sú naštepené na podpník moruše bielej, s ktorou má moruša čierna horšiu afinitu ako s vlastným semenáčom, v neskoršom veku hrozí rozštiepenie v mieste štepenia. Preto je nutné strom vysadiť tak, aby bolo miesto štepenia 15 cm pod zemou, aby spravokorenil, teda aby vytvorila korene priamo zaštepená moruša čierna.

 
OPEĽOVACIE POMERY: má oddelené samčie a samičie kvety, ale oboje sú na jednom strome, hoci niekedy len jedného pohlavia na jednom konári. Je samoopelivá, kvitne od mája do júna.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: čierne, veľké súplodie (10-27 mm, až 16 g), sladkokyslé, vynikajúce, veľmi šťavnaté, po zbere ich treba veľmi rýchlo spracovať, lebo rýchlo kvasia a plesnivejú.

 
DOZRIEVANIE: od júla do augusta podľa polohy.

 
VYUŽITIE: výroba džemov, lekvárov v kombinácii s ovocím bohatým na pektín, sirupov, kompótov, zmrzliny, destilátu, do koláčov, zákuskov a závinov alebo na mrazenie na neskorší konzum a spracovanie. Sušenie pri nich musí prebiehať rýchlejšie ako v prípade moruše bielej, ale výsledné sušené plody sú veľmi chutné.
STANOVIŠTE: slnečné, teplé. Toleruje relatívne širokú škálu pôd od ľahkých až po ťažké ílovité a znáša aj kamenisté, suchšie pôdy, ale najlepšie sa jej darí v dobre odvodnených, no vlhkých, ľahších výživných pôdach v teplých vinohradníckych regiónoch južného Slovenska.

 
ODOLNOSŤ: mrazuodolná v dreve do -23 °C až -29 °C (USDA zóna odolnosti 5). Hoci puky a letorasty sú citlivé na mráz, raší veľmi neskoro, takže väčšinou spoľahlivo uniká neskorým jarným mrazom. Dobre znáša znečistenie ovzdušia. Je málo náchylná na choroby, len pri príliš vlhkom počasí môže trpieť antraknózou listov.

PÔVOD: Ukrajina, Novina Prikarpatija x hybridná forma C106, 2001.

 
RAST: stredne silný rast, vytvára polovzpriamený ker.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá; prítomnosť ďalších ríbezľových odrôd zvyšuje úrodnosť.

 
PLODNOSŤ: stredne vysoká.

 
PLODY: bobule s vysokým obsahom vitamínu C sú veľmi veľké, s lesklou a pevnou čiernou šupkou a s dužinou vynikajúcej, sladkokyslej až sladkej chuti.

 
DOZRIEVANIE: plody dozrievajú súčasne a po dozretí neopadávajú; pri zbere sa dajú oberať jednotlivo, bez vytekania šťavy. Dozrieva v polovici júla.

 
VYUŽITIE: priamy konzum a ďalšie spracovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené stanovište, príp. polotieň; pôda hlbšia, hlinito piesčitá, priepustná, humózna.

 
ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči škodcom, hubovým chorobám, mrazu. Odroda je odolná aj voči vlnovníkovi ríbezľovému.

PÔVOD: Švédsko, vyšľachtil P. Tamas v r. 1984 ako kríženec odrôd Altajskaja desertnaja x (Consort x Kajamin Vusta).

 
RAST: bujný, hustý, vzpriamený, tvar široko krovitý. Dosahuje výšku aj 2 m. Odporúčame zasadiť o 15 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: strapce sú stredne dlhé až dlhé, riedke. Bobule sú stredne veľké (priemerne 1 g), plocho guľovité, stredne až veľmi pevné. Šupka je lesklá, čierna. Dužina je sladkokyslá, menej aromatická, s obsahom cukru priemerne 17,3 °Brix. Má nízky až stredný obsah vitamínu C.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, od polovice do konca júla na priamy konzum, týždeň predtým na konzervovanie. Je vhodná na ručný aj na mechanizovaný zber.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum, ale aj na spracovanie na džemy, kompóty, sirupy, vína, likéry, na pečenie či sušenie do čajových zmesí.

 
STANOVIŠTE: slnečné, chránené pred vetrom a neskorými jarnými mrazmi, s výživnou, humóznou pôdou. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, menej v kvete, odolná voči americkej múčnatke egreša (Sphaerotheca mors uvae) a voči hrdzi (Cronartium ribicola) a stredne odolná voči antraknóze (Drepanopeziza ribis), náchylnejšia na vošky (Cryptomyzus galeopsidis) a roztočca chmeľového (Tetranychus urticae).

PÔVOD: ČR, v r. 1892 vybraný náhodný semenáč v škôlke Vlk vo Vanoviciach a pomenovaný ako Vlkova obrovská.

RAST: bujný, vytvára vysoké, široko rozvetvené, kužeľovité koruny.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne neskoro. Vhodné opeľovače: Thurn-Taxis (Schneiderova), Karešova.

PLODNOSŤ: veľmi skorá, veľmi vysoká, pravidelná.

PLODY: veľké (priemerne 6,5 g), široko tupo srdcovité. Šupka je žltočervená, pestro sfarbená, tenká. Dužina je mäkká, žltoružová so žltými žilkami, šťavnatá, šťava nefarbí. Chuť je veľmi dobrá až výborná, sladká, príjemne kyselkavá, korenistá. Kôstka je stredne veľká, dobre ide oddeliť od dužiny.

DOZRIEVANIE: skoré až stredne skoré, 3. a 4. čerešňový týždeň, podľa lokality a priebehu počasia niekedy v 2. polovici júna, dozrieva naraz. 

VYUŽITIE: veľmi vhodná najmä na priamy konzum, ale aj ďalšie spracovanie.

STANOVIŠTE: slnečné, aj vo vyšších polohách, je to prispôsobivá odroda, darí sa jej aj na svahoch. Obľubuje pôdy s dostatkom vlahy, inak sú plody iba stredne veľké až malé. Netrpí glejotokom ani v ílovitých pôdach.

ODOLNOSŤ: silne mrazuvzdorná v dreve aj kvete, zvykne unikať vrtivke čerešňovej, ale môže ju už napadať. Je málo náchylná na praskanie plodov a stredne náchylná na moniliózu plodov.

PÔVOD: Poľsko, získaný výberom zo semenáčov z kríka, ktorý bol vysadený v 19. storočí na majetku poľskej rodiny Zamojských vo Florianke.

 
RAST: pomerne silný a vzpriamený habitus. Nakoniec dorastie do výšky 3 - 4 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: jednodomý, obojpohlavný, cudzoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne vo februári až marci. Na opelenie potrebuje inú odrodu drieňa.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 3 g, 2,8 cm), hruškovitého tvaru, tmavočervenej farby, jeden z najtmavších. Plody sú považované za najsladšie, majú vysoký obsah cukru približne 16 % a obsah kyselín len 2,4 %. Má síce len stredne vysoký obsah vitamínu C (75 mg/100 g), ale zato veľmi vysoký obsah antokyánov (160 mg/100 g) a polyfenolov (464 mg/100 g).

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, veľmi dlhé od polovice augusta do konca septembra postupne počas 6 týždňov.

 
VYUŽITIE: Vhodný najmä na priamy konzum ako dezertná odroda aj na spracovanie, napr. na želé, džem, ovocné šťavy, sirupy, kompóty, destiláty, kandizované ovocie, nakladanie nezrelých plodov ako nepravých olív.

 
STANOVIŠTE: nenáročný na pestovanie. Preferuje slnečné miesta s dobre priepustnou pôdou, znáša aj vápenité, zásadité pôdy.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolný v dreve aj kvete, odolný voči chorobám, po dobrom zakorenení dobre odolný voči suchu.

PÔVOD: Švajčiarsko, škôlka a záhradníctvo Lubera.

 
RAST: stredne bujný, polovzpriamený, dorastá do výšky 120-180 cm a šírky 40-80 cm a tvorí málo bočných výhonov. Výhony sú beztŕnne. Odporúčame pestovať v radoch so vzdialenosťou rastlín 50 cm a medziradovou vzdialenosťou asi 180 cm s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne v máji až v auguste.

 
PLODNOSŤ: vysoká.

 
PLODY: veľmi veľké, kužeľovité, žiarivočervené, pevné. Chuť je výborná, vyvážene sladkokyslá a aromatická. Plody sa ľahko oberajú.

 
DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda začiatkom júna na minuloročných výhonoch a 2. úroda od začiatku septembra do októbra na letorastoch.

 
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj všestranné spracovanie a mrazenie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná do teplých a stredne teplých polôh kvôli času druhého dozrievania.

 
ODOLNOSŤ: dobre mrazuodolná.

PÔVOD: Taliansko, Rím, Istituto Sperimentale per la Frutticoltur, 1988, ako ožiarením vzniknutá mutácia odrody Tuono.

RAST: stredne bujný. Veľmi dobre znáša tvarovanie.

OPEĽOVACIE POMERY: čiastočne samoopelivá, kvitne neskoro, asi 5 dní po Sladkoplodej krajovej, ale skôr než Ferragnes. Rodí aj bez prítomnosti inej odrody mandle, ale prítomnosť zároveň kvitnúcej odrody zvýši úrodu. Vhodné opeľovače: Tétényi Rekord, Tétényi Kedvenc, Tuono, Marta, Filippo Ceo, Lauranne, prípadne aj Ferragnes a Ferraduel.

PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

PLODY: stredne veľké až veľké (priemerne 6,4 g, jadrá 1,5 g), špicaté. Škrupina, ktorá je vlastne kôstkou, je polopapierová, polotvrdá, ľahko lúskateľná luskáčikom. Jadro je zvrásnené, svetlohnedé, veľmi dobrej, sladkej a aromatickej chuti. Výťažnosť jadier z kôstok je asi 36 %. Dvojité jadrá sa objavujú asi v 10-20 % prípadov.

DOZRIEVANIE: stredne skoré, koncom septembra až začiatkom októbra.

VYUŽITIE: na konzumáciu v čerstvom stave a na výrobu cukroviniek, pečených a obaľovaných mandlí, marcipánu atď.

STANOVIŠTE: ideálne je slnečné stanovište, stredne ťažká pôda bohatá na humus a živiny. Vhodná pre teplé a stredne teplé oblasti.

ODOLNOSŤ: je síce stredne mrazuodolná v dreve, kvetných pukoch a kvete, ale neskoro kvitnúca. Stredne náchylná na moniliózu (Monilinia spp.).

PÔVOD: Slovensko, náhodný semenáč.

RAST: bujný, tvorí rozložité koruny; do plodnosti vstupuje neskôr.

OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.

PLODNOSŤ: pomerne pravidelná, stredne veľká.

PLODY: viac podlhovasté, veľké, súmerné. Šupka je stredne hrubá, hladká s jemnými chĺpkami, žltooranžová, na slnečnej strane s karmínovo červeným rozmytým líčkom. Dužina je tmavooranžová, stredne tuhá, stredne až viac šťavnatá, chuť sladko kyselkavá až sladká, veľmi aromatická, plná, veľmi dobrá až výborná. Dužina drží len slabo na rebrách kôstky. Jadro kôstky je sladké.

DOZRIEVANIE: koncom júla až v 1. polovici augusta, 7 dní po odrode Velkopavlovická.

VYUŽITIE: priamy konzum, výrobu džemov, pálenky.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, chránené pred vetrom, priepustná pôda; vhodná do teplých a stredne teplých oblastí.

ODOLNOSŤ: stredne mrazuodolná v dreve aj v kvete, náchylnejšia na praskanie plodov v daždi a následné napadnutie moniliózou.

PÔVOD: USA, Wisconsin, Madison, pravdepodobne muchovník veľkokvetý (Amelanchier x grandiflora), teda prirodzene sa vyskytujúci kríženec medzi muchovníkom stromovitým (A. arborea) a muchovníkom hladkým (A. laevis), ale niekde je uvádzaný aj ako muchovník kanadský (A. canadensis). Na trh ho uviedol v r. 1983 Tom Watson zo škôlky Christom Farms Nursery, z Cambridge vo Wisconsine.

 
RAST: slabý, kompaktný, odnožujúci, v dospelosti dosahuje výšku asi 2-3 m a šírku asi 2-2,7 m.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, hmyzom opelivý, kvitne stredne skoro veľkým množstvom veľkých dekoratívnych kvetov (s priemerom 2 cm), kvitne po odrodách Martin a Thiessen a pred odrodou Northline.

 
PLODNOSŤ: skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: na muchovník stredne veľké (priemerne 10x12 mm), guľaté, rastú v strapcoch po 6 – 12 ks. Šupka je tmavopurpurová, osrienená, takže plody vyzerajú ako modré. Dužina je šťavnatá, veľmi sladká s jemnou mandľovou príchuťou, najmä po tepelnej úprave.

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré, v druhej polovici júna.

 
VYUŽITIE: ker je veľmi dekoratívny celoročne, najmä veľkými bielymi kvetmi na jar a červeno sfarbenými listami počas jesene. Je vhodný do nižších živých plotov. Plody sú vhodné na priamy konzum, výrobu džemov, štiav, pečenie, mrazenie. Obsahujú veľa pektínu, dobre želírujú.

 
STANOVIŠTE: je vysoko prispôsobivý, má nízke nároky na prostredie a pestovanie. Preferuje slnečné stanovište a vlhkú, dobre priepustnú pôdu. Odroda vhodná aj do vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: je silne mrazuodolný v dreve do -34 °C až -40 °C, silne mrazuodolný aj v kvete, silne odolný voči vysokým teplotám a vysokej vlhkosti v lete, ktoré u neho nespôsobujú odlistenie.

PÔVOD: Nemecko, obec Germersdorf pri Guben an der Neiße, odroda objavená asi v polovici 19. storočia ako náhodný semenáč.

RAST: najskôr veľmi bujný, potom sa spomaľuje. Vytvára koruny stredných rozmerov, široko rozložité.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro až neskoro. Vhodné opeľovače: napr. Hedelfingenská, Kaštánka, Karešova, Napoleonova, Thurn-Taxis (Schneiderova), Ramon Oliva, Frommova čierna srdcovka, Srdcovka kráľovská, Büttnerova, Ostheimská višňa.

PLODNOSŤ: skorá (do 3-5 rokov po výsadbe), ale vyššia nastupuje až neskôr, potom je vysoká a pravidelná

PLODY: veľké až veľmi veľké (priemerne 8 g), tmavočervenohnedé plody s aromatickou, korenistou, sladkokyslastou, mierne horkastou, vynikajúcou chuťou, dužina je u tejto chrupky chrumkavá, tuhá, šťavnatá, šťava dobre farbí. Kôstka je v pomere k plodu veľká a stredne dobre sa odlučuje od dužiny.

DOZRIEVANIE: neskoré, v 6. čerešňovom týždni, teda od polovice júla, na stromoch sa plody udržia 2-3 týždne, ak nie sú silné alebo dlhotrvajúce dažde, pri ktorých praskajú a napadá ich monilióza. Keďže dozrievajú neskoro, napadá ich vrtivka čerešňová spôsobujúca červivosť.

VYUŽITIE: na priamy konzum aj spracovanie, najmä na sirupy, ale aj kompóty, džemy a marmelády, sušenie a destiláty. Pri zbere v červenej zrelosti dobre znáša prepravu.

STANOVIŠTE: slnečné, teplé, hoci aj vo vyšších polohách. Pôdy najlepšie ľahšie, výživné a priepustné, na ktorých dosahuje najlepšiu chuť, v hlinitých dosahuje najvyšší výnos, neznáša ťažké ílovité.

ODOLNOSŤ: v dreve silne mrazuodolná, kvety stredne mrazuodolné, ale odolávajú mrazu lepšie než u odrody Hedelfingenská.

PÔVOD: USA, Fayetteville, University of Arkansas, vyšľachtili J.N. Moore a J.R. Clark ako kríženca genotypov Ark. 583 a Ark. 631 v roku 1977, vybrali v r. 1980 a uviedli na trh v roku 1989.

 
RAST: bujný, polovzpriamený až vzpriamený, riedky, vetvenie stredné. Výhony sú beztŕnne, jemne chlpaté, dorastú do výšky aj vyše 2 m. Po dosiahnutí do výšky 1,2 m ich odporúčame zakrátiť, bočné výhony počas zimy skrátiť na 40 cm.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivý, kvitne stredne veľkými svetloružovými kvetmi.

 
PLODNOSŤ: je skorá, vysoká, pravidelná, 8,6-18 kg na krík. Hlavná plodnosť je na rozvetvení minuloročných výhonov na jeseň, časť úrody je aj na letorastoch.

 
PLODY: súplodia stredne veľké, veľkostne nevyrovnané, guľovité, tmavo čierne, veľmi lesklé, stredne tvrdé. Kalich je malý, zapustený v plode, jeho súdržnosť s plodom je stredná. Chuť je sladkokyslá, sladšia než u starších beztŕnnych odrôd, plody treba nechať plne vyzrieť. (cukornatosť priemerne 8-12,8 °Brix).

 
DOZRIEVANIE: stredne skoré až neskoré, veľmi dlhé, od začiatku augusta do polovice októbra.

 
VYUŽITIE: na priamy konzum a aj na spracovanie na kompóty, džemy, sirupy, koláče, mrazenie apod. Plody výnimočne dobre znášajú prepravu a skladovanie.

 
STANOVIŠTE: slnečné, so stredne úrodnou, dostatočne vlhkou pôdou, nenáročná na pôdu. Vhodná do stredných a vyšších polôh.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná a silne odolná voči plesni šedej a septorióze, stredne odolná voči antraknóze a hrdzi.

PÔVOD: Solany, ČR, 1. pol. 19. stor.

 
RAST: mimoriadne bujný vzrast, vytvára mohutné, široko rozložité a vznosné koruny; má charakteristicky kožovité listy.

 
OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne skoro až stredne skoro, je dobrým opeľovačom a dobre prijíma cudzí peľ. Vhodní opeľovači: Blumenbachova, Boscova fľaša, Clappova, Drouardova, Konferencia, Krivica, Lectierova, Madame Verté, Parížanka, Tongréská, Williamsova.

 
PLODNOSŤ: neskoršia, dobrá, pravidelná. Vyčerpané stromy plodia drobné ovocie.

 
PLODY: stredne veľké, tvar podlhovastý, variabilný, obvykle pretiahnuto kužeľovitý, k stopke zúžený. Povrch je hladký, voskovo matný, šupka zelená, v plnej zrelosti citrónovo žltá, na slnečnej strane i mierne červenkastá, miestami posiata drobnými hrdzavými lenticelami. Dužina je belavá, mäkká, šťavnatá, chuť výborná, veľmi jemná, ľahko kyslastá, sladko aromatická.

 
DOZRIEVANIE: zber okolo 15. augusta (ešte v tvrdom stave, ale pre domácu spotrebu môžeme ponechať na strome dlhšie), dozrieva 1-2 týždne po zbere. Výborná augustová hruška.

 
VYUŽITIE: predovšetkým priamy konzum, ale i muštovanie, výroba džemov a destilátov; skladovateľnosť do septembra.

 
STANOVIŠTE: rastie i v menej priaznivých podmienkach a vyšších drsnejších polohách, ale musí byť chránená pred vetrom. Darí sa jej v pôdach ťažších a hlbokých.
ODOLNOSŤ: vysoká odolnosť voči mrazom.

PÔVOD: ČR, Praha, vyselektoval ju v r. 1857 Mathias Tatar v Pražskej botanickej záhrade zo semien tzv. ""šípovej hrušky""- jarabinohrušky uškatej (Sorbopyrus auricularis či Sorbopyrus bollvylleriana), teda spontánneho medzirodového kríženca hrušky a jarabiny, pravdepodobne jarabiny mukyňovej. Pôvodný spontánny kríženec bol zaznamenaný v Alsasku už v r. 1599 a popísaný Jeanom Bauhinem v Historia plantarum universalis z r. 1650. Botanický názov má Sorbopyrus auricularis var. bulbiformis.

RAST: bujný, vyrovnaný, zdravý a štíhly rast, vytvára krásny kompaktný strom s kužeľovitou korunou, vhodný aj ako okrasný prvok do záhrady.

OPEĽOVACIE POMERY: cudzoopelivá, kvitne stredne skoro. Vhodné opeľovače: neboli preverené, ale opeľujú ju zrejme iné hrušky kvitnúce v podobný čas, napr. Amanliská, Avranšská, Anglická bergamotka, Drouardova, Hardyho maslovka, Koporečka, Mechelenská, Pstružka, Salisburyova.

PLODNOSŤ: stredne skorá (asi 8. rok po výsadbe), vysoká, pravidelná.

PLODY: na hrušku malé, na kríženca veľké (priemerne 50 g, 4 cm), tvarovo podobné sploštenému jabĺčku. Šupka je zelená, v zrelosti zlatožltá s červeným líčkom, posiata početnými lenticelami. Dužina je žltá, maslovitá, mäkká, šťavnatá. Chuť je výborná, sladká, korenistá, jemne pripomínajúce exotické ovocie.

DOZRIEVANIE: zber koncom augusta a začiatkom septembra, ešte v svetlozelenom stave, lebo v plnej zrelosti je veľmi atraktívna pre osy a sršne a po plnom vyzretí na strome rýchlo stráca kvalitu. Dozrieva veľmi rýchlo po zbere a netreba otáľať s jej konzumom a spracovaním.

VYUŽITIE: na priamy konzum, sušenie, výrobu džemov, destilátov, kompótov.

STANOVIŠTE: slnečné. Je nenáročná na kvalitu pôdy, ale preferuje priepustnú a dostatočne vlhkú, nie zamokrenú pôdu. Darí sa jej aj vo vyšších chladnejších polohách s drsnejším podnebím.

ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, netrpí hrdzou hruškovou (Gymnosporangium sabinae) ani mérami hruškovými (Psylla pyri).

PÔVOD: neznámy, jedna zo starších žltoplodých odrôd.
RAST: silný, vzpriamený ker dorastajúci do výšky 1,5-2,5 m a šírky 1-1,5 m. Tvorí množstvo pevných výhonov s početnými jemnými ostňami. Odporúčame pestovať v rade s oporou (plot, drôt). Rastliny vyžadujú okopávku a zamulčovanie, v zatrávnení strádajú, v suchom lete pravidelnú zálievku, koncom februára / začiatkom marca pravidelný rez odrodeného dreva.
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, hmyzom opelivá, veľmi atraktívna pre opeľovače.
PLODNOSŤ: vysoká, pravidelná.
PLODY: stredne veľké až veľké, široko kužeľovité, svetložltej až citrónovožltej farby. Sú dobre šťavnaté. Majú jemnú, sladkú, aromatickú chuť.
DOZRIEVANIE: 2x rodiaca odroda: 1. úroda v júni, 2. úroda od polovice augusta až do prvých mrazov.
VYUŽITIE: najmä na priamy konzum, ale aj na univerzálne spracovanie a mrazenie.
STANOVIŠTE: slnečné, s humusovitou, úrodnou, vlhkou, ale dostatočne odvodnenou pôdou. Vhodná aj do vyšších polôh.
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná. Je stredne odolná voči odumieraniu výhonov spôsobenému najmä hubou Fusarium avenaceum.

Pôvod: neznámy

Opeľovacie pomery: samoopelivá

Rast: výhony rastú nápadne špirálovito, vytvára 3-4 m vysoký krík. Veľké, ozdobné, srdcovité listy dosahujú dĺžku 20 cm, šírku až 15 cm, sú sviežo zelené a majú krásnu, rovnomernú žilnatinu

Plod: veľký čierny, veľmi chutný, sladký plod, vhodný na priamy konzum aj spracovanie (sušenie, výrobu džemov a sirupov atď.).

Stanovište: slnečné a teplé, pôdy suchšie až vlhkejšie, nevhodná je len príliš ťažká ílovitá pôda, kde hrozí premokrenie koreňov. Je ideálna na výsadbu do miest, keďže je aj veľmi dekoratívna.

Odolnosť: Mrazuodolná ako ostatné moruše biele, teda vo vyzretom dreve je podstatne mrazuodolnejšia (do - 29 ℃ až -34 ℃) ako moruša čierna - Morus nigra. Môže rásť aj vo vyšších nadmorských výškach, len tam je riziko poškodenia letorastov neskorými jarnými mrazmi, ale vie dobre regenerovať. Odolná voči chorobám a škodcom.

PÔVOD: ČR, vypestoval ju Antonín Haman ako náhodný semenáč v Újezdě u Lázní Bělohrad, zač. 20. storočia. Na verejnosť sa dostala v r. 1925, kedy škôlkar J. Kuhn z Brtve a pomológ V. Zeman z Lužan vyzvali v časopise Ovocnické rozhledy pestovateľov, aby upozorňovali na najlepšie typy sliviek.

 
RAST: stredne bujný, vytvára guľovitú až široko guľovitú, neskôr rozložitú a stredne hustú korunu s bohatým plodonosným obrastom, nevyhoľuje. Habitusom sa nepodobá na Domácu slivku, ale skôr na Vlašku.

 
OPEĽOVACIE POMERY: samoopelivá, kvitne stredne skoro.

 
PLODNOSŤ: skorá až stredne skorá, vysoká, pravidelná.

 
PLODY: stredne veľké (priemerne 19 g), pretiahnutého, typicky slivkovitého tvaru, najširšie uprostred a rovnomerne sa zužujúce k obom koncom. Šupka je fialová až tmavomodrá, s výrazným svetlomodrým osrienením, pod ním lesklá, málo hladká, kyselkavá. Dužina je zelenožltá, pevná, stredne šťavnatá, s vynikajúcou, sladko kyselkavou, typicky slivkovou chuťou, výrazne sladšou než má Domáca slivka (Bystrická). Dobre sa oddeľuje od kôstky.

 
DOZRIEVANIE: koncom augusta a začiatkom septembra.

 
VYUŽITIE: chuťovo výborná slivka vhodná na priamy konzum a všetky spôsoby spracovania, na sušenie, výrobu džemov, lekvárov, kompótov či kvalitných destilátov.

 
STANOVIŠTE: slnečné, s dostatočne vlhkou, úrodnou pôdou, neznáša suchú pôdu. Je veľmi vhodná do okrajových, chladnejších oblastí, kde dosahuje lepšie výsledky ako v teplých oblastiach.

 
ODOLNOSŤ: silne mrazuodolná v dreve, stredne v kvete. Silne odolná voči moníliovej spále (Monilinia laxa), ale citlivejšia na šarku a moniliózu plodov (Monilinia fructigena). Stredne odolná voči praskaniu plodov pri dlhotrvajúcich dažďoch.